Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
19e/435929.87fcb4.pdf
PDF · 149.32 KB
No categories available
6Cdo/9/2017
Najvyšší súd 6 Cdo 9/2017
Slovenskej republiky 6 Cdo 10/2017
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne V., bývajúcej v Dunajskej
Strede, H., zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede,
Alţbetínske nám. 2, proti ţalovaným 1. MUDr. M., bývajúcej v Bratislave, Š.,
2. Mgr. G., bývajúcej v P., N., 3. Ing. A., bývajúcemu v T., O., 4. Ing. K., bývajúcemu
v Bratislave, Č., 5. E., bývajúcej v B., L., 6. E., bývajúcej v Bratislave, P., 7. J., bývajúcemu
v T., Z., M., Č. republika, všetci zastúpení spoločnosťou VRANOVIČ/HALADA, s. r. o.,
so sídlom v Trnave, Kapitulská 21, IČO: 36 669 661, za ktorú koná advokát a konateľ
JUDr. Andrej Halada, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných na uzavretie kúpnej
zmluvy, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/23/2010, o dovolaní
ţalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/23/2010-217
z 18. apríla 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/23/2010-259 z 26. júna 2014
a uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/558/2014 a 25Co/559/2014
z 2. septembra 2015, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a.
Ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením č. k. 9C/23/2010-217 z 18. apríla 2013 konanie
na základe späťvzatia ţaloby zastavil; o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta
prvá zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte aj „O. s. p.“) tak,
ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi ţalovaných titulom trov právneho
zastúpenia sumu 1 618,16 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Opravným
uznesením z 26. júna 2014 č. k. 9C/23/2010-259 okresný súd opravil uznesenie
z 18. apríla 2013 vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť
ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov konania vo výške 1 618,16 eur, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) v odvolacom konaní na základe
odvolania ţalobkyne uznesením sp. zn. 25Co/558/2014 a sp. zn. 25Co/559/2014
z 2. septembra 2015 uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
V odôvodnení uviedol, ţe v danom prípade nedošlo k späťvzatiu ţaloby pre správanie
ţalovaných, preto aplikácia druhej vety § 146 ods. 2 O. s. p. na rozhodnutie o náhrade trov
konania v prejednávanom prípade neprichádzala do úvahy. Stotoţnil sa so záverom súdu
prvej inštancie, ţe ţalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a preto jej podľa § 146
ods. 2 veta prvá O. s. p. vznikla povinnosť nahradiť ţalovaným trovy konania.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a uzneseniu odvolacieho súdu podala
ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie
prvoinštančného a odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.
zrušil alebo podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zmenil tak, ţe ţiadnemu z účastníkov konania
nepriznáva náhradu trov konania. Dovolanie odôvodnila tým, ţe rozhodnutie prvoinštančného
i odvolacieho súdu v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), pretoţe súdy neakceptovali jej návrh, aby o náhrade trov
konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., resp. podľa § 150 ods. 1 O. s. p.,
hoci na takéto rozhodnutie boli vzhľadom na okolnosti daného prípadu splnené podmienky.
3. Ţalovaní vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedli, ţe dovolanie smeruje
proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné. Uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
ust. § 236 ods. 1 O. s. p. nemoţno napadnúť dovolaním. Rovnako nie je prípustné
ani dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil. Prípustnosť dovolania nemoţno v danom
prípade vyvodiť ani z § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p., nakoľko v konaní nedošlo k ţiadnej
z vád vymenovaných v uvedenom zákonnom ustanovení. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie
ţalobkyne proti uzneseniu prvoinštančného i odvolacieho súdu v súlade s § 218 ods. 1
písm. c) O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.
4. Dovolanie bolo podané 12. novembra 2015, t. j. za účinnosti O. s. p. v znení
neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C. s. p. je zrejmé, ţe pokiaľ dovolanie bolo podané za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb.,
Občianskeho súdneho poriadku, potom jeho účinky zostali zachované aj po nadobudnutí
účinnosti nového procesnoprávneho kódexu - Civilného sporového poriadku.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas stranou sporu, v neprospech ktorej boli dovolaním
napadnuté rozhodnutia vydané, dovolanie ţalobkyne podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol
ako podané proti rozhodnutiam, proti ktorým dovolanie nie je prípustné.
6. Pokiaľ ide o dovolanie ţalobkyne proti uzneseniu okresného súdu, dovolací súd
uvádza, ţe z dikcie § 236 O. s. p. zreteľne vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť
len rozhodnutie odvolacieho súdu (ak to zákon pripúšťa). Dovolaním teda nemoţno napadnúť
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobkyne
proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu bez ďalšieho podľa ust. § 447 písm. c)
C. s. p. ako neprípustné odmietol.
7. Okrem uznesenia súdu prvej inštancie ţalobkyňa dovolaním napadla aj uznesenie
odvolacieho súdu z 2. septembra 2015. Pri skúmaní prípustnosti dovolania proti uvedenému
uzneseniu, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
v spojení s opravným uznesením potvrdil, postupoval dovolací súd podľa právnej úpravy
platnej a účinnej v čase podania dovolania. Takýto postup moţno vyvodiť zo základných
princípov Civilného sporového poriadku, najmä z Čl. 2, kde je zakotvený princíp právnej
istoty.
8. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 (týkajúce sa prípustnosti
dovolania voči tam uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov,
prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, o ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V danom prípade
je dovolaním napadnutým uznesením uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania,
preto prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neprichádza do úvahy.
9. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu by bolo prípustné len v tom prípade,
ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237
ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (tzv. zmätočnostnú vadu). Povinnosť dovolacieho súdu ex offo
skúmať zmätočnostné vady vyplýva z § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., preto dovolací súd
ex offo skúmal, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia,
pričom zistil, ţe konanie, ktoré vydaniu dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu
predchádzalo, netrpí ani jednou z tzv. zmätočnostných vád. Procesné vady konania podľa
§ 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil
ani dovolací súd, preto prípustnosť dovolania nie je daná ani z hľadiska § 237 ods. 1 písm. a/
aţ g/ O. s. p.
10. Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe súd prvej inštancie a odvolací súd zaloţili
rozhodnutie v časti trov konania na nesprávnom právnom posúdení veci.
11. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo osebe však
nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012).
Dovolací súd preto dovolanie ţalobkyne aj proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447
písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1
C. s. p. v spojení s § 257 C. s. p. tak, ţe ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretoţe mal za to, ţe na strane ţalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
(nepriaznivá sociálna situácia ţalobkyne), na základe ktorých bol ţalobkyni rozhodnutím
Centra právnej pomoci sp. zn. 11696/2015-KaBA z 5. novembra 2015 v zmysle § 6 ods. 1
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2017
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.
člen senátu
JUDr. Danica K o č i č k o v á, v. r.
členka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.