Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndt/2/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí

15. februára 2017 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného O. S. a spol., pre pokračovací

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , , ,

vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , o návrhu obžalovaného O. S.

na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného O. S. a spol., vedená

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. , trestné konanie proti

obžalovanému O. S. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 4 písm. a/, pre skutok podrobne rozvedený

vo výrokovej časti obžaloby (č. l. 609-618).

Krajský súd má v tomto štádiu konania rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných

(č. l. 725-737) podaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. ,

z 12. apríla 2016 (č. l. 718-724). V deň konania verejného zasadnutia – 26. januára 2017,

obžalovaný O. S. vzniesol „námietku zaujatosti“ voči všetkým sudcom Krajského súdu

v Prešove, v ktorej uviedol: „Ja vznášam námietku zaujatosti podľa ,

a to vo vzťahu k predsedníčke senátu JUDr. Monike Halkociovej, ako aj členom senátu,

ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove. Túto námietku zaujatosti

odôvodňujem tým, že mi bol ustanovený predsedníčkou senátu náhradný obhajca

JUDr. D. B., ktorý má blízky priateľský vzťah s touto sudkyňou, čo som vyrozumel

zo vzájomného rozhovoru s obhajcom, ktorý ma navštívil vo výkone väzby, môj prípad

2

ho nezaujímal, keď som sa pýtal na možnosti aké mám, on chcel len podpis. Z judikatúry

č. 58/2002 z SR z , ako aj zo zákona o súdoch a sudcoch z zák.

č. vyplýva, že súdne konanie má byť objektívne, nestranné a takým sa má aj

javiť navonok. Z dôvodov, ktoré som uviedol, podľa mňa sa predsedníčka senátu nespráva

nestranne a nezaujato.“

Najvyšší súd preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel

k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu

v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 „Nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného

podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca

ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal

a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.

v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému

sudcovi“.

Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie

na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa musia vždy

existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku

z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia

spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku,

že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému

Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu

spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.

3

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade)

alebo predpojatosti (subjektivizme, neobjektivite, straníckosti). Nestrannosť je potrebné

skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená,

že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho

hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky

pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska

nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku

(Piersach v. Belgicko – rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť

sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach

strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť

vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP

zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).

V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov

alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov

Krajského súdu v Prešove, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady

na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.

Z predloženého spisu vyplýva, že procesne činný senát Krajského súdu v Prešove

(ktorý mal rozhodnúť o odvolaní obžalovaného) uznesením z 26. januára 2017 (č. l. 835-836)

rozhodol podľa o nevylúčení členov senátu z prejednávania

a rozhodovania v trestnej veci proti obžalovaným O. S. a spol..

Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania sú uvedené v ustanoveniach , ,

Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu

v Prešove v zmysle , , a preto najvyšší súd upriamil pozornosť

na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa z dôvodu pochybnosti

o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo

4

týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému

orgánu činnému v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného

v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter,

aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány

činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka

a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať

vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje

aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom

pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v , ďalej môže ísť

o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove

(vylúčenie všetkých sudcov daného súdu je základnou podmienkou na konštatovanie

možného zaujatého konania a rozhodovania príslušného súdu) podľa z dôvodu

pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon

priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer

k inému orgánu činnému v trestnom konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie

predmetnej veci z jeho jurisdikcie.

Obžalovaný O. S. v návrhu na odňatie veci a námietke zaujatosti nevysvetlil, z akých

dôvodov namieta všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a preto najvyšší súd môže len

predpokladať, že má obavu z ich prípadného zaujatého postupu voči nemu. Návrhu

obžalovaného na odňatie veci a námietka zaujatosti nemá osobný charakter zodpovedajúci

podmienkam podľa , pričom ani z vyjadrení sudcov dotknutého súdu

(č. l. 840 – 844) nevyplýva ich zaujatosť. Takýto stav vylučuje možnosť úvah o odňatí veci

Krajskému súdu v Prešove pre to, že by jeho sudcovia boli vylúčení z vykonávania úkonov

v trestnej veci obžalovaného O. S..

5

Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú

žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania

sudcov Krajského súdu v Prešove vo veci obžalovaných O. S. a spol. a nezistil žiadne

skutočnosti čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu

v Prešove, pričom len predpokladaný subjektívny názor obžalovaného o možnom narušení

objektivity rozhodovania súdu bez priliehavých relevantných argumentov, nemôže byť

dôvodom na vylúčenie sudcov z konania, tak ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1

a teda ani dôležitým dôvodom na odňatie veci.

Najvyšší súd sumarizuje:

Najvyšší súd nemôže rozhodovať o vylúčení jednotlivých sudcov súdu nižšieho

stupňa, pretože takáto právomoc patrí do pôsobnosti toho ktorého súdu nižšieho stupňa

vyplývajúcej z ust. , a V rámci

konania o odňatí veci podľa rozhodne najvyšší súd o odňatí veci

príslušnému súdu aj vtedy ak zistí, že všetci sudcovia súdu nižšieho stupňa sú vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci. V takom prípade výroku

o odňatí veci príslušnému súdu a jej prikázaní súdu toho istého druhu a stupňa musí

predchádzať výrok o vylúčení všetkých sudcov konkrétneho súdu. Ide o jediný prípad,

kedy najvyšší súd rozhoduje o vylúčení sudcov súdu nižšieho stupňa z vykonávania

úkonov trestného konania v konkrétnej veci.

Preto o vylúčení či nevylúčení členov procesne činného senátu z vykonávania úkonov

v trestnej veci obžalovaného O. S. a spol. s konečnou platnosťou rozhodne iný senát

Krajského súdu v Prešove ( ) v konaní o sťažnosti

proti uzneseniu senátu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z 26. januára 2017

(č. l. 835 - 836). V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti judikát R 22/2011,

pričom z povahy veci vyplýva, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu o neodňatí veci

sa vzťahuje na celé konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Prešove proti obžalovanému

O. S. a spol. ako i na ďalšie rozhodnutia sudcov Krajského súdu v Prešove v predmetnej veci.

So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia

všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie

veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo

6

by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným

súdom.

Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. februára 2017

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová