Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-41-2021.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 062 235, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: MOBILES, s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 31621139, o zaplatenie 279,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/36/2020-110 zo dňa 07. 06. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/36/2020 - 110 zo dňa 07. 06. 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 279,77 Eur od 17. 08. 2019 do zaplatenia a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 422,88 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná, pričom poukázal na to, že motorové vozidlo v držbe žalovaného spôsobilo nehodu - poškodenia na diaľničnom zariadení, a to znečistením unikajúcimi prevádzkovými hmotami, čo bolo konštatované príslušným policajným šetrením. Motorové vozidlo v držbe žalovaného zároveň nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 209/103/ES ako Národná kancelária systému zelenej karty odškodnil poškodených, ako to vyplýva z priložených listinných dôkazov v sume 279,77 €, ktoré boli poukázané na adresu Národnej kancelárie systému zelenej karty v Nemecku. V súvislosti s uplatnením si práva žalobcu vznikli žalobcovi ďalšie náklady v spojení s prekladom úradných listín z nemeckého jazyka do jazyka slovenského, ktorých úhradu žalobca preukázal jednak príslušnou faktúrou, ako aj potvrdením z realizácii transakcie vo výške 422,88 Eur, ktorú taktiež súd žalobcovi priznal. Nakoľko žalovaný je omeškaní s povinnosťou zaplatiť sumu 279,77 Eur na ktorej zaplatenie bol vyzvaný, čo žalobca preukázal jednak výzvou, ako aj podpísanou doručenkou žalovaného, má súd za to, že žalobcovi taktiež náleží právo na zákonný úrok z omeškania. K obrane žalovaného, ktorý uvádza, že popísanú škodu neeviduje, s poukazom, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že škodu mal spôsobiť zamestnanec žalovaného a v zmysle
oznámenia o dopravnej nehode F. R., že prešiel po nejakom predmete, údajná pneumatika, ktorá mala spôsobiť popísanú škodu nepatrila k žiadnemu nákladnému motorovému vozidlu, z čoho vyplýva, že žalobca nemal predložiť žiaden dôkaz preukazujúci existenciu uplatneného nároku, súd poukazuje na správu, a to oznámenie o dopravnej nehode list 3 Diaľničného policajného komisariátu (č.l. 37), z ktorého vyplýva, že škoda bola spôsobená na ťahači U prasknutou pneumatikou, náves C rôzne škody požiaru v zadnej časti návesu. Účastník T. U. bol zistený cez diaľničnú políciu Hannover, nachádzal sa na diaľnici BAB 2, smer Berlín. Parkovisko vyčistila údržba diaľníc. V oznámení o dopravnej nehode list 2 sa uvádza, že účastníkovi 01, t.j. U. T., vozidlo O. U na ťahači praskla pneumatika, behúň ostal ležať na vozovke a účastník 02 (F. R.) prešiel po tomto behúni, pričom sa behúň zasekol pod zadnou nápravou jeho návesu a po niekoľkých kilometroch sa teplom z trenia zapálil. Požiar sa podarilo účastníkovi 02 vlastnými prostriedkami uhasiť a vznikla vecná škoda (č.l. 35). Z uvedeného je teda zrejmé, že na základe policajného šetrenia bolo ustálené, že ku škode došlo prasknutím pneumatiky na ťahači v držbe žalovaného, teda obrana žalovaného spočívajúca v tom, že jeho zamestnanec škodu nezavinil nie je dôvodná, zamestnanec - vodič ťahača síce škodu nezavinil úmyselne, avšak v tomto prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla ako zodpovednosť objektívnu bez hľadiska na zavinenie, ktorej preukazuje príslušné oznámenie o dopravnej nehode. Z uvedeného dôvodu preto námietky žalovaného nie sú dôvodné. Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. a/, § 24 ods. 2, 3 a 7, § 24a ods. 4, 5, 6, 7, 8, § 24b ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa § 420 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429, 430 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/19954 Z. z.
2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku, ktoré v odvolaní citoval. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal, považuje za nesprávny poukazujúc na to, že súd prvej inštancie sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal so skutkovými okolnosťami prejednávaného prípadu a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje patriace procesné práva. V odôvodnení rozsudku súd vychádzal najmä z tvrdení žalobcu v zmysle písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 03. 2021, ktorý bol uvádzaný v bode č. 3 rozsudku. Súd neuvádza, či sa vyjadrenie dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, či mu bolo zasielané na oboznámenie sa a k možnosti vyjadriť sa k nemu. Súd v odôvodnení uvádza, že vykonal dôkazy uvedené v bode č. 4 rozsudku ich prečítaním, pričom neuvádza, či dôkazy boli predložené a riadne doručené k vyjadreniu žalovanému a ani vyjadrenie žalobcu uvádzané v bode 3 rozsudku. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam v takej miere. že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), čo malo aj za následok vydanie rozsudku s nesprávnym právnym posúdením veci, a teda s nespraným aplikovaním právnej normy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, nakoľko v zmysle jeho vyjadrenia v odvolaní zo dňa 24. 06. 2021 uvádza, že predmetný rozsudok mu bol do elektronickej schránky doručený už dňa 09. 06. 2021, pričom odvolanie žalovaného bolo doručené súdu až dňa 28. 06. 2021, teda 4 dni po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Je názoru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť postupom v zmysle § 386 písm. a/ CSP. K samotnému odvolaniu žalovaného uviedol, že zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočne rozsiahle dokazovanie a rozhodol na základe zisteného skutkového stavu vecne správne, pričom rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd na základe všetkých vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému stavu, z ktorého vyvodil aj správne skutkové a právne závery. Rozhodnutie súdu bolo podrobne a správne odôvodnené v písomnom vyhotovení, s uvedeným rozhodnutím, ako aj s jeho odôvodnením sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosti uvádzané žalovaným sú neúplné a účelové, a preto je potrebné prijať správny záver, že v priebehu konania bolo nesporne preukázané, že žalovaný zodpovedá za škody vyvolanou osobitnou povahou prevádzka motorového vozidla, ako prevádzateľ motorového vozidla, a to v súlade s ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca plnil poškodeného za žalovaného z
poistného garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu plnenia, tzv. postih podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, a to v prípade, ak vyhodnotí, že odvolanie žalovaného bolo podané včas. V opačnom prípade žalobca navrhol odvolaciemu súdu v zmysle ust. § 386 písm. a/ CSP odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietnuť.
5. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
6. V dôsledku odvolania podaného žalovaným krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 378 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, ktorými je odvolací súd viazaný, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania žalovaného konštatuje, že súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Žalovaný ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a namietal nesprávne právne posúdenie, pričom však odvolanie v časti odvolacích námietok v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ uviedol len všeobecne s poukazom na ustanovenie a citáciou § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pričom žiadnym spôsobom v odvolaní nekonkretizoval v čom vidí nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie uviedol odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, namietajúc, že súd prvej inštancie sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal so skutkovými okolnosťami prejednávaného prípadu a nesprávny procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva, s poukazom na to, že súd v bode 3. rozsudku vychádzal najmä z tvrdení žalobcu v zmysle písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 03. 2021, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedol práve vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 11. 03. 2021, pričom dôkazy, ktoré v konaní súd vykonal, uviedol v bodoch 5. až 12. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie vyhodnotil v bode 36., 37 , a 38., z ktorých bodov odôvodnenia zároveň vykonal aj právne posúdenie v zmysle ustanovení právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie citoval v bodoch 13. až 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd neuviedol či sa vyjadrenie (žalobcu zo dňa 11. 03. 2021) dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, či mu bolo zasielané na oboznámenie sa a možnosti vyjadriť sa k nemu a neuviedol, či dôkazy, ktoré uviedol súd v bode 4. odôvodnenia, boli predložené a riadne doručené k vyjadreniu sa žalovanému, odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalovanému bola žaloba spolu s listinnými dôkazmi, ktoré sú uvedené v bode 4. odôvodnenia súdu prvej inštancie, spolu s platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/36/2020-75 zo dňa 17. 12. 2020, doručené elektronicky do elektronickej schránky žalovaného v súlade s ust. § 105 ods. 1 CSP, pričom doručovanie žalovanému s prihliadnutím k tomu, že je právnickou osobou, bolo vykonané do elektronickej schránky žalovaného v súlade so zák. č. 305/2013
Z. z. (Zákon o e-Governmente), ktoré doručenie bolo riadne vykonané (viď doručenka na č. l. 78 a 80 spisu), voči ktorému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor podaním zo dňa 18. 02. 2021 (v spise na č. l. 82 -84). Je teda zrejmé, že listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil spolu s návrhom, boli žalovanému riadne doručené, riadne mu bola doručená aj žaloba vo veci samej. Na základe podaného odporu žalovaným súd prvej inštancie uznesením č. k. 13C/36/2020-85 zo dňa 23. 02. 2021 zrušil platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu žalovaným. Uznesením č. k. 13C/36/2020-87 zo dňa 23. 02. 2021 vyzval súd prvej inštancie žalobcu, aby sa písomne vyjadril k odporu žalovaného. Žalovaný sa k odporu žalovaného vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 11. 03. 2021, ktoré bolo žalovanému doručované spolu s uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/36/2020-98 zo dňa 17. 03. 2021, ktorým vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom odvolací súd z obsahu spisu má nepochybne preukázané, že toto uznesenie spolu s vyjadrením žalobcu zo dňa 11. 03. 2021 bolo doručené žalovanému dňa 04. 04. 2021, a to uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty s fikciou doručenia. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie správne doručoval písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 11. 03. 2021 spolu s uznesením, ktorým vyzýval žalovaného na písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, prípadne na doloženie resp. označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a uvedení ďalších skutočností, pričom toto vyjadrenie spolu s uznesením súdu sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Čo sa týka odvolacej námietky vo vzťahu k predloženiu a doručeniu dôkazov, ktoré predložil žalobca žalovanému, odvolací súd už vyššie uviedol, že tieto písomné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené spolu s podanou žalobou, boli žalovanému riadne doručené so žalobou a platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor. S prihliadnutím na vyššie uvedené, teda nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému ako strane v konaní, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto odvolaciu námietku odvolací súd poukazujúc už na vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie v konaní, považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
11. Odvolací súd teda na základe vykonaného odvolacieho prieskumu veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že všetky vykonané dôkazy uviedol zistený skutkový stav veci a vykonal aj náležité právne posúdenie, ktoré v odôvodnení rozhodnutia aj riade špecifikoval. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolávacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného konštatuje odvolací súd, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, pričom odvolacím prieskumom odvolací súd nezistil existenciu odvolacích námietok, ktoré uviedol žalovaný v podanom odvolaní a zároveň pri preskúmaní veci odvolací súd nezistil ani žiadne vady v konaní a pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
12. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok, a to výrok o trovách konania, pričom odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie aj v časti rozhodovania o náhrade trov konania rozhodol pri správnej aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol úspešnou stranou sporu v celom rozsahu, správne súd rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť nahradiť úspešnej strane sporu, a to žalobcovi, trovy konania v rozsahu 100 % pri aplikácii aj ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle § 396 ods. 1 CSP, pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešnou stranou sporu. Úspešnou stranou sporu v celom rozsahu bol žalobca, preto odvolací súd žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP uložil povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).