Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/15/2016

Identifikačné číslo spisu: 1011200846 Dátum vydania rozhodnutia: 15.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1011200846.4

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpený Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o. so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výplatu predčasného starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -58 zo dňa 9. septembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -58 zo dňa 9. septembra 2015 p o t v r d z u j e .

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením v súlade s ustanovením (ďalej len „“) konanie vo veci návrhu na prerušenie konania zo dňa 20.08.2015 podľa O.s.p zastavil. O trovách konania rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pod sp. zn. sa na tamojšom súde vedie konanie o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2011, ktorým odporkyňa navrhovateľovi podľa , a o sociálnom poistení v znení zastavila od 10.05.2011 výplatu predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ dňa 11.10.2012 požiadal o prerušenie tohto konania podľa z dôvodu nesúladu s , Listiny základných práv a slobôd a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Krajský súd o tomto návrhu rozhodol uznesením zo dňa 26.10.2012 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol a najvyšší súd na odvolanie navrhovateľa rozhodnutím sp. zn. zo dňa 22.05.2013 toto uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Vo veci samej krajský súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2011; najvyšší súd toto rozhodnutie uznesením sp. zn. zo dňa 25.03.2015 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V ňom navrhovateľ opätovne

požiadal o prerušenie konania z dôvodu rozporu ustanovenia s , Listiny základných práv a slobôd a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Pretože v predmetnej veci už bolo rozhodnuté právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 26.10.2012, opätovnému prejednaniu nového návrhu na prerušenie konania bráni prekážka veci rozhodnutej (res iudicata), preto krajský súd konanie o novom návrhu na prerušenie konania zastavil.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. V ňom namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, lebo mal prerušiť konanie, nakoľko sa v ňom vyskytla otázka, ktorú nie je oprávnený sám riešiť. Podstatou jeho odvolania je názor, že zákonnou úpravou zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku tak, ako bola prijatá v ustanovení zákona o sociálnom poistení, bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do základného práva žalobcu ako občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa článku 39 ods. 1 SR a článku 30 Listiny základných práv a slobôd. Dôvody odvolania boli v podstate zhodné s dôvodmi uplatnenými v odvolaní proti predchádzajúcemu uzneseniu Krajského súdu Bratislava zo dňa 26.10.2012, č. k. -23 o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania. K dôvodu, pre ktorý krajský súd zastavil konanie (res iudicata), sa odvolateľ nevyjadril. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že konanie vo veci preruší a vec postúpi ústavnému súdu na posúdenie súladu ustanovenia Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 s SR a medzinárodnou zmluvou.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Stotožňuje sa s právnym názorom krajského súdu, že opätovnému návrhu na prerušenie konania v tej istej veci bráni podľa prekážka veci rozhodnutej res iudicata. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie správnosti uznesenia krajského súdu, ktorý konanie o návrhu na prerušenie konania podľa zastavil s odôvodnením, že o totožnom návrhu v prebiehajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté.

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ podaním doručeným odporkyni 14.04.2011, žiadal o preskúmanie zákonnosti jej rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. marca 2011, ktorým navrhovateľovi podľa , a o sociálnom poistení v znení zastavila od 10. mája 2011 výplatu predčasného starobného dôchodku (ktorý mu bol priznaný od 01.12.2010). V priebehu súdneho konania navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania podľa pís. b) s tým, aby súd postúpil vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu ustanovenia s účinnosťou od 01.01.2011 s SR a medzinárodnou zmluvou a zaujatie stanoviska podľa SR.

Krajský súd o tomto návrhu rozhodol uznesením č. k. -23 zo dňa 26.10.2012 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, pretože nezistil namietaný nesúlad. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č. k. -33 zo dňa 22.05.2013 napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, že povinnosť prerušiť konanie podľa sa vzťahuje aj na prípady, ak súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Musí však ísť o situáciu, že k tomuto záveru dospel súd, a nie účastník konania (pozri R 53/1999), čo v prejednávanej veci nebolo splnené.

Dňa 29.10.2013 vydal krajský súd rozsudok vo veci samej, ktorým napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2011 potvrdil podľa ako zákonné. Na odvolanie navrhovateľa najvyšší súd ako súd odvolací toto rozhodnutie uznesením č. k. -48 zo dňa 25.03.2015 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajskému súdu podal navrhovateľ opätovne návrh na prerušenie konania podľa z totožných dôvodov ako bol podaný predchádzajúci návrh.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Právoplatne rozhodnutá vec tvorí prekážku neodstrániteľnej vady konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo s dôsledkom zastavenia konania vo forme uznesenia. Uvedené sa nevzťahuje iba na rozhodnutia vo veci samej, ale napríklad aj na rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania z totožných dôvodov.

Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti považuje odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu o zastavení konania podľa za vecne správne a preto ho podľa potvrdil bez toho, aby opätovne riešil otázku dôvodnosti uplatneného návrhu na prerušenie konania, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

S poukazom na ustanovenie postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.