Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: Obec Ubľa, Ubľa 368, 067 73 Ubľa, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Tyršovo nábrežie 7, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/007240/2020-243/1101 zo dňa 18.02.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe Poverenia na vykonanie vládneho auditu č. 17100103-P-02 zo dňa 22.06.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2017 bol vykonaný u účastníka konania: Obec Ubľa (v procesnom postavení žalobca) vládny audit zameraný na overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami, overenie zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a overenie a hodnotenie ďalších skutočností, a to za roky 2014, 2015 a 2016. Z vykonaného vládneho auditu bol vypracovaný návrh správy č. 17100103-P-02 zo dňa 08.12.2017, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 11.12.2017. Žalobca podal dňa 18.12.2017 voči návrhu námietky. Správa z vládneho auditu č. 17100103-P-02 zo dňa 20.12.2017 bola žalobcovi doručená 21.12.2017. Výsledky vládneho auditu boli dňa 17.01.2018 listom č. 622/2018-11 zo dňa 12.01.2018 postúpené na oddelenie správneho konania Úradu vládneho auditu (ďalej len „ÚVA“) za účelom začatia správneho konania z dôvodu porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

2. Dňa 18.07.2019 bol žalobcovi doručený list z Úradu vládneho auditu č. -12 zo dňa 17.07.2019, ktorým bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa a o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zároveň bol žalobca poučený o jeho právach a povinnostiach a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalobca sa vyjadril listom zo dňa 26.07.2019, v ktorom žiadal nariadiť ústne pojednávanie. Dňa 30.08.2019 žalobca podal ďalšie vyjadrenie. ÚVA vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 12.09.2019. Na žiadosť prvostupňového orgánu Ministerstvo financií SR predĺžilo lehotu pre vydanie rozhodnutia do 18.10.2019, o čom prvostupňový orgán upovedomil žalobcu. ÚVA

požiadal oddelenie vládneho auditu o vyjadrenie k vykonávaniu fyzickej ohliadky. Stanovisko oddelenia vládneho auditu bolo doručené žalobcovi ako príloha listu zo dňa 04.10.2019. Žalobca bol informovaný ohľadom vyčíslenia nedostatkov uvedených v Správe v časti 4 pod poradovým číslom 1 a 3, vylúčenia porušenia finančnej disciplíny podľa , ďalej ohľadom prehodnotenia kvalifikácie porušenia finančnej disciplíny podľa pri nedostatkoch v časti 4 v bode 2. a 4. na nesplnenie povinnosti podľa , z dôvodu, že časť dotácie použil žalobca nehospodárne, nakoľko práce a dodávky neboli zrealizované v rozsahu v akom boli fakturované. ÚVA zároveň podľa (ďalej len „“) poučil účastníka o práve pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní vyjadriť sa k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia listu zo dňa 04.10.2019. Žalobca sa k podkladom rozhodnutia vyjadril listom doručeným prvostupňovému orgánu dňa 15.10.2019.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Úrad vládneho auditu rozhodnutím č. 186/11085/19/36 zo dňa 17.10.2019 uložil žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny spolu v sume XX XXX,XX Eur a penále zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny spolu v sume XX XXX,XX. Eur podľa , a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia z dôvodu, že žalobca (Obec Ubľa) porušil tým, že dotáciu účelovo určenú na:

- akciu „Rekonštrukcia Q.L. s G.L. Z.. XXX, XXX XX Z., pavilónov E., E., E., E. chodníkov a spevnených plôch“ poskytnutú vo výške XXX XXX Eur, použil v období od 12/2014 do 12/2015 v rozpore s účelom určeným v Oznámení Ministerstva financií SR č. MF024725/2014-442 zo dňa 18.11.2014 o poskytnutí dotácie v nadväznosti na bod B.1.uznesenia vlády č. 568/2014 na úhradu bežných a iných kapitálových výdavkov účastníka konania vo výške XX XXX,XX Eur, a nie na rekonštrukciu v zmysle akcie

- riešenie havarijnej situácie - rekonštrukcia spojovacích prístreškov základnej školy s materskou školou Ubľa poskytnutú vo výške XX XXX Eur, použil období od 06/2014 do 07/2014 v rozpore s účelom určeným v Oznámení Okresného úradu Prešov č. OU-OŠ3-2014/017016-002 zo dňa 22.04.2014 na úhradu bežných a iných kapitálových výdavkov účastníka konania vo výške XX XXX,XX Eur, a nie na rekonštrukciu spojovacích prístreškov ZŠ a MŠ.

4. Taktiež bola žalobcovi rozhodnutím Úradu vládneho auditu uložená pokuta vo výške X XXX Eur podľa s povinnosťou úhrady najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia z dôvodu, že žalobca porušil tým, že časť dotácie účelovo určenú na:

- akciu „Rekonštrukcia Q.L. s G.L. Z.. XXX, XXX XX Z., pavilónov E., E., E., E. chodníkov a spevnených plôch“ úhradou faktúry č. XXXXXXX. dňa 07.05.2015 použil vo výške X XXX,XX. Eur s DPH nehospodárne, nakoľko práce a dodávky neboli zrealizované v rozsahu, v akom boli fakturované,

- akciu „Verejné vonkajšie centrum aktívneho pohybu v Z., vybudovanie ľahko dostupného športového centra s cvičiacimi strojmi na verejnom priestranstve pred dôchodcov a všetky vekové generácie, umiestnené na verejnej dostupnom mieste, parc. C-KN XXX/XX, ktorá je vlastníctvom Obce Z.“ úhradou faktúry č. X/XXXX dňa 05.06.2015 použil vo výške XXX,XX Eur s DPH nehospodárne, nakoľko práce a dodávky neboli zrealizované v rozsahu, v akom boli fakturované, a teda nezachoval hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov v sume X XXX,XX Eur (X XXX,XX Eur + XXX,XX Eur)

5. Proti rozhodnutiu Úradu vládneho auditu podal žalobca odvolanie. Namietal vady prvostupňového rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 46 a § 47 Správneho poriadku. Tiež argumentoval, že poskytnuté finančné prostriedky si len vypožičal a projekty, na ktoré boli poskytnuté dotácie, boli riadne ukončené. Po zistení, že finančné prostriedky nebude schopný v lehote vrátiť, čerpal úver. Uvádzal, že si nevedel inak poradiť, išlo o východisko z núdze, ako udržať celý chod obce a základnej školy a v tom videl skutočné príčiny formálneho porušenia zákona. Zistené boli len dva nedostatky: 1. nebolo dodané 7 ks stĺpikov a 22 metrov pletiva (XXX,XX Eur), 2. rozdiel v rozsahu kladenej dlažby na školskom dvore (X XXX,XX Eur), keď poukázal aj na rozdiely v projektovej dokumentácii 920 m2 a cez 1 000 m2. Nikdy však neboli poskytnuté finančné prostriedky použité na akékoľvek mimoobecné potreby.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Žalovaný rozhodnutím č. MF/007240/2020-243/1101 zo dňa 18.02.2020 napadnuté rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko L.. 186/11085/19/36 zo dňa 17.10.2019 zmenil tak, že žalobcovi za porušenie finančnej disciplíny uvedené v bode 1 časti I. svojho rozhodnutia uložil povinnosť podľa odviesť finančné prostriedky vo výške XX XXX,XX Eur na účet Úradu vládneho auditu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a uhradiť penále vo výške XX XXX,XX Eur predstavujúce 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy na účet Úradu vládneho auditu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej žalobcovi uložil za porušenie finančnej disciplíny uvedené v bode 3 časti I. svojho rozhodnutia povinnosť podľa odviesť finančné prostriedky vo výške XX XXX,XX Eur na účet Úradu vládneho auditu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a uhradiť penále vo výške XX XXX,XX Eur predstavujúce 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy na účet Úradu vládneho auditu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Napokon samostatným výrokom rozhodol, že žalobcovi pokutu podľa vo výške X XXX Eur za porušenie povinnosti zachovávať hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov podľa v konaniach uvedených v časti II. svojho rozhodnutia neukladá.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca dotáciu účelovo určenú na akciu „Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou Z.. XXX, XXX XX Z., pavilónov E., E. chodníkov a spevnených plôch“ použil v rokoch a 2014 a 2015 na úhradu bežných a iných kapitálových výdavkov žalobcu vo výške XX XXX,XX Eur, ktoré do konca rozpočtového roka nevrátil. Nepresunul v súlade s časť dotácie, ktorú nevyčerpal na účel určený v Oznámení č. 1 z rozpočtového roku 2015 do rozpočtového roku 2016. Nakoľko časť dotácie vo výške XX XXX,XX Eur použil v rozpore s účelom určeným v Oznámení č. 1 v rokoch 2014 a 2015 na úhradu bežných a iných kapitálových výdavkov, a preto na dofinancovanie rekonštrukcie na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej s dodávateľom Chemkostav HSV, a.s. mu bol poskytnutý úver vo výške XX XXX Eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere pre samosprávy č. XXXX/XX/XXX zo dňa 30.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a O. R. E., K.. Bratislava, ktorý čerpal dňa 31.03.2016. Žalobca použil v roku 2014 dotáciu účelovo určenú na riešenie havarijnej situácie - rekonštrukcia spojovacích prístreškov Q. z G. Z. vo výške XX XXX,XX Eur na iné výdavky účastníka konania súvisiace s chodom obce, ktoré do konca rozpočtového roka 2014 nevrátil. Faktúru č. XXXXXXX zo dňa 05.03.2015 od dodávateľa GRUND VRANOV N.T., s.r.o. za rekonštrukciu spojovacích prístreškov vo výške XX XXX,XX Eur uhradil dňa 19.03.2015 z dotácie, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na akciu „Rekonštrukcia Q.L. s G.L. Z.. XX pavilónov E. chodníkov a spevnených plôch“. Zmenu prvostupňového rozhodnutia spočívajúcu v tom, že neuložil pokutu podľa vo výške X XXX. Eur za porušenie povinnosti zachovávať hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov podľa odôvodnil tým, že meracie koliesko CST/berger RT312M použité pri fyzickej ohliadke dňa 12.07.2017 na meranie pletiva a pri fyzickej ohliadke dňa 27.07.2017 na meranie chodníkov a spevnených plôch, zámkovej dlažby Premac KLASIKO nie je určeným meradlom podľa vyhlášky Úradu pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo SR č.

8. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa žalovaný vysporiadaval s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu. K spochybneniu audítorskej skupiny, splnenia podmienok podľa žalovaný uviedol, že jednou z podmienok vymenovanie vnútorného a vládneho audítora je najmenej dvojročná odborná prax v uvedených oblastiach. Za vnútorného a vládneho audítora môže byť vymenovaný len ten, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky vrátane dvojročnej odbornej praxe. Na stránke MF SR je verejne prístupný zoznam audítorov. Žalovaný odmietol odvolaciu námietku o neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia a konštatoval, že to, či výrok rozhodnutia spĺňa požadované náležitosti v zmysle Správneho poriadku, teda, či obsahuje rozhodnutie vo veci, závisí od predmetu konania. V predmetnej veci ÚVA rozhodol o porušení finančnej disciplíny v rámci nakladania s verejnými prostriedkami, pri ktorom sú fyzické a právnické osoby, ktorým sa poskytujú povinné zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia ( ) a použiť poskytnuté verejné prostriedky v súlade s účelom, na ktorý boli určené ( ). ÚVA konkrétne definoval, ktorý paragraf účastník konania svojim konaním porušil, a to a , tiež vo

výroku dostatočne popísal skutočnosti rozhodné pre posúdenie, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny z hľadiska času a spôsobu vymedzením konkrétnych úhrad faktúr, miezd odvodov, uviedol konkrétnu výšku použitých finančných prostriedkov v rozpore s určeným účelom v Oznámení č. 1 a v Oznámení č. 2 a výšku nehospodárne použitých finančných prostriedkov. Jednoznačne konkretizoval povinnosť, aká bola žalobcovi uložená, podľa akého ustanovenia zákona, v akej výške, v akej lehote a na aký účet má uhradiť odvod, penále a pokutu. Skutok je popísaný s takou špecifikáciou, ktorá vylučuje jeho zameniteľnosť s iným skutkom. Žalovaný odmietol odvolaciu námietku, že zákon pojednáva v ustanovení § 31 ods. 3, 4, 5, 6 len o ukladaní odvodov, penále a pokuty a nie o uložení povinnosti uhradiť odvody, penále a pokuty a § 32 len o možnosti uložiť pokutu a uviedol k tomu, že ak organ verejnej správy rozhodne o uložení povinnosti, uvedie tak vo výroku rozhodnutia, zároveň určí lehotu plnenia a spôsob, akým je možné splniť uloženú povinnosť. Uložením povinnosti úhrady odvodu, penále a pokuty ÚVA vyvodil zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny, pričom účelom uloženia tejto povinnosti je uhradiť odvod ako reparácia - náprava nezákonného stavu, t. j. dosiahnutie stavu súladného so zákonom v nadväznosti na Oznámenie č. 1 MF SR a Oznámenie č. 2 Okresného úradu Prešov, odbor školstva a účelom uloženia povinnosti uhradiť pokutu je odradiť účastníka konania od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie (preventívno-represívny účel). Podľa žalovaného ÚVA správne za porušenie finančnej disciplíny podľa uložil žalobcovi odvod a penále v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil ani s odvolacou námietkou, že absentuje príslušné ustanovenie , ktorým úrad uložil penále, teda na plnenie pojmového znaku protiprávnosti, jeho skutková špecifikácia, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, pričom žalovaný uviedol, že z výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, kto konal protizákonne, to znamená, že subjekt - účastník konania je jednoznačne definovaný, zrozumiteľne je definované aké ustanovenia protiprávnym konaním porušil, akým konaním došlo k porušeniu zákona, kedy bol porušený zákon, aká povinnosť sa mu za protiprávne konanie ukladá a podľa akého ustanovenia zákona, v akej lehote a akým spôsobom je povinný ju splniť. Účastník konania porušil pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami (objekt), a to aj napriek tomu, že správny orgán robí rozhodnutia podľa Správneho poriadku a nejde v danom prípade o správne trestanie.

9. Žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho postupu pri vykonávaní vládneho auditu, ak z poverenia nevyplýva aj oprávnenie, aby audítorská skupina kontrolovala aj vlastné finančné prostriedky, čo spôsobuje nezákonnosť vládneho auditu, správneho konania a aj prvostupňového rozhodnutia, pričom žalovaný uviedol, že verejnými prostriedkami sú všetky prostriedky, s ktorými obce a vyššie územné celky nakladajú, t. j. aj vlastné príjmy obce. Aj na tieto prostriedky sa vzťahuje zásada dodržiavania finančnej disciplíny. Odmietol vyjadrenie účastníka, že poverenie považuje len za akési kamuflovanie rozsahu kontroly, keďže boli kontrolované aj vlastné financie, pretože rozpočet obce je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy, a preto išlo o kontrolu verejných financií. Poverenie na vykonanie kontroly nebolo nad rámec zákona, bolo vydané v súlade so Spochybňovanie Poverenia na vykonanie vládneho auditu z dôvodu absencie identifikácie osoby, ktorá ho v skutočnosti podpísala a či išlo o osobu na to oprávnenú, žalovaný odmietol a uviedol, že podľa vládny audit možno vykonať na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom auditujúceho orgánu alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom auditujúceho orgánu. Poverenie podpísal splnomocnený zástupca C.. B. Z., vedúca pracoviska Košice, na základe poverenia zo dňa 01.06.2017, ktorým štatutárny orgán ÚVA Zvolen - C.. O. D. menovanú poverila. Žalovaný nemal pochybnosti o neplatnosti poverenia, ktoré obsahuje zákonom požadované náležitosti. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje, že podpis na poverení musí byť čitateľný. Odvolateľ k svojmu podozreniu, že poverenie pre C.. B. Z. zo dňa 01.06.2017 bolo vyhotovené účelovo až po vydaní Poverenia na vykonanie vládneho auditu, nepredložil žiadne dôkazy.

10. K námietke, že skutkový stav nebol pri kontrole zistený dostatočne, úplne, ak správny orgán požadoval až po ukončení auditu predloženie dokladov, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správne konanie je samostatný proces, ktorý vykonávajú správne orgány nezávisle a v záujme presného a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci môže správny orgán nariadiť pojednávanie a môže požadovať aj podklady na zistenie skutkového stavu, pretože ÚVA v pozícii správneho orgánu nemá priestor počas kontroly na vyžadovanie dokladov, ktorý získava až po postúpení výsledkov vládneho auditu na správne konanie. Počas kontroly požaduje doklady orgán vykonávajúci kontrolu, t. j. príslušné oddelenie ÚVA. Je povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 32 Správneho poriadku zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a v prípade potreby doplniť podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodnutie.

11. K odvolacej námietke, ktorou žalobca namietal nečinnosť správneho orgánu, ktoré začalo až 1 a pol roka po ukončení kontroly, ktorá nečinnosť mohla spôsobiť značnú škodu spočívajúcu v tom, že úroky a penále budú vysoké vzhľadom na čas, podľa ktorého sa budú počítať, žalovaný uviedol, že podľa bola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, ak sa rozhodlo v 5 ročnej lehote odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, t. j. odo dňa 31.12.2017, kedy bola doručená Správa účastníkovi konania. Správny orgán vybavuje spisy priebežne v poradí, v akom mu boli postúpené na správne konanie. K narastajúcemu penále nemohlo dôjsť, nakoľko už orgán vykonávajúci vládny audit vyčíslil v Správe predbežnú výšku penále odo dňa porušenia finančnej disciplíny vrátane, do dňa 08.12.2017, kedy bol vypracovaný a prerokovaný návrh správy vo výške XX XXX,XX. Eur. Táto suma bola v prvostupňovom rozhodnutí upravená o XXX,XX Eur, t. j. penále spolu vo výške XX XXX,XX Eur.

12. K odvolacej námietke, že správny orgán nemôže nahrádzať činnosť audítorov s tým, že prvostupňový správny orgán neodôvodnil, prečo menil, upravoval a opravoval kontrolné zistenia, žalovaný uviedol, že ÚVA ako nezávislý správny orgán za účelom presného zistenia stavu veci, preskúmal celý spisový materiál, pričom zistil nedostatočné preukázania kontrolného orgánu, keď v prvostupňovom rozhodnutí vysvetlil, kde došlo k pochybeniu a skutkový stav tým uviedol na pravú mieru, čím došlo k oprave kontrolných zistení, ktoré boli výsledkom audítorskej činnosti, ale nedošlo k náhrade činnosti audítorov. O tejto skutočnosti bol účastník konania informovaný v liste zo dňa 04.10.2019, ktorým bol účastník poučený o práve pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. K namietanej nezrozumiteľnosti listu zo dňa 04.10.2019 žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní a vyjadrení ÚVA nevidí nezrozumiteľnosť, keďže prvostupňový orgán vysvetľuje, že zistil nesprávne vyčíslené porušenie disciplíny, v čom spočíva pochybenie, ako dospel k týmto zisteniam a uvádza skutkový stav na pravú mieru. Nové zistenia nie sú dôvodom na zmenu Správy, ale sú premietnuté do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v odôvodnení ktorého sa vysvetľuje postup prehodnotenia dôkazov v porovnaní so Správou. Rovnako žalovaný konštatuje, že prehodnotením kvalifikácie porušenia finančnej disciplíny nedochádza k nahradeniu výsledkov činnosti audítorskej skupiny, ale došlo k zmene v uvedení ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené konaním účastníka konania. ÚVA vysvetlil, že dôvodom prekvalifikovania porušenia finančnej disciplíny je nehospodárne použitie časti dotácie a vysvetlil ako dospel k pokute vo výške X XXX Eur, a prečo pokutu uložil práve v tejto výške. K uvedenej odvolacej námietke však uviedol, že v konečnom dôsledku žalovaný ako nezávislý správny orgán druhej inštancie po prehodnotení dôkazov svojím rozhodnutím mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, tak, že pokutu neukladá. V odvolaní bolo tiež namietané, že prvostupňový orgán si sám nebol istý, či došlo alebo nedošlo k použitiu dotácie v sume XX XXX,XX Eur v rozpore s účelom určeným v Oznámení č. 1, ak uvádza vo vyjadrení zo dňa 04.10.2019 „mohlo dôjsť k použitiu v rozpore...“, obdobne aj pri použití dotácie podľa účelu určeného v Oznámení č. 2 vo výške XX XXX,XX Eur, k čomu žalovaný uviedol, že Správa z vládneho auditu je výsledok činnosti auditujúceho orgánu, v ktorom tento orgán vyslovuje konečné závery, a preto sa vyjadril, že „...došlo k porušeniu...“, pričom vyjadrenie prvostupňového orgánu v liste zo dňa 04.10.2019 je vyjadrením v rámci prebiehajúceho dôkazného konania, preto sa vyjadruje slovami „...mohlo dôjsť...“ a v rozhodnutí sa vyjadruje, že „...došlo k porušeniu...“. Ak odvolateľ namietal, že nevie, či sú správnymi údaje uvedené v Správe z vládneho auditu alebo v liste zo dňa 04.10.2019, žalovaný konštatoval, že závery činnosti, či už kontrolného alebo správneho orgánu je potrebné vnímať chronologicky, čiže v časovej následnosti, čo znamená, že neskoršie vyjadrenia, listiny nahrádzajú, dopĺňajú, resp. menia skutočnosti obsiahnuté v skôr vydaných listinách.

13. Žalovaný ani ďalšie odvolacie námietky, najmä pokiaľ žalobca argumentoval, že skutočnou príčinou formálneho porušenia zákona bolo, že si len vypožičal finančné prostriedky s tým, že vedel, že tieto musí vrátiť, či už z rozpočtu alebo prijatím úveru, keď projekty na ktoré boli poskytnuté dotácie boli ukončené, pričom v danom čase si nevedel inak poradiť, išlo o východisko z núdze ako udržať celý chod obce a základnej školy, avšak nikdy neboli finančné prostriedky použité na akékoľvek mimo obecné potreby, s tým, že celé svoje konanie žalobca priznal audítorom, spolupracoval, nemal žiaden problém s predloženým všetkých účtovných dokladov obce, nepovažoval za relevantné vzhľadom na preukázané kontrolné zistenia. Žalobca bol upozornený na následky, ak by bola účelovo určená dotácia, resp. poskytnuté finančné prostriedky použité na iný účel, t. j., že takéto použitie bude kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny. Žalobca svojím vyjadrením potvrdil, že vedome porušil finančnú disciplínu,

nakoľko uviedol, že nepredpokladal, že finančné prostriedky pridelené z výjazdového rokovania sa budú kontrolovať, že to nie je bežné.

Žaloba, žalobné body

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného MF/007240/2020-243/1101 zo dňa 18.02.2020 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu vládneho auditu Zvolen č. 186/11085/19/36 zo dňa 17.10.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Eventuálne navrhol zmeniť rozhodnutie žalovaného tak, že žalobca nie je povinný uhradiť odvody v sume XX XXX,XX Eur a v sume XX XXX,XX Eur a žalobca nie je povinný uhradiť penále v sume XX XXX,XX Eur a v sume XX XXX,XX Eur, keď žiadal zohľadniť postavenie obce ako základnej bunky územnej samosprávy, to, že nedošlo ku žiadnej škode, že akcie za účelom realizácie ktorých boli poskytnuté dotácie boli zrealizované v celom rozsahu a tiež to, že zaplatením odvodov a penále by žalobca bol povinný vstúpiť do nútenej správy. Navrhoval preto správnemu súdu rozhodnúť podľa , teda podal návrh na peňažnú moderáciu. Peňažnú moderáciu odôvodňoval tiež tým, že právna úprava poskytovania dotácií predpokladá, že tieto by mali byť poskytované v čo najväčšom rozsahu bez účelovej viazanosti v zmysle článku 9 ods. 7 Európskej charty miestnej samosprávy z roku 1985, ktorú podpísala Slovenská republika v roku 2007. Výšku penále v rozsahu 0,1% denne označil za protiústavné a neprimerane tvrdé. Finančná správa uplatňuje v daňovom konaní úrok vo výške 15% ročne a podľa vládneho nariadenia č. môžu byť úroky z omeškania, ak nie sú zmluvne dohodnuté, maximálne vo výške 9% plus úroková sadzba ECB. Podľa žalobcu penále určené v zmysle je v rozpore s SR. Za rozporné s SR, a to právo s garantovaným právom na spravodlivé konanie pred správnym orgánom označil aj to, že v ustanovení citovaného zákona nie je upravená objektívna lehota, čo spôsobuje nepremlčateľnosť, resp. nemožnosť uplatnenia preklúzie.

15. Podľa žalobcu sa podľa § 31 ods. 3 zákona za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále, a neukladá sa povinnosť uhradiť odvod, ani penále. Preto ÚVA pochybil pri formulovaní výroku, ak uložil povinnosť uhradiť odvod a povinnosť uhradiť penále. Namietal aj spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s rovnakou odvolacou námietkou. Preto podľa žalobcu tak ÚVA ako aj žalovaný síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne aplikoval na danú vec.

16. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, ak vo svojom rozhodnutí už neuložil pokutu žalobcovi podľa vo výške 2 000 Eur za porušenie povinnosti zachovávať hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov podľa Rozhodnutie žalovaného v časti neuloženia pokuty je nepreskúmateľné, lebo neuložiť pokutu, ktorá ani nemala byť uložená je zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

17. Žalobca, opierajúc sa o názor NS SR uvedeného v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.11.2018 vytkol žalovanému nesprávny postup, ak nezastavil konanie v časti porušenia povinnosti podľa , nakoľko odpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti. Postupom žalovaného tento ukladal sankciu (odvody a penále) len za jeden z dvoch správnych deliktov, bez toho, aby sa na základe odvolania zákonným spôsobom vysporiadal so zvyškom prejednávanej veci. Ak bol žalobca žalovaným trestaný len za jeden súbežne správny delikt, spôsobuje to nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného v dôsledku nedostatku odôvodnenia. Postupom žalovaného došlo tiež k podstatnej vade konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

18. Žalobca namietal, že žalovaný svojím rozhodnutím uložil žalobcovi opakovane tú istú povinnosť, ako ju uložil aj ÚVA vo svojom rozhodnutí, za porušenie toho istého právneho predpisu. Namietal tiež zmätočnosť formulácie výroku rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej žalovaný zmenil napadnuté rozhodnutie ÚVA vo výrokovej časti tak, že žalobcovi uložil povinnosť uhradiť odvod, ako aj povinnosť uhradiť penále spolu vo výške XXX XXX,XX Eur, čo evokuje u žalobcu skutočnosť, že bola uložená povinnosť v úhrne XXX XXX,X2 Eur. Podľa žalobcu je výrok rozhodnutia žalovaného nesprávny, keď tvrdí, že zmenil rozhodnutie ÚVA. Žalovaný zmenil rozhodnutie ÚVA iba v piatom výroku o pokute tak, že ju zrušil, a preto prvé 4 výroky mal žalovaný potvrdiť.

19. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal postup pri vydávaní poverenia na výkon vládneho auditu, ako aj samotné poverenie na výkon vládneho auditu. Poverenie, ktorým boli poverení štátni zamestnanci na vykonanie vládneho auditu nie je podľa žalobcu podpísané osobou, ktorá je uvedená pod podpisom a poverenie na výkon vládneho auditu zo dňa 22.06.2017 podpísala vedúca pracoviska Košice C.. B. Z.. Až na ústnom pojednávaní správny orgán predložil žalobcovi list zo dňa 01.06.2017, ktorým C.. O. D., generálna tajomníčka služobného úradu, Úrad vládneho auditu, Zvolen poveruje s účinnosťou od 01.06.2017 C.. B. Z. na zastupovanie generálnej tajomníčky služobného úradu, ÚVA, v rozsahu svojich práv a povinností na vydávanie poverení na vykonanie vládneho auditu. Podľa žalobcu tento list nespĺňa náležitosť úradnej listiny, nie je opatrený úradnou pečiatkou úradu a je opatrený nečitateľným podpisom a podľa žalobcu mohol byť vyhotovený účelovo. Namietal, ako sa s touto rovnakou odvolacou námietkou vysporiadal žalovaný, ktorý uviedol, že nemá dôvod pochybovať o neplatnosti listu - poverenia pre C.. B. Z. ako aj o skutočnosti, kedy bolo uvedené poverenie vydané. Žalobca tvrdil, že ak na poverení zo dňa 01.06.2017 absentuje pečiatka úradu, ktorý ju vydal, nemôže byť táto listina považovaná za právne akceptovateľnú, a tým pádom aj poverenie na výkon vládneho auditu podpísané C.. Z. nemôže byť akceptovateľné. Žalobca namietal aj samotné poverenie, predmet výkonu vládneho auditu, keď namietal, že kontrolované boli aj vlastné financie obce, keď podľa žalobcu audítorská skupina bola oprávnená kontrolovať a overovať len zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Namietal nezrozumiteľnosť vymedzeného predmetu vládneho auditu v uvedenom poverení, v ktorom sa odkazuje okrem iného ...overiť a hodnotiť ďalšie skutočnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis..., pričom nie je zrejmé, o ktorý osobitný predpis sa jedná. Žalobca nesúhlasil so spôsobom ako sa žalovaný vysporiadal s rovnakou odvolacou námietkou, najmä, ak žalovaný uvádzal, čo sú vlastné príjmy rozpočtu obce a citoval , pričom podľa žalobcu je zrejmé, že vlastné úvery žalobcu nespadajú pod kontrolu ÚVA a napriek tomu tieto úvery a ich rozsah použitia ÚVA kontroloval, na čo nemal oprávnenie. ÚVA mohol kontrolovať len využitie verejných financií, pod ktoré vlastné prostriedky a ich použitie získané z vlastných úverov nepatria. Predmetné poverenie tak žalobca považoval len za akési kamuflovanie rozsahu kontroly.

20. Žalobca namietal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom uložených opatrení v Správe. Námietky voči uloženým opatreniam zopakoval aj v odvolaní, keď namietal ich nezrozumiteľnosť, okrem iného, že uložená povinnosť v opatreniach neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať povinná osoba na odstránenie príčin. Opatrenia označil za všeobecné a neurčité, zároveň za nevykonateľné. Nesúhlasil so záverom žalovaného, ktorý uviedol, že za nesplnenie povinnosti uvedených v , a alebo v je oprávnený uložiť pokutu auditujúci orgán, a nie správny orgán, a preto tvrdenie účastníka, že nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť opatrení je dôvodom neuloženia pokuty účastníkovi konania správnym orgánom, je neopodstatnené.

21. Žalobca namietal, že v odvolaní podrobne opísal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť konania ÚVA, ak tento v správnom konaní listom - vyjadrenie k podkladu pre rozhodnutie zo dňa 04.10.2019 menil, opravoval a upravoval zistenia audítorskej skupiny a Správu, reagoval na námietky účastníka konania podané na ústnom pojednávaní, keď žalobca nesúhlasil s tým, ako sa s danou námietkou vysporiadal žalovaný. Tvrdil, že ak ÚVA zistil nezrovnalosti v Správe, resp. nedostatočne zistený skutkový stav, mal spis vrátiť audítorskej skupine na prepracovanie alebo správne konanie zastaviť pre nedostatok dôvodov a dôkazov. Považoval za nesprávny postup, ak ÚVA požadoval od žalobcu ďalšie podklady, ak sa znova vyjadroval k podkladom, ak opravoval zistenia audítorskej skupiny, čím spochybňoval jej zistenia. Podľa žalobcu do konania vnieslo chaos a zmätočnosť vyjadrenie ÚVA-list zo dňa 04.10.2019, v ktorom spochybnil úrad výsledky práce audítorov, ak uviedol, že použitie dotácií na nezrealizované práce a dodávky sa môže považovať za nesplnenie povinností ustanovených v Správny orgán, teda nemal s istotou zistené, a bol na pochybách, či komentované konanie žalobcu je nesplnením povinnosti alebo nie je nesplnením povinnosti ustanovenej v V predmetnom vyjadrení ÚVA zo dňa 04.10.2019 je tiež uvedené, že uvedeným konaním „mohlo dôjsť“ k použitiu dotácie v rozpore s určeným účelom v oznámení, a to vo vzťahu k obom dotáciám, a teda podľa žalobcu správny orgán si sám nebol istý, či uvedeným konaním došlo alebo nedošlo k použitiu dotácií v rozpore s účelom určeným v oznámeniach. Pritom v Správe aj rozhodnutí je uvedené, že došlo k použitiu dotácií v rozpore s účelom určeným v oznámeniach. Podľa žalobcu správny orgán nemôže nahrádzať činnosť audítorov, jeho povinnosťou je len skontrolovať, či ich činnosť bola správna, objektívna, dostatočná, spoľahlivá a v súlade so zákonom. Žalobca nesúhlasil ako sa s obdobnou odvolacou námietkou vysporiadal žalovaný a tvrdil, že aj z vyjadrenia správneho orgánu je

zrejmé, že kontrola nebola vykonaná a skutkový stav nebol pri kontrole zistený dostatočne, úplne, keď až po ukončení auditu správny orgán požadoval od žalobcu ďalšie dôkazy. Na základe vyhotovenej správy o výsledku kontroly a postupu správneho orgánu začína následne správny orgán konanie o uloženie odvodov, penále a pokuty. Správa, podklady, postup audítorskej skupiny, správneho orgánu sú jedinými právne relevantnými podkladmi pre predmetné konanie a v prípade, ak obsahujú vady, nemôžu byť ani podkladom pri rozhodnutí o uložení odvodov, penále a pokuty.

22. Žalobca priznal, že síce formálne porušil zákon, avšak uviedol, že jeho konaním nebol ohrozený žiadny záujem spoločnosti, resp. nebola spôsobená žiadna škoda štátu alebo inej osobe, to znamená, že spoločenská škodlivosť, ako materiálny znak správneho deliktu nebol naplnený. Podľa žalobcu, správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená. Ak sa v jeho prípade vyskytli vo vykonávaní dôkazov značné a dôvodné pochybnosti, potom je nutné rozhodnúť v jeho prospech v zmysle zásady in dubio pro reo.

23. Žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia ÚVA aj žalovaného je príliš formalistické, nedostatočné, v rozpore so spisom, a s nesprávnym právnym posúdením veci. Žalobca, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR , je toho názoru, že žalovaný mu neozrejmil svoje myšlienkové úvahy, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby žalobca nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť, ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Poukázal tiež na záver vyplývajúci z rozhodnutia Ústavného súdu SR , , že súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov proti takému uplatneniu.

Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť podľa . Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia k rovnakým námietkam uvedeným v odvolaní aj v žalobe. Žiadne žalobné body nepovažoval za relevantné spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo aj odôvodnil.

25. K peňažnej moderácii žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca žiada o peňažnú moderáciu, vyplýva z toho, že si je vedomý porušenia zákona, čo dokazuje aj vyjadrenie žalobcu, ktorý pripúšťa, že časť dotácií nebola spočiatku použitá na účel, na ktorý boli finančné prostriedky poskytnuté. ÚVA aj žalovaný rozhodovali len v medziach zákona, uložením odvodu a penále nerozhodli nad rámec Žalobca podal návrh na peňažnú moderáciu v zmysle , v ktorom úprava peňažnej moderácie sa vzťahuje na všeobecnú správnu žalobu, avšak žalobca podal správnu žalobu vo veciach správneho trestania, vo vzťahu ku ktorej je sankčná moderácia upravená v . K poukazu žalobcu na článok 9 ods. 7 Európskej charty miestnej samosprávy žalovaný uviedol, že dotácie, ktoré získal žalobca, boli viazané na konkrétny účel, pričom použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom je jednoznačne v definované ako porušenie finančnej disciplíny. K namietanej percentuálnej sadzbe k určeniu výšky penále - 0,1% denne v zmysle , čo považuje žalobca za protiústavné, žalovaný uviedol, že posudzovanie ústavnosti právnych noriem, porušenie SR ústavných zákonov je v kompetencii Ústavného súdu SR. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že neobsahuje objektívnu lehotu, ale len subjektívnu lehotu, ktorá však bola dodržaná. Podľa žalovaného rozhodnutie Ministerstva financií SR nie je výsledkom správneho trestania, a preto žalobca podal nesprávnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , v dôsledku čoho navrhol súdu žalobu podľa zamietnuť (pozn. súdu správne odmietnuť) z dôvodu jej neprípustnosti, pretože proti rozhodnutiam o uložení odvodu a penále je namieste podať všeobecnú správnu žalobu v súlade s a nie podľa .

26. Žalovaný uviedol, že žalobca počas celého správneho konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že k porušeniu zákona zo strany žalobcu nedošlo. Rozhodnutia ÚVA aj žalovaného boli vydané v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože sa rozhodlo vo veci samej s poukazom na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, s poukazom na povinnosť, ktorá bola konaním žalobcu porušená, bola určená povinnosť na plnenie, v rámci ktorej žalovaný aj ÚVA určili lehotu na jej splnenie. Výrok rozhodnutia žalovaného aj ÚVA rovnako spĺňa zákonné náležitosti, skutok bol špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. V odôvodnení rozhodnutí žalovaný aj ÚVA uviedli všetky skutočnosti, ktoré brali do úvahy pri rozhodovaní a analyzovali svoje úvahy, ktorými sa spravovali pri zhodnotení dokazovania. Prvostupňové aj druhostupňové správne konanie bolo vedené v súlade so Správnym poriadkom, neboli porušené žiadne práva žalobcu, ktorý bol v Upovedomení o začatí správneho konania poučený o svojich právach v postavení účastníka konania, o práve vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, o práve uplatňovať svoje návrhy, navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. K spoľahlivému zisteniu skutkového stavu nasvedčuje samotné rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil prvostupňového rozhodnutie tak, že pokutu podľa neuložil, čím jednoznačne zabezpečil, že žalobcovi bol uložený odvod a penále len za porušenie zákona preukázané spôsobom, ktorý je v súlade so Žalovaný konštatoval, že žalobca taktiež ani v žalobe neuviedol a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by vyvrátili jednoznačné pochybenie žalobcu, a teda porušenie

Replika žalobcu

27. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení reaguje na námietku žalobcu, že žalobca nebol v oznámení o začatí správneho konania obvinený zo spáchania správneho deliktu za nesplnenie povinnosti a pritom v prvostupňovom rozhodnutí bol trestaný aj za toto porušenie, a to poukazom na list ÚVA zo dňa 04.10.2019 s tým, že ministerstvo pokutu v druhostupňovom rozhodnutí zrušilo, nakoľko skutkový stav nebol zistený zákonným spôsobom, keďže meracie koliesko použité pri fyzickej obhliadke dňa 12.07.2017 na meranie pletiva a pri fyzickej obhliadke dňa 27.07.2017 na meranie chodníkov a spevnených plôch, zámkovej dlažby, nebolo určeným meradlom, tak žalobca s takýmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí, pretože v liste ÚVA zo dňa 04.10.2019 nie je uvedené, že by prvostupňový správny orgán začal voči žalobcovi správne konanie aj za tento skutok. V tomto liste sa iba uvádza, že „správny orgán ďalej prehodnotil kvalifikáciu porušenia finančnej disciplíny podľa v časti 4 pod poradovými číslami 2 až 4 Správy z vládneho auditu a zistil, že použitím dotácií na nerealizované práce a dodávky ste nezachovali hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov, nakoľko ste neminimalizovali náklady na vykonanie činnosti a obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality ( o finančnej kontrole, čo sa môže považovať za nesplnenie povinnosti ustanovenej v ...“. Žalobca v replike uviedol, že je toho názoru, že oznámenie o začatí správneho konania, resp. jeho rozšírenie musí presne a jednoznačne obsahovať aj presnú citáciu, či je účastník konania obvinený zo spáchania správneho deliktu alebo nie je obvinený, nepostačuje k jeho obvineniu len konštatovať, že opísané konanie sa môže považovať za nesplnenie povinnosti ustanovenej v Žalobca je naďalej toho názoru, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nebol obvinený zo spáchania správneho deliktu podľa , a teda nemal byť za tento správny delikt ani trestaný. Zotrval na námietkach týkajúcich sa tvrdeného nesprávneho postupu v konaní ÚVA aj žalovaného.

28. Žalobca je presvedčený, že výrokom mohol správny orgán len uložiť žalobcovi odvody a penále, resp. pokutu, a nie uložiť povinnosť uhradiť odvody, penále a pokutu. Orgán verejnej moci má len také práva, aké mu zákon prizná, nemôže svoje práva rozširovať pomocou úvahy. Žalobca opakovane uvádza, že poukazoval na nesprávne použitie právneho predpisu, resp. na správne použitie, ale na nesprávne jeho citovanie vo výrokoch napadnutých rozhodnutí. Poukázal na zmätočnosť rozhodnutia žalovaného v časti upustenia od trestania žalobcu pokutou v sume X XXX Eur, keď poukazoval na nesprávny postup žalovaného, ak svojím rozhodnutím už neuložil pokutu za porušenie povinnosti uvedenej v , lebo za toto porušenie žalobca ani nemal byť trestaný pokutou.

29. K vyjadreniu žalovaného, že žalobca nebol rozhodnutím žalovaného potrestaný, pretože nejde v danom prípade o správne trestanie, nakoľko uložením odvodu žalovaný žalobcovi uložil len povinnosť

vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré použil v rozpore s určeným účelom, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom, čiže nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu a použitie trestno- právnych zásad je vylúčené, pričom uloženie povinnosti odvodu je reparácia (náprava nezákonného stavu), žalobca v replike uviedol, že ide o nezrozumiteľné vyjadrenie, pretože žalobca bol potrestaný rozhodnutím žalovaného aj správneho orgánu zaplatiť penále. Tak isto považuje za nezrozumiteľné konštatovanie žalovaného, že žalobca nebol obvinený zo správnych deliktov, ale doručením oznámenia o začatí správneho konania mal len získať status účastníka konania. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k žalobnému bodu ohľadom tvrdenia o nezákonnosti poverenia na vykonanie vládneho auditu a uvádzal, že až z tohto vyjadrenia sa žalobca dozvedel registratúrne čísla jednotlivých poverení a aj postup, ako mali byť tieto poverenia registrované. Zotrvával na názore, že postup pri vydávaní poverenia nebol správny a zákonný, ak z poverenia nie je čitateľné, kto ho skutočne podpísal, či išlo o osobu na to oprávnenú. Žalobca je na pochybách, či poverenie vzhľadom k jeho nedostatkom bolo vydané, podpísané a vyhotovené osobou na to oprávnenou a v zákonnej forme.

Duplika žalovaného

30. K opakovanému tvrdeniu žalobcu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nebol obvinený zo spáchania správneho deliktu podľa , a teda nemal byť za tento správny delikt ani trestaný, žalovaný v duplike konštatoval, že ÚVA v liste vo veci: „Upovedomenie o začatí správneho konania“ zo dňa 17.07.2019 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa a , pričom jednoznačne popisuje nedostatky zistené vládnym auditom, ktoré sú finančne vyčíslené a vo vzťahu ku ktorým začína správne konanie. V upovedomení ÚVA opisuje aj predmetné nedostatky uvedené v časti 4. pod poradovým číslom 2. a 4. Správy z vládneho auditu, vo vzťahu ku ktorým začalo správne konanie za porušenie finančnej disciplíny podľa Následne ÚVA v liste zo dňa 04.10.2019 v úvode konštatuje, že upovedomením zo dňa 17.07.2019 začal správne konanie voči žalobcovi, následne uvádza, čo dokazovaním zistil, a prečo prehodnotil kvalifikáciu niektorých skutkov, vo vzťahu ku ktorým začal správne konanie doručením upovedomenia. ÚVA tak prehodnotil aj kvalifikáciu nedostatkov uvedených v časti 4 pod poradovým číslom 2 a 4 Správy z porušenia finančnej disciplíny podľa na porušenie povinnosti stanovenej v Ďalej opísal všetky skutky žalobcu, pre ktoré sa vedie voči nemu správne konanie a zároveň bol žalobca poučený o jeho právach v súlade s Správneho poriadku. Preto žalovaný aj naďalej trvá na tom, že za skutok, za ktorý bola uložená rozhodnutím ÚVA pokuta, bolo procesne v poriadku začaté správne konanie najprv ako za skutok, ktorým mal žalobca porušiť finančnú disciplínu podľa a následne po prekvalifikovaní skutku, ako za skutok, ktorým mal žalobca porušiť povinnosť uvedenú v

31. K tvrdeniu žalobcu o nemožnosti uložiť povinnosť uhradiť odvody, penále a pokutu, žalovaný konštatoval, že ÚVA aj žalovaný vykonávajú verejnú moc, a to ukladaním povinností, resp. priznaním práv. ÚVA aj žalovaný v rozhodnutiach uložili žalobcovi povinnosť na plnenie, a to odvod a penále, pričom uviedli ustanovenie hmotno-právneho predpisu, podľa ktorého rozhodli ( ) z dôvodu, že žalobca porušil ustanovenie , pričom jednotlivé skutky, vykonaním ktorých žalobca porušil predmetný jednoznačne, nezameniteľne opísali. ako procesný predpis, ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť lehotu na plnenie, ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť na plnenie. Určenie povinnosti na plnenie a zároveň lehoty na plnenie uloženej povinnosti je následkom porušenia finančnej disciplíny. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že žalobcovi mala byť samostatným výrokom rozhodnutia uložená povinnosť tieto odvody, penále a pokutu zaplatiť v stanovenej lehote, pretože podľa Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. K namietanej zmätočnosti ohľadom upustenia od trestania žalobcu pokutou v sume X S. Eur žalovaný konštatoval, že ÚVA jednoznačne upovedomením začal správne konanie vo vzťahu ku skutku, za vykonanie ktorého napokon v rozhodnutí ÚVA uložil pokutu podľa ÚVA bol povinný ohľadom tohto skutku v rozhodnutí ÚVA rozhodnúť vo veci samej, pretože od začatia správneho konania až do jeho skončenia musí byť zachovaná totožnosť skutku. Po tom, čo ÚVA po skončení dokazovania za predmetný skutok uložil pokutu, žalovaný po podaní odvolania preskúmal celý spisový materiál, vyhodnotil dôkazy, pričom zistil, že skutkový stav vo vzťahu k uloženej pokute nebol zistený zákonným spôsobom a preto rozhodol tak, že zmenil prvostupňové

rozhodnutie, keď zvolil čiastočnú zmenu, pretože zmena spočívala len v časti týkajúcej sa predmetnej pokuty a pokutu neuložil. K spochybňovanému „trestaniu“ žalovaný konštatoval, že v je explicitne uvedené, že za porušenie finančnej disciplíny podľa sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,% zo sumy v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia disciplíny odo dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy. Odvod predstavuje vrátenie časti poskytnutej dotácie, ktorú žalobca použil v rozpore s určeným účelom. Správny orgán nemá možnosť rozhodovať o výške odvodu a následne aj penále podľa svojho uváženia, pretože uložiť povinnosť vrátiť finančné prostriedky môže len v takej výške, v akej bolo preukázané porušenie finančnej disciplíny. Aplikovanie absorpčnej zásady v tomto prípade neprichádza do úvahy. K namietaným nedostatkom poverenia na vykonanie auditu žalovaný konštatoval, že na poverení na vykonanie vládneho auditu aj na jeho dodatku č. 1 je uvedené registratúrne číslo, dokonca je pri ňom doslovne uvedené, že sa jedná o registratúrne číslo, a preto žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že registratúrne čísla jednotlivých poverení sa dozvedel až z vyjadrenia k žalobe. Napokon žalovaný zotrval na stanovisku, že ak žalobca nepodal všeobecnú správnu žalobu, ale podal žalobu vo veciach správneho trestania, žaloba je neprípustná a z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

32. Zároveň so žalobou žalobca podal návrh, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd uznesením č. k. -115 zo dňa 16.03.2021 podľa zamietol predmetný návrh, a to z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Žalobca neosvedčil zákonom predpokladané dôsledky, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Samotná hrozba exekúcie takýmto dôvodom nie je. Súd zistil, že medzi Úradom vládneho auditu a žalobcom bola uzatvorená dohoda o splátkach, podľa ktorej sa strany dohodli, že odvody a penále budú zo strany žalobcu uhradené v 34 mesačných splátkach počnúc mesiacom apríl 2020 a končiac mesiacom január 2023. Uzatvorenie dohody o splátkach samo o sebe vylučuje situáciu okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

33. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil 26.01.2022. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil dňa 29.11.2021 postupom podľa . Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s , nakoľko správny súd nezistil žiaden z dôvodov, v zmysle ustanovenia , pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť.

34. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu podľa zamietol.

35. Podľa ; porušením finančnej disciplíny je a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov, f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa , umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov, h) konanie v rozpore s až 18, i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,

m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

36. Podľa ; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená, a pokuta vo výške 10% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

37. Podľa ; ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále podľa tohto zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta podľa tohto zákona, zistí pri výkone kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie podľa tohto paragrafu a a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu podľa odseku 9.

38. Podľa ; odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.

39. Podľa ; ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu, za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.

40. Podľa ; odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.

41. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, zaoberal sa otázkou prípustnosti správnej žaloby vzhľadom na námietku žalovaného, že ak žalobca podal žalobu vo veciach správneho trestania a nie všeobecnú správnu žalobu, je potrebné žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Správny súd sa so stanoviskom žalovaného nestotožňuje. V prvom rade zamietnutie žaloby prichádza do úvahy ako výsledok po meritórnom prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, po tom, čo správny súd dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná ( ). Pre prípad neprípustnosti žaloby, upravuje odmietnutie žaloby podľa .

42. Otázku, či v danom prípade sa jedná o správne trestanie, považuje správny súd za zásadnú, nakoľko od nej závisí postup správneho súdu pri súdnom prieskume, zároveň zákonnosť postupu v administratívnom konaní, keď na takýto druh konania sa vyžadujú osobitné náležitosti v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj v zmysle medzinárodných dohovorov.

43. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

44. Správny súd zastáva názor, že administratívne konanie, ktoré prebehlo pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovaným napĺňa znaky správneho trestania. Nejedná sa pritom len o „potrestanie“ žalobcu, inak povedané nie z tohto dôvodu možno prisúdiť administratívnemu konaniu povahu správneho trestania. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný pod č. ) je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR dospela k záveru, že pokiaľ Dohovor hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a v nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť. Významným dokumentom na úseku správneho trestania je Odporúčanie výboru ministrov R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov 13.02.1991, ktorým odporúča vládam členských štátov riadiť sa prijatými zásadami vyplývajúcimi z tohto odporúčania. Odporúčanie sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.

45. V predmetnej veci bola žalobcovi za porušenie finančnej disciplíny v zmysle uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny, zároveň povinnosť uhradiť penále zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny (najviac vo výške porušenia finančnej disciplíny) podľa Pokuta podľa , ktorá bola uložená prvostupňovým orgánom vo výške X XXX Eur za porušenie povinnosti zachovávať hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov podľa v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu uložená nebola, keď žalovaný vydal zmenové rozhodnutie, ktorým nahradil rozhodnutie ÚVA.

46. Čo sa týka samotného odvodu, možno súhlasiť s tým, že sa jedná o reparáciu - nápravu nezákonného stavu vo forme vrátenia finančných prostriedkov nepoužitých v súlade s účelom za akým boli poskytnuté. Penále však možno považovať za „malú sankciu“ a pokutu jednoznačne za peňažnú sankciu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa prichádza do úvahy postih podľa , t. j. odvod a penále, pričom penále sú jednoznačne postihom prejavujúcim sa zmenšením majetku žalobcu nad rámec prostriedkov podliehajúcich odvodu, výška ktorých je závislá od rozsahu a doby porušenia finančnej disciplíny, čo má porušovateľa motivovať odstrániť protiprávny stav čo najskôr. Uvedený postih pri skutkovej podstate porušenia finančnej disciplíny v zmysle citovaného zákona, t. j. odvod a penále ( ) nie je možné oddeliť. Nariadenie rady ES č. 2988/95 z 18.12.1995 v druhej hlave s názvom „Správne odvody a sankcie“, v článku 4 bod 1 upravuje, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy“. Podľa článku 4 bod 4 Nariadenia „opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty“. To, že samotný odvod v zmysle článku 4 bod 4 Nariadenia rady ES č. 2988/95 z 18.12.1995 nie je trestom, neplatí aj na penále, v prípade ktorých sa jedná o postih - správnu sankciu, majúci v zásade rovnakú povahu ako napríklad pokuta za správny delikt podľa (daňového poriadku) ukladaná podľa Daňového poriadku, výška ktorej závisí tiež aj od doby trvania správneho deliktu, čo evidentne spadá pod správne trestanie (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2020).

47. Keďže nie je možné postih vyvodený z porušenia finančnej disciplíny v zmysle , t. j. odvod od penále oddeliť, zákon ukladá uložiť aj odvod aj penále, potom je potrebné dospieť k záveru, že ak k uloženiu tohto postihu dôjde v jednom konaní, nesie toto konanie prvky správneho trestania. Samotná skutočnosť, že v odvolacom konaní žalovaný neuložil pokutu za porušenie , keď za preukázané porušenie finančnej disciplíny podľa bol uložený len odvod a penále, nemení povahu administratívneho konania, ktoré je potrebné vnímať ako jeden celok, t. j. prvostupňové konanie a druhostupňové konanie. Napokon, nie je vylúčené, že v priebehu administratívneho konania môže dôjsť k prekvalifikovaniu skutku ohľadom porušenia finančnej disciplíny, s ktorým zákon spája iný postih, resp. môže dôjsť k neuloženiu pokuty až odvolacím orgánom, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

48. Z dôvodov vyššie uvedených preto správny súd nevzhliadol dôvody pre postup navrhovaný žalovaným, t. j. nevyhovieť žalobe, ak nebola podaná všeobecná správna žaloba, ale žalobca podal žalobu vo veciach správneho trestania. Správny súd poznamenáva, že na otázku, či sa v danom prípade jedná o správne trestanie alebo nie, nemá jednoznačnú odpoveď ani Najvyšší súd SR, keďže právne názory jednotlivých senátov nie sú rovnaké (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.01.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.05.2021, v oboch

veciach išlo o porušenie finančnej disciplíny podľa podľa s postihom podľa , t. j. išlo o odvod aj penále).

49. Keďže, v danom prípade, vzhľadom na okolnosti veci ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, v rámci súdneho prieskumu posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale posudzujúc aj to, či v postupe alebo v rozhodnutiach orgán verejnej správy nie je niektorá z vád uvedených v až e) , na ktorú by správny súd musel prihliadnuť ex offo. Správny súd v prejednávanej veci nezistil žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti, pre ktoré by mali byť rozhodnutia zrušené, zároveň nezistil ani dôvod postupovať v zmysle . Zároveň nezistil ani dôvod vyhovieť eventuálnemu návrhu na peňažnú moderáciu podľa .

50. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca nenapáda, resp. nespochybňuje zistenia ohľadom jeho konaní, ktoré boli kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa Jeho žalobné body, teda tvrdenia z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné sa týkajú len postupu ÚVA a žalovaného v konaní a namietaných vád voči rozhodnutiam z formálneho hľadiska. Žalobca teda netvrdil a ani žiadnym spôsobom nevyvracal zistenia, čo do preukázanej skutočnosti, že dotácie a poskytnuté finančné prostriedky nepoužil v danom čase v celom rozsahu na účel, na ktorý mu boli poskytnuté. Naopak z jeho vyjadrení vyplýva, že priznáva „formálne“ porušenie

51. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť, nepreskúmateľnosť postupu ÚVA, žalovaného, ak prvostupňový orgán začal voči nemu správne konanie vo veci uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa a , avšak z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ÚVA za nesplnenie povinnosti ustanovenej v uložil žalobcovi pokutu vo výške X XXX Eur podľa , hoci v upovedomení o začatí správneho konania mu nebolo oznámené, že je začaté správne konanie aj pre porušenie , táto žalobná námietka je nedôvodná. ÚVA v rámci správneho konania prehodnotil kvalifikáciu porušenia finančnej disciplíny podľa v časti 4. pod poradovými číslami 2 a 4 Správy z vládneho auditu a ustálil, že použitím dotácií na nerealizované práce a dodávky žalobca nezachoval hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov, čo sa môže považovať za nesplnenie povinnosti podľa Táto skutočnosť, však bola žalobcovi listom zo dňa 04.10.2019 oznámená, vrátane informácie, že za nesplnenie povinnosti ustanovenej v mu môže správny orgán uložiť podľa pokutu. V predmetnom liste poučil žalobcu o možnosti vyjadriť sa v zmysle Žalobca teda nebol ukrátený na žiadnych právach v priebehu prvostupňového konania. Nebol ukrátený ani na právach v rámci odvolacieho konania, ak odvolací orgán rozhodol, že pokuta sa neukladá, pretože skutkový stav nebol zistený zákonným spôsobom, keďže meracie koliesko použité pri fyzickej ohliadke na meranie pletiva a na meranie chodníkov a spevnených plôch, zámkovej dlažby nebolo určeným meradlom podľa vyhlášky Úradu pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo SR č. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že aj „rozhodnutie žalovaného v časti neuloženia pokuty vo výške X XXX. Eur je nepreskúmateľné, lebo neuložiť pokutu, ktorá ani nemala byť uložená, je značne zmätočné a absolútne nepreskúmateľné a nezrozumiteľné“. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva úvaha žalovaného pri vydaní rozhodnutia o neuložení pokuty. Navyše, v tejto časti žaloby, žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže žalobou sa napáda druhostupňové rozhodnutie a druhostupňovým rozhodnutím nedošlo k uloženiu pokuty, teda toto rozhodnutie nezasahuje žiadnym spôsobom do subjektívnych práv žalobcu.

52. Za nedôvodnú považuje správny súd žalobnú námietku ohľadom nesprávnej formulácie výroku rozhodnutia ÚVA a žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť odvod a uhradiť penále. Jednoduchým gramatickým výkladom ustanovenia je nutné dospieť k záveru, že v záujme vykonateľnosti rozhodnutia sa ukladá povinnosť úhrady odvodu a penále, inak by boli vydávané rozhodnutia nevykonateľné, resp. na ich vykonanie by bolo nutné vydať ďalšie rozhodnutia, čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise.

53. Žalovaný sa nedopustil porušenia ustanovenia pri vydávaní „zmenového“ rozhodnutia, ak nahradil výrok prvostupňového rozhodnutia takým spôsobom, že rovnako

zaviazal žalobcu uhradiť finančné prostriedky titulom odvodu a penále za porušenie finančnej disciplíny a samostatným výrokom rozhodol, že pokuta sa neukladá. Keďže ide o zmenové rozhodnutie, ktoré nahrádza prvostupňové rozhodnutie, v rámci preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia nemožno proti takejto forme výroku rozhodnutia žalovaného nič namietať. Žalobca sa mýli, ak tvrdí, že žalobcovi bola uložená rovnaká povinnosť aj prvostupňovým aj druhostupňovým rozhodnutím, pretože vydaním zmenového rozhodnutia prestalo prvostupňové rozhodnutie existovať, resp. nevyvolávalo už žiadne právne účinky.

54. K namietanému nesprávnemu postupu, ak žalovaný nezastavil správne konanie za správny delikt porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť pri používaní verejných prostriedkov podľa , za ktoré mu bola prvostupňovým orgánom uložená pokuta podľa , a teda za správny delikt spáchaný porušením finančnej disciplíny podľa citovaného zákona uložil druhé sankcie podľa citovaného zákona, čo znamená, že nerešpektoval absorpčnú zásadu, ako jednu zo základných zásad pre ukladanie trestu, čím došlo k vade v zmysle , správny súd uvádza, že žalovaný za porušenie finančnej disciplíny podľa uložil žalobcovi odvod a penále, rovnako aj ÚVA, a to v zmysle Konanie žalobcu napĺňajúce znaky predmetného porušenia finančnej disciplíny bolo nesporne preukázané. ÚVA, ani žalovaný nemohol postupovať inak, ako v rozsahu porušenia finančnej disciplíny uložiť odvod v podobe vrátenia časti poskytnutej dotácie, ktorú žalobca preukázateľne použil v rozpore s určeným účelom. Rovnako bolo nutné uložiť aj penále, výška ktorých je jednoznačne daná , a to sumou porušenia finančnej disciplíny a dobou nezákonného stavu, až do výšky sumy porušenia finančnej disciplíny. Úvaha správneho orgánu o výške odvodu a penále je teda vylúčená. Absorpčná zásada, v zmysle ktorej vyšší, resp. prísnejší trest pohlcuje trest nižší, preto na toto konanie nie je možné aplikovať. Nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný nezastavil konanie, čo do porušenia povinnosti podľa a teda nerozhodol o celom predmete konania a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2018 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -52 zo dňa 15.08.2017, k uvedenému správny súd uvádza, že žalovaný a ÚVA vyčerpal celý predmet konania, ak posudzoval všetky zistené nedostatky, pričom vo vzťahu k porušeniu žalovaný neuložil pokutu, avšak nie z dôvodu nekonania žalobcu v rozpore s predmetným ustanovením, ale z dôvodu vykonávania dokazovania ohľadom tohto skutku nezákonným spôsobom, meradlom nezodpovedajúcim vyhláške č. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva dôvod neuloženia pokuty, teda ako konal a rozhodol žalovaný aj o tomto predmete konania. Relevantným je však v prvom rade to, že postih, ktorý bol uložený žalobcovi odvod a penále v zmysle zodpovedá porušeniu finančnej disciplíny podľa citovaného zákona, ktoré bolo jednoznačne preukázané, a žalobcom nevyvrátené a ani nespochybnené, naopak uznané.

55. Za relevantné nemožno uznať ani žalobné body, čo do namietania poverenia na vykonanie vládneho auditu. Správny súd poukazuje na to, že samotný žalobca v replike uvádza, že je na pochybách, či poverenie vzhľadom k jeho nedostatkom bolo vydané, podpísané a vyhotovené osobou na to oprávnenou a zákonnej forme. Žalobné body nemôžu byť postavené na pochybnostiach, ale na jednoznačných tvrdeniach, pričom musia byť podoprené dôkazmi. Žalobca na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. Správnemu súdu nie je zrejmé, ako by tvrdenia v žalobe mali zvrátiť samotný výkon vládneho auditu a zistenia z neho vyplývajúce zaznamenané v Správe. Za nedôvodnú považuje právny súd aj žalobnú námietku, čo do samotného obsahu poverenia na výkon vládneho auditu. Jedná sa o účelové tvrdenie, že nebol zrejmý predmet vládneho auditu v zmysle poverenia s odkazom na nekonkrétny zákon. Rovnako je nedôvodné tvrdenie, že ide o akési kamuflovanie rozsahu kontroly a napokon sa správny súd nestotožňuje ani s tým, že by audítorská skupina nemohla kontrolovať aj vlastné financie kontrolovaného subjektu, teda vlastné úvery žalobcu. Je zrejmé, že audítorská skupina overovala výdavky, ktoré deklaroval žalobca ako čerpanie dotácií, zároveň boli overované aj ďalšie skutočnosti súvisiace s finančnou operáciou v zmysle , dokumenty a iné podklady súvisiace s vládnym auditom. Žalobca bol povinný preukázať účel použitia dotácie poskytnuté zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazoval skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie v zmysle

56. K ďalšej žalobnej námietke, čo do vydania opatrení uložených v Správe, ktoré žalobca označil za všeobecné a neurčité, zároveň za nevykonateľné, pričom ÚVA sa vôbec nevysporiadal s námietkou,

čo do opatrení vo svojom rozhodnutí, správny súd uvádza, že posudzovať zákonnosť opatrení je mimo rozsah súdneho prieskumu. Navyše, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dal žalobcovi na jeho odvolaciu námietku odpoveď, že správny orgán rozhoduje podľa ustanovení Správneho poriadku v procese správneho konania z dôvodu porušenia finančnej disciplíny a nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať proces auditu vykonávaného podľa Za nesplnenie povinnosti uvedených v , a alebo v je oprávnený uložiť pokutu auditujúci orgán, a nie správny orgán.

57. Je právne irelevantné poukazovať na nezákonnosť v postupe ÚVA, ak pôvodne rozhodol o nenariadení ústneho pojednávania, ktoré napokon vykonal. Žalobná námietka žalobcu, že ÚVA nemôže meniť, upravovať výsledky audítorskej skupiny, nie je dôvodná. Rovnako aj tvrdenie o nezákonnosti postupu, ak ÚVA v správnom konaní vyžadoval od žalobcu ďalšie dôkazy, čo podľa žalobcu svedčí o nesprávnosti postupu audítorskej skupiny, o nedostatočne zistenom skutkovom stave, a preto bol dôvod vec vrátiť audítorskej skupine na prepracovanie alebo správne konanie zastaviť pre nedostatok dôvodov a dôkazov. Takýto záver žalobcu úplne popiera zmysel správneho konania ÚVA. Tak ÚVA, ako aj žalovaný, ktorých konanie tvorí jeden celok postupujú v konaní podľa Správneho poriadku, na subsidiárne použitie, ktorého odkazuje ÚVA začal správne konanie v súlade s Správneho poriadku z vlastného podnetu po tom, ako mu auditorujúci orgán oznámil porušenie finančnej disciplíny uvedené v Správe z vykonaného auditu. ÚVA, konajúc v zmysle Správneho poriadku v konaní dodržiaval všetky pravidlá správneho konania uvedené v Správneho poriadku, pričom v zmysle Správneho poriadku musí vychádzať zo spoľahlivého stavu veci, teda úrad je povinný rešpektovať základnú zásadu správneho konania, a to zásahu materiálnej pravdy. Preto je povinný v zmysle Správneho poriadku, rovnako aj žalovaný, presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. ÚVA aj žalovaný v priebehu správneho konania prehodnotili dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. ÚVA zistil určité pochybenia v zisteniach audítorskej skupiny, pričom je oprávnený ich upraviť tak aby zodpovedali skutočnému stavu, aj prekvalifikovať skutok. Nedochádza tým k nahradeniu výsledkov činnosti audítorskej skupiny, pretože správny orgán nie je viazaný právnym posúdením veci, čo do porušení identifikovaných v Správe. Nedošlo k zásahu do práv žalobcu, ak žalobca bol o tejto skutočnosti riadne informovaný, upozornený a poučený v liste zo dňa 04.10.2019. ÚVA aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, ak ÚVA uviedol inú právnu kvalifikáciu porušenia finančnej disciplíny a rovnako, ak žalovaný v rámci vlastného procesu vyhodnocovania dôkazov dospel k záveru o nezákonnom použití dôkazného prostriedku, v dôsledku čoho za porušenie , pokutu neuložil. Žalobca síce namietal nezákonnosť postupu, ak dôkazy boli zabezpečené nezákonným spôsobom, avšak nie je zrejmé o aké dôkazy sa jedná, pretože ten, o ktorom tvrdil v odvolaní, že bol zabezpečený nezákonným spôsobom, tento dôkaz bol vylúčený žalovaným, v dôsledku čoho žalovaný neuložil žalobcovi pokutu. To, že ustanovuje povinnosti žalobcu v rámci auditu predkladať dôkazy, neznamená, že úrad v konaní už nie je oprávnený požadovať podklady na spoľahlivé zistenie skutkového stavu po ukončení auditu, pretože jeho zákonnou povinnosťou je rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. S tým súvisí aj možnosť upraviť výšku odvodov v prípade, ak by z ďalších dôkazov v priebehu konania vyplynuli iné skutočnosti ohľadom čerpania a využitia účelovo určených dotácií, resp. poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca preceňuje význam Správy z vládneho auditu ako nemennú listinu, avšak Správa predstavuje len jeden z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, pričom zároveň znižuje význam samotného administratívneho konania.

58. Je pravdou, že v zmysle článku 13 ods. 1 písm. a) SR možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Správny súd nezistil, že by žalobcovi boli uložené iné povinnosti ako súladné so zákonom, odvod a penále mu boli uložené len za preukázané porušenie finančnej disciplíny žalobcom. Z administratívneho spisu nebolo zistené porušenie žiadnych procesných práv žalobcu. Počas auditu, v rámci správneho konania pred prvostupňovým, či odvolacím orgánom bolo postupované v súlade so Správnym poriadkom. Neboli zistené žiadne vady v zmysle až e) . Podľa správneho súdu rozhodnutie ÚVA aj žalovaného boli vydané v súlade s a Správneho poriadku. Správny súd nezistil nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí tak, ako tvrdil žalobca. Naopak, zastáva názor, že odôvodnenia rozhodnutí ÚVA aj žalovaného spĺňajú zákonné podmienky v zmysle Správneho poriadku.

59. Žalobca v žalobe uvádza, že síce priznal, že formálne porušil zákon, avšak jeho konaním nebol ohrozený žiadny záujem spoločnosti, resp. nebola spôsobená žiadna škoda štátu alebo inej osobe,

to znamená, že spoločenská škodlivosť ako materiálny znak správneho deliktu nebol naplnený. K uvedenému správny súd uvádza, že v danom prípade ide o porušenie finančnej disciplíny, teda postihovanie - vyvodzovanie zodpovednosti za nekonanie v súlade s pravidlami v zmysle Konaním žalobcu bola naplnená aj materiálna stránka protispoločenského konania v tom zmysle, že bol porušený záujem spoločnosti, ktorým je zákonné hospodárenie s verejnými prostriedkami.

60. Za podstatné považuje správny súd to, že v konaní pred ÚVA a žalovaným bolo nepochybne preukázané porušenie zákona zo strany žalobcu, pričom žalobca počas správneho konania nepredložil také dôkazy preukazujúce skutočnosť, že by k porušeniu zákona z jeho strany nedošlo. Rovnako ani v súdnom konaní neuviedol žiadne nové vyjadrenia, ku ktorým by predložil dôkazy o neporušení zákona z jeho strany.

61. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na peňažnú moderáciu podľa . V danom prípade neprichádza do úvahy znížiť výšku peňažného plnenia (ani odvodu, ani penále), ktoré závisí od zistenia rozsahu a doby porušenia finančnej disciplíny, a nie od úvahy orgánu verejnej správy. Žiadna moderácia v tejto veci pre nesplnenie zákonných podmienok na jej uplatnenie nebola možná.

62. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd žalobu žalobcu podľa zamietol. Zamietnutie správnej žaloby v celku pri eventuálnom žalobnom návrhu má za následok možnosť neúspešného žalobu domáhať sa kasačnou sťažnosťou preskúmania zákonnosti zamietnutia tak kasácie, ako i moderácie žalovaného rozhodnutia.

63. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario.

64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.