Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/37/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom 29. marca 2017 v Bratislave, v trestnej veci odsúdenej

S. H. pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Špecializovaného trestného

súdu, pracovisko Banská Bystrica z 5. septembra 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdenej S. H. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 5. septembra

2016, sp. zn. , podľa nariadil u odsúdenej S. H. výkon

náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorý jej bol uložený

rozsudkom Špecializovaného trestného súd, pracovisko Banská Bystrica z 10. februára 2015,

sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.

novembra 2015, sp. zn. .

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdenú pre výkon trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu včas podala sťažnosť odsúdená S. H., v ktorej uviedla, že súd

prvého stupňa rozhodol o nariadení výkonu náhradného trestu odňatia slobody bez toho, aby

mal dostatočne preukázané, či svojim konaním, resp. nekonaním marila výkon uloženého

peňažného trestu úmyselne. V nadväznosti na uvedené skonštatovala, že sa v súčasnosti

nachádza v stave sociálnej núdze, ktorej stav jej znemožňoval a do dnešného dňa znemožňuje

2

uložený peňažný trest vykonať a uhradiť. Momentálne je totiž nezamestnaná a bez

pravidelného príjmu. Podľa jej názoru je zrejmé, že pokiaľ peňažný trest nevykonala výlučne

z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov, tak sa nemohlo z jej strany jednať o úmyselné

marenie, či zmarenie výkonu tohto trestu, čo vylučuje možnosť súdu nariadiť u nej náhradný

trest odňatia slobody. Za účelom preukázania sociálno-ekonomickej situácie, v ktorej sa

ocitla, navrhla súdu vypočuť jej otca, Ing. J. H., ktorý je o podmienkach jej hmotného

zabezpečenia zaneprázdnený. Súd však tomuto jej návrhu nevyhovel a bez ďalšieho nariadil

výkon náhradného trestu odňatia slobody. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje záver

súdu prvého stupňa o jej údajnom úmyselnom marení peňažného trestu je žiadosť odsúdenej

zo 7.3.2016 o povolenie splácať peňažný trest v splátkach, o ktorej súd prvého stupňa

rozhodol uznesením z 30. marca 2016, sp. zn. , tak, že jej nevyhovel

a splácanie peňažného trestu nepovolil. Namietala, že predmetné rozhodnutie jej nebolo

doručené a o tejto skutočnosti sa odsúdená dozvedela až prostredníctvom súdom

ustanoveného obhajcu. Ďalším dôvodom, pre ktorý peňažný trest nevykonala, bolo teda jej

očakávanie, ako sa súd vysporiada s jej žiadosťou o splátkový kalendár. Zároveň vylúčila

akékoľvek úmyselné marenie, ktoré by spočívalo vo vyhýbaní sa splneniu povinnosti. Je

presvedčená, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie vydal skôr, než zistil, či svojim

konaním, resp. nekonaním, úmyselne marila výkon uloženého peňažného trestu a bez toho,

aby vykonal dôkazy, ktoré navrhla. Má za to, že napadnuté uznesenie súd vydal predčasne

a v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby najvyšší súd vyhovel sťažnosti

a napadnuté rozhodnutie z dôvodu podľa , v zmysle ust.

zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica z 10. februára 2015, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2015, sp. zn. , bola odsúdená S. H. uznaná vinnou z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

3

podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo jej bol podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Súčasne podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. bol odsúdenej uložený peňažný trest vo výmere

1.000 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol odsúdenej uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Odsúdená S. H. uložený peňažný trest neuhradila, a to aj napriek výzve prvostupňového

súdu na jeho zaplatenie z 18. januára 2016, sp. zn. , ktorú prevzala 4. marca 2016.

Následne písomným podaním zo 7. marca 2016, doručeným súdu prvého stupňa 8. marca

2016 odsúdená požiadala o povolenie splácať peňažný trest v splátkach v lehote jedného roka. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že je v súčasnej dobe bez pracovného pomeru, bez akýchkoľvek príjmov. V žiadosti uviedla, že príjmy by mohla získať zo sociálnych dávok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počnúc mesiacom apríl 2016.

Súd prvého stupňa o podanej žiadosti odsúdenej rozhodol uznesením z 30. marca 2016,

sp. zn. , právoplatným a vykonateľným dňa 30.3.2016, tak, že podľa odsúdenej S. H. nepovolil splácanie peňažného trestu po častiach uloženému vo výmere 1.000 eur rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. , z 10.2.2015.

Najvyšší súd má z obsahu spisového materiálu zistené, že zásielka adresovaná odsúdenej

S. H. do vlastných rúk bola neprevzatá v odbernej lehote a súdu sa vrátila dňa 27. apríla 2016 (č.l. 505). Podľa správy OO PZ Zvolen bolo zistené, že odsúdená na uvedenej adrese býva, pričom túto skutočnosť potvrdil otec odsúdenej, p. H., ktorý uviedol, že dcéra už dva mesiace pracuje v zahraničí, v meste Sydney, Austrália. Zároveň nevedel bližšie uviesť, kedy sa má dcéra vrátiť na Slovensko. Rovnako bolo zistené lustráciou z REGOB, že nebola vykonaná zmena trvalého prípadne prechodného pobytu odsúdenej (č.l. 507). Z dôvodu, že odsúdená peňažný trest nezaplatila, bolo v predmetnej trestnej veci nariadené verejné zasadnutie o výkone náhradného trestu odňatia slobody dňa 22.6.2016, avšak tohto sa odsúdená nezúčastnila, v odbernej lehote neprevzala predvolanie na verejné zasadnutie a toto sa nepodarilo doručiť ani cestou OO PZ Zvolen, ktorý vykonal šetrenie v mieste trvalého pobytu odsúdenej (č.l. 514). Na základe informácie poskytnutej otcom odsúdenej sa mala S. H. vrátiť z Austrálie dňa

4

10.8.2016, súd preto odročil termín verejného zasadnutia na 12.8.2016 s tým, že požiadal OO PZ Zvolen o predvedenie odsúdenej na verejné zasadnutie. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 12.8.2016 vyplýva, že na základe oznámenia OO PZ vo Zvolene z 12.8.2016 nebolo možné predviesť odsúdenú na súd, nakoľko táto sa nachádza v Austrálii. Vzhľadom na to, že odsúdená opakovane nepreberala súdne zásielky, nezúčastnila sa nariadeného verejného zasadnutia a nebolo možné zabezpečiť jej prítomnosť na verejnom zasadnutí iným spôsobom, súd opatrením z 18. augusta 2016, č.k. -523, ustanovil odsúdenej podľa obhajcu JUDr. V. V.. Ďalej bolo zistené, že odsúdená predvolanie na verejné zasadnutie vytýčeného dňa 5.9.2016 opätovne neprevzala, otec odsúdenej žiadal o ospravedlnenie dcéry mailovým podaním z 5.9.2016 z dôvodu, že utrpela úraz a na Slovensko príde koncom septembra.

Podľa len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého

je odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní a upozorní ho, že inak bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.

Podľa ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichádza do úvahy

postup podľa odseku 1 alebo podľa § 430 ods. 1, nariadi súd na verejnom zasadnutí uznesením výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomerenej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.

Za daného stavu veci postupoval prvostupňový súd v súlade so zákonom, keď u odsúdenej

S. H. nariadil výkon náhradného trestu odňatia slobody. Odsúdená v zákonnej lehote uložený peňažný trest ani jeho časť nezaplatila, a tak ako na to v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal prvostupňový súd, nebola v konaní hodnoverným spôsobom preukázaná skutočnosť, že sa odsúdená nachádza mimo územia Slovenskej republiky, v Austrálii, ani to, že by utrpela úraz, pre ktorý sa nemohla zúčastniť verejného zasadnutia nebolo preukázané lekárskou správou. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že odsúdená sa účasti na verejnom zasadnutí účelovo vyhýba, v snahe vyhnúť sa výkonu uloženého trestu. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke obhajcu, že zo strany odsúdenej sa nemohlo jednať o úmyselné marenie výkonu trestu z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov, čo vylučuje možnosť súdu nariadiť odsúdenej náhradný trest odňatia slobody, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade súd neupustil od výkonu peňažného trestu a zároveň neprichádzal do úvahy postup podľa Najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatu podanej sťažnosti tvoria opakované námietky bez akýchkoľvek relevantných dokladov preukazujúcich

5

uvedené tvrdenia, s ktorými sa však už súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a na odôvodnenie ktorých odkazuje. Pritom najvyšší súd upozorňuje na ustanovenie , v zmysle ktorého odsúdená S. H. môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu tým, že peňažný trest zaplatí.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. marca 2017

JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová