Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/33/2015

Identifikačné číslo spisu: 1014200928 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200928.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W4, s.r.o., Kopčianska 63, Bratislava, IČO: 44 015 232, právne zastúpený: Advokátska kancelária OLEXOVÁ VASILISIN, s.r.o., Dunajská 18, Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -54 zo dňa 05. marca 2015, v časti o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -54 zo dňa 05. marca 2015 v napadnutej časti náhrady trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie, a to vzhľadom na späťvzatie žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že dňa 27.08.2014 Krajský súd v Bratislave uznesením rozhodol o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (sp. zn. ), v ktorom došlo k právoplatnému vyriešeniu otázky, ktorá bola základom posúdenia veci v tomto konaní. V dôsledku toho navrhovateľ považoval návrh podaný podľa v za bezpredmetný.

Výrok o trovách konania napadol navrhovateľ odvolaním. Uviedol, že náhradu trov konania si uplatnil a to v samotnej žalobe, ako aj v podaní zo dňa 10.10.2014, ktoré bolo práve reakciou na výzvu súdu k vyčísleniu trov. Priznanie náhrady trov konania odôvodnil podľa druhá veta , t.j. konanie bolo zastavené po späťvzatí návrhu danom len pre dôvody na strane žalovaného, čiže žaloba bola podaná dôvodne. Rozhodnutie súdu v časti o nepriznaní náhrady trov konania teda vychádzalo zo zrejmej nesprávnosti.

Navrhovateľ uviedol, aby odvolací súd vydal opravné uznesenie podľa a náhradu trov

konania mu priznal.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť upravujúci v zmysle právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( ) v spojení s veta druhá ) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania ( v spojení s veta druhá ), t.j. v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého opravný prostriedok podľa piatej časti je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, a ustanovení , ktoré osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom súdnictve, možnosť podať odvolanie zakotvená nie je, najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.

Správne súdnictvo upravené v piatej časti v ustanovení a za bodkočiarkou rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania pri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú situáciu v zmysle veta prvá , preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti Keďže podľa je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania nenachádza a ustanovenie a upravuje iba prípustnosť odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na ustanovenie , a

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej predovšetkým v ustanovení veta druhá

Aplikácia ustanovenia v spojení s veta prvá aj v správnom súdnictve dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia veta druhá v spojení s veta prvá

Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že navrhovateľ podal žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa a nasl. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa

03.03.2015 zobral návrh v celom rozsahu späť, pretože dňa 27.08.2014 rozhodol uznesením Krajský súd v Bratislave o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy sp. zn. . V tomto konaní došlo teda k právoplatnému vyriešeniu otázky, ktorá bola základom posúdenia veci v tomto konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne, keď nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu, že si ich neuplatnil. Krajský súd pochybil, keď nezistil, že navrhovateľ si uplatnil trovy konania už v samotnej žalobe, ako aj v podaní zo dňa 10.10.2014.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania mal aplikovať ustanovenie , ako to vo svojom odvolaní navrhovateľ žiadal, t.j. ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel uznesenie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa veta druhá a a zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd rozhodne znova o náhrade trov celého konania ( v spojení s veta tretia ), súd viazaný zhora vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.