Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f93/400242.3d3c72.pdf
PDF · 218.57 KB
No categories available
4Tost/44/2016
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 44/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša
na neverejnom zasadnutí 28. marca 2017 v trestnej veci obvinenej
JUDr. S. K . pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písm. a), 2 písm. a), c) a iné Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 3. augusta 2016,
sp. zn. 2 T 12/2016 takto
rozhodol:
Podľa 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a ako nedôvodnú.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal 5. apríla 2016 obţalobu, sp. zn. VII/1 Gv 36/15/1000, na Špecializovaný trestný súd
v Pezinku na obvinenú pre trestné činy zneuţívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a), 2 písm. a), c) a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005, ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
ako riaditeľka Daňového úradu v L. v úmysle zadováţiť spoločnostiam L. W. L., s.r.o.
L. IČO: X., S. L., s.r.o. IČO: X., M., s.r.o. K. IČO: X. a C. S., s.r.o. IČO: X., značný
prospech, vykonávala v období od 25. marca 1996 do 6. novembra 1998 svoju právomoc pri
rozhodovaní o daňových povinnostiach a celkovej správe daní podľa zákona č. 511/1992 Z. z.
o správe daní a poplatkov, a to najmä pri zabezpečovaní daňových nedoplatkov, povoľovaní
odkladov zaplatenia daňového nedoplatku a zaplatenie daňového nedoplatku v splátkach a pri
odkladoch výkonu exekučných príkazov v rozpore s týmto zákonom, a to tak, ţe nedôsledne
chránila záujmy štátu
v zmysle § 2 ods. 2 predmetného zákona, pričom za uvedené konanie mala od spoločnosti L.
W. L., s.r.o. L. prijať úplatok v podobe dodávok prác a materiálov na rekonštrukciu rodinného
domu a prístavby garáţe v L. najmenej vo výške 38 584 €.
Špecializovaný súd na verejnom zasadnutí uznesením obţalobu Úradu Špeciálnej
prokuratúry odmietol a vec vrátil prokurátorovi pre závaţné procesné chyby, najmä pre
porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby. Argumentoval, ţe podstata
obţalobných skutkov úmyselného zneuţitia správneho uváţenia obvinenou je preukazovaná
nepriamymi dôkazmi. Tieto musia súhrne viesť k jedinému záveru a vylučovať iný záver.
Skutková i právna zloţitosť sa musí objektívne a jednoznačne definovať. Je potrebné v opise
skutku uviesť, z čoho OČTK vyvodzujú záver, ţe obvinená si bola vedomá správneho
výkladu daňových predpisov a porušila ich s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech
tretej osobe. Ani nejednoznačnosť obsahu ustanovení daňových predpisov v otázke správneho
uváţenia nesmie viesť k ľubovôli orgánov činných v daňovom, resp. správnom konaní pri
rozhodovaní. V rámci výkladu správne uváţenie prebieha v medziach právnej normy, podľa
základných zásad rozhodovania správnych orgánov (§ 2 zák. č. 511/1992 Zb. i nález
Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 31/08 z 12. decembra 2012 alebo
Najvyššieho súdu správneho Českej republiky, sp. zn. 6 A 25/2002 906/2006 Sb NSS).
Povinnosťou OČTK je preukázať zneuţitie úvahy obvinenou. Chýba analýza rozhodovacej
činnosti obvinenej a podklady, z ktorých vychádzala, a odlíšenie jej nedôslednosti počas
rozhodovania od úmyselného zneuţitia. Konanie obvinenej musí byť posudzované v spojitosti
s vyšetrovaním skutkov ekonomickej trestnej činnosti súvisiacej so spoločnosťami L. W. L.,
s.r.o. L., S. L., s.r.o. L., M. s.r.o., L. a C. S., s.r.o. v prospech, ktorých mala obvinená konať,
resp. iných verejných činiteľov rozhodujúcich o nich, na prvom a druhom stupni. Aj konanie
javiace sa ako zákonné môţe v spojení s ostatnými skutkovými okolnosťami sa preukázať
ako protiprávne. OČTK musia zváţiť otázku spoločného konania (§ 18 Tr. por.). Súd zistil
závaţné procesné pochybenia spočívajúce v neúčinnom začatí trestného stíhania pre absenciu
subjektívnej stránky trestného činu v skutkovej vete pojmami právnej vety, jednostrannom
vyšetrovaní skutku, zaisťovaním dôkazov smerujúcich iba k preukázaniu viny obvinenej a nie
aj dôkazov objektívne objasňujúcich skutok, ani po tom, ako to nariadil Krajský súd
v Prešove, keď vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania. Za šesť rokov OČTK
vykonali iba minimum úkonov nariadených v uznesení o vrátení veci na došetrenie,
aj to spôsobom vyvolávajúcim pochybnosť o ich objektivite, najmä znaleckých posudkov.
Nezhojili predchádzajúce pochybenia a nezačali zákonným spôsobom objasňovať skutok.
Vrátenie veci súdom s jednoznačnými pokynmi, nezbavovalo OČTK povinnosti samostatne
objasňovať skutky a vykonať dokazovanie aj nad rámec pokynov. Prokurátor sa obmedzil iba
na prečítanie uznesenia krajského súdu bez toho, aby naštudoval spis, vyhodnotil priebeh
konania, doplnil dokazovanie a zvolil ďalší procesný postup. Závaţným procesným
pochybením vedúcim k odmietnutiu obţaloby je ignorovanie ţiadosti obvinenej o ustanovenie
obhajcu, resp. nepreskúmanie jej opodstatnenosti. Bez ohľadu na to, či postup obvinenej
smeruje k obštrukciám, je povinnosťou sa aj s ním vysporiadať zákonne. Ţiadosť obvinenej
OČTK mali postúpiť súdu a skúmať jej majetkové pomery. Prvostupňový súd zistil závaţné
pochybenia v postupe OČTK uţ od začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia
pokračujúce počas celého trestného stíhania. Nešlo o nestranné a nezaujaté vyšetrovanie
a dodrţanie práva obvinenej na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru ani v prípravnom
konaní. Porušenie práva obvinenej na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je bagateľné
v porovnaní so závaţnosťou uvedených zistených pochybení. OČTK sú povinné skutky
obvinenej kladené za vinu opísať v skutkovej vete a vykonať celé dokazovanie od začiatku
vzhľadom na nepouţiteľnosť dôkazov zaistených pred účinným začatím trestného stíhania.
Je na obţalobe ako kvalifikuje skutky a ako bude viesť dokazovanie.
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal proti tomuto uzneseniu sťaţnosť.
V prípravnom konaní nedošlo k porušeniu práva obvinenej na obhajobu. Preštudovanie spisu
s obvinenou prebiehalo aj 27. júla (č. l. 2852), 17., 25., 26., 27. augusta, 12., 13.,
14. októbra 2015 z ktorých sa ospravedlnil obhajca. Obvinená sa preštudovania spisu
23., 24., 25. novembra 2015 nezúčastnila. Aţ do 12. novembra 2015 mala plnohodnotne
zabezpečenú obhajobu, vrátane upovedomenia obhajcu o termíne preštudovania spisu
23., 24., 25. novembra 2015. Od 5. novembra 2015 poznala termín preštudovania spisu.
Z ustanovenia § 36 ods. 4 Tr. por. vyplýva, ţe za včasnosť zvolenia obhajcu aj podania
ţiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. zodpovedá obvinený. Pri zmene
obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por.
dôvodom na zmenu uţ nariadeného úkonu trestného konania. Zo ţiadosti obvinenej
z 19. novembra 2015 o ustanovenie obhajcu ex offo vyplýva, ţe nemá peňaţné prostriedky
na zabezpečenie obhajoby. Vyšetrovateľ správne vyhodnotil, ţe nejde o povinnú obhajobu
podľa § 37 a nasl. Tr. por. Nedostatočnosť prostriedkov oznámila aţ 23. novembra 2015
o 11. 44 hod. počas preštudovania spisu. Dovtedy bola podaná ţiadosť iba elektronicky
bez potvrdenia (62 ods. 1, alinea 3 Tr. por.). Tú nemoţno povaţovať podľa § 36 ods. 4
Tr. por. za včas podanú. Obvinená má právnické vzdelanie a vykonáva prax advokátky. Mal
by jej byť známy rozdiel medzi ustanovením obhajcu podľa ods. 1 a ods. 2 § 40 Tr. por. Súd
legitimizoval obštrukčné správanie obvinenej. Zákon v § 40 ods. 2 Tr. por. vymedzuje
povinnosť OČTK a súdu pri ustanovení obhajcu obvinenému, ktorý nemá dostatočné
prostriedky na úhradu trov obhajoby. Skutočnosť, ţe nemá dostatočné prostriedky, musí
obvinený preukázať. Obvinená tvrdenie o nedostatočnosti peňaţných prostriedkov
neodôvodnila 23. novembra 2015, ani 2. mája 2016. Urobila tak aţ po opakovanej výzve súdu
v rámci predbeţného prejednania obţaloby. Nesúhlasil so záverom súdu, ţe uţ prvé podanie
obvinenej 19. novembra 2015 sa malo vyhodnotiť podľa § 40 ods. 2 Tr. por. Konanie
obvinenej bolo účelové v snahe zmariť úkon podľa § 208 ods. 1 Tr. por. (skončenie
vyšetrovania). Právo obvineného, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov konania,
na ustanovenie obhajcu nie je právom absolútnym. Kaţdý čiastkový útok pokračovacieho
trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, ale aj skutok opísaný pri trestnom
čine prijímania úplatku je dostatočne vyjadrený všetkými zákonnými znakmi. V skutkovom
popise je kaţdé rozhodnutie identifikovateľné číslom. Rozhodnutia sa nachádzajú v spise,
kde sú vyjadrené ich ostatné obsahové náleţitosti. Stačí poukaz na nich a tým sa konkretizuje
popis konania obvinenej v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.
Nesúhlasil so záverom o nevymedzení spôsobeného následku. V popise návetia skutkov
je vyjadrený následok spôsobený v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o., alebo S. L., s.r.o., C.
S., s.r.o., resp. M., s.r.o. Zákonným znakom je zadováţenie prospechu, na ktorý by inak
nemali zákonný dôvod, pokiaľ by si obvinená riadne plnila povinnosti riaditeľa daňového
úradu. Ide o neuspokojenie daňových nárokov štátneho rozpočtu z dôvodu omisívneho
konania obvinenej a finančný prospech spoločností, ktorý v príčinnej súvislosti s jej konaním
nadobudli. Nedostatky vo formálnych náleţitostiach obţaloby, (absencia očíslovania strán,
pečiatky a podpisu prokurátora), sú odstrániteľné opätovným doručením obţaloby. V popise
čiastkových útokov je uvedený súvis so štátnym rozpočtom, iba z dôvodu neplnenia
odvodovej povinnosti obchodnými spoločnosťami. Postavenie Slovenskej republiky ako
veriteľa obchodných spoločností je nesprávne. Priznanie procesného práva poškodenej Ing. S.
pri trestnom čine prijímanie úplatku je moţné odstrániť jej nepripustením na hlavné
pojednávanie podľa § 256 ods. 3 Tr. por. Záver súdu o vecnej nepríslušnosti, lebo nie sú
naplnené zákonné znaky trestného činu prijímania úplatku, je predčasný. Závery o
jednostrannosti prípravného konania sú zásahom do oprávnení prokurátora ako osoby
„dominus litis“ prípravného konania. Prokurátor samostatne nevyhodnotil obhajobu
obvinenej, len z dôvodu, ţe odmietla vypovedať. Nie je to podstatný prejav jednostrannosti
vedeného prípravného konania. Nemožno nútiť prokurátora, aby vyhovel všetkým
pokynom Krajského súdu v Prešove. Obhajoba v zmysle zásady kontradiktórnosti
predkladá tie dôkazy, ktoré si bez problémov môţe zabezpečiť. Poukazuje na ne aj súd, ale
určuje pritom povinnosť ich zadováţenia prokurátorovi. Súd nemôţe zaväzovať prokurátora
na vykonanie dôkazov, ktorými disponuje obhajoba, pokiaľ prokurátor alebo vyšetrovateľ
nerozhodne o ich dôleţitosti. Obhajoba sa nemôţe dovolávať výlučnej povinnosti OČTK na
postup vyplývajúci z § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosťou OČTK je zabezpečovať dôkazy a
zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie súdu. Súd nemá
vnášať do sporu nové skutočnosti alebo dôkazy, ak pred ich vykonaním je pravdepodobné, ţe
môţu prospieť jednej procesnej strane. Medzi spravodlivé rozhodnutie sa povaţuje aj
oslobodenie obvineného spod obţaloby, ak prokurátor nepredloţí zásadné dôkazy na uznanie
viny obvineného a neunesie tak bremeno dokazovania. Pohľad súdu na činnosť vyšetrovateľa
resp. prokurátora je limitovaná poţiadavkou
na objasnenie výlučne základných skutkových okolností, bez ktorých by nebolo moţné
vo veci rozhodnúť. Prípravné konanie má zabezpečiť dostatok informácií potrebných
pre prerokovanie veci pred súdom a nesústreďuje sa len na ich procesné zafixovanie.
Na podanie obţaloby postačí iba dôvodne predpokladať, ţe svedecké výpovede pred súdom,
obvineného usvedčia. Súd musí zabezpečovať spravodlivý proces tak, aby sa strany konania
mohli v rámci vzájomného súperenia podľa zásady kontradiktórnosti konania podieľať
na predkladaní a vyvracaní dôkazov. Navrhol, aby sťaţnostný súd zrušil napadnuté rozhodnutie
a uloţil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol za súčasného nariadenia
bezodkladného termínu konania predbeţného prejednania obţaloby.
Obvinená JUDr. S. K. uznesenie špecializovaného súdu povaţuje
za zákonné. Pri dlho trvajúcom trestnom konaní sú náklady na zvoleného obhajcu enormne
vysoké. Dostala sa do finančnej tiesne, ukončila zastúpenie zvoleným obhajcom a poţiadala
o ustanovenie obhajcu z nedostatku financií na úhradu trov obhajoby. Navrhla, aby najvyšší
súd sťaţnosť zamietol.
Najvyšší súd na podklade sťaţnosti špeciálneho prokurátora (podanej včas
a oprávnenou osobou) preskúmal v intenciách § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie mu predchádzajúce a zistil, ţe nie je dôvodná.
Špeciálny súd správne, detailne a výstiţným spôsobom poukázal, prečo vrátil vec
prokurátorovi na došetrenie, s ktorými dôvodmi sa najvyšší súd stotoţnil a ako na súladné
so zákonom v celom rozsahu na ne odkazuje.
Sťaţnostný súd nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uvádza nasledovné.
ods. 1 ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola odmietnutá, opäť pre podanie
obţaloby, tá sa za podmienok uvedených v § 241 znovu preskúma alebo za podmienok § 243
znovu predbeţne prejedná,
ods. 2 za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 sa obţaloba znovu preskúma
alebo predbeţne prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 241 ods. 1 písm. a)
alebo § 244 ods. 1 písm. a).
Prokurátor po odstránení závaţných procesných chýb, pre ktoré bola pôvodná
obţaloba odmietnutá, ak nezmení nič na závere, ţe je dôvodné postavenie obvineného
pred súd, musí podať novú obţalobu a nestačí súdu predloţiť pôvodnú obţalobu, s poukazom
na to, ţe na nej trvá. Nová obţaloba má totiţ byť zaloţená na dôkazoch zadováţených
procesne bezchybným spôsobom, v novej fáze prípravného konania, do ktorého sa vec vrátila,
za dodrţania všetkých zákonných práv obvineného na obhajobu.
Po podaní novej obţaloby sa táto musí znovu súdom preskúmať (§ 241), ak pôjde
o prečin alebo o zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov,
o ktorých má konať samosudca, alebo v ostatných prípadoch, po posúdení predsedom senátu
sa rozhodne, za splnenia podmienok § 244 ods. 2, či sa o nej nariadi predbeţné prejednanie
obţaloby alebo sa nariadi hlavné pojednávanie. Obligatórne sa nariaďuje len v prípadoch
uvedených v § 243 ods. 2. To isté platí i v prípadoch, keď bola podaná nová obžaloba
po tom, čo vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie alebo po tom, čo pôvodnú
obţalobu vzal prokurátor späť.
Argumentačná oponentúra špeciálneho prokurátora prezentovaná v sťažnosti
proti uzneseniu prvostupňovému súdu je odborne neprofesionálna, nemá oporu
v Trestnom poriadku a je minimálne dôvodom na disciplinárne stíhanie dozorujúceho
prokurátora. Vychádza z ničím nepodložených faktov a tvrdení, na ktoré reálnym,
detailným a analytickým spôsobom odpovedal už samotný špeciálny súd v bodoch
23-218 napadnutého rozhodnutia. Nerešpektovanie nariadených pokynov ešte
Krajského súdu v Prešove, ako na to zákonným spôsobom upozornil a vytkol
prvostupňový súd, znamená, nie rozklad právneho štátu, ale destabilizáciu justičného
systému a neplnenie základných ústavno-štátnych funkcii samotnou
Slovenskou republikou.
Tvrdenie sťažovateľa, ţe nemoţno nútiť, resp. zaväzovať prokurátora,
aby rešpektoval všetky pokyny Krajského súdu v Prešove, ktoré uloţil vo vracajúcom
uznesení a určil mu povinnosť zadováţenia aj dôkazov, ktoré si môţe obhajoba zabezpečiť,
ak nimi disponuje, lebo iba prokurátor alebo vyšetrovateľ rozhoduje o ich dôleţitosti,
je svojvoľné.
Odmietnutie zaoberať sa podstatnými argumentmi i v procese rozhodovania
prokurátora o podaní obţaloby je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.
Ak súd zistí po podaní novej obţaloby, ţe jeho jasné pokyny na došetrenie uvedené
vo vracajúcom rozhodnutí neboli dodrţané a ţe vec zostala aj naďalej neobjasnená, je nielen
oprávnený, ale aj povinný znovu vec vrátiť na došetrenie.
Sťaţnostný súd má povinnosť poukázať na to, ţe aj v tejto etape konania došlo
k porušeniu zásad spravodlivého procesu, lebo špeciálny prokurátor sa nevysporiadal
so skutočnosťou, ţe v spise sa nenachádzajú dôkazy, ktoré nariadil vykonať krajský súd
a neboli splnené jeho právne záväzné pokyny.
Ústavný súd priznáva judikatúre ESĽP normatívne pôsobenie. Ak orgány činné
v trestnom konaní a súdy Slovenskej republiky nepoznajú alebo ignorujú judikatúru
ESĽP, tým nielenže negujú aplikáciu jednotlivých článkov Dohovoru (čl. 13), ale tiež
vydávajú Slovenskú republiku riziku nastúpenia jej medzinárodnej zodpovednosti
za porušenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 46 Dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 7
ods. 5 Ústavy.
ESĽP vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, ţe obvinený má práva konkrétne a účinné
a nie teoretické a iluzórne.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má minimálne právo na to, aby jeho záleţitosť bola
spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného
i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V tejto spojitosti je nutné
dodať, ţe pod obsah výrazu „rozhodnutie o obvinení“ treba zahrnúť aj „uznesenie o začatí
trestného stíhania a rozhodnutie prokurátora o podaní obţaloby“, obsah ktorej bez najmenších
pochybností bezprostredne vychádza z rozhodnutí o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia.
Zmyslom čl. 6 ods. 1 Dohovoru je imperatív na to, že musí byť k dispozícii určitá
forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde majú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície,
resp. prokuratúry.
Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.).
Hoci je trestné konanie, ktorého základné zásady sú uvedené v § 2 Tr. por., členené
do niekoľkých fáz, nemôţe byť ţiadna z týchto fáz posudzovaná izolovane. Ak trpí prípravné
konanie nezahojiteľnými nedostatkami, nemôţe ani konanie pred súdom, pokiaľ sa týmito
nedostatkami buď vôbec alebo náleţitým spôsobom nevysporiadalo, spĺňať podmienky
nestranného a spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru.
Ak vyšetrovateľ, resp. prokurátor v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je aj obţaloba,
reaguje iba na dôkazy usvedčujúce, bez toho, aby prihliadol aj na skutočnosti svedčiace
v prospech obvineného, len preto, ţe obvinená odmietla vypovedať, takýto postup nesvedčí
o spravodlivom procese v štádiu rozhodovania o podaní obţaloby.
Sťaţnosť v tejto spojitosti bez zjavnej objektívnej racionality je nepreskúmateľná,
pretoţe obvinená nemá povinnosť seba usvedčovať (čl. 6 ods. 1 Dohovoru).
Špecializovaný súd správne a opodstatnene vytkol obţalobe Úradu Špeciálnej
prokuratúry, ţe nepreukázala u obţalobných skutkov úmyselné zneuţitie správneho uváţenia
obvinenou, t.j. ţe si bola vedomá správneho výkladu daňových predpisov a porušila ich
s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech tretej osobe. Nejednoznačnosť obsahu
ustanovení daňových predpisov v otázke správneho uváţenia nesmie viesť k ľubovôli orgánov
činných v daňovom, resp. správnom konaní pri rozhodovaní.
Základnou poţiadavkou spravodlivého procesu vyplývajúcou z prezumpcie neviny je,
aby vina obvineného bola preukázaná, pokiaľ ide o kaţdý znak trestného činu, vrátane
subjektívnej stránky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa („úmyselné
zneuţitie správneho uváţenia“) bez rozumných pochybností, či mimo rozumnú pochybnosť.
Za rozumnú pochybnosť je potom povaţovaná taká pochybnosť, ktorá by spôsobila, ţe súd
po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov by bol tak
nerozhodný, ţe by nemohol povedať, ţe získal ustálené presvedčenie o vine obvineného. Je to
taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, ţe by zaváhala alebo zastavila sa
pri vybavovaní dôleţitejšej ţivotnej udalosti. Nemôţe ísť len o imaginárnu pochybnosť, ani
pochybnosť zaloţenú iba na rozmare alebo určitej nálade, či na domnienke alebo dohade.
Nie je moţné poprieť, ţe trestný súdny proces je úzko zameraný na zisťovanie
skutočnosti a hľadanie pravdy, ale skutočnosť a pravda musia byť hľadané správnym
a zákonným spôsobom v súvislosti so širším záujmom na výkone spravodlivosti. Domnienka
a špekulácia sú v trestnom súdnom procese rigorózne neprípustné a sú posudzované ako
„zlé slúžky“ vo veci spravodlivosti.
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj rovnosť zbraní či príleţitostí
tak, aby kaţdá zo strán mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania
ako celku podstatným spôsobom neznevýhodňujú vo vzťahu s protistranou. Cieľom zásady
rovnosti zbraní je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu (ESĽP
vo veci MetalcoBt. v. Maďarsko, rozsudok z 1. februára 2011, č. 34976/05).
V zmysle § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôţe byť stíhaný ako obvinený inak neţ
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Ide o zásadu stíhania iba
zo zákonných dôvodov a táto vyplýva z dikcie čl. 17 Ústavy. Skutkový stav nie je moţné
zisťovať takým spôsobom, ktorý by odporoval zákonu. Je nutné skonštatovať, ţe záujem
na zistení skutkového stavu nie je moţné nadradiť nad zásadu zákonného procesu, nakoľko
takýto postup by mohol vyústiť do snahy usvedčenia páchateľa trestného činu za kaţdú cenu.
To znamená aj za cenu porušenia zákona, čo by bolo v rozpore so samotnou spravodlivosťou.
V zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. súd je povinný preskúmať, okrem iného aj správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo výrokom napadnutého rozsudku, na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu má
minimálne právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to
záujmy spravodlivosti vyţadujú.
OČTK a súd sú povinné obvinenému jeho práva nielen formálne priznať,
ale poskytnúť mu plnú a reálnu moţnosť na ich uplatnenie podľa § 34 ods. 4 Tr. por.
V zmysle judikatúry ESĽP je nutné pristupovať k ustanoveniu obhajcu ex offo nielen
pri splnení podmienok povinnej obhajoby podľa vnútroštátneho práva, ale kedykoľvek, keď si
to vyţadujú záujmy spravodlivosti podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru. Pri posudzovaní
otázky, či je nevyhnutné, aby bol akémukoľvek obvinenému ustanovený obhajca, je potrebné
zohľadniť konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu a priebehu trestného konania ako celku,
a to najmä zloţitosť veci z právneho hľadiska, závaţnosť trestného činu a hroziaceho
trestu pre obvineného.
Súdy ako aj OČTK sú povinné k podaniam subjektov trestného konania pristupovať
bez zbytočného formalizmu a skutočnosť, ţe obvinený ţiadosť o ustanovenie obhajcu vyjadril
iným, neţ zákonom predpísaným spôsobom alebo neobsahujúcim všetky náleţitosti zákonom
pre takýto návrh predpokladané, nezbavuje príslušný orgán povinnosti podniknúť ďalšie kroky
k zabezpečeniu účinného práva obvineného na obhajobu (Rozsudok vo veci Sakhnovski
proti Rusku z 2. novembra 2010, č. 21 272/03, § 92-93).
Ústavný súd viackrát v judikatúre zdôraznil povinnosť orgánov verejnej moci, vrátane
OČTK a súdov, interpretovať a aplikovať právo z pohľadu ochrany základných práv
a slobôd, z čoho pre ne vyplýva povinnosť interpretovať jednotlivé ustanovenia
podústavného práva z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou zaručených práv
a slobôd. Ústavný súd zasahuje do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a chráni
základné práva aţ vtedy, keď tieto práva nechránia všeobecné súdy.
Súdy poskytujú všeobecne ochranu ústavnosti a zákonnosti tým, ţe v konaní postupujú
a rozhodujú v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi normami trestných kódexov,
dodrţiavanie ktorých je garanciou práva na ochranu nezávislým a nestranným súdom.
Dôvodne moţno mať pochybnosti o nezaujatosti pre pomer k veci, ak konanie evidentne
prebieha za okolností, ktoré opodstatnene vyvolávajú podloţené pochybnosti o správnosti
a zákonnosti procesného postupu, ktorým sa garantuje právo na obhajobu a navonok sa
prejavuje objektívnosť a nestrannosť.
Podľa sťaţovateľa súd nemôţe zaväzovať prokurátora na vykonanie dôkazov, ak nimi
disponuje i obhajoba a ktoré si bez problémov môţe zabezpečiť.
ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie,
ods. 12 orgány činné v trestnom konania súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V zmysle základných zásad Trestného poriadku predpokladaných v § 2 ods. 9-12
postupuje prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena, v konaní tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy tak v prospech,
ako aj neprospech obvineného obstaráva z úradnej povinnosti v záujme umoţniť súdu
spravodlivé rozhodnutie.
Trestný poriadok nedáva OČTK procesný základ na selektívny spôsob
jednostranného vykonávania dôkazov iba v neprospech obvineného, lebo tým sa
nerešpektuje právo obvineného na obhajobu a porušujú sa zároveň i princípy spravodlivého
procesu predpokladaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Sťaţovateľovi treba pripomenúť, ţe je právom, nie povinnosťou, strán
zabezpečovať dôkazy. Súd môţe v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci samej,
vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. V konaní získané dôkazy hodnotí súd podľa svojho
vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne.
Podľa § 89 ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) ako dôkaz môţe poslúţiť všetko,
čo môţe prispieť k náleţitému objasneniu veci a čo bolo získané zákonným spôsobom,
najmä výpovede obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, rekognícia,
ohliadka, zvukový a obrazový záznam, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie. Obdobná je
úprava i v § 119 ods. 2 Tr. por. zák. č. 301/2005 Z. z.
Pokiaľ o skutku, pre ktorý bola podaná obţaloba, sa realizovali dôkazy tvoriace inak
obsah prípravného konania bez toho, aby bolo účinne začaté trestné stíhanie, potom ide
o podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala podaniu obţaloby. Dôkazy, ktoré sú týmto
nedostatkom postihnuté, sú procesne nepouţiteľné pred súdom.
Ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom, a preto sa nesmú v spise ani
nachádzať. Právo nesmie byť zaloţené na nepráve. I tu platí zásada otrávených plodov
z otráveného stromu.
Obvinená podaniami doručenými Prezídiu policajného zboru, národnej kriminálnej
agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra východ 19. a 23. novembra 2015
ţiadala o ustanovenie obhajcu z nedostatku financií na úhradu trov obhajoby. Výslovne
uviedla, ţe chce vyuţiť právo podľa § 208 ods. 1 Tr. por. spoločne s ustanoveným obhajcom.
Poţiadala o zmenu termínov určených na 23. - 25. novembra 2015. Vyšetrovateľ ţiadosti
ignoroval a vyšetrovanie ukončil. O preštudovaní spisu v čase 23. - 25. novembra bola
upovedomená 5. novembra 2015. K zániku splnomocnenia JUDr. B. došlo 6. novembra 2015.
Zánik splnomocnenia oznámila OČTK listom z 8. novembra 2015. Oznámenie bolo na
Národnú kriminálnu agentúru, národná jednotka finančnej polície - expozitúra Východ
doručené 12. novembra 2015. Vyšetrovateľ mal vedomosť o zániku splnomocnenia zvoleného
obhajcu takmer dva týţdne pred preštudovaním spisu. Listom
zo 17. novembra 2015 poţiadala o ustanovenie obhajcu ex offo a o zmenu termínov
na štúdium spisu. Ţiadosť OČTK doručila 19. novembra 2015, takmer štyri dni pred
študovaním spisu. Táto doba postačovala na ustanovenie obhajcu súdom a jeho telefonické
informovanie o termíne záverečného preštudovania spisu. Včasnosť postupu sa posudzuje
podľa časového odstupu úkonov smerujúcich k zabezpečeniu práva na obhajobu.
Ustanovením § 36 ods. 4 Tr. por. nie je vylúčené podanie ţiadosti o odloţenie termínu úkonu
z primeraných vecných dôvodov. Orgán vykonávajúci úkon trestného konania rozhodne
o ţiadosti tak, aby pri jeho realizácii bolo uplatnené právo na obhajobu. Vyšetrovateľ sa
ţiadosťou o zmenu termínu preštudovania spisu nezaoberal.
V rozpore s princípom spravodlivosti je ak OČTK pri existencii závaţných dôvodov
odmietli posun termínu úkonu, ktorý nie je neodkladným a neopakovateľným iba
s formálnym odkazom na § 36 ods. 4 Tr. por.
Na ţiadosť o ustanovenie obhajcu ex offo zo 17. novembra 2015 vyšetrovateľ
reagoval listom z 19. novembra 2015, obvinenej doručeným 20. novembra 2015 so záverom,
ţe nejde o povinnú obhajobu v zmysle § 37-40 Tr. por. Ţiadosť nesprávne právne posúdil,
keď neaplikoval § 40 ods 2 Tr. por. Vyšetrovateľ svojvoľne suploval právomoci sudcu
pre prípravné konanie. Vedel, ţe v dlhotrvajúcom trestnom konaní nejde o prípad povinnej
obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 Tr. por. Vyšetrovateľ mal ţiadosť o ustanovenie obhajcu
v súlade s § 40 ods 2 Tr. por. prostredníctvom dozorujúceho prokurátora predloţiť súdu
na rozhodnutie.
Ak obvinený poţiada o ustanovenie obhajcu ex offo, prokurátor ju bezodkladne
predloţí sudcovi pre prípravné konanie, ktorý najneskôr v lehote 3 dní ustanoví obvinenému
obhajcu a vráti spis prokurátorovi, ktorý zabezpečí doručenie ustanovenia obhajcu príslušným
subjektom trestného konania a vyzve obvineného, aby najneskôr v lehote 30 dní preukázal
svoje majetkové pomery. V prípade nevyhnutnosti pre zabezpečenie práv obvineného
na obhajobu obhajca vykonáva úkony uţ pred rozhodnutím súdu o ustanovení obhajcu,
najčastejšie na základe telefonickej poţiadavky zo strany OČTK, a aţ následne sa predloţí
ţiadosť obvineného o ustanovenie obhajcu uţ spolu s návrhom konkrétneho obhajcu,
ktorý má byť obvinenému ustanovený z dôvodu poţiadavky na kontinuitu právneho
zastúpenia obvineného v trestnom konaní. Ak by vyšetrovateľ konal zákonne, podanie
ţiadosti o ustanovenie obhajcu spolu so ţiadosťou o posun termínov záverečného
preštudovania spisu by spôsobilo predĺţenie vyšetrovania najviac o tri týţdne, čo je
v porovnaní s postupom OČTK po vrátení veci Krajským súdom v Prešove zanedbateľná
doba.
V intenciách spravodlivého procesu je neprípustné, aby predlţenie vyšetrovania o tri
týţdne bolo pre vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora dôleţitejšie ako právo obvineného
na obhajobu.
Listom z 22. novembra 2015, doručeným OČTK 23. novembra 2015, obvinená
opakovane ţiadala o ustanovenie obhajcu ex offo. V ţiadosti nad zákonný rámec výslovne
uviedla, ţe ustanovenie obhajcu ţiada práve z nedostatku financií. Vyšetrovateľ túto ţiadosť
nezákonne ignoroval s tým, ţe je zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory ako
advokátka a nie je potrebné jej ustanoviť obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. Konštatovanie
vyšetrovateľa nezodpovedalo komplexnému posúdeniu majetkových pomerov, pri ktorom je
nutné zohľadniť nielen príjmy, ale aj výdavky potrebné pre zabezpečenie ľudsky dôstojného
ţivota.
V zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vţdy
obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú moţnosť
na ich uplatnenie. Táto povinnosť nezaniká tým, ţe obvinený je advokátom.
Ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. por. pritom jednoznačne stanovuje, ţe obvinený,
ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu
alebo na obhajobu za zníţenú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu
za zníţenú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov
trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní
po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.
Vyšetrovateľ konal nezákonne, čím pokračoval v porušovaní práva obvinenej
na obhajobu, ktoré jej prislúchajú i napriek tomu, ţe je advokátka. Je nepochybné, ţe OČTK
závaţným spôsobom pochybili, keď ignorovali ţiadosti o ustanovenie obhajcu. Uţ prvú,
aj keď v nej výslovne neuvádzala ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku prostriedkov
na náhradu trov obhajoby, mali v súlade s § 62 ods. 1 Tr. por. posúdiť ako ţiadosť podľa § 40
ods. 2 Tr. por., pretoţe bolo nesporné, ţe nejde o povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 1, 2, 3
Tr. por. Obvinená konala včas pri podaní ţiadostí. Bezodkladne potom, čo došlo k ukončeniu
splnomocnenia zvoleného obhajcu, o tom informovala OČTK. Zároveň poţiadala
o ustanovenie obhajcu štyri dni pred určeným termínom preštudovania spisu. Vzhľadom
na procesné lehoty to postačovalo na ustanovenie obhajcu súdom a jeho telefonické
informovanie o termíne preštudovania spisu. OČTK pri zabezpečení práva na efektívnu
obhajobu dali prednosť formálnemu a striktnému uplatňovaniu zákonných dôsledkov jej
žiadosti doručenej štyri dni pred stanoveným termínom záverečného preštudovania spisu
vyplývajúcich z § 36 ods. 4 Tr. por. namiesto zmeny termínu a poskytnutiu obvinenej
a už ustanovenému obhajcovi, dlhšej lehoty na preštudovanie spisu vzhľadom na rozsah
(niekoľko tisíc strán) a právnu zložitosť v danej veci.
Obţaloba bola podaná na súd aţ o päť mesiacov neskôr a za šesť rokov od vrátenia
spisu Krajským súdom v Prešove. Predĺţenie konania spôsobené ţiadosťou o ustanovenie
obhajcu maximálne v trvaní tri týţdne v porovnaní s prieťahmi v konaní zavinenými výlučne
OČTK, sú zanedbateľné, ak ide o výkon práva na obhajobu prostredníctvom kvalifikovaného
právneho zástupcu.
Samotný sťaţovateľ súhlasil s právnymi úvahami a závermi súdu pokiaľ ide
o materiálne a formálne chápanie obsahu a poţiadaviek na kvalitu právneho zastupovania,
vrátane zistených záverov o posúdení majetkových pomerov obvinenej. Na tomto závere nič
nemení fakt, ţe len od 2. mája 2016.
OČTK nesprávne vyhodnotili žiadosť o ustanovenie obhajcu, ktorá sa následne
v konaní pred súdom preukázala ako opodstatnená, čím zásadne porušili jej právo
na obhajobu prostredníctvom ustanoveného obhajcu podľa § 40 Tr. por., čl. 47 ods. 2
Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru.
Úlohou Policajného zboru je okrem iného odhaľovať trestné činy a zisťovať ich
páchateľov, vykonávať vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch (§ 2 ods. 1
písm. a), d) zák. č. 171/1993 Z. z.). Pouţíva pritom nástroje trestného práva, ktoré sú
upravené v zák. č. 171/1993 Z. z. a v Trestnom poriadku.
V postupe OČTK uţ od začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia sú závaţné
a pokračujúce pochybenia. Zásadne nemoţno hovoriť o nestrannom a nezaujatom vyšetrovaní
a dodrţiavaní práv obvinenej najmä práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces.
Obvinenej OČTK kladú za vinu rozsiahle zneuţitie právomoci verejného činiteľa
a práve v ich postupe je prítomné hrubé porušovanie práv obvinenej hraničiace
so zneuţívaním právomoci.
Extrémnu dĺţku konania v danej veci nie je moţné ospravedlniť právnou, ale ani
skutkovou zloţitosťou veci. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, ţe judikatúra ESĽP
pripúšťa, aby porušenie práva na primeranú dĺţku konania bolo kompenzované zastavením
trestného stíhania (oslobodením spod obţaloby) alebo zmiernením trestu (rozhodnutie Eckle
proti SRN z 15. júla 1982, č. 8130/78 či rozhodnutie Beck proti Nórsku z 26. júna 2001,
č. 26390/95, Dimitrov a Hamanov proti Bulharsku, č. 48059/06 z 10. mája 2011, § 128-129).
ESĽP dodáva, ţe o zastavení trestného stíhania ako forme kompenzácie prieťahov sa môţe
uvaţovať pod podmienkou „ţe verejný záujem nie je nepriaznivo postihnutý takýmto
zastavením.“. V tomto prípade treba zdôrazniť, ţe súd štátu, Slovenskej republike priznáva
postavenie poškodeného a ten istý štát v tomto konaní spôsobil prieťahy viac ako 16 rokov.
V právnom štáte nie je moţné pripustiť, aby výlučne štát samotný spôsoboval prieťahy
v konaní. Práve v tejto spojitosti úlohou i OČTK i prokuratúry bude posúdiť, či sa verejný
záujem nepriaznivo postihne zastavením trestného stíhania obvinenej.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Bratislava, 28. marec 2017
JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová