Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/25/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. J.

Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej

veci žalobcu: J. M., bytom V., právne zastúpený: JUDr. Marek Giba, advokát so sídlom

Hviezdoslavova 1234/4, Trebišov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom

Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

OPS/BEZ/2015/3054, O-114/2015 zo dňa 16. apríla 2015, konajúc o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -30 zo dňa 14. januára 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -30 zo dňa 14. januára 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach žalobu podľa § 250j ods. 2

písm. e/ (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného

č. OPS/BEZ/2015/3054, O-114/2015 zo dňa 16.04.2015, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu

2

práce Nitra č. 585/14/práv. zo dňa 03.02.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia vo výške

uloženej pokuty tak, že žalobcovi sa ukladá pokuta vo výške 2 000,- € za porušenie § 3 ods. 2

v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

Rozhodnutím č. 585/14/práv. zo dňa 03.02.2015 Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi

pokutu vo výške 3 500,- €.

1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dal do pozornosti, že v kontexte

s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské

konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú

správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové a za delikt považuje len také

porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje,

pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera

ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných

správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu

môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou

povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho

trestania, o postih správnych orgánov za určité nedovolené konanie (či opomenutie).

Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania je tomu zodpovedajúcemu

zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky

v podobe sankcií vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo

správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexie názoru

spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,

či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave

a v ich zmenách. K voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu

konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho

deliktu, rozhodovania o vine páchateľa a za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň

na základe analógie legis, teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej

zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v o priestupkoch v znení

neskorších predpisov alebo .

1.3 Prvostupňový súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej

3

práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj ako „“, „zákon o inšpekcii práce“) neustanovuje hmotnoprávnu,

ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v predmetnej

veci vychádzať z právnej úpravy o priestupkoch, na ktorú

zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 3 písm. j/ zákona

č. priamo odkazuje. V predmetnej veci treba podľa krajského súdu aplikovať

aj článok 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na Odporúčanie výboru ministrov č. R(91)

pre členské štáty o správnych sankciách.

1.4 Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť

v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti

štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od

chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah

zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona,

cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu

a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Podľa krajského súdu bolo povinnosťou žalovaného, ako aj prvostupňového správneho

orgánu v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2

v spojení s o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v kontexte s účelom tohto zákona

s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

1.5 Z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho

spisu nie je podľa krajského súdu možné ustáliť jednoznačne záver, že žalobca sa dopustil

zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2

písm. a/ Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v

písm. a/ považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnanie fyzickej osoby, ktoré

je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou

založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu – a navyše

ako v tomto prípade žalobca preukazoval, že si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej

poisťovni, ktorá predpokladá prihlásenie do Registra poistencov a sporiteľov starobného

4

dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie splnenia

si povinnosti prihlásenia do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku

ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnania zistenie jednak

začiatok výkonu činnosti zamestnanca na základe predložených listinných dokladov

žalobcom v odvolacom správnom konaní, ale aj s prihliadnutím na jeho písomné vyjadrenie

zo dňa 30.10.2014 (v spise sa nenachádza, ale vyplýva z Dodatku k protokolu z 03.11.2014),

bez ďalšieho nemohol správny orgán jednoznačne konštatovať, že predložené listinné dôkazy

žalobcom sú iba účelovým dôkazom, aby sa vyhol uloženiu pokuty. Krajský súd teda

konštatoval, že minimálne potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2014 bolo

potrebné zo strany správneho orgánu dôsledne preveriť, či svojho zamestnanca žalobca

skutočne prihlásil do sociálnej poisťovne tak, ako to vyplýva z predloženého listinného

dôkazu.

1.6 Krajský súd bol toho názoru, že je potrebné vykladať dikciu zákonného pojmu

nelegálne zamestnávanie v zmysle kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať

dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná

podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne

zamestnával zamestnanca O. M. v rozpore s

1.7 Z predloženého administratívneho spisu podľa krajského súdu nevyplýva,

že by prvostupňový správny orgán so žalobcom prejednal priestupok kladený mu za vinu

na ústnom pojednávaní, alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie.

Na túto vadu krajský súd prihliadol z úradnej povinnosti, lebo má za následok odňatie práva

žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. l

. Uvedené procesné pochybenie je podľa krajského súdu

dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu,

ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa

1.8 Krajský súd dospel k záveru, že Inšpektorát práce Nitra, príslušný orgán

na rozhodnutie v prvom stupni i Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán

v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci

si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba

považovať za predčasné a súčasne správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil vady

konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie

5

prvostupňový súd nepovažoval za súladné so zákonom.

2.

2.1 Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

nakoľko predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 Žalovaný v súvislosti s namietaným nedostatočným zadovážením relevantných

skutočností pre vydanie rozhodnutí uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé,

že svoje závery ohľadne porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3

ods. 2 v nadväznosti na oprel o také dôkazy, ktoré

poskytujú dostatočnú skutkovú oporu tvrdeniu o využívaní závislej práce fyzickej osoby O.

M. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu – zákona č. 311/200l

Z.z. . Týmito dôkazmi sú obstarané výpovede menovaného, ako aj

samotného žalobcu zachytené v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 25.10.2014, z

ktorých jednoznačne vyplýva, že činnosť realizovaná menovaným dňa 25.10.2014 vykazuje

znaky závislej práce tak, ako ju definuje .

2.3 V súvislosti s namietaným nenariadeným ústneho pojednávania na prejednanie

priestupku žalovaný uviedol, že zákon o inšpekcii práce v ustanovení § 21 ods. 3 výslovne

upravuje, že na konanie podľa § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže inú právnu úpravu predmetné konanie

nepripúšťa, je evidentné, že na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona

o inšpekcii práce (teda aj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) bolo potrebné

použiť práve správny poriadok. Ten v dikcii § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania,

pričom na rozdiel od zákona o priestupkoch ponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu,

či toto ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Výnimkou je len prípad, kedy nariadenie ústneho

pojednávania ustanovujú osobitné predpisy, kam patrí napr. stavebný zákon, či predpisy

o pozemkových úpravách. V prejednávom prípade sa inšpektorát práce aj žalovaný zaoberali

potrebou nariadenia ústneho pojednávania, pričom obaja dospeli k záveru, že si to povaha

veci nevyžaduje, pretože disponujú dostatočným dôkazovým materiálom na účely

jednoznačného preukázania porušenia povinnosti žalobcom. Žalobca navyše počas trvania

celého správneho konania o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal.

6

2.4 Oprávnenie inšpektorátu práce uložiť žalobcovi pokutu za porušenie zákazu

nelegálneho zamestnávania nevyplývalo z § 7 ods. 3 písm. j/ zákona o inšpekcii práce,

ale z dikcie § 7 ods. 3 písm. i/ zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce

rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 (za správne delikty), § 20 a osobitného predpisu.

Ak krajský súd poukázal na to, že medzi kompetencie inšpektorátu práce patrí aj prejednanie

priestupkov a rozhodovanie o uložení pokuty za priestupky, ide o ďalšie odlišné oprávnenie

inšpektorátu práce, ktoré nemožno zamieňať s rozhodovaním o sankcionovaní na správne

delikty, nehovoriac, že uvedené sa nachádza v dvoch rôznych ustanoveniach kompetenčného

právneho predpisu.

2.5 Čo sa týka odvolávania sa na potrebu analogického použitia zákona o priestupkoch

na trestanie správnych deliktov, tú žalovaný vo všeobecnosti nespochybnil (napr. v prípade

potreby uplatnenia zásady absorpcie sadzieb), zastáva však názor, že v danom prípade

sa jej použitie, aj vzhľadom na skutočnosť, že správny poriadok obsahuje samostatnú úpravu

inštitútu ústneho pojednávania, javí ako nadbytočné a právne neupotrebiteľné. Zmyslom

analógie totiž je, aby sa normatívny právny akt aplikoval na prípad, ktorý nie je výslovne

upravený právnou normou, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Naopak, správny

poriadok v § 21 výslovne zakotvil, kedy je potrebné ústne pojednávanie nariadiť

a ako by malo prebiehať, ergo, o žiadnej medzere v zákone, ktorú by bolo potrebné vyplniť

na základe analógie, nemožno ani uvažovať, nakoľko takáto neexistuje.

2.6 Žalovaný nepopieral súdmi deklarovanú potrebu aplikovať trestnoprávne princípy

v správnom trestaní a na základe nich poskytovať žalobcovi všetky záruky, ktoré sa poskytujú

obvinenému (viď čl. 6 Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych

sankciách). Analógia s trestným, či priestupkovým konaním by však mala byť použitá

len v tom prípade, ak normy upravujúce trestanie za správne delikty neposkytujú riešenie

vzniknutého problému tak, ako o tom pojednáva cit. rozsudok. Taktiež žalovaný dodal,

že jeho postup bol v súlade so zásadami písomnosti a hospodárnosti konania.

