Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/40/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany

Izakovičovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu: I.I.I.: X.X.X., P.P.P., so sídlom D.D.D., IČO: X.X.X.o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2015,

č. k. -368, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. septembra 2015, č. k. -368 m e n í tak, že žalovaný je povinný Z.Z.Z.3 %

úroky z omeškania z 9 958,18 eur od 18. februára 1995 do 30. apríla 1995 a v prevyšujúcej

časti vyššie uvedenú časť žaloby z a m i e t a .

II. Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

a odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa z 30. 09. 2015,

č. k. -368 zaviazal žalovaného Z.Z.Z.22 % úroky z omeškania od 18.

2

02. 1995 do zaplatenia istiny 9 958,18 eur žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný bol ďalej povinný zaplatiť 625,49 eur na náhradu trov konania žalobcovi.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom zo dňa 25. 06. 2015, č. k. , potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 03. 2014, č. k. -305, v časti o zaplatenie

sumy 9 958,18 eur, náhrady trov konania 5 597,10 eur a náhrady znaleckého dokazovania

115,90 eur. V časti o zaplatenie 22 % úrokov z omeškania od 18. 02. 1995 do zaplatenia istiny

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

s tým, že z odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno

zistiť z akých dôvodov priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa

, ako a podľa ktorých ustanoví určil výšku úrokov z omeškania, ako

aj čas, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd prvej

inštancie ďalej konštatoval, že so zreteľom na vyššie uvedené, nebola sporná výška istiny

žaloby, ktorou si žalobca uplatnil nárok na plnenie z dôvodu vzniku poistnej udalosti podľa

ust. , spolu s 22 % úrokmi z omeškania. Súd prvej

inštancie na základe zisteného skutkového a právneho stavu uznal nárok žalobcu

za oprávnený podľa ust. , Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. a zaviazal žalovaného Z.Z.Z.22 % úroky z omeškania od 18. 02.

1995 do zaplatenia z istiny 9 958,18 eur. S prihliadnutím na dátum vzniku poistnej udalosti a

zistenie, že k plneniu zo strany žalovaného nedošlo pre neukončenie vyšetrenia, súd uznal

nárok žalobcu na úrok z omeškania od 18. 02. 1995.

3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh v časti priznaného príslušenstva úplne

zamietnuť, prípadne vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Žalovaný

od začiatku konania spochybňoval nárok žalobcu, výšku úrokov z omeškania uplatnenú

na základe nesprávneho právneho predpisu a dobu omeškania. Tvrdil, že žalobca nárok

uplatnený žalobou nepreukázal, nakoľko doklady, ktoré predkladal, žalovaný nepovažoval

za dôvodné a dôveryhodné. Žalovaný nemohol byť v omeškaní s poskytnutím plnenia dňa

18. 02. 1995. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť 22 % úroky z omeškania na základe ust. § 517

od 18. 02. 1995.

Z ust. v spojení s ust. Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. je ale zrejmé, že horná hranica úrokov z omeškania je kogentne

3

stanovená, pričom jej prekročenie nie je prípustné. Pokiaľ súd zaviazal žalovaného zaplatiť

22 % úroky z omeškania už od 18. 02. 1995, rozhodol nesprávne, nakoľko ich výška, podľa

vyhlášky č. , platnej v čase údajného omeškania žalovaného, bola podľa ust.

ods. 1 len 3 % ročne a to do 30. 04. 1995. Až dňom 01. 05. 1995 nadobudlo účinnosť

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktoré v ust. zrušilo dovtedy

platnú vyhlášku č. a počnúc 01. 05. 1995 bola stanovená výška úrokov

z omeškania na dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska

(ďalej len „NBS“). Žalovaný poukázal na to, že úroky z omeškania ako príslušenstvo

pohľadávky sú podľa ust. hmotnoprávnym nárokom,

na ktorý sa podobne ako na pohľadávku, ku ktorej sa viažu, vzťahuje zásada vyjadrená v ust.

, v zmysle ktorej je súd viazaný návrhom, okrem prípadov stanovených

v tomto zákonnom ustanovení, nesmie prisúdiť viac alebo niečo iné. Žalobca v tomto smere

návrh nepodal, právny zástupca mal zotrvať na svojom návrhu, a uplatňoval príslušenstvo

podľa .

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý ho označil za nedôvodné, preto je

napadnutý rozsudok vo výroku vecne správny. Poukázal, že zo strany súdu prvej inštancie

nedošlo k prekročeniu návrhu, nakoľko žalobca je v žalobe povinný uviesť opísanie

rozhodujúcich skutočností, z ktorých uplatňuje právo (nárok) a uviesť čoho sa domáha (§ 79

ods. 1 ). Nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať. Ak tak aj urobí, súd nie

je jeho kvalifikáciou viazaný. Odlišná právna kvalifikácia uplatneného nároku, ktorý súd

prizná v uplatnenej výške, už pojmovo nepredstavuje neprípustné prekročenie návrhu

v zmysle Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil. Pokiaľ odvolací súd dospeje odlišnému právnemu názoru na výšku priznaného

príslušenstva (úrokovej sadzby), žalobca navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalovaný je povinný Z.Z.Z.3 % úroky z omeškania zo sumy 9 958,18 eur od 18.

02. 1995 do 30. 04. 1995 a 22 % úroky z omeškania zo sumy 9 958,18 eur od

01. 05. 1995 do zaplatenia. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“)

[, (ďalej len „“)],

po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou

proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania

(nakoľko vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle ust. § 385

4

), viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom

súdom prvej inštancie (, , ), prejednal odvolanie a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti opodstatnené a podľa ust. sčasti

zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

s poukazom na ust. a vo zvyšku rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia , na základe

ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,

ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia , je výška úrokov z omeškania 3 %

ročne.

9. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je

dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

10. Podľa , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia , právne vzťahy a nároky z nich

vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami

doterajších predpisov.

5

11. Podľa , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak došlo k omeškaniu s plnením

peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie

s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov

z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.

12. V súvislosti s odvolaním žalovaného, aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 06. 2015, sp. zn. , ktorý

v predmetnom spore potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým bol

žalobcovi priznaný nárok na poistné plnenie vo výške 9 958,18 eur. Spornými ostali úroky

z omeškania.

13. Žalobu o zaplatenie 300 000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania v sume 22 %

od 18. 02. 1995 do zaplatenia žalobca podal osobne na súde prvej inštancie dňa 22. 02. 1995.

V čase vzniku uplatneného nároku úrokov z omeškania bola platná a účinná vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Podľa cit.

vyhlášky bola výška úrokov z omeškania 3 % ročne. Následne počas trvania sporu bola

nahradená predmetná vyhláška, Nariadením vlády Slovenskej republiky č. ,

ktoré v ust. § 3 určilo výšku úrokov z omeškania, ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej

NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z prechodných, zrušovací

a záverečných ustanovení § 10 ods. 2 vyplýva, že od 01. 05. 1995 bolo potrebné pri výške

úrokov z omeškania v prípade, že omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, aplikovať

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. K uvedenému dátumu bola diskontná

sadzba určená NBS 11 %, z čoho vyplýva, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov

z omeškania vo výške 22 %. Následné novely Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. takto stanovenú výšku úrokov z omeškania nemenili.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa

ust. zmenil tak, že žalovaný je povinný Z.Z.Z.3 % úroky z

omeškania z 9 958,18 eur od 18. 02. 1995 do 30. 04. 1995 a v prevyšujúcej časti vyššie

uvedenú časť žaloby zamieta. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil podľa ustanovenia

6

15. K námietke žalovaného, týkajúcej sa prekročenia návrhu žalobcu súdom prvej

inštancie považuje odvolací za potrebné uviesť, že žalobca si na základe omeškania

žalovaného so zaplatením peňažného dlhu uplatnil príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky

z omeškania. V zmysle zásady iura novit curia súd prvej inštancie správne posúdil nárok

žalobcu podľa ust. . Odvolací súd sa tiež stotožnil

s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

od 18. 02. 1995.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a

17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom

hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo

procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi

dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne

( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,

ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti zneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2

). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho

súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa

7

neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou

slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1

). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len

proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana,

v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Prokurátor môže podať

dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané

na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428

). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1

neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch

s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou

založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431

ods. 1 ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že

rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá

za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2

). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

8

pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie.

V Bratislave 31. januára 2017

JUDr. Ivana Izakovičová, v. r.

predsedníčka senátu

JUDr. Elena Krajčovičová, v. r.

členka senátu

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

členka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová