Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/113/2015

Identifikačné číslo spisu: 5111217966 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5111217966.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Q. Z., bývajúcej v V., zastúpenej Centrom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, proti povinnému V. P., bývajúcemu v W., o vymoženie 4 328,75 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. decembra 2013 č.k. -173 a dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. decembra 2013 č.k. - 173 vo výrokoch II., V., VI. z a s t a v u j e. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2015 sp. zn. vo výrokoch 1., 2., 4. o d m i e t a. Oprávnená nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina uznesením z 20. decembra 2013 č.k. -173 rozhodol tak, že: I. námietkam povinného proti exekúcii v časti zaplatenia zmeškaného výživného vo výške 1 141,78 € vyhovuje, II. vo zvyšnej časti výživného vo výške 3 186,97 € námietky povinného proti exekúcii zamieta, III. exekúciu v časti vymáhania výživného v sume 1 141,78 € súd vyhlasuje za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavuje, IV. vo zvyšnej časti zaplatenia výživného v sume 3 186,97 € návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta, V. návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy zamieta, VI. námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje. 2. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu vo výrokoch II., IV.,V. a VI. podal povinný dňa 24. januára 2014 dovolanie (č.l. 186 a nasl. spisu), ktoré upresnil na výzvu súdu podaním z 23. januára 2015 a žiadal v týchto častiach uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Krajský súd v Žiline na odvolanie povinného (proti výrokom I. a III.) uznesením z 27. augusta 2015 sp. zn. rozhodol takto: 1. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného 3 186,97 €, 2. odvolanie povinného proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie o vyhovení námietkam povinného

proti exekúcii v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1 141,78 € a proti výroku III. tohto uznesenia o vyhlásení exekúcie v časti o vymoženie výživného vo výške 1 141,78 € za neprípustnú a o jej zastavení v tejto časti, odmietol, 3. vo výrokoch II., V. VI. odvolaním nenapadnutých, zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté, 4. účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2015 sp. zn. podal povinný dňa 28. októbra 2015 dovolanie (č.l. 258 spisu) a žiadal, aby najvyšší súd jeho dovolaniu vyhovel, exekúciu zrážkami zo mzdy zastavil a vec vrátil krajskému, resp. okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení namietal, že napadnuté uznesenie nie je preskúmateľné, nedá sa z neho zistiť, či bol alebo nebol súd nesprávne obsadený, či nerozhodoval vo veci vylúčený sudca, lebo z napadnutého rozhodnutia je zrejmé iba, že toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0, vo veci rozhodoval JUDr. Erik Varga ako predseda senátu a mená ostatných sudcov rozhodujúcich vo veci sú pre neho ako účastníka neznáme. Namietal tiež, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nemal možnosť vyjadriť sa k tabuľkám ohľadom výšky dlhu na výživnom, napadnuté rozhodnutie je postihnuté inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie ( ) a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). 5. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Uznesenie Okresného súdu Žilina z 20. decembra 2013 č.k. -173 vo výrokoch II., IV., V., VI. napadol povinný dňa 24. januára 2012 dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) skúmajúc, či podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 vyvolalo dovolanie povinného účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu konštatuje, že do uvedeného dňa bolo možné dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu (viď ); na rozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa ( ) nebol najvyšší súd funkčne príslušný. 6.1. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal do 30. júna 2016 neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, preto najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval podľa a (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). 6.2. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie súdu prvého stupňa. 6.3. V danom prípade teda podaním dovolania povinného nenastal ním sledovaný účinok, ktorý by v zmysle zostal zachovaný aj po 1. júli 2016 a umožňoval meritórny dovolací prieskum. Dovolací súd vzhľadom na to konanie o jeho dovolaní proti výrokom II., V. a VI. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zastavil podľa . 7. Povinný podal dovolanie aj proti výrokom 1., 2., 4. uznesenia Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2015 sp. zn. . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie z 28. októbra 2015 podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 8. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď veta prvá ). Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 [viď (ďalej len „“)]. 9. Okresný súd Žilina uznesením z 9. novembra 2015 č.k. -271 vyzval povinného na odstránenie vád tohto podania, poučil ho o náležitostiach dovolania v zmysle a v spojení s , ako aj o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrum právnej pomoci podľa a tiež o následkoch nerešpektovania tejto výzvy. Zo spisu vyplýva, že povinný podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci pre dovolacie konanie zaslaný Centru právnej pomoci v Banskej Bystrici. 9.1. Centrum právnej pomoci Kancelária Banská Bystrica oznámilo súdu, že povinnému nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci. V dôsledku odvolania povinného vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom z 19. januára 2016 sp. zn. rozhodnutie centra potvrdil. Na odvolanie povinného proti uvedenému rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 22. februára 2017 sp. zn. tento rozsudok potvrdil. 10. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v danom prípade zostala nesplnená osobitná

podmienka dovolacieho konania ( a ) a nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum (viď ). 11. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie proti uzneseniu krajského súdu odmietol podľa . 12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ). 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.