Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/44/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša

na neverejnom zasadnutí 28. marca 2017 v trestnej veci obvinenej

JUDr. S. K . pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a), 2 písm. a), c) a iné Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 3. augusta 2016,

sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa 193 ods. 1 písm. c) sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a ako nedôvodnú.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal 5. apríla 2016 obţalobu, sp. zn. VII/1 Gv 36/15/1000, na Špecializovaný trestný súd

v Pezinku na obvinenú pre trestné činy zneuţívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 158 ods. 1 písm. a), 2 písm. a), c) a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005, ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

ako riaditeľka Daňového úradu v L. v úmysle zadováţiť spoločnostiam L. W. L., s.r.o.

L. IČO: X., S. L., s.r.o. IČO: X., M., s.r.o. K. IČO: X. a C. S., s.r.o. IČO: X., značný

prospech, vykonávala v období od 25. marca 1996 do 6. novembra 1998 svoju právomoc pri

rozhodovaní o daňových povinnostiach a celkovej správe daní podľa

o správe daní a poplatkov, a to najmä pri zabezpečovaní daňových nedoplatkov, povoľovaní

odkladov zaplatenia daňového nedoplatku a zaplatenie daňového nedoplatku v splátkach a pri

2

odkladoch výkonu exekučných príkazov v rozpore s týmto zákonom, a to tak, ţe nedôsledne

chránila záujmy štátu

v zmysle § 2 ods. 2 predmetného zákona, pričom za uvedené konanie mala od spoločnosti L.

W. L., s.r.o. L. prijať úplatok v podobe dodávok prác a materiálov na rekonštrukciu rodinného

domu a prístavby garáţe v L. najmenej vo výške 38 584 €.

Špecializovaný súd na verejnom zasadnutí uznesením obţalobu Úradu Špeciálnej

prokuratúry odmietol a vec vrátil prokurátorovi pre závaţné procesné chyby, najmä pre

porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby. Argumentoval, ţe podstata

obţalobných skutkov úmyselného zneuţitia správneho uváţenia obvinenou je preukazovaná

nepriamymi dôkazmi. Tieto musia súhrne viesť k jedinému záveru a vylučovať iný záver.

Skutková i právna zloţitosť sa musí objektívne a jednoznačne definovať. Je potrebné v opise

skutku uviesť, z čoho OČTK vyvodzujú záver, ţe obvinená si bola vedomá správneho

výkladu daňových predpisov a porušila ich s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech

tretej osobe. Ani nejednoznačnosť obsahu ustanovení daňových predpisov v otázke správneho

uváţenia nesmie viesť k ľubovôli orgánov činných v daňovom, resp. správnom konaní pri

rozhodovaní. V rámci výkladu správne uváţenie prebieha v medziach právnej normy, podľa

základných zásad rozhodovania správnych orgánov ( i nález

Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. z 12. decembra 2012 alebo

Najvyššieho súdu správneho Českej republiky, sp. zn. Sb NSS).

Povinnosťou OČTK je preukázať zneuţitie úvahy obvinenou. Chýba analýza rozhodovacej

činnosti obvinenej a podklady, z ktorých vychádzala, a odlíšenie jej nedôslednosti počas

rozhodovania od úmyselného zneuţitia. Konanie obvinenej musí byť posudzované v spojitosti

s vyšetrovaním skutkov ekonomickej trestnej činnosti súvisiacej so spoločnosťami L. W. L.,

s.r.o. L., S. L., s.r.o. L., M. s.r.o., L. a C. S., s.r.o. v prospech, ktorých mala obvinená konať,

resp. iných verejných činiteľov rozhodujúcich o nich, na prvom a druhom stupni. Aj konanie

javiace sa ako zákonné môţe v spojení s ostatnými skutkovými okolnosťami sa preukázať

ako protiprávne. OČTK musia zváţiť otázku spoločného konania ( ). Súd zistil

závaţné procesné pochybenia spočívajúce v neúčinnom začatí trestného stíhania pre absenciu

subjektívnej stránky trestného činu v skutkovej vete pojmami právnej vety, jednostrannom

vyšetrovaní skutku, zaisťovaním dôkazov smerujúcich iba k preukázaniu viny obvinenej a nie

aj dôkazov objektívne objasňujúcich skutok, ani po tom, ako to nariadil Krajský súd

v Prešove, keď vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania. Za šesť rokov OČTK

3

vykonali iba minimum úkonov nariadených v uznesení o vrátení veci na došetrenie,

aj to spôsobom vyvolávajúcim pochybnosť o ich objektivite, najmä znaleckých posudkov.

Nezhojili predchádzajúce pochybenia a nezačali zákonným spôsobom objasňovať skutok.

Vrátenie veci súdom s jednoznačnými pokynmi, nezbavovalo OČTK povinnosti samostatne

objasňovať skutky a vykonať dokazovanie aj nad rámec pokynov. Prokurátor sa obmedzil iba

na prečítanie uznesenia krajského súdu bez toho, aby naštudoval spis, vyhodnotil priebeh

konania, doplnil dokazovanie a zvolil ďalší procesný postup. Závaţným procesným

pochybením vedúcim k odmietnutiu obţaloby je ignorovanie ţiadosti obvinenej o ustanovenie

obhajcu, resp. nepreskúmanie jej opodstatnenosti. Bez ohľadu na to, či postup obvinenej

smeruje k obštrukciám, je povinnosťou sa aj s ním vysporiadať zákonne. Ţiadosť obvinenej

OČTK mali postúpiť súdu a skúmať jej majetkové pomery. Prvostupňový súd zistil závaţné

pochybenia v postupe OČTK uţ od začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia

pokračujúce počas celého trestného stíhania. Nešlo o nestranné a nezaujaté vyšetrovanie

a dodrţanie práva obvinenej na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru ani v prípravnom

konaní. Porušenie práva obvinenej na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je bagateľné

v porovnaní so závaţnosťou uvedených zistených pochybení. OČTK sú povinné skutky

obvinenej kladené za vinu opísať v skutkovej vete a vykonať celé dokazovanie od začiatku

vzhľadom na nepouţiteľnosť dôkazov zaistených pred účinným začatím trestného stíhania.

Je na obţalobe ako kvalifikuje skutky a ako bude viesť dokazovanie.

Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal proti tomuto uzneseniu sťaţnosť.

V prípravnom konaní nedošlo k porušeniu práva obvinenej na obhajobu. Preštudovanie spisu

s obvinenou prebiehalo aj 27. júla (č. l. 2852), 17., 25., 26., 27. augusta, 12., 13.,

14. októbra 2015 z ktorých sa ospravedlnil obhajca. Obvinená sa preštudovania spisu

23., 24., 25. novembra 2015 nezúčastnila. Aţ do 12. novembra 2015 mala plnohodnotne

zabezpečenú obhajobu, vrátane upovedomenia obhajcu o termíne preštudovania spisu

23., 24., 25. novembra 2015. Od 5. novembra 2015 poznala termín preštudovania spisu.

Z ustanovenia vyplýva, ţe za včasnosť zvolenia obhajcu aj podania

ţiadosti o ustanovenie obhajcu podľa zodpovedá obvinený. Pri zmene

obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa

dôvodom na zmenu uţ nariadeného úkonu trestného konania. Zo ţiadosti obvinenej

z 19. novembra 2015 o ustanovenie obhajcu ex offo vyplýva, ţe nemá peňaţné prostriedky

na zabezpečenie obhajoby. Vyšetrovateľ správne vyhodnotil, ţe nejde o povinnú obhajobu

4

podľa a nasl. Nedostatočnosť prostriedkov oznámila aţ 23. novembra 2015

o 11. 44 hod. počas preštudovania spisu. Dovtedy bola podaná ţiadosť iba elektronicky

bez potvrdenia (62 ods. 1, alinea 3 ). Tú nemoţno povaţovať podľa

za včas podanú. Obvinená má právnické vzdelanie a vykonáva prax advokátky. Mal

by jej byť známy rozdiel medzi ustanovením obhajcu podľa ods. 1 a ods. 2 Súd

legitimizoval obštrukčné správanie obvinenej. Zákon v vymedzuje

povinnosť OČTK a súdu pri ustanovení obhajcu obvinenému, ktorý nemá dostatočné

prostriedky na úhradu trov obhajoby. Skutočnosť, ţe nemá dostatočné prostriedky, musí

obvinený preukázať. Obvinená tvrdenie o nedostatočnosti peňaţných prostriedkov

neodôvodnila 23. novembra 2015, ani 2. mája 2016. Urobila tak aţ po opakovanej výzve súdu

v rámci predbeţného prejednania obţaloby. Nesúhlasil so záverom súdu, ţe uţ prvé podanie

obvinenej 19. novembra 2015 sa malo vyhodnotiť podľa Konanie

obvinenej bolo účelové v snahe zmariť úkon podľa (skončenie

vyšetrovania). Právo obvineného, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov konania,

na ustanovenie obhajcu nie je právom absolútnym. Kaţdý čiastkový útok pokračovacieho

trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, ale aj skutok opísaný pri trestnom

čine prijímania úplatku je dostatočne vyjadrený všetkými zákonnými znakmi. V skutkovom

popise je kaţdé rozhodnutie identifikovateľné číslom. Rozhodnutia sa nachádzajú v spise,

kde sú vyjadrené ich ostatné obsahové náleţitosti. Stačí poukaz na nich a tým sa konkretizuje

popis konania obvinenej v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.

Nesúhlasil so záverom o nevymedzení spôsobeného následku. V popise návetia skutkov

je vyjadrený následok spôsobený v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o., alebo S. L., s.r.o., C.

S., s.r.o., resp. M., s.r.o. Zákonným znakom je zadováţenie prospechu, na ktorý by inak

nemali zákonný dôvod, pokiaľ by si obvinená riadne plnila povinnosti riaditeľa daňového

úradu. Ide o neuspokojenie daňových nárokov štátneho rozpočtu z dôvodu omisívneho

konania obvinenej a finančný prospech spoločností, ktorý v príčinnej súvislosti s jej konaním

nadobudli. Nedostatky vo formálnych náleţitostiach obţaloby, (absencia očíslovania strán,

pečiatky a podpisu prokurátora), sú odstrániteľné opätovným doručením obţaloby. V popise

čiastkových útokov je uvedený súvis so štátnym rozpočtom, iba z dôvodu neplnenia

odvodovej povinnosti obchodnými spoločnosťami. Postavenie Slovenskej republiky ako

veriteľa obchodných spoločností je nesprávne. Priznanie procesného práva poškodenej Ing. S.

pri trestnom čine prijímanie úplatku je moţné odstrániť jej nepripustením na hlavné

pojednávanie podľa Záver súdu o vecnej nepríslušnosti, lebo nie sú

5

naplnené zákonné znaky trestného činu prijímania úplatku, je predčasný. Závery o

jednostrannosti prípravného konania sú zásahom do oprávnení prokurátora ako osoby

„dominus litis“ prípravného konania. Prokurátor samostatne nevyhodnotil obhajobu

obvinenej, len z dôvodu, ţe odmietla vypovedať. Nie je to podstatný prejav jednostrannosti

vedeného prípravného konania. Nemožno nútiť prokurátora, aby vyhovel všetkým

pokynom Krajského súdu v Prešove. Obhajoba v zmysle zásady kontradiktórnosti

predkladá tie dôkazy, ktoré si bez problémov môţe zabezpečiť. Poukazuje na ne aj súd, ale

určuje pritom povinnosť ich zadováţenia prokurátorovi. Súd nemôţe zaväzovať prokurátora

na vykonanie dôkazov, ktorými disponuje obhajoba, pokiaľ prokurátor alebo vyšetrovateľ

nerozhodne o ich dôleţitosti. Obhajoba sa nemôţe dovolávať výlučnej povinnosti OČTK na

postup vyplývajúci z Povinnosťou OČTK je zabezpečovať dôkazy a

zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie súdu. Súd nemá

vnášať do sporu nové skutočnosti alebo dôkazy, ak pred ich vykonaním je pravdepodobné, ţe

môţu prospieť jednej procesnej strane. Medzi spravodlivé rozhodnutie sa povaţuje aj

oslobodenie obvineného spod obţaloby, ak prokurátor nepredloţí zásadné dôkazy na uznanie

viny obvineného a neunesie tak bremeno dokazovania. Pohľad súdu na činnosť vyšetrovateľa

resp. prokurátora je limitovaná poţiadavkou

na objasnenie výlučne základných skutkových okolností, bez ktorých by nebolo moţné

vo veci rozhodnúť. Prípravné konanie má zabezpečiť dostatok informácií potrebných

pre prerokovanie veci pred súdom a nesústreďuje sa len na ich procesné zafixovanie.

Na podanie obţaloby postačí iba dôvodne predpokladať, ţe svedecké výpovede pred súdom,

obvineného usvedčia. Súd musí zabezpečovať spravodlivý proces tak, aby sa strany konania

mohli v rámci vzájomného súperenia podľa zásady kontradiktórnosti konania podieľať

na predkladaní a vyvracaní dôkazov. Navrhol, aby sťaţnostný súd zrušil napadnuté rozhodnutie

a uloţil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol za súčasného nariadenia

bezodkladného termínu konania predbeţného prejednania obţaloby.

Obvinená JUDr. S. K. uznesenie špecializovaného súdu povaţuje

za zákonné. Pri dlho trvajúcom trestnom konaní sú náklady na zvoleného obhajcu enormne

vysoké. Dostala sa do finančnej tiesne, ukončila zastúpenie zvoleným obhajcom a poţiadala

o ustanovenie obhajcu z nedostatku financií na úhradu trov obhajoby. Navrhla, aby najvyšší

súd sťaţnosť zamietol.

6

Najvyšší súd na podklade sťaţnosti špeciálneho prokurátora (podanej včas

a oprávnenou osobou) preskúmal v intenciách správnosť výroku

napadnutého uznesenia a konanie mu predchádzajúce a zistil, ţe nie je dôvodná.

Špeciálny súd správne, detailne a výstiţným spôsobom poukázal, prečo vrátil vec

prokurátorovi na došetrenie, s ktorými dôvodmi sa najvyšší súd stotoţnil a ako na súladné

so zákonom v celom rozsahu na ne odkazuje.

Sťaţnostný súd nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uvádza nasledovné.

V zmysle

ods. 1 ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola odmietnutá, opäť pre podanie

obţaloby, tá sa za podmienok uvedených v § 241 znovu preskúma alebo za podmienok § 243

znovu predbeţne prejedná,

ods. 2 za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 sa obţaloba znovu preskúma

alebo predbeţne prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 241 ods. 1 písm. a)

alebo § 244 ods. 1 písm. a).

Prokurátor po odstránení závaţných procesných chýb, pre ktoré bola pôvodná

obţaloba odmietnutá, ak nezmení nič na závere, ţe je dôvodné postavenie obvineného

pred súd, musí podať novú obţalobu a nestačí súdu predloţiť pôvodnú obţalobu, s poukazom

na to, ţe na nej trvá. Nová obţaloba má totiţ byť zaloţená na dôkazoch zadováţených

procesne bezchybným spôsobom, v novej fáze prípravného konania, do ktorého sa vec vrátila,

za dodrţania všetkých zákonných práv obvineného na obhajobu.

Po podaní novej obţaloby sa táto musí znovu súdom preskúmať (§ 241), ak pôjde

o prečin alebo o zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov,

o ktorých má konať samosudca, alebo v ostatných prípadoch, po posúdení predsedom senátu

sa rozhodne, za splnenia podmienok § 244 ods. 2, či sa o nej nariadi predbeţné prejednanie

obţaloby alebo sa nariadi hlavné pojednávanie. Obligatórne sa nariaďuje len v prípadoch

uvedených v § 243 ods. 2. To isté platí i v prípadoch, keď bola podaná nová obžaloba

7

po tom, čo vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie alebo po tom, čo pôvodnú

obţalobu vzal prokurátor späť.

Argumentačná oponentúra špeciálneho prokurátora prezentovaná v sťažnosti

proti uzneseniu prvostupňovému súdu je odborne neprofesionálna, nemá oporu

v a je minimálne dôvodom na disciplinárne stíhanie dozorujúceho

prokurátora. Vychádza z ničím nepodložených faktov a tvrdení, na ktoré reálnym,

detailným a analytickým spôsobom odpovedal už samotný špeciálny súd v bodoch

23-218 napadnutého rozhodnutia. Nerešpektovanie nariadených pokynov ešte

Krajského súdu v Prešove, ako na to zákonným spôsobom upozornil a vytkol

prvostupňový súd, znamená, nie rozklad právneho štátu, ale destabilizáciu justičného

systému a neplnenie základných ústavno-štátnych funkcii samotnou

Slovenskou republikou.

Tvrdenie sťažovateľa, ţe nemoţno nútiť, resp. zaväzovať prokurátora,

aby rešpektoval všetky pokyny Krajského súdu v Prešove, ktoré uloţil vo vracajúcom

uznesení a určil mu povinnosť zadováţenia aj dôkazov, ktoré si môţe obhajoba zabezpečiť,

ak nimi disponuje, lebo iba prokurátor alebo vyšetrovateľ rozhoduje o ich dôleţitosti,

je svojvoľné.

Odmietnutie zaoberať sa podstatnými argumentmi i v procese rozhodovania

prokurátora o podaní obţaloby je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.

Ak súd zistí po podaní novej obţaloby, ţe jeho jasné pokyny na došetrenie uvedené

vo vracajúcom rozhodnutí neboli dodrţané a ţe vec zostala aj naďalej neobjasnená, je nielen

oprávnený, ale aj povinný znovu vec vrátiť na došetrenie.

Sťaţnostný súd má povinnosť poukázať na to, ţe aj v tejto etape konania došlo

k porušeniu zásad spravodlivého procesu, lebo špeciálny prokurátor sa nevysporiadal

so skutočnosťou, ţe v spise sa nenachádzajú dôkazy, ktoré nariadil vykonať krajský súd

a neboli splnené jeho právne záväzné pokyny.

8

Ústavný súd priznáva judikatúre ESĽP normatívne pôsobenie. Ak orgány činné

v trestnom konaní a súdy Slovenskej republiky nepoznajú alebo ignorujú judikatúru

ESĽP, tým nielenže negujú aplikáciu jednotlivých článkov Dohovoru (čl. 13), ale tiež

vydávajú Slovenskú republiku riziku nastúpenia jej medzinárodnej zodpovednosti

za porušenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 46 Dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 7

ods. 5 .

ESĽP vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, ţe obvinený má práva konkrétne a účinné

a nie teoretické a iluzórne.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má minimálne právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného

i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V tejto spojitosti je nutné

dodať, ţe pod obsah výrazu „rozhodnutie o obvinení“ treba zahrnúť aj „uznesenie o začatí

trestného stíhania a rozhodnutie prokurátora o podaní obţaloby“, obsah ktorej bez najmenších

pochybností bezprostredne vychádza z rozhodnutí o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia.

Zmyslom čl. 6 ods. 1 Dohovoru je imperatív na to, že musí byť k dispozícii určitá

forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde majú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície,

resp. prokuratúry.

Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt ( ).

Hoci je trestné konanie, ktorého základné zásady sú uvedené v , členené

do niekoľkých fáz, nemôţe byť ţiadna z týchto fáz posudzovaná izolovane. Ak trpí prípravné

konanie nezahojiteľnými nedostatkami, nemôţe ani konanie pred súdom, pokiaľ sa týmito

nedostatkami buď vôbec alebo náleţitým spôsobom nevysporiadalo, spĺňať podmienky

nestranného a spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru.

Ak vyšetrovateľ, resp. prokurátor v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je aj obţaloba,

reaguje iba na dôkazy usvedčujúce, bez toho, aby prihliadol aj na skutočnosti svedčiace

9

v prospech obvineného, len preto, ţe obvinená odmietla vypovedať, takýto postup nesvedčí

o spravodlivom procese v štádiu rozhodovania o podaní obţaloby.

Sťaţnosť v tejto spojitosti bez zjavnej objektívnej racionality je nepreskúmateľná,

pretoţe obvinená nemá povinnosť seba usvedčovať (čl. 6 ods. 1 Dohovoru).

Špecializovaný súd správne a opodstatnene vytkol obţalobe Úradu Špeciálnej

prokuratúry, ţe nepreukázala u obţalobných skutkov úmyselné zneuţitie správneho uváţenia

obvinenou, t.j. ţe si bola vedomá správneho výkladu daňových predpisov a porušila ich

s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech tretej osobe. Nejednoznačnosť obsahu

ustanovení daňových predpisov v otázke správneho uváţenia nesmie viesť k ľubovôli orgánov

činných v daňovom, resp. správnom konaní pri rozhodovaní.

Základnou poţiadavkou spravodlivého procesu vyplývajúcou z prezumpcie neviny je,

aby vina obvineného bola preukázaná, pokiaľ ide o kaţdý znak trestného činu, vrátane

subjektívnej stránky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa („úmyselné

zneuţitie správneho uváţenia“) bez rozumných pochybností, či mimo rozumnú pochybnosť.

Za rozumnú pochybnosť je potom povaţovaná taká pochybnosť, ktorá by spôsobila, ţe súd

po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov by bol tak

nerozhodný, ţe by nemohol povedať, ţe získal ustálené presvedčenie o vine obvineného. Je to

taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, ţe by zaváhala alebo zastavila sa

pri vybavovaní dôleţitejšej ţivotnej udalosti. Nemôţe ísť len o imaginárnu pochybnosť, ani

pochybnosť zaloţenú iba na rozmare alebo určitej nálade, či na domnienke alebo dohade.

Nie je moţné poprieť, ţe trestný súdny proces je úzko zameraný na zisťovanie

skutočnosti a hľadanie pravdy, ale skutočnosť a pravda musia byť hľadané správnym

a zákonným spôsobom v súvislosti so širším záujmom na výkone spravodlivosti. Domnienka

a špekulácia sú v trestnom súdnom procese rigorózne neprípustné a sú posudzované ako

„zlé slúžky“ vo veci spravodlivosti.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj rovnosť zbraní či príleţitostí

tak, aby kaţdá zo strán mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania

ako celku podstatným spôsobom neznevýhodňujú vo vzťahu s protistranou. Cieľom zásady

10

rovnosti zbraní je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu (ESĽP

vo veci MetalcoBt. v. Maďarsko, rozsudok z 1. februára 2011, č. 34976/05).

V zmysle nikto nemôţe byť stíhaný ako obvinený inak neţ

zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Ide o zásadu stíhania iba

zo zákonných dôvodov a táto vyplýva z dikcie . Skutkový stav nie je moţné

zisťovať takým spôsobom, ktorý by odporoval zákonu. Je nutné skonštatovať, ţe záujem

na zistení skutkového stavu nie je moţné nadradiť nad zásadu zákonného procesu, nakoľko

takýto postup by mohol vyústiť do snahy usvedčenia páchateľa trestného činu za kaţdú cenu.

To znamená aj za cenu porušenia zákona, čo by bolo v rozpore so samotnou spravodlivosťou.

V zmysle súd je povinný preskúmať, okrem iného aj správnosť

postupu konania, ktoré predchádzalo výrokom napadnutého rozsudku, na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu má

minimálne právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to

záujmy spravodlivosti vyţadujú.

OČTK a súd sú povinné obvinenému jeho práva nielen formálne priznať,

ale poskytnúť mu plnú a reálnu moţnosť na ich uplatnenie podľa

V zmysle judikatúry ESĽP je nutné pristupovať k ustanoveniu obhajcu ex offo nielen

pri splnení podmienok povinnej obhajoby podľa vnútroštátneho práva, ale kedykoľvek, keď si

to vyţadujú záujmy spravodlivosti podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru. Pri posudzovaní

otázky, či je nevyhnutné, aby bol akémukoľvek obvinenému ustanovený obhajca, je potrebné

zohľadniť konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu a priebehu trestného konania ako celku,

a to najmä zloţitosť veci z právneho hľadiska, závaţnosť trestného činu a hroziaceho

trestu pre obvineného.

Súdy ako aj OČTK sú povinné k podaniam subjektov trestného konania pristupovať

bez zbytočného formalizmu a skutočnosť, ţe obvinený ţiadosť o ustanovenie obhajcu vyjadril

11

iným, neţ zákonom predpísaným spôsobom alebo neobsahujúcim všetky náleţitosti zákonom

pre takýto návrh predpokladané, nezbavuje príslušný orgán povinnosti podniknúť ďalšie kroky

k zabezpečeniu účinného práva obvineného na obhajobu (Rozsudok vo veci Sakhnovski

proti Rusku z 2. novembra 2010, č. , § 92-93).

Ústavný súd viackrát v judikatúre zdôraznil povinnosť orgánov verejnej moci, vrátane

OČTK a súdov, interpretovať a aplikovať právo z pohľadu ochrany základných práv

a slobôd, z čoho pre ne vyplýva povinnosť interpretovať jednotlivé ustanovenia

podústavného práva z pohľadu účelu a zmyslu ochrany zaručených práv

a slobôd. Ústavný súd zasahuje do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a chráni

základné práva aţ vtedy, keď tieto práva nechránia všeobecné súdy.

Súdy poskytujú všeobecne ochranu ústavnosti a zákonnosti tým, ţe v konaní postupujú

a rozhodujú v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi normami trestných kódexov,

dodrţiavanie ktorých je garanciou práva na ochranu nezávislým a nestranným súdom.

Dôvodne moţno mať pochybnosti o nezaujatosti pre pomer k veci, ak konanie evidentne

prebieha za okolností, ktoré opodstatnene vyvolávajú podloţené pochybnosti o správnosti

a zákonnosti procesného postupu, ktorým sa garantuje právo na obhajobu a navonok sa

prejavuje objektívnosť a nestrannosť.

Podľa sťaţovateľa súd nemôţe zaväzovať prokurátora na vykonanie dôkazov, ak nimi

disponuje i obhajoba a ktoré si bez problémov môţe zabezpečiť.

Podľa

ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti

obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch

vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie,

ods. 12 orgány činné v trestnom konania súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení

12

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle základných zásad predpokladaných v -12

postupuje prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena, v konaní tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy tak v prospech,

ako aj neprospech obvineného obstaráva z úradnej povinnosti v záujme umoţniť súdu

spravodlivé rozhodnutie.

nedáva OČTK procesný základ na selektívny spôsob

jednostranného vykonávania dôkazov iba v neprospech obvineného, lebo tým sa

nerešpektuje právo obvineného na obhajobu a porušujú sa zároveň i princípy spravodlivého

procesu predpokladaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Sťaţovateľovi treba pripomenúť, ţe je právom, nie povinnosťou, strán

zabezpečovať dôkazy. Súd môţe v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci samej,

vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. V konaní získané dôkazy hodnotí súd podľa svojho

vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Podľa () ako dôkaz môţe poslúţiť všetko,

čo môţe prispieť k náleţitému objasneniu veci a čo bolo získané zákonným spôsobom,

najmä výpovede obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, rekognícia,

ohliadka, zvukový a obrazový záznam, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie. Obdobná je

úprava i v

Pokiaľ o skutku, pre ktorý bola podaná obţaloba, sa realizovali dôkazy tvoriace inak

obsah prípravného konania bez toho, aby bolo účinne začaté trestné stíhanie, potom ide

o podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala podaniu obţaloby. Dôkazy, ktoré sú týmto

nedostatkom postihnuté, sú procesne nepouţiteľné pred súdom.

13

Ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom, a preto sa nesmú v spise ani

nachádzať. Právo nesmie byť zaloţené na nepráve. I tu platí zásada otrávených plodov

z otráveného stromu.

Obvinená podaniami doručenými Prezídiu policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra východ 19. a 23. novembra 2015

ţiadala o ustanovenie obhajcu z nedostatku financií na úhradu trov obhajoby. Výslovne

uviedla, ţe chce vyuţiť právo podľa spoločne s ustanoveným obhajcom.

Poţiadala o zmenu termínov určených na 23. - 25. novembra 2015. Vyšetrovateľ ţiadosti

ignoroval a vyšetrovanie ukončil. O preštudovaní spisu v čase 23. - 25. novembra bola

upovedomená 5. novembra 2015. K zániku splnomocnenia JUDr. B. došlo 6. novembra 2015.

Zánik splnomocnenia oznámila OČTK listom z 8. novembra 2015. Oznámenie bolo na

Národnú kriminálnu agentúru, národná jednotka finančnej polície - expozitúra Východ

doručené 12. novembra 2015. Vyšetrovateľ mal vedomosť o zániku splnomocnenia zvoleného

obhajcu takmer dva týţdne pred preštudovaním spisu. Listom

zo 17. novembra 2015 poţiadala o ustanovenie obhajcu ex offo a o zmenu termínov

na štúdium spisu. Ţiadosť OČTK doručila 19. novembra 2015, takmer štyri dni pred

študovaním spisu. Táto doba postačovala na ustanovenie obhajcu súdom a jeho telefonické

informovanie o termíne záverečného preštudovania spisu. Včasnosť postupu sa posudzuje

podľa časového odstupu úkonov smerujúcich k zabezpečeniu práva na obhajobu.

Ustanovením nie je vylúčené podanie ţiadosti o odloţenie termínu úkonu

z primeraných vecných dôvodov. Orgán vykonávajúci úkon trestného konania rozhodne

o ţiadosti tak, aby pri jeho realizácii bolo uplatnené právo na obhajobu. Vyšetrovateľ sa

ţiadosťou o zmenu termínu preštudovania spisu nezaoberal.

V rozpore s princípom spravodlivosti je ak OČTK pri existencii závaţných dôvodov

odmietli posun termínu úkonu, ktorý nie je neodkladným a neopakovateľným iba

s formálnym odkazom na

Na ţiadosť o ustanovenie obhajcu ex offo zo 17. novembra 2015 vyšetrovateľ

reagoval listom z 19. novembra 2015, obvinenej doručeným 20. novembra 2015 so záverom,

ţe nejde o povinnú obhajobu v zmysle -40 Ţiadosť nesprávne právne posúdil,

keď neaplikoval ods 2 Vyšetrovateľ svojvoľne suploval právomoci sudcu

14

pre prípravné konanie. Vedel, ţe v dlhotrvajúcom trestnom konaní nejde o prípad povinnej

obhajoby v zmysle Vyšetrovateľ mal ţiadosť o ustanovenie obhajcu

v súlade s ods 2 prostredníctvom dozorujúceho prokurátora predloţiť súdu

na rozhodnutie.

Ak obvinený poţiada o ustanovenie obhajcu ex offo, prokurátor ju bezodkladne

predloţí sudcovi pre prípravné konanie, ktorý najneskôr v lehote 3 dní ustanoví obvinenému

obhajcu a vráti spis prokurátorovi, ktorý zabezpečí doručenie ustanovenia obhajcu príslušným

subjektom trestného konania a vyzve obvineného, aby najneskôr v lehote 30 dní preukázal

svoje majetkové pomery. V prípade nevyhnutnosti pre zabezpečenie práv obvineného

na obhajobu obhajca vykonáva úkony uţ pred rozhodnutím súdu o ustanovení obhajcu,

najčastejšie na základe telefonickej poţiadavky zo strany OČTK, a aţ následne sa predloţí

ţiadosť obvineného o ustanovenie obhajcu uţ spolu s návrhom konkrétneho obhajcu,

ktorý má byť obvinenému ustanovený z dôvodu poţiadavky na kontinuitu právneho

zastúpenia obvineného v trestnom konaní. Ak by vyšetrovateľ konal zákonne, podanie

ţiadosti o ustanovenie obhajcu spolu so ţiadosťou o posun termínov záverečného

preštudovania spisu by spôsobilo predĺţenie vyšetrovania najviac o tri týţdne, čo je

v porovnaní s postupom OČTK po vrátení veci Krajským súdom v Prešove zanedbateľná

doba.

V intenciách spravodlivého procesu je neprípustné, aby predlţenie vyšetrovania o tri

týţdne bolo pre vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora dôleţitejšie ako právo obvineného

na obhajobu.

Listom z 22. novembra 2015, doručeným OČTK 23. novembra 2015, obvinená

opakovane ţiadala o ustanovenie obhajcu ex offo. V ţiadosti nad zákonný rámec výslovne

uviedla, ţe ustanovenie obhajcu ţiada práve z nedostatku financií. Vyšetrovateľ túto ţiadosť

nezákonne ignoroval s tým, ţe je zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory ako

advokátka a nie je potrebné jej ustanoviť obhajcu podľa Konštatovanie

vyšetrovateľa nezodpovedalo komplexnému posúdeniu majetkových pomerov, pri ktorom je

nutné zohľadniť nielen príjmy, ale aj výdavky potrebné pre zabezpečenie ľudsky dôstojného

ţivota.

15

V zmysle orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vţdy

obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú moţnosť

na ich uplatnenie. Táto povinnosť nezaniká tým, ţe obvinený je advokátom.

Ustanovenie pritom jednoznačne stanovuje, ţe obvinený,

ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu

alebo na obhajobu za zníţenú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu

za zníţenú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov

trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní

po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.

Vyšetrovateľ konal nezákonne, čím pokračoval v porušovaní práva obvinenej

na obhajobu, ktoré jej prislúchajú i napriek tomu, ţe je advokátka. Je nepochybné, ţe OČTK

závaţným spôsobom pochybili, keď ignorovali ţiadosti o ustanovenie obhajcu. Uţ prvú,

aj keď v nej výslovne neuvádzala ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku prostriedkov

na náhradu trov obhajoby, mali v súlade s posúdiť ako ţiadosť podľa

ods. 2 , pretoţe bolo nesporné, ţe nejde o povinnú obhajobu podľa , ,

Obvinená konala včas pri podaní ţiadostí. Bezodkladne potom, čo došlo k ukončeniu

splnomocnenia zvoleného obhajcu, o tom informovala OČTK. Zároveň poţiadala

o ustanovenie obhajcu štyri dni pred určeným termínom preštudovania spisu. Vzhľadom

na procesné lehoty to postačovalo na ustanovenie obhajcu súdom a jeho telefonické

informovanie o termíne preštudovania spisu. OČTK pri zabezpečení práva na efektívnu

obhajobu dali prednosť formálnemu a striktnému uplatňovaniu zákonných dôsledkov jej

žiadosti doručenej štyri dni pred stanoveným termínom záverečného preštudovania spisu

vyplývajúcich z namiesto zmeny termínu a poskytnutiu obvinenej

a už ustanovenému obhajcovi, dlhšej lehoty na preštudovanie spisu vzhľadom na rozsah

(niekoľko tisíc strán) a právnu zložitosť v danej veci.

Obţaloba bola podaná na súd aţ o päť mesiacov neskôr a za šesť rokov od vrátenia

spisu Krajským súdom v Prešove. Predĺţenie konania spôsobené ţiadosťou o ustanovenie

obhajcu maximálne v trvaní tri týţdne v porovnaní s prieťahmi v konaní zavinenými výlučne

OČTK, sú zanedbateľné, ak ide o výkon práva na obhajobu prostredníctvom kvalifikovaného

právneho zástupcu.

16

Samotný sťaţovateľ súhlasil s právnymi úvahami a závermi súdu pokiaľ ide

o materiálne a formálne chápanie obsahu a poţiadaviek na kvalitu právneho zastupovania,

vrátane zistených záverov o posúdení majetkových pomerov obvinenej. Na tomto závere nič

nemení fakt, ţe len od 2. mája 2016.

OČTK nesprávne vyhodnotili žiadosť o ustanovenie obhajcu, ktorá sa následne

v konaní pred súdom preukázala ako opodstatnená, čím zásadne porušili jej právo

na obhajobu prostredníctvom ustanoveného obhajcu podľa ,

a Dohovoru.

Úlohou Policajného zboru je okrem iného odhaľovať trestné činy a zisťovať ich

páchateľov, vykonávať vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch (§ 2 ods. 1

písm. a), d) ). Pouţíva pritom nástroje trestného práva, ktoré sú

upravené v a v .

V postupe OČTK uţ od začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia sú závaţné

a pokračujúce pochybenia. Zásadne nemoţno hovoriť o nestrannom a nezaujatom vyšetrovaní

a dodrţiavaní práv obvinenej najmä práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces.

Obvinenej OČTK kladú za vinu rozsiahle zneuţitie právomoci verejného činiteľa

a práve v ich postupe je prítomné hrubé porušovanie práv obvinenej hraničiace

so zneuţívaním právomoci.

Extrémnu dĺţku konania v danej veci nie je moţné ospravedlniť právnou, ale ani

skutkovou zloţitosťou veci. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, ţe judikatúra ESĽP

pripúšťa, aby porušenie práva na primeranú dĺţku konania bolo kompenzované zastavením

trestného stíhania (oslobodením spod obţaloby) alebo zmiernením trestu (rozhodnutie Eckle

proti SRN z 15. júla 1982, č. 8130/78 či rozhodnutie Beck proti Nórsku z 26. júna 2001,

č. 26390/95, Dimitrov a Hamanov proti Bulharsku, č. 48059/06 z 10. mája 2011, § 128-129).

ESĽP dodáva, ţe o zastavení trestného stíhania ako forme kompenzácie prieťahov sa môţe

uvaţovať pod podmienkou „ţe verejný záujem nie je nepriaznivo postihnutý takýmto

zastavením.“. V tomto prípade treba zdôrazniť, ţe súd štátu, Slovenskej republike priznáva

postavenie poškodeného a ten istý štát v tomto konaní spôsobil prieťahy viac ako 16 rokov.

17

V právnom štáte nie je moţné pripustiť, aby výlučne štát samotný spôsoboval prieťahy

v konaní. Práve v tejto spojitosti úlohou i OČTK i prokuratúry bude posúdiť, či sa verejný

záujem nepriaznivo postihne zastavením trestného stíhania obvinenej.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Bratislava, 28. marec 2017

JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová