Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/91/2015

Identifikačné číslo spisu: 8015200333 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200333.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa: W. Q.-K., bytom N. č. XXX, I. K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. augusta 2015, č.k. -17, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. augusta 2015, č.k. -17 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 3. februára 2015 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom z 12. augusta 2015, č.k. -17 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 3. februára 2015, č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „“) a podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“).

Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 27. júna 2014. Starobný dôchodok žiadal priznať od 27. júna 2011. V konaní o priznanie starobného dôchodku potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 5. marca 1998 preukázal, že mu bol od 1. februára 1998 priznaný príspevok za službu podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov v súčinnosti s a Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení ďalších zmien a doplnení. Na nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.10.1965 do 27.9.1967 a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 16.1.1970 do 31.1.1998 zaradená do I.

kategórie funkcií. Pretože získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa od 18.12.2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Nepochybila preto odporkyňa, ak dospela k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok je príslušný orgán Ministerstva vnútra SR a preskúmavané rozhodnutie krajský súd potvrdil podľa

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde sa uvádza, že postup Sociálnej poisťovne - ústredie bol správny a jeho nárok na starobný dôchodok má realizovať príslušný odbor sociálneho zabezpečenia MV SR, ktorý sa však bráni a necíti sa byť kompetentný o tejto veci rozhodnúť. Ako dôkaz pripojil list od Sociálnej poisťovne, ústredie - postúpenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku na MV SR z 22.9.2014. Dňa 26.10.2015 mu bol doručený list z odboru sociálneho zabezpečenia MV SR, ktorým mu bola žiadosť o starobný dôchodok vrátená späť s odkazom na právny názor NS SR sp. zn. z 26. septembra 2012 a z 24. novembra 2011. Zdôraznil, že počas celého svojho produktívneho života povinne platil dôchodkové poistenie vždy sociálnej poisťovni a na základe toho sa domnieva, že by sociálna poisťovňa mala priznať a vyplácať starobný dôchodok. Pri odchode z policajných služieb mu bol priznaný príspevok za službu (nie výsluhový príspevok) podľa , ktorý sa mal poberať až do dovŕšenia fyzického veku nároku na starobný dôchodok, v jeho prípade 55 rokov a po dovŕšení tohto veku sa mal pretransformovať na starobný dôchodok, kde mali byť zohľadnené všetky odpracované roky, čo sa však nestalo.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na ustálený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého vznik nároku na starobný dôchodok podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa , (ďalej len „“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka zachovania nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku z dôvodu splnenia vekovej podmienky 55 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa

V prejednávanej právnej veci podľa tretej hlavy piatej časti nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žiadateľ o starobný dôchodok -navrhovateľ, bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a bol mu od 1. februára 1998 priznaný príspevok za službu podľa a . Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba služby v ozbrojených silách od 18. roku veku v počte 30 rokov v I. kategórii funkcií. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po priznaní výsluhového príspevku navrhovateľ už nebol zamestnaný, len evidovaný na úrade práce od 1. februára 1998 do 31. decembra 2003. Od 31. decembra 2003 je nezamestnaný a neevidovaný.

Prílohou č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXX XXX XXX/XX doba zamestnania, poistenia a iných činností preukázal, že pred nástupom na základnú vojenskú službu (od 01.10.1965) pracoval v O. Y. N., Lesný závod Q., od 19.07.1964 do 30.06.1965, v dobe od 01.07.1965 do 30.09.1965 nepracoval. Po ukončení základnej vojenskej služby (27.09.1967) získal ďalšie obdobia dôchodkového zabezpečenia od 01.10.1967 až do 13.10.1969, resp. do 15.01.1970, t.j. do nástupu do služobného pomeru príslušníka PZ a obdobie dôchodkového zabezpečenia získal aj po ukončení služobného pomeru. V konaní o žiadosti o starobný dôchodok tak preukázal oprávnenosť právneho nároku na starobný dôchodok.

V zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa vety prvej až tretej suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

V zmysle policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z obsahov spisov a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako 25 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa a a , pričom pri priznaní výluhového príspevku sa na kategórie funkcií neprihliadalo.

Odvolací súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ, narodený dňa 18. decembra 1946 splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa dňom 18. decembra 2001, ktorým dovŕšil vek 55 rokov.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa , ktoré je prechodným ustanovením, sa výsluhový

príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa a v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti tohto zákona.

Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli.

Podľa nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti ( až ) dňom 18. decembra 2001. Na túto skutočnosť nemajú vplyv ani skutočnosti týkajúce sa ďalšej doby zamestnania, poistenia a iných činnosti preukázaných na strane 1 prílohy č. 1 k žiadosti o dôchodok XXX XXX XXX/XX po 1. februári 1998, resp. od priznania príspevku za službu.

Podľa nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.

Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003. Vzhľadom na to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zhodne ako krajský súd konštatoval, že nárok na starobný dôchodok podľa vo výške podľa navrhovateľovi nesporne vznikol už ku dňu 18. december 2001 a zostal zachovaný podľa v spojení s .

Z dôvodu, že navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov teda aj o nároku na starobný dôchodok (prípadne o jeho zvýšení za dobu ďalšieho poistenia), nie je v danom prípade ustanovením bodu 1 dotknutá.

Právny názor krajského súdu, ktorým podľa považoval preskúmané rozhodnutie správneho orgánu, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, za súladné so zákonom, nie je správny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť - táto kompetencia patrí príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom

a preto rozsudok krajského súdu zmenil podľa veta prvá v spojení s a a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 3. februára 2015 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 27. júna 2014, ktorým žiadal dôchodok priznať od 27. júna 2011, je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s , t.j. príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia , S.s.p. v spojení s veta prvá a v spojení s ust. a s veta prvá a s . Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.