Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
68c/400254.83efb7.pdf
PDF · 145.04 KB
No categories available
2Tost/3/2017
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 3/2017 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí
dňa 7. februára 2017 v Bratislave v trestnej veci proti obvineným P. B.
a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr.
zák., o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica zo dňa 1. februára 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie
s a z r u š u j e vo výroku, ktorý sa týka obvinených M.. G., P. K. a I. S..
II. Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. sa
a) obvinený M. G., narodený X., v R., trvale bytom H. X., B., b e r i e d o v ä z b y
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.,
b) obvinený P. K., narodený X. v B., trvale bytom B. X., B. b e r i e d o v ä z b y
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a
c) obvinený I. S., narodený X. v B., trvale bytom A. X., B. b e r i e d o v ä z b y
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
III. Väzba u obvineného M.. G. plynie od 29. januára 2017 o 10.10 hod.
do 1. februára 2017 o 19.30 hod. a od momentu obmedzenia osobnej slobody, na základe
tohto uznesenia a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.
IV. Väzba u obvineného P. K. plynie od 29. januára 2017 o 5.20 hod.
do 1. februára 2017 o 19.30 hod. a od momentu obmedzenia osobnej slobody, na základe
tohto uznesenia a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.
V. Väzba u obvineného I. S. plynie od 29. januára 2017 o 5.00 hod.
do 1. februára 2017 o 19.30 hod. a od momentu obmedzenia osobnej slobody, na základe
tohto uznesenia a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.
VI. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzba obvinených M.. G., P. K. a I. S. s a n
e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
VII. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvinených M.. G., P. K. a I.
S. sa n e p r i j í m a.
VIII. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k obvineným P. B., P.
B., E. K. a M. P. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica (ďalej len ŠTS), uznesením zo dňa 1. februára 2017 sp. zn. 2 Tp 2/2017, podľa § 72
ods. 3 Trestného poriadku nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-37 zo dňa
30. januára 2017 a nevzal do väzby obvinených P. B., P. B., M.. G., E. K., M. P., P. K. a I.
S., ktorých prepustil zo zadrţania na slobodu.
Uznesenie odôvodnil tým, ţe nie je síce vylúčené, ţe v osobách týchto obvinených
môţe ísť o členov skupiny, ktorú moţno označiť ako zločineckú a naozaj nie je vylúčené,
dokonca je to veľmi pravdepodobné, ţe páchajú rôznu trestnú činnosť, avšak vzhľadom
k tomu, ţe okrem všeobecného popísania ich začlenenia v zločineckej skupine „T.“, nie je
z uznesenia o vznesení obvinenia zrejmé, ako sa mali na činnosti tejto zločineckej skupiny
páchaním konkrétnej ďalšej trestnej činnosti podieľať a tým je sporná základná materiálna
podmienka vzatia do väzby – dôvodnosť podozrenia.
Sudca pre prípravné konanie z týchto dôvodov nepovaţoval za dostatočné,
pre naplnenie materiálnej podmienky vzatia do väzby, len samotné stíhanie pre skutok
kvalifikovaný ako trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák., bez toho, aby k takému skutku pristúpil ďalší, ktorým sa naplnenie
zaloţenia, zosnovania, účasti, činnosti, či podporovania takej skupiny preukáţe konkrétnym
protiprávnym konaním.
Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa nevzatia obvinených do väzby, podal
ihneď po jeho vyhlásení sťaţnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tým, ţe nesúhlasí
s argumentáciou sudcu pre prípravné konanie, pretoţe podľa jeho názoru zo spisu vyplýva
dostatok argumentov pre uplatnenie útekového väzobného dôvodu u všetkých prepustených
obvinených, na ktoré v sťaţnosti konkrétne poukázal (úradný záznam npor. C.
z 29. januára 2017 o správaní obvinených pred ostatnou policajnou akciou, ako aj zadrţanie
obvineného G., prakticky na úteku).
