Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sa-7-2021.pdf
PDF · 138.8 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: I. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. F. XX/XX, XX-XXX C. G., H. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: UNIPROWEB, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 171, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 34486-4/2020-BA zo dňa 08.04.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 34486-4/2020-BA zo dňa 08.04.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 48179-2/2019-CA zo dňa 29.10.2019 a v e c v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 48179-2/2019-CA zo dňa 29. októbra 2019 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) rozhodla tak, že pánovi I. S. U., nar. XX. E. XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi UNIPROWEB, s.r.o. od 01. júna 2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení poukázala na úpravu článku 16 ods. 1, 2 a 3 vykonávacieho nariadenia, ako aj na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 17. septembra 2019 rozhodnutie číslo: 12468-4/2019-BA, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 49660-1/2013-CA zo dňa 28. novembra 2013, napadnuté odvolaním zamestnávateľa UNIPROWEB, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca a zamestnanca I. S. U., F. XX/XX, XX-XXX C. G., H. republika vo veci nevzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov zamestnanca I. S. U. u zamestnávateľa UNIPROWEB, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca od 01. júna 2013 zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie s poukazom na § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžso/12/2009 zo dňa 17. decembra 2009 je chybou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež to, ak v odôvodnení nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vo veci vydala opätovne rozhodnutie o nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca v novom konaní zisťovala, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zistila, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Oddzial w Zabrzu (ďalej len ZUS) oznámila Sociálnej poisťovni listom č. UBS-1/480000/V/289/2013 zo dňa 14. novembra 2013, že zamestnanec I. S. U. v období od 01. júna 2013 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 19.11.2019, v ktorom namietal, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.06.2013 do 31.01.2016. Vyčítal prekročenie právomoci Sociálnej poisťovne. Citoval v odvolaní článok 11 základného nariadenia, ďalej článok 13 ods. 3 základného nariadenia, článok 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia, článok 16 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia, článok 16 ods. 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. Otázku, či ako zamestnanec UNIPROWEB, s.r.o. žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoba, ktorá má podliehať článku 13 základného nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje základné nariadenie, príslušná nie je. S poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietal žalobca oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca) vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v jej kompetencii. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako i postup pobočky Čadca, ktorý vyhodnotil žalobca v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 (ďalej len nariadenie) a vykonávacím Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie (ďalej aj len vykonávacie nariadenia), ako aj rozhodnutím č. A1. Zároveň vyčítal absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu.
3. Na základe včas podaného odvolania rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorá rozhodnutím číslo: 34486-4/2020-BA dňa 08. apríla 2020 rozhodla tak, že odvolanie I. S. U. zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na dôvody rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca, proti ktorému podal zamestnanec - žalobca odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne v súlade so zákonom a znením neskorších predpisov. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 55894/L zamestnávateľ je zapísaný pod obchodným menom UNIPROWEB, s.r.o., s dňom zápisu 04. januára 2012. Zamestnávateľ je od 26. januára 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou, s dátumom vzniku poistenia od 01. januára 2013. Zamestnanec bol prihlásený v registri poistencov do 31. januára 2016. S poukazom na článok 11 ods. 1, 3, článok 13 ods. 3 základného nariadenia pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce len postavenie osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale taktiež musí byť splnených niekoľko iných podstatných náležitostí, ako je napr. reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou ešte automaticky neznamená dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Pri posudzovaní reálneho výkonu činnosti je vhodné vychádzať z dohodnutých mzdových podmienok. Tiež bolo poukázané na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 04. októbra 2012 vo veci C-115/11, z ktorého okrem iného vyplýva, že ak sa na základe iných relevantných skutočností než zmluvných dokumentov zdá, že závislá činnosť zamestnanca sa v skutočnosti líši od opisu v týchto dokumentoch,
je povinnosťou dotknutej inštitúcie bez ohľadu na znenie týchto dokumentov vychádzať pri svojich zisteniach zo skutočnej pracovnej činnosti zamestnanca. Bolo tiež poukázané na článok 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia s tým, že bolo zdôraznené, že Sociálnej poisťovni, ústredie bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 14. novembra 2013, ktorým ZUS v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila, že pán I. S. U. podlieha od 01. júna 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Námietky zamestnanca uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že zamestnanec od 01. júna 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Zamestnancovi bola určená poľská uplatniteľná legislatíva. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala napadnuté rozhodnutie číslo: 48179-2/2019-CA, ktorým deklarovala, že zamestnancovi zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. júna 2013 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Vydaním napadnutého rozhodnutia v praxi znamená, že na zamestnanca sa vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniknutí sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Napadnuté rozhodnutie vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca podľa slovenskej legislatívy bolo vydané výlučne z dôvodu, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Výkon kontroly so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bol len jedným z faktorov, ktoré mali vplyv na posúdenie správnosti prihlásenia zamestnancov zamestnávateľa do registra poistencov. Sociálna poisťovňa vyhodnocovala všetky dôkazy zistené v administratívnom konaní nielen z hľadiska toho, či zamestnanci zamestnávateľa reálne vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, ale aj z hľadiska toho, či zamestnávateľ vykazuje znaky firiem, na ktoré Sociálnu poisťovňu v rámci súčinnosti v oblasti boja proti podvodom a omylom upozornila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave. Napadnuté rozhodnutie číslo: 48179-2/2019-CA obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
4. V zákonnej lehote voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného podal správnu žalobu žalobca. Mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv, právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročil svoju právomoc danú jej zákonom o sociálnom poistení. V procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav. Na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis a zároveň mal žalobca za to, že rozhodnutie je v mnohých jeho častiach zmätočné. Ďalej žalobca uviedol, že otázka aplikácie článku 13 ods. 3 základného nariadenia je otázkou hmotnoprávneho posúdenia. Z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať článku 13 základného nariadenia. Namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia jeho uplatnením, hoci sa v tejto veci nemalo uplatniť. Porušenie článku 87 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý upravuje pracovný režim, ale v uzatvorenej zmluve je uvedené, že zamestnanec je zamestnaný v rovnakom režime. Vytýkal nesprávne použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004 prostredníctvom použitia, aj keď to nebolo v tomto prípade preto, že žalobca nielen vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku, ale je tiež aktívny na Slovensku, táto práca nepredstavuje marginálny charakter. Zdôraznil neoprávnený predpoklad, že nájomná práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť UNIPROWEB, s.r.o. je realizovaná v rámci hlavného predmetu podnikania, zatiaľ čo žalobca vykonáva prácu na vlastný účet o úplne odlišnom charaktere a pre spoločnosť UNIPROWEB, s.r.o. vykonáva prácu promótora služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. Vytýkal porušenie predpisov konania, ktoré podstatne ovplyvnilo výsledok vo veci. Nesprávne posúdenie zápisnice z kontroly vykonávanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca, ľubovoľné a nie slobodné ohodnotenie dôkazov a odmietnutie
pripustenia ako dôkaz dokladov uvedených žalobcom. Vydanie napadnutého rozhodnutia na základe nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu poukázaním na kontrolu vykonanú Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca. Zdôraznil, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca I. podlieha právnym prepisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalobca podľa pracovnej zmluvy mal plniť úlohy, ktoré dostal na území Slovenska a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. V dôsledku určenia legislatívy príslušnej podľa článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004 bol zároveň porušený podľa žalobcu článok 11 ods. 1 základného nariadenia č. 883/2004, v súlade s ktorým osoby, pre ktoré platí nariadenie, podliehajú legislatíve len jedného členského štátu. Nepoužitie predpisov článku 11 ods. 1 základného nariadenia spôsobilo, že žalobca podlieha v tom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska. Tento zákon podľa zásady koordinácie, ktorá je opakom harmonizácie (zjednotenie) národných systémov zavedením pojmov a inštitúcií EÚ, priradená je klasifikácia pracovníka ako zamestnanca v zmysle nariadenia č. 883/2004. Výsledok v podobe rozhodnutia žalovaného je v rozpore s účelom článku 48 a 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá má zabezpečiť, aby zamestnanci v dôsledku používania práva voľného pohybu, nestrácali dávky splatné im podľa právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonávaná tendenčným spôsobom. Na skutočný účel kontroly tiež poukazuje skutočnosť, že spoločnosť dala príkaz zamestnancom preskúmať dostupnú dokumentáciu zamestnancov UNIPROWEB, s.r.o.. Zamestnávateľ žalobcu na základe zmluvy dáva čas, ktorý zaručí, že jeho práca nepredstavuje marginálnu prácu, pretože predstavovala viac ako 5 % reálneho času vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti. Práca je žalobcom vykonávaná na území Slovenska v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum. Sociálna poisťovňa z neznámych dôvodov žalobcovi tvrdí, že práca nie je vykonávaná. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdávané zamestnávateľovi. Za prácu dostáva žalobca náležitú odmenu stanovenú v pracovnej zmluve. Predmetné kontroly neodhalili žiadne nedostatky, a preto bolo zistené, že práca bola legálna a vykonaná a príspevky sú pravidelne platené. Žalobca si je vedomý toho, že veľa rovnakých spoločností vykonáva svoje činnosti v rozpore s vnútornými právnymi predpismi. Spoločnosť, v ktorej je zamestnaný žalobca, je však právne fungujúcou spoločnosťou, ktorá zadáva prácu, platí mzdy, reguluje pohľadávky. Žalovaný mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam v tomto prípade. Jedná sa však o kapitálovú spoločnosť. Spoločnosť UNIPROWEB, s.r.o. je ekonomicky efektívna a je to spojené s prenájmom externej firmy. V obsahu napadnutého rozhodnutia sa odvolal žalovaný na celú radu rôznych predpisov. Neuviedol však v skutočnosti právny základ pre rozhodnutie. Okrem toho mala byť spochybňovaná i všeobecná opodstatnenosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný konzekventne ignoruje existenciu dôkazov práce a vystavuje žalobcu k dodatočným nákladom. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť.
5. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26. apríla 2021 (č.l. 42 spisu), ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátoch, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Vo vyjadrení žalovaný citoval článok 13 ods. 3 základného nariadenia a zdôraznil, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale najmä reálny výkon činnosti. V zmysle článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty, alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín. Dňa 22. novembra 2013 bolo žalovanému doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 14. novembra 2013, ktorým ZUS, v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že zamestnanec podlieha od 01. júna 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Práve uvedené definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že ZUS porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. Žalobca si nemôže zvoliť systém sociálneho zabezpečenia tej krajiny, kde je to pre jeho podnikanie ekonomicky výhodnejšie. Tiež poukázal žalovaný na § 226 ods. 1 písm.
e) zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa je povinná viesť register zamestnávateľov, register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna poisťovňa povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci so stavom právnym. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím teda Sociálna poisťovňa len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca. V závere poukázal žalovaný na rozhodnutia krajských súdov, ktoré v obdobných konaniach rozhodli v prospech žalovaného.
6. K doručenej žalobe sa UNIPROWEB, s.r.o., čo by ďalší účastník nevyjadril.
7. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného. Tento sa v zákonnej lehote nevyjadril.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri konštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 26.01.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
9. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/7/2021-65 zo dňa 13.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a tiež bolo oznámené na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania § 137 ods. 2 a 4 SSP.
10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
12. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
15. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
16. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí po a) rozhodovať v prvom stupni po 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
17. Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.
18. Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.
Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.
Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
19. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
20. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
21. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
22. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
23. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.
24. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.
Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.
Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
25. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu aj list subjektu Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Oddzial w Zabrzu zo dňa 14. novembra 2013 vrátane jeho prekladu. Podľa tohto listu označený orgán informuje adresáta listu, že v súlade s súlade s článkom 16 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, že žalobca od 01.06.2013 podlieha poľským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i registračný list zamestnávateľa a registračný list zamestnanca.
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesnoprávnou a hmotnoprávnou úpravou.
27. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú
činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľa UNIPROWEB, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim formu obchodnej spoločnosti, sídliacou na území Slovenskej republiky (list ZUS, tretí odsek). Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
28. Nesporná skutočnosť bydliska žalobcu na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane.
29. V pomeroch prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych - ďalej ako ZUS) žalobcovi určila v období od 01.06.2013 ako uplatniteľnú poľskú legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil, ani nevyhlásil za neplatné. Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu, ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia, ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti správny súd poukazuje na list ZUS zo dňa 14. novembra 2013 vrátane jeho prekladu tak, ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu žalobca v období od 01.06.2013 podlieha poľským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia na základe článku 11 ods. 3 písm. a) v spojení s článkom 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004.
30. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 14. novembra 2013 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 22.11.2013, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na toto určenie podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty sa toto určenie stalo definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s článkom 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre
súd záväzné.“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého: „Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná.“
31. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/117/2019 zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020, ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018).
32. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS dňa 22.11.2013, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.
33. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (UNIPROWEB, s.r.o.) v období od 01.06.2013 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01.06.2013 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018.
34. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
36. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a)
SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke.
37. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa § 169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy § 169 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.