Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/10/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Paludu

a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti vyžiadanej

osobe V. Č . , pre pokračujúci zločin závažnej krádeže vlámaním v rámci zločineckej

skupiny podľa § 127, § 128 ods. 2, § 129 číslo 1 a 3, § 130 druhý,

tretí a štvrtý prípad rakúskeho Trestného zákonníka a iné na neverejnom zasadnutí konanom

28. marca 2017 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby V. Č. proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave z 27. októbra 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby V. Č. s a

z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 27. októbra 2016,

sp. zn. , podľa o európskom zatýkacom

rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) rozhodol, že sa vykoná

európsky zatýkací rozkaz vydaný Štátnym zastupiteľstvom Wiener Neustadt, Rakúska

republika, 12. júna 2015, sp. zn. 8St 156/15d, na občana Slovenskej republiky V. Č. na účely

jeho trestného stíhania pre pokračujúci zločin závažnej krádeže vlámaním v rámci zločineckej

skupiny podľa § 127, § 128 ods. 2, § 129 číslo 1 a 3, § 130 druhý,

tretí a štvrtý prípad rakúskeho Trestného zákonníka, sčasti v štádiu pokusu podľa § 15

rakúskeho Trestného zákonníka (bod A.), pre prečin zatajovania listín podľa § 299 ods. 1

(správne § 229, pozn.) rakúskeho Trestného zákonníka (bod B.) a pre prečin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 278 ods. 1 rakúskeho Trestného

zákonníka (bod C.), ktorých sa mal dopustiť spoločne s J. K. a M. I.. v podstate tak, že po

2

vypáčení uzamykania vozidla a manipulácii s imobilizérom 29. augusta 2014 v nočných

hodinách v obci Maria Enzersdorf mal:

A. odcudziť osobné motorové vozidlo značky VW Sharan, evidenčné číslo W., čím mal

spôsobiť spoločnosti S. škodu vo výške 10 000,- eur,

odcudziť osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia 6Y, evidenčné číslo V., čím

mal spôsobiť D. T. škodu vo výške 11 000,- eur,

odcudziť osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčné číslo M., čím

mal spôsobiť A.. M. škodu vo výške 4 200,- eur,

odcudziť osobné motorové vozidlo značky VW Golf GTI, evidenčné číslo M., čím mal

spôsobiť M. Z. škodu vo výške 22 500,- eur,

sa pokúsiť odcudziť osobné motorové vozidlo značky VW Sharan, evidenčné číslo W.,

čím mal spôsobiť spoločnosti B. škodu vo výške 8 000,- eur,

B. pri niektorých čiastkových útokoch bodu A. odcudziť tabuľky s evidenčným číslom

týchto osobných motorových vozidiel,

C. byť v období od apríla 2014 do októbra 2014 členom zločineckej skupiny,

ktorá mala byť spoločne s J. K., M. I.. a ďalším nezisteným páchateľom zameraná na sústavné

páchanie krádeží vozidiel v Rakúskej republike a v rámci nej mali spáchať vyššie uvedené

trestné činy.

Zároveň krajský súd podľa § 29 ods. 1 zákona o EZR rozhodol, že realizácia

tohto rozhodnutia sa odkladá do právoplatného skončenia trestného konania vo veci vedenej

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia a vykonaní zvyšku trestu v zmysle § 68 ods. 2 Tr. zák.,

vrátane výkonu prípadného nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo do podmienečného

prepustenia z výkonu tohto trestu odňatia slobody.

3

Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo doručené V. Č. 7. marca 2017 a jeho obhajcovi 21.

novembra 2016, podala vyžiadaná osoba 9. marca 2017 sťažnosť zo všetkých dôvodov

uvedených v § 23 ods. 1 zákona o EZR, ktoré ale bližšie nekonkretizovala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd

preskúmal na podklade vyššie uvedenej sťažnosti, ktorá bola podaná oprávnenou osobou

včas, podľa , správnosť výroku napadnutého uznesenia

o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,

ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby V. Č. nie

je dôvodná.

V prvom rade treba k veci uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora

Európskej únie platí, že zásada vzájomného uznávania, ktorá predstavuje „základný kameň“

súdnej spolupráce, znamená, že členské štáty Európskej únie sú v zásade povinné

vyhovieť európskemu zatýkaciemu rozkazu a odmietnuť vykonať ho môžu len

v stanovených prípadoch, ktorých úplný výpočet je v podmienkach Slovenskej republiky

uvedený v § 23 ods. 1 až 3 zákona o EZR (pozri napr. rozsudky Súdneho dvora Európskej

únie Lanigan, C-237/15 PPU; West, C-192/12 PPU; Melloni, C-399/11).

Tomu zodpovedá aj slovenská vnútroštátna právna úprava, ktorá oprávňuje vyžiadanú

osobu podať sťažnosť proti rozhodnutiu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu,

t. j. proti rozhodnutiu o tom, či sa európsky zatýkací rozkaz vykoná alebo nevykoná,

len pre niektorý z obligatórnych dôvodov odmietnutia jeho vykonania uvedených

v § 23 ods. 1 zákona o EZR (§ 22 ods. 7 zákona o EZR). Preskúmajúc predloženú vec v tomto

rozsahu dospel aj sťažnostný súd k záveru, že dôvody pre povinné odmietnutie vykonania

európskeho zatýkacieho rozkazu nie sú v posudzovanej veci dané.

K tomu je potrebné najskôr uviesť, že hoci prvostupňový súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia konštatuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti, jej skúmanie

nebolo v tejto veci vôbec namieste. Za trestné činy, pre ktoré sa žiada o vydanie, totiž možno

v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až desať rokov,

pričom príslušný justičný orgán tieto trestné činy zároveň označil ich priradením

ku kategóriám uvedeným v § 4 ods. 4 písm. a), písm. aa) zákona o EZR ako účasť

na zločinnom spolčení a obchodovanie s odcudzenými vozidlami. V zmysle § 4 ods. 3 zákona

4

o EZR tak vykonávajúci justičný orgán pri rozhodovaní o výkone predmetného európskeho

zatýkacieho rozkazu neskúma, či ide o trestné činy aj podľa jeho práva a teda v posudzovanej

veci nie je daný dôvod odmietnutia podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona o EZR. Najvyšší súd

pritom neprihliadol na priradenie týchto trestných činov aj ku kategórii „organizovaná krádež

alebo ozbrojená lúpež“, ktorá nezodpovedá žiadnej kategórii trestných činov uvedených

v zákone o EZR. V § 4 ods. 4 písm. r) tohto zákona je totiž uvedená „organizovaná

alebo ozbrojená lúpež“, čo zodpovedá nielen slovenskej jazykovej verzii Rámcového

rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13 júna 2002 o európskom zatykači a postupoch

odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ale napríklad i jeho anglickej („organised

or armed robbery“) a českej („organizovaná nebo ozbrojená loupež“) jazykovej verzii

(čl. 2 ods. 2).

Pokiaľ ide o prečin zatajovania listín podľa § 229 ods. 1 rakúskeho Trestného

zákonníka, ktorého ekvivalent slovenský nepozná a ktorého podstata spočíva

v tom, že vyžiadaná osoba mala pri niektorých čiastkových útokoch uvedených v bode A.

odcudziť aj tabuľky s evidenčným číslom odcudzených osobných motorových vozidiel tak,

že ich mala previezť spolu z vozidlami do zahraničia, je rozhodujúce to, že nejde

o samostatný skutok, ale toto konanie je súčasťou skutku popísaného v bode A., ktorý bol

označený priradením ku kategórii trestných činov obchodovanie s odcudzenými vozidlami.

Takéto označenie sa totiž týka vždy skutku (činu) a nie jeho právnej kvalifikácie.

Z tohto pohľadu je potom nepodstatné, že predmetný skutok (justičným orgánom štátu

pôvodu vzhľadom na jeho výrokovú kultúru formálne rozdelený) je v jednočinnom súbehu

kvalifikovaný aj ako trestný čin, ktorý nepatrí do žiadnej z kategórií trestných činov

uvedených v § 4 ods. 4 zákona o EZR.

Ďalej treba poukázať na to, že aj keď je podľa § 4 Tr. zák. daná právomoc slovenských

orgánov na trestné stíhanie predmetných skutkov (činov), v Slovenskej republike nebola

udelená amnestia, ktorá by sa na tieto trestné činy vzťahovala. Súčasne už len so zreteľom

na škodu, ktorá mala byť krádežou motorových vozidiel spôsobená (55 700,- eur), a tomu

zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu takéhoto skutku podľa slovenského práva ako zločinu

krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. a) Tr. zák., za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody

na tri až desať rokov, pričom za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov,

nie je trestné stíhanie vyžiadanej osoby podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

5

premlčané, keďže v prípade týchto trestných činov je premlčacia doba dvadsať rokov

[§ 87 ods. 1 písm. b) Tr. zák.]. Je teda zrejmé, že v posudzovanej veci nie sú dané ani dôvody

odmietnutia podľa § 23 ods. 1 písm. a) a písm. e) zákona o EZR.

Z predloženého spisového materiálu napokon nevyplýva, aby konanie vedené

v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe, ktorá je so zreteľom na jej vek trestne

zodpovedná aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, pre ten istý skutok právoplatne

skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva,

alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu,

v ktorom bol vynesený. V posudzovanej veci tak neprichádza do úvahy ani odmietnutie

vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona

o EZR.

Nakoniec vo vzťahu k dôvodu odmietnutia podľa § 23 ods. 1 písm. f) zákona o EZR

treba uviesť, že ten prichádza do úvahy iba pri európskom zatýkacom rozkaze vydanom

na účel vykonania už uloženého trestu odňatia slobody, čo nie je prípad sťažovateľa.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že sťažnosť vyžiadanej osoby V. Č. ako

nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť však považuje za potrebné dodať,

že preskúmaním predloženého spisu a po jeho doplnení zistil, že okrem trestného konania

vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , ktoré medzičasom právoplatne

skončilo uznesením tohto súdu z 3. novembra 2016, ktorým bolo vyslovené, že menovaný

sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil

a zvyšok tohto trestu vo výmere štyri mesiace a dvadsaťtri dní vykoná,

je proti vyžiadanej osobe aktuálne vedené trestné stíhanie aj na Okresnom súde Bratislava

V pod sp. zn. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b),

ods. 4 písm. b) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva v jednočinnom súbehu

s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Ešte pred realizáciou vydania V. Č. tak bude musieť krajský súd zvážiť jeho odklad

podľa § 29 ods. 1 zákona o EZR aj vo vzťahu k jeho novému trestnému stíhaniu. Najvyšší súd

nemohol v tomto smere sám rozhodnúť, keďže proti oddeliteľnému výroku o odklade

realizácie vydania vyžiadaná osoba nielenže nepodala sťažnosť, ale zákon o EZR sťažnosť

proti takémuto rozhodnutiu ani nepripúšťa. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o vykonaní

6

európskeho zatýkacieho rozkazu sa bude musieť krajský súd vysporiadať

aj s otázkou vydávacej väzby, ktorá v tomto štádiu konania už nie je podmienená návrhom

prokurátora (§ 16 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona o EZR).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 28. marca 2017

JUDr. Peter P a l u d a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. František Mozner

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová