Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e0d/434308.e4f7b1.pdf
PDF · 100.64 KB
No categories available
16XCoE/1/2016
Najvyšší súd 16XECdo/1/2016
Slovenskej republiky 16XCoE/1/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom P.,
IČO: X., zastúpeného A., so sídlom G., IČO: X., proti povinnému: L., nar. X., bytom Ž.,
o vymoženie 839,50 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie
pod sp. zn. 12Er/2132/2010, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 30. mája 2014, č. k. 14CoE/60/2014-52 a o návrhu
oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
IV. Povinný m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. mája 2014, č. k. 14CoE/60/2014-52
potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie z 20. decembra 2013,
č. k. 12Er/2132/2010-10, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Odvolací súd zároveň
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.
2. Toto uznesenie napadol oprávnený 4. augusta 2014 dovolaním a zároveň navrhol
konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky.
3. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú
dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.
5. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol
už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie
proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013,
ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len
rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom
konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním
napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je
rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p., § 10
ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [§ 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C. s. p.“)] a § 34, § 35 C. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia
v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi
závermi v nich vyjadrenými.
6. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania
oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).
7. Následne Najvyšší súd skúmal, či je dôvodný návrh oprávneného prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. K podobnému návrhu oprávneného
na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo
a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom
postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. apríla 2014
sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29. júla 2014
sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/139/2013 a zo 17. júna 2014
sp. zn. 3Oboer/165/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi
v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje,
že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,
ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo
úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa
navrhuje prerušenie konania, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny
dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších
stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho
zákonníka a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh
na prerušenie konania zamietol.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 ods. 1 C. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že v danom
prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom
(§ 452 ods. 1 C. s. p.). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Oboer/70/2013,
sp. zn. 3Oboer/81/2013, sp. zn. 3Oboer/149/2013, sp. zn. 3Oboer/163/2013
a sp. zn. 3Oboer/229/2013, s odôvodneniami ktorých sa najvyšší súd v celom rozsahu
stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
12. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo
zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
oprávnenému. (§ 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p.).
13. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2
C. s. p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2017
JUDr. Katarína Pramuková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová