Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: J. B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX U. P., Q G. Z. Q., Y. Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 45383-3/2019-BA zo dňa 29. júla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo: 45383-3/2019-BA zo dňa 29. júla 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 32178-3/2019-CA zo dňa 20. februára 2019 a v e c v r a c i a na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej len správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím číslo: 32178-3/2019-CA zo dňa 20. februára 2019 rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o., sídlo Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 548 122, od 01. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení poukázala na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len základné nariadenie) a Nariadenie č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004 (ďalej aj len vykonávacie nariadenie). Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zisťovala, či príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska bola určená legislatíva, ktorá sa má na zamestnanca vzťahovať v oblasti sociálneho zabezpečenia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia oznámila Sociálnej poisťovni listom zo dňa 12. decembra 2013, že žalobca v období od 01. marca 2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Sociálna poisťovňa tak vzala na vedomie určenie legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia poľskou sociálnou inštitúciou a vo veci tak nevykonávala žiadne dokazovanie.

2. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorá rozhodnutím číslo: 45383-3/2019-BA zo dňa 29. júla 2019 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca potvrdila. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo doručené aj zamestnávateľovi GAMEL, s.r.o., pretože sa v zmysle úpravy tiež považuje za účastníka konania. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že je vecne správne a v

súlade so zákonom. Žalovaný poukázal na to, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zamestnávateľ zapísaný pod obchodným menom GAMEL, s.r.o., s dňom zápisu 14. februára 2012. Zamestnávateľ je od 01. marca 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01. marca 2012. Žalovaný zdôraznil záväznosť koordinačných nariadení, ktoré ako nariadenia Európskeho spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Konkrétne poukázal na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

- základné nariadenie a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 - vykonávacie nariadenie, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia. Žalovaný odkázal na článok 11 odsek 1, ods. 3 písm. a), článok 13 ods. 1, ods. 3, článok 76 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni bolo listom zo dňa 12.12.2013 oznámené ZUS Oddział w Chorzowie, č. 060000/400/1952 UE/2012/85100915889/UBSI/AH, že žalobca podlieha od 01. marca 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia, určila, že na zamestnanca sa v období od 1. marca 2012 vzťahuje legislatíva Poľskej republiky. ZUS tým jednoznačne určila uplatniteľnú legislatívu. Registračný list fyzickej osoby

- prihláška nemôže deklarovať vznik povinného nemocenského poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Zamestnávateľ tak prihlásil zamestnanca do systému slovenského sociálneho poistenia nesprávne, a preto pobočka Čadca vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým deklarovala, že zamestnancovi zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.

3. Podaním zo dňa 05.08.2019, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 12.08.2019, podal žalobca žalobu, ktorou žiadal zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.07.2019 a predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 20.02.2019. V odôvodnení uviedol, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.03.2012 do 31.03.2015. Žalobca namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, a to z dôvodu, že žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Žalobca uviedol, že podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. U zamestnávateľa boli vykonané kontroly, ktoré preukázali, že zamestnávateľ má všetky dokumenty týkajúce sa pracovníkov a ich práce. Žalobca poukázal na porušenie a zdôraznil, že v pracovnej zmluve žalobcu je stanovené, že sa práca musí vykonávať na území Slovenska, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť čo najširšie publikum a povaha práce vyžaduje, aby bola vykonávaná mimo sídla firmy prostredníctvom oboznámenia slovenských podnikateľov s ponukou spoločnosti. Vydané rozhodnutie má základ v neoprávnenom vyhlásení Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter. Označená poľská inštitúcia nemá právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho, pretože toto patrí výlučne Sociálnej poisťovni. Práca žalobcu, ktorý je aktívny tiež na Slovensku, nepredstavuje prácu marginálneho charakteru, preto sa na žalobcu vzťahuje iba článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Zamestnanie na Slovensku je viac ako 5% a práca v takomto rozsahu nie je prácou o marginálnom charaktere (bod 10. článku I. správnej žaloby). Žalobca namieta neoprávnený predpoklad, že nájomná práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť GAMEL, s.r.o. je realizovaná doma, zatiaľ čo v zmluve je uvedené, že je to práca vykonávaná na Slovensku. Žalobca ďalej namieta porušenie predpisov o konaní, ktoré ovplyvnilo výsledok vo veci. Tvrdí ľubovoľné a nie slobodné ohodnotenie dôkazov a odmietnutie pripustenia ako dôkazu dokladov uvedených žalobcom, ktoré prispievali k vysvetleniu okolností dôležitých pre posúdenie veci a boli vydané pre podnikateľov v totožnom skutkovom a právnom stave. Namieta nesprávne posúdenie zápisnice z kontroly vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca a uznanie, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, zatiaľ čo žalobca pracuje na území Slovenska, nie nevyhnutne v meste, ktoré je sídlom spoločnosti. Práca žalobcu nemôže byť vykonávaná v priestoroch spoločnosti, pretože sa opiera o aktívnu reklamu zamestnávateľa medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a podnikateľmi podnikajúcimi na Slovensku. K reálnemu výkonu činností zamestnanca dochádza a kontrola vykonaná Sociálnou poisťovňou Čadca bola vykonaná bez účasti žalobcu, ktorý bol ukrátený aj písomného oznámenia pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nesprávneho posúdenia skutkového a právneho. Ďalej na odôvodnenie správnej žaloby

žalobca uvádza, že vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet a z tejto činnosti platí príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 01.03.2012 žalobca dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou GAMEL, s.r.o., so sídlom v Čadci. Pracoval do 31.03.2015. Podľa pracovnej zmluvy mal žalobca plniť úlohy, ktoré dostal na území Slovenska, pričom práca spočívala v iných činnostiach, ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne použila článok 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia a pre žalobcu platí článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Ďalej porušila článok 5 vykonávacieho nariadenia. Tento predpis uvádza, že doklady vydané inštitúciou štátu za účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných štátov tak dlho, ako dlho nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom sú vydané. Na základe pracovnej zmluvy žalobca bol zaregistrovaný pre potreby poistenia v Slovenskej republike. Príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO. Žalobca poukázal na článok 13 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorého osoba, ktorá nastupuje do nájomnej práce v inom štáte únie, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom nájomnú prácu vykonáva. Pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska (lex loci laboris). Pokiaľ napadnuté rozhodnutie vychádza z dokladu od poľského subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych, ako poľského orgánu miesta bydliska navrhovateľa, nie je v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, pretože tento poľský orgán sociálneho zabezpečenia je oprávnený iba uviesť platné právne predpisy v súlade s článkom 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, čiže s právnymi predpismi Slovenskej republiky odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Poľský poisťovací orgán nemal právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so Sociálnou poisťovňou prispel k situácii, v ktorej žalobca podnikajúc a vykonávajúc nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ podliehal právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto výsledok je v rozpore s účelom článku 48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (články 39 a 42 konsolidovaného znenia). Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom, s cieľom vylúčenia žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku a nie na zistenie skutočnosti. Ani táto kontrola však neukázala žiadne nezrovnalosti a od zamestnávateľa žalobcu nebolo požadované doplniť doklady. Zamestnávateľ žalobcu predložil zamestnancom Sociálnej poisťovne dokumentáciu týkajúcu sa žalobcu s prihliadnutím na správy z vykonanej práce. Žalobca zdôraznil, že jeho povinnosťou podľa pracovnej zmluvy je výkon práce promótora služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom, pričom zamestnávateľ zveruje žalobcovi vykonávanie úloh a činností podľa vlastného uváženia, ale vždy na základe pracovnej zmluvy. Náplňou práce žalobcu je kontrolovanie potenciálnych klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho zákazníkov, pričom žalobca vykonáva svoju prácu osobne s náležitosťou a využitím svojho najlepšieho vedomia a zručností, zverené úlohy vykonáva načas a na žiadosť zamestnávateľa. Prácu vykonáva na celom území Slovenska v rôznych mestách. Vykonávanie tejto práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ má záujem pracovať v teréne a zoznamovať slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdávané zamestnávateľovi. Žalobca vykonáva prácu za náležitú odmenu stanovenú v pracovnej zmluve. Keďže kontroly Sociálnej poisťovne neodhalili žiadne nedostatky, je práca legálna a vykonaná a príspevky sú pravidelne platené, v nadväznosti na čo sú námietky Sociálnej poisťovne, že nebola vykonaná práca, neopodstatnené. Zamestnávateľ žalobcu má dostatočnú dokumentáciu preukazujúcu, že jeho činnosť na území Slovenska je legálna a skutočná. Na Slovensku má zamestnávateľ žalobcu sídlo už dva roky. Administratívne a účtovné doklady sú uložené v sídle spoločnosti. Sociálna poisťovňa mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam v tomto prípade. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o kapitálovú a nie o osobnú obchodnú spoločnosť. Takáto obchodná spoločnosť nemusí zamestnávať svojich administratívnych pracovníkov. Tvrdenia Sociálnej poisťovne týkajúce sa miesta sídla spoločnosti nie sú pre žalobcu relevantné, pretože právne predpisy spoločenstva jasne vo svojom obsahu znamenajú, že ide o miesto výkonu práce žalobcu a táto práca je v konečnom dôsledku vykonávaná na Slovensku.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 12. septembra 2019. Uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Súčasne sa uplatňuje aj Nariadenie č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004. Základnou úlohou týchto nariadení je určiť

uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Na zabezpečenie riadneho vykonávania nariadenia sú príslušné orgány povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou, preto Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území SR, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS zaslala Sociálnej poisťovni oznámenie zo dňa 12. decembra 2013, ktorým určila, že zamestnanec podlieha od 01. marca 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalovaný v súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy poukázal na závery rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016. Žalovaný pritom k námietke žalobcu, že nemá právoplatné rozhodnutie, ktoré by určovalo, že sa na neho vzťahujú poľské právne predpisy, zdôraznil, že jedinou podmienkou, aby sa určenie uplatniteľných predpisov stalo definitívnym, je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti použitia § 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia (žalobca v žalobe nesprávne uvádza článok 11 ods. 2 písm. a/ - poznámka žalovaného) a s tým súvisiacim stavom, že v danom období podliehal uplatniteľnej legislatíve dvoch štátov, žalovaný uviedol, že poľský orgán sociálneho zabezpečenia ako aj Sociálna poisťovňa majú za preukázané, že k reálnemu výkonu činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky nedochádza, a teda tu neexistuje súbeh v zmysle článku 13 ods. 3 základného nariadenia ako naznačuje žalobca. Žalobca preto podlieha systému sociálneho poistenia len jednej krajiny, t.j. Poľskej republiky, v ktorej vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca si nemôže zvoliť systém sociálneho zabezpečenia tej krajiny, kde je to pre jeho podnikanie ekonomicky výhodnejšie, ale má povinnosť prihlásiť sa do systému sociálneho poistenia toho štátu, ktorému v zmysle koordinačných nariadení podlieha. Sociálna poisťovňa vedie register poistencov a v prípade, že sú v registri uvedené nesprávne údaje, je povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci so stavom právnym. Žalobca bol zamestnávateľom prihlásený do registra na obdobie od 01. marca 2012. Vzhľadom na kontrolou zistené skutočnosti bolo potrebné odstrániť následky nesprávnej registrácie zamestnanca, a preto Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi nevzniklo povinné poistenie. Žalobca neuviedol konkrétne ustanovenia koordinačných nariadení ani vnútroštátnych predpisov, ktorých porušenia by sa žalovaný dopustil. Sociálna poisťovňa tak má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je náležite odôvodnené, a preto navrhla žalobu žalobcu zamietnuť.

5. Žaloba s prílohami a procesným poučením bola doručená ďalšiemu účastníkovi konania - GAMEL, s.r.o. (doručenka na č.l. 14 spisu), ktorý sa k žalobe nevyjadril.

6. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 19.10.2020 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 58 rub spisu), na čo žalobcom nebolo reagované.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri skonštatovaní absencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

8. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -85 zo dňa 12.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. a .

9. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa a nasl. ( - ďalej len ) a žaloba je podaná žalobcom - fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná a rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa

podľa , , pretože tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa zároveň správny súd vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

10. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

11. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

12. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

14. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,“) Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

15. Podľa do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

16. Podľa , , na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

17. Podľa , , , organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

18. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

19. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

20. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

21. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

22. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie), osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

23. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.

Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

24. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného konštatuje vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu list subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych z 12. decembra 2013 adresovaný žalovanému vrátane jeho prekladu a list z 12. decembra 2013 adresovaný žalobcovi vrátane prekladu. Podľa listu adresovaného žalovanému ZUS v súlade s čl. 16 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú.v. EÚ z 30.10.2009) zasiela žalovanému list týkajúci sa uplatniteľných právnych predpisov pre žalobcu. Podľa listu adresovaného žalobcovi bolo žalobcovi oznámené, že v období od 01.03.2012 podlieha poľským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Zároveň v tomto liste bolo uvedené, že toto určenie uplatniteľnosti poľských právnych predpisov je predbežné a môže byť zrušené, ak príslušná slovenská inštitúcia bude mať voči nemu opodstatnené námietky. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je registračný list fyzickej osoby

- žalobcu s vyznačením pracovného pomeru s dátumom vzniku poistenia 01.03.2012 do 31.03.2015 u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o.

25. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou.

27. Správny súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda zamestnávateľa majúceho formu obchodnej spoločnosti sídliacej na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedené odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane.

28. Konštatuje správny súd, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej ako ZUS) žalobcovi určila ako uplatniteľnú legislatívu v období od 01. marca 2012 legislatívu poľskú. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). V administratívnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom pritom neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS vrátane jeho prekladu, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu žalobca v období od 01. marca 2012 podlieha poľským právnym predpisom na základe článku 13 ods. 3 písm. a) v spojení s článkom 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004.

29. Po doručení dokladu ZUS zo dňa 12. decembra 2013 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19.12.2013 žalovaný v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia nenamietal uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty toto určenie podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR č. k. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ... ,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS- OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná.“.

30. Správny súd uvádza, že dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, sp. zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj na zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. ).

31. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

32. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (GAMEL, s.r.o.) v období od 01. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01. marca 2012 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018.

33. Podľa správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

35. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke. 36. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené, a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.