Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/117/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne M., bývajúcej v T., D.,

zastúpenej FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej

koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike,

v mene ktorej koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaniach žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015 sp. zn.

a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015 sp. zn.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom

zo 16. októbra 2013 č. k. -161 žalobu žalobkyne zamietol, žalovanej

náhradu trov konania nepriznal a zároveň zamietol návrh žalobkyne na podanie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, ako aj návrh na prerušenie konania

do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.

. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi ako základné podmienky

požadované zákonom (č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

2

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) na úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody.

2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“)

rozsudkom z 24. marca 2015 sp. zn. tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil

sa so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup

žalovanej ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Považoval preto rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zmenil. Dovolanie

odôvodnila odňatím jej možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej

len „“ alebo „“) a dovolacími dôvodmi uvedenými v

ods. 2 písm. a), b) a c) Za odňatie možnosti konať pred súdom okrem iného

považovala nedoručenie vyjadrenia žalovanej k odvolaniu, čím došlo aj k porušeniu jej práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR

č. ), poukazujúc pritom aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

tiež „ESĽP“) z 13. januára 2015 vo veci T. proti Slovenskej republike.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol

alebo aby ho zamietol.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „“ alebo „“). Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto

veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1

(podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto

veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť

podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných

ustanovení rešpektujúc, že podľa

procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

3

zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež

zo základných princípov , a to princípu spravodlivej ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 ), a princípu ústavne

konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ).

6. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný ( ) po zistení, že dovolanie bolo

podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením

, skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne smerujúce

proti tomuto rozsudku krajského súdu je prípustné a súčasne aj dôvodné.

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). upravoval prípustnosť

dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach §§ 237 a 238.

8. V zmysle ustanovenia platilo, že ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý

zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ),

alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stup ňa, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

9. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v až 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,

že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je.

10. V súlade s ustanovením , ktoré ukladalo dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi

konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

11. Vady konania podľa ustanovenia až e) a žalobkyňa

nenamietala a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

12. Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom [ ].

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, na vrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania,

právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia

k odvolaniu a pod.).

14. Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaná reagovala na odvolanie žalobkyne

podaním z 22. januára 2014 (č. l. 187 spisu), ktoré nebolo doručené žalobkyni na vyjadrenie.

K tomuto zisteniu dovolací súd poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské práva vydal

13. januára 2015 rozsudok vo veci T. proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal

aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany

v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva

k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti

alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom

priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho

súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované

ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka,

aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch

alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie

rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať

žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,

dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť,

že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne bolo formulované ako právna a skutková

argumentácia a žalobkyni mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním.

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalobkyni táto možnosť nebola vytvorená. Keďže

porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp

rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola

žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

V dovolaní sa teda opodstatnene namieta, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení.

16. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie ( v spojení s ).

17. Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. januára 2014 č. k. -182

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur s poukazom na položku

č. 7a Sadzobníka, prílohy o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov (ďalej len „“).

18. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 24. marca 2015

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne

( ). Uviedol, že s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie žaloby

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom

v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci

samej. Keďže v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012,

6

podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť. Súd prvej inštancie jej preto

podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.

19. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.

Napadnuté rozhodnutie označila za priečiace sa zákonu. Uviedla, že v konaniach začatých

do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti.

Jej žaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege

od súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako celok

(teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia veci. Súdy jej teda vyrubili súdny

poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom [§ 237

ods. 1 písm. f) ]. Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť.

20. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, upravoval

v a Žalobkyňou napadnuté uznesenie nemá

znaky uznesení, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239 ods. 3

v znení účinnom od 1. januára 2015 bolo dovolanie (i keby smerovalo

proti uzneseniam uvedeným v a ) neprípustné, ak smerovalo

proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť dovolania žalobkyne

preto z ustanovenia vyvodiť nemožno.

21. Dovolanie žalobkyne by bolo procesne prípustné, iba ak v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania

v zmysle až e) a netvrdila a ich existencia nebola dovolacím

súdom zistená. Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.

22. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237

ods. 1 písm. f) z toho, že jej bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom,

lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, že samotným

vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie

a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

23. K tvrdeniu žalobkyne, že súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia

predmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012

dovolací súd uvádza, že podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho posúdenia,

na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe nesprávne právne

7

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní ( ), samo ale prípustnosť

dovolania nezakladá (pozri R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, že najvyšší súd

k tejto otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť

právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.

24. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa prípustné

a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa , dovolací súd

jej dovolanie ako procesne neprípustné odmietol ( ).

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

26. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. marca 2017

JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.

predseda senátu

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

člen senátu

Mgr. Dušan Č i m o, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.