Rovnako nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia a uviedol, ţe ustanovenie
§ 296 Trestného zákona tvorí samostatnú skutkovú podstatu samostatného trestného činu,
pričom sa nevyţaduje na naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty, aby páchateľovi takéhoto
trestného činu bolo vznesené obvinenie aj pre nejaký iný trestný čin v súvislosti s jeho ďalšou
trestnou činnosťou. Zákonodarcovi postačuje samostatné členstvo alebo len podpora
zločineckej skupiny, prípadne činnosť pre takúto skupinu a nevyţaduje, aby páchateľ takýmto
členstvom, činnosťou alebo podporou páchal aj nejaký iný trestný čin, ktorý by mal byť
skutkovo vymedzený. Z doteraz zabezpečených dôkazov je zrejmé na akom stupni riadenia
sa nachádzajú a akú činnosť majú pre zločineckú skupinu vykonávať vyššie uvedení obvinení,
pričom v tomto počiatočnom štádiu trestného konania povaţujem takúto formuláciu skutkovej
vety v súvislosti s podozrením zo spáchania zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona za dostatočnú.
Prokurátor navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vziať obvinených P. B., Petra B., M..
G., E. K., M. P., P. K. a I. S. do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Vychádzajúc z jeho upraveného návrhu na vzatie do väzby predneseného
prokurátorom na verejnom zasadnutí Špecializovaného trestného súdu, u obvinených K., B.,
G., K., P. a S. boli dané väzobné dôvody podľa písmen a/, b/, c/ § 71 ods. 1 Tr. por.,
u obvinených C., B., G. a K. dôvody podľa § 71 ods. 1, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
a u obvinených B., J. a B. podľa písmena b/ ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a vychádzajúc z doposiaľ vykonaného
dokazovania dospel k týmto záverom:
Obvinení P. B., P. B., M. G., E.. K., M. P., P. K. a I. S. sú stíhaní a bolo im vznesené
obvinenie pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
od doposiaľ presne nezisteného obdobia, minimálne však od 90-tych rokov
dvadsiateho storočia aţ doposiaľ pôsobí prevaţne na území Bratislavského, Trnavského
a Nitrianskeho kraja, ako aj na ďalších doposiaľ nestotoţnených miestach na území
Slovenskej republiky zločinecká skupina, ktorej členovia sa v rámci svojho pôsobenia
označujú ako „T.", v ktorej na najvyššej riadiacej úrovni pôsobí obvinený
Ing. Ľ. K., ktorý sa po násilnej smrti J. T., ktorý zomrel dňa
30. júla 2003 a ďalších popredných členov zločineckej skupiny všeobecne známej
ako „T." - R. P. a J. S., postavil do čela vedenia skupiny
a tieţ rozdelil členov zločineckej skupiny dovtedy zoskupených minimálne v jednej
zo súkromných bezpečnostných sluţieb majúcej väzby na skupinu s názvom B. s. r. o. v
bliţšie nezistenom čase do viacerých vetiev v záujme zachovania bezproblémového
fungovania a existencie skupiny, za účelom sťaţeného mapovania, objasňovania a
dokazovania trestnej činnosti páchanej členmi jednotlivých vetiev skupiny, na čele ktorých sa
nachádzajú osoby na prvom stupni riadenia zločineckej skupiny, ktoré riadi a koordinuje
a ktoré priamo podliehajú obvinenému Ing. Ľ. K. a plnia jeho pokyny ohľadom páchania
trestnej činnosti pre zločineckú skupinu „T.":
obvinený M. G., ktorého ochranku tvoria členovia zločineckej skupiny obvinený E..
K. a obvinený M. P., pričom obvinený M. G. prostredníctvom jemu podriadených ďalších
dvoch členov zločineckej skupiny, obvineného B. K. a obvineného P. K., riadi tzv. „čierny
výjazd" zloţený zo zatiaľ nestotoţnených členov jeho vetvy,
obvinený P. V., ktorého ochranku tvoria členovia zločineckej skupiny obvinený T. G.
a obvinený P. B., pričom obvinený P. V. riadi a zabezpečuje činnosť zločineckej skupiny „T."'
najmä v Trnavskom kraji prostredníctvom ďalších jemu podriadených zatiaľ nestotoţnených
osôb,
obvinený JUDr. J. A., ktorý pre skupinu zabezpečuje právne sluţby a rady, ovplyvňuje
konania pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom získania prospechu pre
zločineckú skupinu, ktorému podlieha člen zločineckej skupiny obvinený R. P. a pre svoju
činnosť vyuţíva osoby činné pre zločineckú skupinu obvineného M. J., obvineného I. C.,
obvineného I. B., obvineného JUDr. P. T., obvineného P. Ţ., obvineného V. K. a obvineného
B. B.,
obvinený M. M., ktorý prostredníctvom jemu podriadených členov zabezpečuje
činnosť zločineckej skupiny v oblasti Záhoria,
obvinený I. S., do vetvy ktorého patrí okrem iných, aj jemu podriadený, zatiaľ
neustálený člen zločineckej skupiny s kontaktmi na príslušníkov Policajného zboru
Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorých zabezpečuje informácie z prostredia
Policajného zboru vyuţiteľné pre zločineckú skupinu,
obvinený P. B., ktorý je zaradený v rámci hierarchickej štruktúry zločineckej skupiny
priamo pod obvineným Ľ. K. a spolu s ďalšími doposiaľ nestotoţnenými osobami mu
vykonáva osobnú ochranku a plnia jeho pokyny,
pričom členovia zločineckej skupiny sú organizovaní vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti, niţšie postavení členovia vykonávajú príkazy zadávané vyššie postavenými
členmi skupiny, ktorí dávajú pokyny k páchaniu trestnej činnosti najmä násilného
a majetkového charakteru, určujú spôsob jej vykonania, vydávajú súhlasy s páchaním
konkrétnych trestných činov, od niţšie postavených členov skupiny preberajú finančné
prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti, s časťou ktorých financujú, činnosť zločineckej
skupiny a pri svojich aktivitách úzko spolupracujú a postupujú plánovane a koordinovane
za účelom dosahovania finančných a iných výhod.
Zo spisu a z výpovedí svedkov, najmä tých na obsah ktorých v návrhu na vzatie
do väzby poukázal prokurátor – T. M., J. W., M. Š. a P. L., ale aj R. B. je zrejmé, ţe skupina,
tak ako je to uvedené v skutku uznesenia o vznesení obvinenia pre zločin zaloţenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. skutočne mala pôsobiť
a je dôvodné podozrenie, ţe sa tak dialo i v súčasnej dobe – začiatkom roka 2017, kedy boli
obvinení zadrţaní. To vyplynulo najmä z tej časti výpovedí uvedených svedkov, v ktorej
poukazovali na to, ţe malo neustále dochádzať k vyplácaniu akejsi pravidelnej mesačnej
odmeny členom skupiny.
Obvinení, ktorí neboli vzatí do väzby (na základe doposiaľ získaných dôkazov)
skutočne preukázateľne neparticipovali na trestnej činnosti, ktorá je v bode 2/ aţ 17/ kladená
za vinu obvineným, ktorí boli do väzby vzatí. Na tomto podklade by bolo obtiaţne
konštatovať obavy vyplývajúce z § 71 ods. 1 písm. a/ aţ c/ Tr. por.
Na druhej strane však hodnotiac osoby obvinených Petra K. a I. S., a predovšetkým
M.. G., ktorí boli najmä svedkom J. W. opisovaní ako osoby začlenené v hierarchii
zločineckej skupiny ako najvyššie postavené osoby
po obvinenom Ľ. K., ktorí mali zabezpečovať tie najbrutálnejšie trestné činy viedli tzv. čierny
výjazd, pričom z výpovede svedkov vyplynulo uţ uvedené vyplácanie členov skupiny.
Svedkovia popísali, ţe skupina si pre svoju činnosť zabezpečovala beztrestnosť nielen
informovanosťou o zásahoch proti nej z radov príslušníkov polície, ale prípadné zákroky
eliminovala nielen najímaním právnych sluţieb advokátov, prípadne i uplácaním
prokurátorov i sudcov.
Na tomto základe je potom nevyhnutné konštatovať, ţe všetci traja obvinení – M. G.,
P. K. i I. S., ktorí mali byť podľa svedkov po obvinenom K. najvyššie postavení členovia
zločineckej skupiny, mali z tohto titulu mať aj najbliţší prístup k dôleţitým informáciám proti
skupine a o skupine, mali mať z tohto postavenia aj moţnosť nakladať s finančnými ziskami
skupiny a teda moţnosť ovplyvňovať trestné konanie tak, ako to bolo uţ popísané a vyplynulo
z výpovedí svedkov. Z ich postavenia mali vyplývať i moţnosti pre ovplyvňovanie členov
skupiny prípadne i iných osôb mimo nej, ktoré „radoví členovia skupiny, tzv. ochrankári –
obvinení P. B., P. B., E.. K. a M. P., nemali.
Obvinení P. B., P. B., E.. K. a M. P. nemali podľa týchto výpovedí patriť k riadiacim
členom skupiny ani nemali v podstatnej miere rozhodovať o jej činnosti, skôr mali
participovať na výkone.
Z týchto dôvodov najvyšší súd nezistil u nich ţiadne väzobné dôvody a to najmä
vzhľadom na uplynutie dlhého času od kedy sa mohli preukázateľne na činnosti skupiny
podieľať.
Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku môţe byť obvinený vzatý do väzby len vtedy
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, ţe
a) ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závaţných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Podľa článku 17 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy)
nikoho nemoţno stíhať ani pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
Podľa článku 17 ods. 5 ústavy do väzby moţno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len dohovoru) kaţdý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemoţno pozbaviť
slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného
zákonom:
a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom,
b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia
vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti
stanovenej zákonom,
c) zákonné zatknutie, alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný
súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne
povaţované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku
po jeho spáchaní,
d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom
výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia
pred príslušný súdny orgán,
e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,
alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov.
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo
jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie
o vypovedaní alebo vydaní.
Kaţdé pozbavenie slobody musí byť zákonné, t. j. musí byť vykonané v súlade
s konaním ustanoveným zákonom a okrem toho kaţdé opatrenie, ktorým je jednotlivec
pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom článku 17 ústavy, ktorým je ochrana
jednotlivca proti svojvôli (tieţ I. ÚS 165/02, ale aj II. ÚS 55/98.1., ÚS 177/03, III. ÚS 7/00.1.,
ÚS 115/07).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe preskúmaného vyšetrovacieho spisu
a v ňom obsiahnutých doposiaľ zadováţených dôkazov, na rozdiel od sudcu pre prípravné
konanie, dospel k záveru, ţe obvinení P. B., P. B., M. G., E.. K., M. P., P. K. a I. S., sú
dôvodne podozriví zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák.
Otázne však je, či z hľadiska súdu rozhodujúceho o väzbe, sú u všetkých obvinených
naplnené i väzobné dôvody navrhované prokurátorom, najmä ak okrem príslušnosti
k zločineckej skupine na úrovni dôvodného podozrenia (materiálna podmienka vzatia
obvineného do väzby), prvostupňový súd u obvinených nevzatých do väzby väzobné dôvody
vôbec neskúmal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s názorom sudcu pre prípravné
konanie a priklonil sa vo svojom názore k presvedčeniu prokurátora, ţe nie je sporná základná
materiálna podmienka vzatia do väzby, pretoţe tá je daná (v niektorých prípadoch nemusí byť
člen zločineckej skupiny usvedčený z konkrétneho ďalšieho skutku, ktorý pre skupinu
spáchal, pritom iné dôkazy môţu zreteľne a presvedčivo svedčiť o jeho príslušnosti
ku skupine, jeho činnosti, či podporovaní skupiny za účelom naplnenia jej cieľov
ako zločineckej skupiny). Po vydaní napadnutého rozhodnutia ostala sporná formálna
podmienka, pre ktorú by mali byť obvinení P. B., P. B., E.. K. a M. P. vzatí do väzby.
U obvinených M.. G., P. K. a I. S. najvyšší súd formálne podmienky pre vzatie do väzby
zistil.
Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. podľa názoru najvyššieho súdu
u uvedených obvinených, okrem obvineného M.. G., nie je daný z rovnakých dôvodov, ktoré
uviedol sudca pre prípravné konanie. Nepostačuje pritom argumentácia obsiahnutá v návrhu
prokurátora, ţe obvinení mali informácie o zásahoch voči nim i prostriedky k úteku. Podstatné
je, či také informácie, či prostriedky chceli pouţiť alebo pouţili. Také skutočnosti preukázané
neboli (okrem obvineného G.) a z týchto dôvodov nemôţe byť daný ani uvedený väzobný
dôvod.
Výnimka u obvineného M.. G., je zaloţená na tej skutočnosti,
ţe bol preukázateľne zadrţaný na úteku - mimo miesta svojho bydliska, či miest,
kde sa obvykle zdrţuje a za takých okolností (mobilný telefón obalený v alobale, aby nemohla
byť určená jeho poloha a s väčším obnosom peňazí) a odôvodňuje reálne obavu, ţe v prípade
prepustenia na slobodu ujde, bude sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo
trestu. Napriek vysvetleniu obhajcu na verejnom zasadnutí, prečo bol obvinený M. G.
pristihnutý pri jazde osobným motorovým vozidlom (v čom obhajca nevidel nič neobvyklé) s
mobilným telefónom obaleným v alobale, aby nemohla byť určená jeho poloha a s väčším
obnosom peňazí (údajne na nákup beţiaceho pása), najvyšší súd nepovaţoval také vysvetlenie
za presvedčivé a najmä celkom logické, berúc do úvahy časové a miestne súvislosti s akciou
policajných orgánov.
Väzobný dôvod podľa písmena b/ ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. taktieţ nebol
u obvinených P. B., P. B., E. K. a M. P. preukázaný, pretoţe neexistuje skutočnosť svedčiaca,
ţe obvinení budú pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie, pretoţe ako uţ bolo uvedené ich
aktívna činnosť pre skupinu nie je doposiaľ jednoznačne preukázaná v období ostatných
niekoľko rokov, hoci skutok je takto formulovaný. Aj v prípade jednoznačného preukázania
činnosti pre skupinu nemoţno bez konkrétnej skutočnosti svedčiacej, ţe je tu obava
z ovplyvňovania trestného konania, tvrdiť, ţe je daný väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm.
b/ Tr. por. Len samotná príslušnosť k zločineckej skupine neodôvodňuje automaticky (čo ako
sofistikovane skupina má pôsobiť) pôsobenie jej člena na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inakšie marenie objasňovania skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Konkrétne
skutočnosti v tomto smere preukázané neboli, pretoţe na rozdiel od obvinených Ľ. K. a spol.,
ktorí do väzby vzatí boli, spôsob spáchania trestnej činnosti z ktorej sú dôvodne podozriví, nie
je takého charakteru, aby odôvodňoval dôvod kolúznej väzby. To platí u vymenovaných
obvinených najmä z dôvodu, ţe nepatrili v hierarchii skupiny k tým najvyššie postaveným
členom.
Naopak podľa doposiaľ vypočutých svedkov to však neplatilo o obvinených M. G., P.
K. a I. S., ktorí, tak ako to uţ bolo popísané mali mať moţnosť dostať sa ako prví
k informáciám, mali mať dostatok kontaktov a moţností ovplyvniť konanie vedené proti nim
aj z dôvodu moţnosti lepšieho nakladania z finančnými prostriedkami skupiny neţ ďalší
členovia skupiny, ktorým v nej mali patriť niţšie priečky v zaradení.
U obvinených P. B., P. B., M.. G., E. K., M. P., P. K. a I. S. bude zrejme špecifikácia
časového údaja o pôsobení pre skupinu, najmä s dostatočným preukázaním, ţe sa tak dialo
kontinuálne aţ do súčasnosti, ešte len predmetom dokazovania a preto je ťaţko odôvodniť, ţe
je tu obava, ţe budú pokračovať v trestnej činnosti, dokonajú trestný čin, o ktorý sa pokúsili,
alebo vykonajú trestný čin, ktorí pripravovali, alebo ktorým hrozili. V prípade preukázania
opaku by však nič nebránilo tento záver o neexistencii väzobného dôvodu revidovať.
Vzhľadom na to, ţe pri rozhodovaní o väzbe, ako správne uviedol sudca pre prípravné
konanie, sa nerozhoduje o vine alebo nevine obvineného tak, ako tomu je pri dokazovaní
na hlavnom pojednávaní, nie je nevyhnutné, aby vina obvineného bola z doposiaľ
zadováţených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Navyše
sudca pre prípravné konanie nemohol, rovnako ako senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, zadováţené dôkazy podrobiť kontradiktórnemu procesu skúmania tak,
ako je to pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, teda nemohol odstraňovať
prípadné rozdiely či rozpory vo výpovediach svedkov a nemohol tieto osoby ţiadať
o odstránenie rozporov v ich výpovediach. Aj preto bolo celkom predčasné hodnotiť dôkazy
ako definitívne zistený skutkový stav veci. V tomto štádiu konania, pri rozhodovaní o vzatí,
či nevzatí obvinených do väzby je však povinnosťou súdu doposiaľ zadováţené dôkazy
hodnotiť z toho pohľadu, či skutočne obsahujú také závaţné skutočnosti, ktoré v rovine
rozumnej istoty podporujú záver o dôvodnosti trestného stíhania alebo obsahujú skutočnosti,
ktoré dôvodnosť trestného stíhania proti konkrétnej osobe nepotvrdzujú alebo priamo
vylučujú.
V prerokúvanom prípade tomu tak je, pretoţe výpovede svedkov, najmä T. M., J. W.,
M. Š., R. B. a Petra L. ich zo spáchanej trestnej činnosti usvedčujú.
Rozhodnutie o väzbe ako rozhodovanie o závaţnom zásahu do osobnej slobody
obvineného nie je rozhodovaním o vine či nevine. Väzba je len zabezpečovací inštitút, nemá
mať sankčnú povahu, nemá ani výchovné poslanie, a preto, ak je moţné účel väzby dosiahnuť
iným zákonným inštitútom procesného práva, je potrebné ho aplikovať. Inak povedané,
väzobné stíhanie vo veci je v podstate výnimkou a moţno k nemu pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch.
O nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1,
písm. c/ Tr. por. a o prijatí sľubu obvinených M.. G. a P. K. najvyšší súd v podstate
neuvaţoval, pre uplatnenie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Uvedené
ustanovenie je totiţ aplikovateľné len pri § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/ Tr. por. Vzhľadom na
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa domnieva, ţe nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka je nevyhnutné skúmať vţdy, najvyšší súd
preskúmal túto moţnosť nahradenia väzby a vzhľadom na obmedzené moţnosti dohľadu
probačného alebo mediačného úradníka, najmä v tom, ţe nedokáţe dohliadať na určenú osobu
nepretrţite 24 hodín denne, čo je fakticky pri separátnom umiestnení obvineného mimo
ostatnej spoločnosti vo väzbe automatické, nenahradil väzbu dohľadom probačného
a mediačného úradníka ţiadneho z obvinených, o ktorých vzatí
do väzby rozhodol.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ a c/ ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/
alebo c/, môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného
na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny
ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia,
ktoré sa mu uloţia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje
sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný
a prijme ho, alebo s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno
účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo
odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa
osobitného predpisu.
Z rovnakého dôvodu neprijal sľub obvinených M.. G., P. K. a I. S..
Vzhľadom na to, ţe u obvinených P. B., P. B., E. K., M. P. neboli ničím preukázané
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., najvyšší súd sťaţnosť
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo
vzťahu k týmto obvineným, ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. februára 2017
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová