Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/86/2016

Identifikačné číslo spisu: 1205200461 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1205200461.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. F.., bývajúceho v C., zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, proti žalovanej BL Slovakia, spol. s r.o., o sídlom v Nitre, Mostná 7 2 , zastúpenej A K Gavorová a partner, s.r.o., s o sídlom v Bratislave, Lombardiniho 22B, o zaplatenie 1 584,09 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2014 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. marca 2012, č. k. -205 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 584,09 € s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 18.10.2000 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie po právnej stránke s poukazom na , , , , , , , , , keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako spoločník žalovanej uhradil za žalovanú K. 12. októbra 2000 sumu 5 172,70 Sk, 25. augusta 2000 spoločnosti O. sumu 1 391,50 Sk, 15. augusta 2000 vyplatil E. C. mzdu za mesiac júl 2000 v sume 7 835 Sk a v ten istý deň vyplatil podľa svojho prehlásenia sebe mzdu za mesiac júl v sume 11 800 Sk, 9. augusta 2000 zaplatil žalobca za žalovanú colný dlh v sume 6 802 Sk. Ďalej mal za preukázané, že spoločnosť B.., ktorej pohľadávka v sume 14 720 Sk aj s prísl. bola 1. apríla 2003 postúpená na žalobcu, uhradila firma Z. sumu 16 779 Sk 2. októbra 2000. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca tak vlastne za žalovanú zaplatil spolu 49 781,20 Sk a z tejto celkovej sumy si žalobca uplatnil len 47 722,30 Sk, t. j. 1 584,09 € a trovy konania. Záverom prvoinštančný súd k námietke premlčania uplatnenou žalovanou uviedol, že z dôvodu, že medzi účastníkmi sa jedná o vzťah medzi spoločníkom žalovanej ako obchodnou spoločnosťou spravujú sa ich vzťahy a preto aj premlčacia doba sa upravuje ustanoveniami a je teda štvorročná. Uplatnené

pohľadávky zo strany žalobcu voči žalovanej vznikli v období júl až október 2000. Keďže si žalobca svoj vzájomný návrh podal 18. júna 2004, t. j. v štvorročnej premlčacej lehote, súd prvej inštancie žalobnému návrhu žalobcu vyhovel. O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol s odkazom na ustanovenie 2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. marca 2014 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobný návrh zamietol. Odvolací súd mal za to, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovanou vznesená námietka premlčania je nedôvodná, keďže medzi účastníkmi sa jedná o vzťah medzi žalobcom ako spoločníkom žalovanej a žalovanou ako obchodnou spoločnosťou, a keďže s a tento vzťah spravuje , preto aj premlčacia doba sa upravuje ustanoveniami a je teda štvorročná, nie je správny. Uviedol, že v zmysle je vzťah Občianskeho a vzťahom predpisu všeobecného a špeciálneho a preto platí, že sa uplatní na tie právne vzťahy, ktorých sa vyslovene týka, zatiaľ čo sa použije subsidiárne vo všetkých ostatných majetkových vzťahoch fyzických a právnických osôb, majetkových vzťahoch medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahoch vyplývajúcich z práva na ochranu osôb, na ktoré a nedopadá. Ak ale v ustanoveniach až obsahuje kogentnú a ucelenú úpravu problematiky premlčania, dopadajúcu napr. aj na bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z neplatnej zmluvy ( ), je v obchodných vzťahoch vylúčené použitie ustanovení o premlčaní. Odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci, ale žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalobca ako spoločník žalovanej z vlastných finančných prostriedkov za žalovanú plnil tretím subjektom čo mala žalovaná plniť sama, čím medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa , a , ktorý sa riadi ustanoveniami , keď tento záväzkový vzťah nemá charakter tzv. relatívneho obchodu v zmysle , ani absolútneho obchodu v zmysle , ktorý pre aplikáciu vyžaduje, aby medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou išlo o vzťah týkajúci sa účasti na spoločnosti alebo o vzťah zo zmluvy o prevode podielu spoločníka, pretože žalobca bol síce v okamžiku vzniku bezdôvodného obohatenia spoločníkom žalovanej, ale vyplatenie peňazí tretím subjektom nesúviselo s účasťou žalobcu na spoločnosti ani s prevodom jeho podielu. Vzhľadom na uvedené mal tak odvolací súd za zrejmé, že na právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré sú predmetom konania nedopadá a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je preto treba posudzovať podľa všeobecnej normy, t. j. podľa a to vrátane úpravy premlčania takéhoto nároku. Po zopakovaní dokazovania odvolací súd zistil, a uvedené ani medzi účastníkmi sporné nebolo, že žalobca zaplatil K. R. 12. októbra 2000 sumu 5 172,70 Sk, spoločnosti O. a.s. 25. augusta 2000 sumu 1 391,50 Sk, 15. augusta 2000 E. C. mzdu za mesiac júl 2000 v sume 7 836 Sk a sebe vyplatil v ten istý deň mzdu za mesiac júl 2000 v sume 11 800 Sk, 9. augusta 2000 zaplatil Colnici Bratislava colný dlh v sume 6 802 Sk a spoločnosť B. s.r.o., ktorej pohľadávka v sume 14 720 Sk aj s prísl. bola dňa 1.4.2003 postúpená na žalobcu, uhradila firme M.F. R. s.r.o. za žalovanú dňa 2.10.2000 sumu 16 779 Sk. Vzhľadom na posledný dátum platby 12. október 2000 (postúpenie pohľadávky z 1. apríla 2003 t. j. zmena v osobe veriteľa nemá v zmysle , vplyv na plynutie premlčacej doby) uplynula 3 ročná objektívna premlčacia lehota 12. októbra 2003 (pri ostatných nárokoch ešte skôr). Odvolací súd tak konštatoval, že ak si žalobca uplatnil svoj nárok vzájomným návrhom v konaní sp. zn. doručeným súdu 18. júna 2004, uplatnil si ho po uplynutí premlčacej doby pri všetkých nárokoch, námietka premlčania vznesená žalovanou je dôvodná a premlčané právo potom nie je možné priznať. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zmenil a žalobný návrh žalobcu zamietol. 3. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením a tiež v spojení s , a (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený), ako dovolací dôvod uviedol a (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne právne posúdenie veci súdom). Namietal, že odvolací súd prekročením rozsahu odvolania, keď s poukazom na námietku premlčania, ktorú žalovaná vzniesla voči jedinej položke v hodnote 14 720 Sk (488,61 €), odôvodnil

premlčanie všetkých ostatných položiek zahrnutých v sume 1 584,09 €, ktoré si dovolateľ žalobným návrhom uplatnil, prekročil rozsah svojho preskúmavacieho práva, čím prekročil svoju právomoc. Uviedol, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, napriek tomu, že sa k jedinému dôvodu zmeny rozhodnutia, teda k premlčaniu, nikdy nikto nevyjadril. Odvolací súd vyniesol svoj rozsudok ako prekvapivé dôvodenie pojmom, ktorý nebol predmetom skúmania a dokazovania, čím porušil a odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom vyjadrením a poukazom na dôkazy k tejto zmenenej časti. Zároveň poznamenal, že zmenou skutkových zistení súdu prvej inštancie, doplnením nesprávnych dátumov uplatnenia jednotlivých položiek, ktorú odvolací súd vykonal bez akéhokoľvek dokazovania, porušil tak a odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Namietal, že členkou odvolacieho senátu bola vylúčená sudkyňa JUDr. Z. U. , ktorá bola zákonnou sudkyňou v prvoinštančnom konaní o pôvodnej veci sp. zn. . Namietal, že odvolací súd prehliadol, že vyplatenie peňazí tretím subjektom neznamenalo začiatok záväzkového vzťahu medzi tretími subjektmi, dovolateľom a žalovanou, ale bolo ukončením a riešením predchádzajúceho existujúceho záväzkového vzťahu. Poukázal na ods. účinného do 4. decembra 2001, v zmysle ktorého s a vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom p r i zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Poznamenal, že takto je záväzok činnosti konateľa voči spoločnosti záväzkom mandatára voči mandantovi v zmysle a nasl. . Vzťah medzi spoločnosťou a dovolateľom, súvisiaci s výkonom jeho funkcie konateľa, resp. spoločníka, p r i obstarávaní záležitostí spoločnosti je vždy vzťahom obchodnoprávnym, keďže ide o absolútne obchody podľa . Mal za to, že po ukončení účinnosti mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou a dovolateľom ako konateľom tejto spoločnosti, vznikla účinná zmluva medzi spoločnosťou a dovolateľom ako spoločníkom tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že právny stav neumožňuje ani v podmienkach , aby boli premlčané vzájomné pohľadávky splatné v čase, kedy sa stretli, pokiaľ bol vykonaný platný započítací prejav a bez akýchkoľvek pochýb nemôžu byť premlčané pohľadávky dovolateľa ani v podmienkach , kedy sa zákaz použitia inštitútu premlčania nachádza expressis verbis priamo v zákone. Z týchto dôvodov žiadal, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí v celom rozsahu a súčasne prizná dovolateľovi na vrub žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Zároveň navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko v prípade neodloženia vykonateľnosti tohto rozsudku bude prvoinštančný súd rozhodovať o náhrade trov konania, čo by mohlo závažne poškodiť dovolateľa. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol, nakoľko neexistujú také dôvody alebo vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 5. Dovolanie žalobcu bolo podané 22. mája 2014. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade so zákonom, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia dovolacieho pojednávania. 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , , 8. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval a proti uzneseniu Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle Žalobca podal dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, jeho dovolanie preto je prípustné. 9. účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu, aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád, ktoré boli uvedené v ods.

1 O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia išlo vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 10. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. 11. Žalobca namietal, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v zmysle 12. Nedostatok právomoci súdu ( ) ako neodstrániteľný nedostatok podmienky konania vždy vedie k zastaveniu konania. Dovolateľ vadu konania v zmysle nevyvodzoval z toho, že odvolací súd nemal v danej veci právomoc konať a rozhodovať, jeho právomoc v predmetnom konaní nepopieral. Namietal, že odvolací súd prekročil svoju právomoc tak, že prekročil rozsah odvolania žalovanej v časti rozsahu námietky premlčania. Vychádzajúc z obsahu jeho podania ( ) však namieta inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd neprekročil obsah odvolania podaného žalovanou, keď rozhodol o celom nároku. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná ním napadla celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a namietala premlčanie celého žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd tak správne preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Z a týchto okolností námietka dovolateľa o existencii vady podľa nie je dôvodná, nakoľko odvolací súd rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci. 13. Podľa presvedčenia dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Namietal, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, napriek tomu, že sa k jedinému dôvodu zmeny rozhodnutia, teda k premlčaniu, nikdy nikto nevyjadril. 14. Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania a svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd nečakane založil svoje rozhodnutie na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, že konanie je takouto vadou postihnuté. 15. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumel taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval 16. Žalobca zastáva názor, že odvolací súd nerešpektoval postup v zmysle Toto ustanovenie ukladalo odvolaciemu súdu, aby pred rozhodnutím o odvolaní v prípade, ak je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval účastníkov konania vyjadriť sa k možnému použitiu tohto „nového“ ustanovenia. 17. K dôsledkom nerešpektovania procesného postupu odvolacieho súdu upraveného ustanovením najvyšší s úd zaujal stanovisko v judikáte R 33/2011, v ktorom konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania (procesnú stranu) v zmysle , aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle 18. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že v prejednávanej veci odvolací súd posúdil vec podľa ustanovení , , a ; teda že žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalobca ako spoločník žalovanej z vlastných finančných prostriedkov za žalovanú plnil tretím subjektom čo mala žalovaná plniť sama, čím medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia; ku ktorým sa účastníci dovtedy nevyjadrovali. Tieto zákonné ustanovenia, ktoré odvolací súd považoval pre rozhodnutie za určujúce, ale súd prvej inštancie neaplikoval. 19. Keďže aplikácia ustanovenia bola pre výsledok sporu rozhodujúca, mal odvolací súd postupovať v súlade s a umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia. Zo spisu ale vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval, v dôsledku čoho účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť tohto „nového“ právneho

názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd zaťažil konanie vadou zmätočnosti spočívajúcou v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom ( ). 20. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namieta existenciu vady konania v zmysle ustanovenia , t. j. že rozhodoval vylúčený sudca. Žalobca namietal, že jedna z členiek odvolacieho senátu bola JUDr. Z. U., ktorá rozhodovala v konaní o pôvodnej veci sp. zn. . 21. Dovolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti námietky dovolateľa, že v konaní došlo k vade konania podľa , štúdiom v súdnom spise zistil, že zákonným sudcom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. bol JUDr. Z., ktorý rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu žalobcu na samostatné konanie. Žalobcom namietaná sudkyňa rozhodovala o prerušení konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II uznesením zo 7. mája 2002 sp. zn. , teda v čase, keď vzájomný návrh žalobcu nebol podaný. Námietka žalobcu o existencii procesnej vady konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa nie je preto opodstatnená. 22. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu (viď vyššie bod 16. a 19.) vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). So zreteľom na (procesný) dôvod zrušenia napadnutého rozsudku nezaoberal s a opodstatnenosťou argumentácie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.