2.7 Žalovaný sa zaoberal každým argumentom žalobcu a dospel k záveru, že žalobca

sa jednoznačne dopustil správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu. Predložené potvrdenie

Sociálnej poisťovne je vzhľadom k porušeniu, ktoré sa mu kladie za vinu irelevantné,

a to z dôvodu, že sa mu nekladie za vinu porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2

7

písm. b/ , ale porušenie v nadväznosti na

citovaného zákona, v zmysle ktorého sa za nelegálne zamestnávanie považuje zamestnávanie

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu

fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký

pomer podľa osobitného predpisu.

2.8 Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne

zamestnávať podľa a Fyzická osoba nesmie nelegálne

zamestnávať podľa Skutočnosť, že medzi žalobcom

a menovaným neexistoval v čase výkonu inšpekcie práce žiadny písomne založený

pracovnoprávny vzťah potvrdili po poučení do zápisnice žalobca aj menovaný s tým, že svoju

výpoveď potvrdili obaja svojim vlastnoručným podpisom. Táto výpoveď bola spontánna,

spísaná priamo na mieste bez možnosti dohodnúť sa na jej obsahu medzi žalobcom

a menovaným. Vzhľadom k tomu, že postih za nepravdivú informáciu je rádovo nižší,

ako postih za nelegálne zamestnávanie, v mnohých prípadoch dochádza ku snahe meniť

výpoveď. Inšpektoráty práce, ako aj Národný inšpektorát práce preto berú do úvahy prvú

výpoveď, spísanú na mieste. Na tomto porušení zákona nemení nič ani skutočnosť,

že k prihláseniu menovaného došlo už deň pred začatím jeho výkonu práce. S touto

skutočnosťou sa žalovaný náležite vysporiadal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný

mal častú skúsenosť, že zamestnávateľ, ktorému sa kladie za vinu nelegálne zamestnávanie

bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, po výkone inšpekcie práce predloží dodatočne

v snahe vyhnúť sa uloženému postihu písomný doklad o uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu

so zamestnancom tak, ako žalobca dodatočne predložil dohodu o vykonaní práce uzatvorenú

medzi ním a menovaným zamestnancom, aj napriek tomu, že obaja na mieste výkonu

inšpekcie práce vylúčili existenciu akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu. Z tohto dôvodu

považoval žalobca takýto doklad za účelový. Jeho účelovosť spočíva vo vyvinení žalobcu

z porušenia zákona, ktorého sa dopustil. Nelegálne zamestnávanie je negatívny spoločenský

jav, ktorý spôsobuje nerovné podmienky pri dosahovaní zisku zo zárobkovej činnosti

a podnikania. Poškodzuje tie subjekty – podnikateľov, ktorí podnikajú a pracujú korektne,

dodržiavajú zákon, zamestnávajú na základe legitímne založených pracovnoprávnych

vzťahov, ohlasujú zárobkovú činnosť, riadne odvádzajú dane a dodržiavajú

v pracovnoprávnych vzťahoch zákonom stanovené normy napriek vyšším mzdovým

nákladom a ekonomickému profitu.

3.

8

3.1 Žalobca vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Košiciach dňa 14.04.2016

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ,

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ).

4.2 Podľa , a , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy

a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

4.3 Podľa a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní

je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

4.4 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli

9

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

4.5 Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

4.6 Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.7 Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

4.8 Podľa pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

4.9 Podľa zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh

alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody

o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu

o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá

je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť

vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci

študentov).

4.10 Podľa dohoda o vykonaní práce sa uzatvára

písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha,

dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah

práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda

o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

4.11 Podľa tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu

10

a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu

nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

4.12 Podľa nelegálne zamestnávanie

je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,

ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo

štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,

b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký

pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu

alebo

c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie

podľa osobitného predpisu.

4.13 Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá

je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie

nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

4.14 Podľa kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány:

a) inšpektorát práce,

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

4.15 Podľa inšpektoráty práce sú orgány štátnej

správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov

práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych

predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území

Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná

úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho

písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce,

v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.

11

4.16 Podľa inšpektorát práce rozhoduje

o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.

4.17 Podľa inšpektorát práce prejednáva

priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných

predpisov.

4.18 Podľa , Inšpektorát práce je oprávnený

uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností

vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode

až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv až do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola

spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €.

4.19 Podľa . , inšpektorát práce uloží

pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho

zamestnávania od 2 000,- € do 200 000,- €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac

fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- €.

4.20 Z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že v dňoch 25.10.2014

a 27.10.2014 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia zameraná na dodržiavanie zákazu

nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení O výsledku inšpekcie

bol spísaný protokol č. INA-220-58-1.2/P-A24,28-14 zo dňa 27.10.2014, ktorý bol ukončený

dodatkom č. 1 zo dňa 03.11.2014. Obsah protokolu bol prerokovaný so žalobcom dňa

27.10.2014.

4.21 Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že kontrolovaný subjekt – žalobca realizuje

predmet svojej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 0. Dňa

25.10.2014 od 11:38 hod. do 12:00 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb

nachádzajúcich sa na pracovisku, kde pre zamestnávateľa – žalobcu vykonávala závislú prácu

jedna fyzická osoba – O. M., ktorý však nemal založený pracovnoprávny vzťah. Predmetnou

inšpekciou bol teda zistený nedostatok – žalobca ako fyzická osoba podnikateľ porušil zákaz

nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.10.2014 o 11:38 hod. využíval na závislú prácu

12

fyzickú osobu O. M., ktorý pre žalobcu vykonával pomocné práce pri inštalácii horúcovodnej

prípojky a nemal so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah podľa

. Na základe uvedeného Inšpektorát práce Nitra nariadil žalobcovi odstrániť

zistený nedostatok ihneď a trvale po prevzatí protokolu a uložil žalobcovi povinnosť prijať

opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu

práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení

predpisov a ich príčin v lehote troch dní po uzatvorení protokolu.

4.22 V Zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby

na pracovisku zo dňa 25.10.2014 O. M. uviedol, že prácu na pracovisku u žalobcu vykonáva

odo dňa 24.10.2014, brúsi a reže potrubie. Zamestnávateľom je J. M.. Pri odpovedi na otázku,

či podpisoval pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

uviedol, že nepodpisoval pracovnú zmluvu ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného

pomeru. O. M. ešte uviedol, že za vykonanú prácu má dohodnutú odmenu 50 € za víkend.

4.23 V Zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 25.10.2014 žalobca

uviedol, že O. M. preňho vykonáva prácu od dňa 25.10.2014, konkrétne pomocné práce, za

dohodnutú mzdu 50,- € za víkend. Na otázku, či má so zamestnancom uzatvorený

pracovnoprávny vzťah žalobca odpovedal, že nie, nič s ním nemá podpísané.

4.24 Pri prerokovaní protokolu č. INA-220-58-1.2/P-A24,28-14 zo dňa 27.10.2014

žalobca uviedol, že O. M. bol ako brigádnik zaregistrovaný do systému Sociálnej poisťovne

dňa 24.10.2014, na základe čoho považoval vyjadrenia o nelegálnom zamestnávaní za

neopodstatnené. Inšpektorát práce Nitra mal aj napriek uvedenému za to, že žalobca porušil

zákaz nelegálneho zamestnávania, nakoľko nemal založený pracovnoprávny vzťah.

4.25 Inšpektorát práce Nitra oznámil žalobcovi začatie správneho konania.

Rozhodnutím č. 585/14/práv. Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi pokutu vo výške

3 500,- € za porušenie zákazu nelegálne zamestnávania vyplývajúceho z § 3 ods. 2

v nadväznosti na Prvostupňový správny orgán

v prejednávanej veci nevykonal ďalšie dokazovanie, pri rozhodovaní vychádzal z obsahu

administratívneho spisu, najmä z výpisu zo živnostenského registra č. 811-6669 zo dňa

27.10.2014, protokolu č. INA-220-58-1.2/P-A24,28-14 zo dňa 27.10.2014 spolu s dodatkom

č. 1 k protokolu zo dňa 03.11.2014, zo zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 25.10.2014,

13

zo zápisnice o podaní vysvetlenia a zápisnice o podaní informácie, obe zo dňa 25.10.2014

a z registračného listu FO do Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2014.

4.26 Z registračného listu FO do Sociálnej poisťovne vyplýva, že dňa 24.10.2014 bol

O. M. registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, typ 3, s dátumom vzniku poistenia

a právneho vzťahu ku dňu 24.10.2016. Z poučenia k vyplneniu registračného listu fyzickej

osoby vyplýva, že typ 3 je typ zamestnanca – Dohoda o vykonaní práce – pravidelný príjem.

4.27 Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a k odvolaniu priložil

aj fotokópiu Dohody o vykonaní práce zo dňa 23.10.2014, uzatvorenej s O. M., pričom

uviedol, že zamestnanec predmetnú dohodu nemohol predložiť počas inšpekcie, keďže ju pri

výkone práce nemal pri sebe.

4.28 Rozhodnutím č. /BEZ/2015/3054 O-114/2015 zo dňa 16.04.2015 žalovaný

zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 585/14/práv. Zo dňa 03.02.2015 tak, že žalobcovi znížil

uloženú pokutu na 2 000,- €. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli

predložené k výkonu inšpekcie práce. Predloženie Dohody o vykonaní práce považoval

žalovaný za účelové, v snahe vyhnúť sa postihu a poukázal na to, že ako žalobca, tak aj O. M.

počas výkonu inšpekcie tvrdili, že nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah a svoje

výpovede potvrdili vlastnoručným podpisom.

5.

5.1 Odvolací súd v danej veci posudzoval odvolaním žalovaného napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -30 zo dňa 14.01.2016, ktorým zrušil

rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu podľa

a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi.

Predmetom súdneho prieskumu pred krajským súdom bolo rozhodnutie žalovaného

č. OPS/BEZ/2015/3054, O-114/2015 zo dňa 16.04.2015, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie

Inšpektorátu práce Nitra č.k. 585/14/práv. zo dňa 03.02.2015 v časti výšky uloženej pokuty

tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 2 000,- €.

5.2 Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne

14

právne posúdil, predovšetkým s ohľadom na to, že konajúce správne orgány dostatočne zistili

skutkový stav. Odvolací súd však po dôslednom preskúmaní predloženého administratívneho

spisu s týmto tvrdením žalovaného nemôže súhlasiť, keďže v skutkovom stave zistil rozpor,

ktorý konajúcimi správnymi orgánmi nebol odstránený a súčasne bez odstránenia ktorého

nemožno v prejednávanej veci objektívne a spoľahlivo rozhodnúť.

5.3 Vyššie uvedeným rozporom v skutkovom stave je práve skutočnosť, či medzi

žalobcom a O. M. došlo k relevantnému uzatvoreniu právneho vzťahu dohodou o vykonaní

práce. Zápisnice o podaní informácie zo dňa 25.10.2014, t.j. zo dňa, keď bola inšpekcia

vykonaná, svedčia o tom, že medzi žalobcom a fyzickou osobou O. M. nedošlo k podpísaniu

žiadne pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce či inej dohody podľa .

Uvedené však spochybňuje neskôr doložená Dohoda o vykonaní práce datovaná ku dňu

23.10.2014, ako aj Registračný list FO zo dňa 24.10.2014. Ako Dohoda o vykonaní práce,

uzatvorená medzi žalobcom a O. M., tak aj Registračný list FO, spochybňujú závery

správnych orgánov o nelegálnom zamestnávaní žalobcu.

5.4 Dohoda o vykonaní práce bola správnym orgánom predložená až spolu

s podaným odvolaním voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, avšak Registračný

list FO Sociálnej poisťovne mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii už prvostupňový

správny orgán. Aj napriek tomu, že tento doklad (Registračný list FO) pomerne

jednoznačne spochybňuje závery o nelegálnom zamestnávaní, Inšpektorát práce Nitra

sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutie vôbec nevysporiadal, a teda nevysporiadal

sa ani so vzniknutým rozporom v skutkovom stave. Inšpektorát práce Nitra uviedol

v odôvodnení svojho rozhodnutia, z akých dôkazov vychádzal, pričom medzi týmito dôkazmi

uviedol aj predmetný Registračný list FO, a to aj napriek tomu, že práve uvedený dôkaz

svedčí o tom, že O. M. bol dňa 24.10.2014 registrovaný v Sociálnej poisťovni ako typ

zamestnanca na dohodu o vykonaní práce, u zamestnávateľa J. M.

5.5 Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného, tak žalovaný v súvislosti

s dôkazmi, ktoré rozporujú zápisnice zo dňa 25.10.2014 poznamenal len toľko, že konanie

žalobcu je v tejto súvislosti účelové, s cieľom vyhnúť sa postihu. Obe zápisnice

sú vlastnoručne podpísané, či žalobcom alebo O. M., ktorí zhodne tvrdili, že nemajú písomne

uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Žalovaný sa viac predmetnými dôkazmi nezaoberal.

