Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
529/400311.eee722.pdf
PDF · 108.89 KB
No categories available
3Ndt/7/2017
N a j v y š š í s ú d 3 Ndt 7/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela
na neverejnom zasadnutí konanom 5. apríla 2017 v Bratislave v trestnej veci obžalovanej
Mgr. J. P . pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o návrhu na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
I. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. v y l u č u j e všetkých sudcov Krajského
súdu v Bratislave z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovanej
Mgr. J. P. vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2To/16/2017.
II. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovanej Mgr. J. P. vedená na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2To/16/2017, sa tomuto súdu o d n í m a
a p r i k a z u j e sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Bratislave sa vedie pod sp. zn. 2To/16/2017 trestné konanie proti
obžalovanej Mgr. J. P. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b/ Trestného zákona, v rámci ktorého má uvedený súd rozhodnúť o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 23. novembra 2016, sp. zn.
Predmetná trestná vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave 10. februára
2017.
Obžalovaná podala dňa 29. novembra 2016 námietku zaujatosti podľa
§ 31 ods. 1 Tr. por., ktorú odôvodnila tým, že existuje dôvodná obava, že všetci sudcovia
Krajského súdu v Bratislave môžu byť zaujatí (tzv. generálna námietka zaujatosti),
a to z dôvodu ich prepojenosti na jej bývalého manžela, bývalého predsedu jedného
zo senátov Krajského súdu v Bratislave - Mgr. Viliama Pohančeníka, ktorý v predmetnej veci
vypovedal ako svedok. Tento na uvedenom súde pôsobil, pričom je presvedčená
o nadštandardných vzťahoch sudcu Mgr. Viliama Pohančeníka s ostatnými sudcami
Krajského súdu v Bratislave , ktorí by teraz mali rozhodovať o jej odvolaní. Jej bývalý manžel
Mgr. Viliam Pohančeník by teda mohol ovplyvniť právny názor konajúcich sudcov v jej veci.
Dňa 30. marca 2017 predložil Krajský súd v Bratislave Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o vyššie uvedenej námietke obžalovanej
Mgr. J. P., ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského súdu k
ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci. Z vyjadrení sudcov pritom vyplýva, že
zaujatí sa cítia iba piati sudcovia, vrátane bývalého sudcu krajského súdu Mgr. Viliama
Pohančeníka (č. l. 1159 - 1174). Najvyšší súd však podotýka, že predmetný sudcovia sa
vyjadrovali k námietke zaujatosti obžalovanej a nie vo vzťahu k sudcovi
Mgr. Viliamovi Pohančeníkovi.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej
zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú
nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného
na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad
trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por.
patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,
prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov
či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní, ale na púhom predpoklade)
alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné
skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je
potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti
sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack p. Belgicko -
rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Le Compte a ďalší p. Belgicku – rozsudok
z 23. júna 1981). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych
skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán i verejnosti. Objektívne hľadisko
je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti
o zaujatosti sudcu. Pri objektívnej nestrannosti stačí, ak sú tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať
pochybnosti o nestrannosti súdu. Podľa ESĽP je potrebné „ísť ďalej než ako sa vec javí“
(looking behind appearances). Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť,
že je vykonaná (justice must not only be done, it must also be seen to be done) viď
rozsudky ESĽP Delcourt p. Belgicku – zo 17. januára 1970, Saraiva De Carvalho
p. Portugalsku – z r. 1994.
Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca má určitý (nie nezaujatý) vzťah
k veci. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k prejednávanej veci,
osobám, ktorých sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle
a nestranne.
Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho
nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút
či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho
osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu alebo k osobám, ktorých sa úkon
priamo týka. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti
Dánsku, rozsudok z 24. mája 1989, č. 10486/83). Rozhodujúce nie je pritom subjektívne
stanovisko sudcu či presvedčenie subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale iba
existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti
o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje len podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, ale nepochybne aj podľa objektívnych symptómov.
V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia
predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, potom nie je možné vysloviť, že sú dané
predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na jeho
vylúčenie.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu
zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno
vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba
zo závažných zákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku, ktoré sudcovi
bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato (ÚS 2/2005).
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci
procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný
charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu
(alebo iného procesne činného orgánu – vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci
a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci
procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka a podobne,
boli činom poškodení eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom
skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.
Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným
v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených,
ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah,
ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä
v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených
v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp.
negatívny vzťah.
Hoci nie sú pochybnosti o tom, že by procesne činní sudcovia rozhodovali v danej
veci nestranne a nezaujato, a teda subjektívna nestrannosť bola splnená, fakt, že bývalý
manžel obžalovanej Mgr. Viliam Pohančeník, ktorý v predmetnej veci vystupoval
ako svedok, bol bývalý sudca Krajského súdu v Bratislave od 1. januára 2003
do 28. februára 2017, táto okolnosť by mohla vo verejnosti vyvolať pochybnosti
o nestrannosti a nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave. Na základe uvedeného
existujú určité okolnosti spochybňujúce nestrannosť a nezaujatosť sudcov Krajského súdu
v Bratislave, hoci sa zaujatí cítia len piati z nich, táto skutočnosť nebráni najvyššiemu súdu
predmetnú vec Krajskému súdu v Bratislave odňať a prideliť ju inému súdu.
Vyššie uvedené skutočnosti preto odôvodňujú záver, že súdne konanie vedené
na Krajskom súde v Bratislave, bez akéhokoľvek spochybňovania profesionality sudcov,
by sa ako objektívne a nestranné nejavilo navonok. V danom prípade nie je podstatné,
či sa jednotliví sudcovia subjektívne cítia, alebo necítia zaujatí v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por.,
nakoľko pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti ich rozhodovania v prejednávanej trestnej
veci sú objektívneho charakteru.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú
vec obžalovanej Mgr. P. odňal Krajskému súdu v Bratislave a prikázal
ju Krajskému súdu v Banskej Bystrici, čo zodpovedá aj požiadavkám rýchlosti
a hospodárnosti trestného konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. apríla 2017
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová