Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4T-1-2024.pdf
PDF · 106.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno pred samosudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom v trestnej veci obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 23. mája 2024
rozhodol:
Obžalovaný :
A. B. nar. XX. XXXXX XXXX v Komárne, trvale bytom C. B. D. E. XXX t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od dňa 07. júla 2023
je vinný, že
v bode 1)
od presne nezisteného času roku 2021 až do 7. júla 2023 v C. B. D. v rodinnom dome č. XXX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou, poškodenou F. G., nar. XX. XXXX XXXX, jej spočiatku v nepravidelných intervaloch, postupom času však už aspoň každý druhý deň, vulgárne nadával, opľúval ju, vyčítal jej neveru, udieral ju otvorenou dlaňou a päsťou do tváre, kopal do rôznych častí jej tela, najmenej dvakrát mesačne jej hrozil, že jej zoberie deti, zabije ju a jej matku a aj v obdobiach, keď bol obvinený pracovne v zahraničí jej počas každodenných telefonátov vyčítal, že ho podviedla, okrem toho v presne nezistený deň v marci 2022 poškodenú F. G. päsťou udieral do hlavy, rúk a nôh a kopal do nej, a tak jej spôsobil pomliaždenie celej tváre ťažšieho stupňa s opuchom a podkožnými krvnými výronmi okolo oboch očí, pomliaždenie nosa so zlomeninou nosových kostičiek s posunom kostných úlomkov, ťažké pomliaždenie ľavého ucha s krvným výronom, pomliaždenie krku vľavo, pomliaždenie hrudnej chrbtice, pomliaždenie zadnej strany hrudníka so začervenaním a podkožnými krvnými výronmi v mieste úderu, podozrenie na pomliaždenie pravého dolného pľúcneho laloka, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie ľavého ramena ťažkého stupňa s podkožným krvným výronom s veľkosťou 25 x 25 cm, pomliaždenie ľavého lakťa ťažšieho stupňa s podkožným krvným výronom s veľkosťou 20 x 20 cm, pomliaždenie ľavého stehna ťažšieho stupňa s početnými krvným výronmi a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia v trvaní 28 dní, dňa 30. júna 2023 poškodenú F. G. udieral kusom hadice na polievanie s dĺžkou 1 m po nohách, rukách a driekovej časti chrbta a spôsobil jej tak pomliaždenie ľavého predlaktia v hornej časti s podkožným krvným výronom s veľkosťou 8 x 5 cm, pomliaždenie ľavej ruky v oblasti záprstných kostičiek, pomliaždeniny ťažšieho stupňa v oblasti driekovej chrbtice s podkožnými krvnými výronmi na zadnej časti stehna vpravo s krvným výronom vo veľkosti 10 x 10 cm, odreninu pravého lýtka v dolnej časti s dĺžkou 4 cm s dobou liečenia v trvaní 10 dní, dňa 7. júla 2023 poškodenú F. G. udrel päsťou do tváre a hodil do nej pohár, a tak jej spôsobil pomliaždenie pravého ramena s podkožným krvným výronom, pomliaždenie pravej časti čela nad pravým obočím s opuchom a začervenaním s dobou liečenia v trvaní 6 dní, pričom poškodená F. G. sa obvineného pre jeho správanie k nej bála a najmenej trikrát ušla zo spoločnej domácnosti, taktiež ho prežívala ako hrubé a bezcitné, vnímala ho ako fyzické utrpenie a psychické utrpenie, pričom v dôsledku agresívneho správania obvineného sa u nej vyvinula duševná porucha z okruhu neuróz, a to postraumatická stresová porucha s dobou liečenia prevyšujúcou 42 kalendárnych dní,
v bode 2)
dňa 7. júla 2023 v čase medzi 20.45 hod. až 21.00 hod., v Zlatnej na Ostrove, v rodinnom dome č. XXX, po tom čo ho hliadka Obvodného oddelenia PZ Zemianska Olča tvorená poškodenými práp. H. D., nar. XX. XXXX XXXX a ppráp. I. G., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, v zmysle § 18 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vyzval aby preukázal svoju totožnosť, im obvinený vulgárne nadával a rukami sotil do poškodeného práp. H. D., v dôsledku čoho poškodení práp. H. D. a ppráp. I. G. na odvrátenie útoku podľa § 51 odsek 1 písmeno a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov voči obvinenému použili hmaty a chvaty, avšak obvinený poškodených ďalej fyzicky napádal a aktívne kládol odpor, preto mu poškodení práp. H. D. a ppráp. I. G. v zmysle § 52 odsek 1 písmeno a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nasadili putá, pričom obvinený počas celého priebehu služobného zákroku poškodeným práp. H. D. a ppráp. I. G. vulgárne nadával, hrozil im, že ich zabije a nechá ich vyhodiť z Policajného zboru, okrem toho si obvinený udieral hlavu o rám postele a v súvislosti s odreninami, ktoré si takto spôsobil poškodeným práp. H. D. a ppráp. I. G. vravel, že ich dá zavrieť, lebo ho takto zbili a následne keď sa poškodení práp. H. D. a ppráp. I. G. rozprávali s družkou obvineného, poškodenou F. G., nar. XX. XXXX XXXX, aby od nej získali informácie o jej spolužití s obvineným, ten na ňu kričal, že ak sa opováži niečo povedať alebo podpísať, tak to bude jej koniec, zabije ju, toto sa pre ňu neskončí dobre a bude to mat' dohru, lebo on to takto nenechá,
teda
v bode 1)
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
v bode 2)
inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal,
v bode 1)
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
v bode 2)
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „prokurátorka“) dňa 05. januára 2024 podala na obvineného A. B. obžalobu vedenú na Okresnej prokuratúre Komárno pod číslom 2Pv 280/23/4401-34 zo dňa 04. januára 2024 (ďalej len „obžaloba“) pre : v bode 1) obžaloby
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2) obžaloby
- zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : „v bode 1) obžaloby od presne nezisteného času roku 2021 až do 7. júla 2023 v C. B. D. v rodinnom dome E. XXX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou, poškodenou F. G., nar. XX. XXXX XXXX, jej spočiatku v nepravidelných intervaloch, postupom času však už aspoň každý druhý deň, vulgárne nadával, opľúval ju, vyčítal jej neveru, udieral ju otvorenou dlaňou a päsťou do tváre, kopal do rôznych častí jej tela, najmenej dvakrát mesačne jej hrozil, že jej zoberie deti, zabije ju a jej matku a aj v obdobiach, keď bol obvinený pracovne v zahraničí jej počas každodenných telefonátov vyčítal, že ho podviedla, okrem toho v presne nezistený deň v marci 2022 poškodenú F. G. päsťou udieral do hlavy, rúk a nôh a kopal do nej, a tak jej spôsobil pomliaždenie celej tváre ťažšieho stupňa s opuchom a podkožnými krvnými výronmi okolo oboch očí, pomliaždenie nosa so zlomeninou nosových kostičiek s posunom kostných úlomkov, ťažké pomliaždenie ľavého ucha s krvným výronom, pomliaždenie krku vľavo, pomliaždenie hrudnej chrbtice, pomliaždenie zadnej strany hrudníka so začervenaním a podkožnými krvnými výronmi v mieste úderu, podozrenie na pomliaždenie pravého dolného pľúcneho laloka, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie ľavého ramena ťažkého stupňa s podkožným krvným výronom s veľkosťou 25 x 25 cm, pomliaždenie ľavého lakťa ťažšieho stupňa s podkožným krvným výronom s veľkosťou 20 x 20 cm, pomliaždenie ľavého stehna ťažšieho stupňa s početnými krvným výronmi a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia v trvaní 28 dní, dňa 30. júna 2023 poškodenú F. G. udieral kusom hadice na polievanie s dĺžkou 1 m po nohách, rukách a driekovej časti chrbta a spôsobil jej tak pomliaždenie ľavého predlaktia v hornej časti s podkožným krvným výronom s veľkosťou 8 x 5 cm, pomliaždenie ľavej ruky v oblasti záprstných kostičiek, pomliaždeniny ťažšieho stupňa v oblasti driekovej chrbtice s podkožnými krvnými výronmi na zadnej časti stehna vpravo s krvným výronom vo veľkosti 10 x 10 cm, odreninu pravého lýtka v dolnej časti s dĺžkou 4 cm s dobou liečenia v trvaní 10 dní, dňa 7. júla 2023 poškodenú F. G. udrel päsťou do tváre a hodil do nej pohár, a tak jej spôsobil pomliaždenie pravého ramena s podkožným krvným výronom, pomliaždenie pravej časti čela nad pravým obočím s opuchom a začervenaním s dobou liečenia v trvaní 6 dní, pričom poškodená F. G. sa obvineného pre jeho správanie k nej bála a najmenej trikrát ušla zo spoločnej domácnosti, taktiež ho prežívala ako hrubé a bezcitné, vnímala ho ako fyzické utrpenie a psychické utrpenie, pričom v dôsledku agresívneho správania obvineného sa u nej vyvinula duševná porucha z okruhu neuróz, a to postraumatická stresová porucha s dobou liečenia prevyšujúcou 42 kalendárnych dní, a v bode 2) obžaloby dňa 7. júla 2023 v čase medzi 20.45 hod. až 21.00 hod., v C. B. D., v rodinnom dome č. XXX, po tom čo ho hliadka Obvodného oddelenia PZ Zemianska Olča tvorená poškodenými práp. H. D., nar. XX. XXXX XXXX a ppráp. I. G., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, v zmysle § 18 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vyzval aby preukázal svoju totožnosť, im obvinený vulgárne nadával a rukami sotil do poškodeného práp. H. D., v dôsledku čoho poškodení práp. H. D. a ppráp. I. G. na odvrátenie útoku podľa § 51 odsek 1 písmeno a) zákona č. 171/1993 Z. z. o
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov voči obvinenému použili hmaty a chvaty, avšak obvinený poškodených ďalej fyzicky napádal a aktívne kládol odpor, preto mu poškodení práp. H. D. a ppráp. I. G. v zmysle § 52 odsek 1 písmeno a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nasadili putá, pričom obvinený počas celého priebehu služobného zákroku poškodeným práp. H. D. a ppráp. I. G. vulgárne nadával, hrozil im, že ich zabije a nechá ich vyhodiť z Policajného zboru, okrem toho si obvinený udieral hlavu o rám postele a v súvislosti s odreninami, ktoré si takto spôsobil poškodeným práp. H. D. a ppráp. I. G. vravel, že ich dá zavrieť, lebo ho takto zbili a následne keď sa poškodení práp. H. D. a ppráp. I. G. rozprávali s družkou obvineného, poškodenou F. G., nar. XX. XXXX XXXX, aby od nej získali informácie o jej spolužití s obvineným, ten na ňu kričal, že ak sa opováži niečo povedať alebo podpísať, tak to bude jej koniec, zabije ju, toto sa pre ňu neskončí dobre a bude to mat' dohru, lebo on to takto nenechá.“.
Na hlavnom pojednávaní dňa 29.02.2024 obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátorky, ktorá navrhla prijať jeho vyhlásenie o vine, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného, ako aj jeho priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil a to v bode 1) obžaloby, všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a v bode 2) obžaloby, zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, ako aj prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného zločinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej (§ 11 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom vo sfére zákonom chráneného záujmu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.
Procesným postupom podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd po vyhlásení obžalovaného o vine, vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uložením ochranného opatrenia, a to najmä odpisu z registra trestov, ako aj ďalšími lustráciami, predovšetkým lustráciou v databáze súdov, lustráciou v registri v REGOB, lustráciou v ZVJS. Súd zistil, že obžalovaný v dostupných databázach a ani na území Slovenskej republiky mal 7 (sedem) záznamov v registri trestov, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/137/2013, zo dňa 15.02.2016 pre zločin vydierania. Z centrálnej evidencii priestupkov bolo zistené, že bol priestupkovo postihnutý a to 2 (dva) krát za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a 1 (jeden) krát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Na základe uvedeného, po naplnení vyššie uvedených procesných podmienok a postupov, sa súd pri svojom rozhodovaní v ďalšom zameral už len na určenie druhu trestu a jeho výmery. V tomto smere postupovala súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 a odsek 4 Trestného zákona.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
V rámci dokazovania súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň súd zobral do úvahy aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že od začiatku trestného stíhania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný, tým pádom napomáhal aj súdu, pretože sa nemuselo vykonávať dokazovanie ohľadne viny, preto súd aplikoval aj ustanovenie § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona teda, že spáchal viac trestných činov.
Základná sadzba trestu odňatia slobody pre najprísnejší trestný čin zo všetkých posudzovaných trestných činov počas predmetného trestného konania t.j. zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona je 7 rokov až 15 rokov. Obžalovaný mal prevahu poľahčujúcich okolností k priťažujúcim 2:1 a preto súd aplikovaním ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že upravená trestná sadzba bola vo výmere 7 rokov až 10 rokov.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.
Súd mimoriadne znížil trest obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri aplikovaní citovaného ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého tak možno postupovať, ak súd „vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa“ má za to, že použitie trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takých trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu ako aj okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti a podobne.
V predmetnom trestnom konaní v prípade obžalovaného súd aplikoval citované mimoriadne zmierňovacie ustanovenie pri ukladaní trestu a to na základe objektívneho zistenia, že obžalovaný
zabezpečoval starostlivosť svojej zdravotne postihnutej matky, ako aj dvoch zdravotne postihnutých súrodencov, ktorí boli odkázaní výlučne iba na neho (až do času vzatia obžalovaného do väzby). V súčasnej dobe túto mimoriadne náročnú starostlivosť o rodinu obžalovaného zabezpečuje J. G., sesternica obžalovaného, ktorá má však sama zdravotné problémy dlhodobého charakteru a vzhľadom na zdravotné problémy, ako aj jej vek, ich ťažko zvláda a ide o dlhodobo neudržateľný stav. Súd teda u obžalovaného zistil také rodinné a osobné pomery, ktoré v čase rozhodovania súdu o treste skutočne, reálne existujú a ktoré odôvodňujú záver, na základe ktorého súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov, ktorý považoval za zákonný a primeraný trest a ktorý pri realizovaní ochranných ambulantných liečení, či už protialkoholického liečenia, ako aj ochranného liečenia psychiatrického, ktoré mu súd taktiež uložil, by mali spôsobiť jeho nápravu. Uvedený úhrnný trest odňatia slobody mu však súd nevyhnutne s poukazom na zabezpečenie ochrany spoločnosti uložil ako trest nepodmienečný.
Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaný jednotlivé útoky na poškodených spáchal pod vplyvom alkoholu, pričom konzumom alkoholu si navodil tzv. ebrietu simplex, subjektívne uviedol aj konzum liekov. Súd obžalovanému uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou s poukazom na odporúčania a závery súdnej znalkyne H. K. L. súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, uvedené v Znaleckého posudku č. 37/2023, zo dňa 13.08.2023. Zo záverov uvedených v znaleckého posudku totiž vyplýva, že obžalovaný trpí trvale syndrómom závislosti od alkoholu, ale aj zmiešanou simplexnou poruchou osobnosti. U obžalovaného prítomná porucha osobnosti sa podľa znalkyne nedá vyliečiť, ide o rysy, vlastnosti osobnosti, ale dajú sa stlmiť jej prejavy v čase neschopnosti prijať určité životné problémy, ktoré v dôsledku simplexnosti jedinec nevie adekvátne racionálne spracovať. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na neabsolvovanie už v minulosti nariadenej protialkoholickej ambulantnej liečby (z odpisu z registra trestov vyplýva nariadené ochranné liečenie protialkoholické ambulantné Okresným súdom Komárno sp. zn. 11T/19/2015), ako aj odporučenia znalcov z odboru psychiatrie, súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ako aj ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou s tým, že kombinácia týchto foriem liečenia prispeje k zlepšeniu stavu obžalovaného.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že ani jeden z poškodených si neuplatnili nárok na náhradu škody, súd o nárokoch na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie (§ 306 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnástich) dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj štátny orgán starostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne (§ 345 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 2 Trestného poriadku). Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného (§ 310 odsek 2 Trestného poriadku). Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.