15

5.6 Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje,

že ako rozhodnutie žalovaného, tak aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra

sú nepreskúmateľné, nakoľko sa dostatočne nevysporiadali so všetkými predloženými

dôkazmi, predovšetkým s dôkazmi, ktoré vyvolávajú rozpor v skutkovom stave, ktorý

má odôvodňovať zistené nelegálne zamestnávanie a naň nadväzujúci postih žalobcu.

5.7 Odvolací súd taktiež považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že Zápisnica

o podaní informácie zamestnávateľom, ako aj Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení

dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, obe zo dňa 25.10.2014,

sa v administratívnom spise nachádzajú iba vo forme fotokópie. Pre žalovaného,

ako aj pre prvostupňový správny orgán však práve tieto zápisnice predstavujú jeden

z kľúčových dôkazov, o ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opierali. Taktiež však Dohoda

o vykonaní práce, ako aj Registračný list FO sú v administratívnom spise iba vo forme

fotokópie, čo predstavuje ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného i Inšpektorátu

práce Nitra predovšetkým s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR:

Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný

a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení

rozhodnutí [R 66/1998].

5.8 V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis,

prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať,

či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Takýto postup

správneho orgánu je dôvodom na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov.

5.9 Najvyšší súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu sú nepreskúmateľné, keďže správne orgány sa nevysporiadali

so všetkými predloženými dôkazmi, predovšetkým s tými, ktoré spochybňujú ich závery

a nimi ustálený skutkový stav. Predmetné rozhodnutia obsahujú iba neexaktné konštatovanie

o účelnosti konania žalobcu s cieľom vyhnúť sa postihu, no neobsahujú žiadne právne

a skutkovo obstojné odôvodnenie, prečo nevzali pri rozhodovaní do úvahy aj predloženú

Dohodu o vykonaní práce a Registračný list FO Sociálnej poisťovne. Nepreskúmateľnosť

napadnutých rozhodnutí umocňuje ešte aj skutočnosť, že v administratívnom spise

sa nachádzajú iba neoverené fotokópie predložených listín.

16

5.10 Pokiaľ ide o namietanú použitú analógiu, resp. aj samotné nenariadenie ústneho

pojednávania, odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s názorom krajského súdu

v plnom rozsahu. Zo žiadneho predpisu, ani za uplatnenia analógie so zákonom

o priestupkoch nevyplýva správnym orgánom obligatórne povinnosť nariadiť ústne

pojednávanie v prejednávanej veci. Je však na zvážení konajúcich orgánov, akým spôsobom

by bolo vhodné čo najlepšie zistiť skutkový stav a odstrániť vzniknuté rozpory v mene

zákona.

5.11 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je podľa odvolacieho súdu

zrejmé, ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, a teda

je možné konštatovať, že odôvodnenie rozsudku je presvedčivé. Odvolací súd dáva

do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu

a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd

tento prieskum urobil a vysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe.

5.12 Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení odvolacích námietok žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky

s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -30 zo dňa 14.01.2016 potvrdil ako vecne a právne správny, keďže odvolací

súd nezistil dôvod na jeho zmenu. Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného

ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa , avšak odvolací súd dáva

do pozornosti, že v prejednávanej veci zistil aj dôvod na zrušenie podľa § 250j ods. 2

písm. c/ a d/ v spojení s , pretože zistenie skutkového stavu správnymi

orgánmi je nepostačujúce a a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Naviac ako už bolo vyššie zmienené, pripojený administratívny spis je neúplný.

5.13 Úlohou žalovaného bude odstrániť zistené rozpory v skutkovom stave a vyžiadať

si originály listín obsiahnutých v administratívnom spise.

5.14 S poukazom na uvedené závery Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského

súdu v Košiciach ako vecne správny. ( a ).

17

5.15 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224

ods. 1 v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný

žalobca má právo na náhradu trov konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní podľa obsahu

spisu žiadne trovy nevznikli, preto mu ich najvyšší súd nepriznal.

5.16 Podľa

(ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.17 Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto

prípade začalo odvolacie konanie pred 1. júlom 2016 preto Najvyšší súd SR dokončil vec

procesne podľa ustanovení

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 7. marca 2017

JUDr. J. Z E M K O V Á PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková