Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dce/399801.9f1c29.pdf
PDF · 157.82 KB
No categories available
3Ndt/2/2017
N a j v y š š í s ú d 3Ndt/2/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
15. februára 2017 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného O. S. a spol., pre pokračovací
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona,
vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3To/21/2016, o návrhu obžalovaného O. S.
na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného O. S. a spol., vedená
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3To/21/2016, sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 3To/21/2016, trestné konanie proti
obžalovanému O. S. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona pre skutok podrobne rozvedený
vo výrokovej časti obžaloby (č. l. 609-618).
Krajský súd má v tomto štádiu konania rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných
(č. l. 725-737) podaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/32/2015,
z 12. apríla 2016 (č. l. 718-724). V deň konania verejného zasadnutia – 26. januára 2017,
obžalovaný O. S. vzniesol „námietku zaujatosti“ voči všetkým sudcom Krajského súdu
v Prešove, v ktorej uviedol: „Ja vznášam námietku zaujatosti podľa § 31 Tr. por.,
a to vo vzťahu k predsedníčke senátu JUDr. Monike Halkociovej, ako aj členom senátu,
ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove. Túto námietku zaujatosti
odôvodňujem tým, že mi bol ustanovený predsedníčkou senátu náhradný obhajca
JUDr. D. B., ktorý má blízky priateľský vzťah s touto sudkyňou, čo som vyrozumel
zo vzájomného rozhovoru s obhajcom, ktorý ma navštívil vo výkone väzby, môj prípad
ho nezaujímal, keď som sa pýtal na možnosti aké mám, on chcel len podpis. Z judikatúry
č. 58/2002 z Ústavy SR z čl. 141, ako aj zo zákona o súdoch a sudcoch z § 2 zák.
č. 385/2000 Z. z. vyplýva, že súdne konanie má byť objektívne, nestranné a takým sa má aj
javiť navonok. Z dôvodov, ktoré som uviedol, podľa mňa sa predsedníčka senátu nespráva
nestranne a nezaujato.“
Najvyšší súd preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel
k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu
v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec
príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí
a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného
podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca
ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal
a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky
v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému
sudcovi“.
Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie
na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Tr. por. musia vždy
existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku
z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.
Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia
spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku,
že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu
spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.
Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,
či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade)
alebo predpojatosti (subjektivizme, neobjektivite, straníckosti). Nestrannosť je potrebné
skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená,
že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho
hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska
nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku
(Piersach v. Belgicko – rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť
sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach
strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť
vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP
zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).
V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov
alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov
Krajského súdu v Prešove, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady
na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.
Z predloženého spisu vyplýva, že procesne činný senát Krajského súdu v Prešove
(ktorý mal rozhodnúť o odvolaní obžalovaného) uznesením z 26. januára 2017 (č. l. 835-836)
rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o nevylúčení členov senátu z prejednávania
a rozhodovania v trestnej veci proti obžalovaným O. S. a spol..
Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu
v Prešove v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Tr. por., a preto najvyšší súd upriamil pozornosť
na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu pochybnosti
o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému
orgánu činnému v trestnom konaní.
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného
v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter,
aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci
a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány
činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka
a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.
Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por.
sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať
vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje
aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom
pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ďalej môže ísť
o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.
Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove
(vylúčenie všetkých sudcov daného súdu je základnou podmienkou na konštatovanie
možného zaujatého konania a rozhodovania príslušného súdu) podľa § 31 Tr. por. z dôvodu
pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie
predmetnej veci z jeho jurisdikcie.
Obžalovaný O. S. v návrhu na odňatie veci a námietke zaujatosti nevysvetlil, z akých
dôvodov namieta všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a preto najvyšší súd môže len
predpokladať, že má obavu z ich prípadného zaujatého postupu voči nemu. Návrhu
obžalovaného na odňatie veci a námietka zaujatosti nemá osobný charakter zodpovedajúci
podmienkam podľa § 31 Tr. por., pričom ani z vyjadrení sudcov dotknutého súdu
(č. l. 840 – 844) nevyplýva ich zaujatosť. Takýto stav vylučuje možnosť úvah o odňatí veci
Krajskému súdu v Prešove pre to, že by jeho sudcovia boli vylúčení z vykonávania úkonov
v trestnej veci obžalovaného O. S..
Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú
žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania
sudcov Krajského súdu v Prešove vo veci obžalovaných O. S. a spol. a nezistil žiadne
skutočnosti čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu
v Prešove, pričom len predpokladaný subjektívny názor obžalovaného o možnom narušení
objektivity rozhodovania súdu bez priliehavých relevantných argumentov, nemôže byť
dôvodom na vylúčenie sudcov z konania, tak ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1
Tr. por. a teda ani dôležitým dôvodom na odňatie veci.
Najvyšší súd sumarizuje:
Najvyšší súd nemôže rozhodovať o vylúčení jednotlivých sudcov súdu nižšieho
stupňa, pretože takáto právomoc patrí do pôsobnosti toho ktorého súdu nižšieho stupňa
vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 1, ods. 3 Tr. por. a § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. V rámci
konania o odňatí veci podľa § 23 Tr. por. rozhodne najvyšší súd o odňatí veci
príslušnému súdu aj vtedy ak zistí, že všetci sudcovia súdu nižšieho stupňa sú vylúčení
z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci. V takom prípade výroku
o odňatí veci príslušnému súdu a jej prikázaní súdu toho istého druhu a stupňa musí
predchádzať výrok o vylúčení všetkých sudcov konkrétneho súdu. Ide o jediný prípad,
kedy najvyšší súd rozhoduje o vylúčení sudcov súdu nižšieho stupňa z vykonávania
úkonov trestného konania v konkrétnej veci.
Preto o vylúčení či nevylúčení členov procesne činného senátu z vykonávania úkonov
v trestnej veci obžalovaného O. S. a spol. s konečnou platnosťou rozhodne iný senát
Krajského súdu v Prešove (§ 32 ods. 5 písm. d/ Trestného poriadku) v konaní o sťažnosti
proti uzneseniu senátu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To/21/2016, z 26. januára 2017
(č. l. 835 - 836). V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti judikát R 22/2011,
pričom z povahy veci vyplýva, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu o neodňatí veci
sa vzťahuje na celé konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Prešove proti obžalovanému
O. S. a spol. ako i na ďalšie rozhodnutia sudcov Krajského súdu v Prešove v predmetnej veci.
So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia
všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie
veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo
by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným
súdom.
Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. februára 2017
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval : JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová