Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndt/7/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela

na neverejnom zasadnutí konanom 5. apríla 2017 v Bratislave v trestnej veci obžalovanej

Mgr. J. P . pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa

§ 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o návrhu na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

I. Podľa v y l u č u j e všetkých sudcov Krajského

súdu v Bratislave z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovanej

Mgr. J. P. vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

II. Podľa trestná vec obžalovanej Mgr. J. P. vedená na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , sa tomuto súdu o d n í m a

a p r i k a z u j e sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Bratislave sa vedie pod sp. zn. trestné konanie proti

obžalovanej Mgr. J. P. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1

písm. b/, ods. 3 písm. a/ , s poukazom na ustanovenie

, v rámci ktorého má uvedený súd rozhodnúť o odvolaní

obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 23. novembra 2016, sp. zn.

.

Predmetná trestná vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave 10. februára

2017.

2

Obžalovaná podala dňa 29. novembra 2016 námietku zaujatosti podľa

, ktorú odôvodnila tým, že existuje dôvodná obava, že všetci sudcovia

Krajského súdu v Bratislave môžu byť zaujatí (tzv. generálna námietka zaujatosti),

a to z dôvodu ich prepojenosti na jej bývalého manžela, bývalého predsedu jedného

zo senátov Krajského súdu v Bratislave - Mgr. Viliama Pohančeníka, ktorý v predmetnej veci

vypovedal ako svedok. Tento na uvedenom súde pôsobil, pričom je presvedčená

o nadštandardných vzťahoch sudcu Mgr. Viliama Pohančeníka s ostatnými sudcami

Krajského súdu v Bratislave , ktorí by teraz mali rozhodovať o jej odvolaní. Jej bývalý manžel

Mgr. Viliam Pohančeník by teda mohol ovplyvniť právny názor konajúcich sudcov v jej veci.

Dňa 30. marca 2017 predložil Krajský súd v Bratislave Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o vyššie uvedenej námietke obžalovanej

Mgr. J. P., ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského súdu k

ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci. Z vyjadrení sudcov pritom vyplýva, že

zaujatí sa cítia iba piati sudcovia, vrátane bývalého sudcu krajského súdu Mgr. Viliama

Pohančeníka (č. l. 1159 - 1174). Najvyšší súd však podotýka, že predmetný sudcovia sa

vyjadrovali k námietke zaujatosti obžalovanej a nie vo vzťahu k sudcovi

Mgr. Viliamovi Pohančeníkovi.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený ( ).

Odňatie a prikázanie veci podľa je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej

zásady. Dôležité dôvody v zmysle môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú

nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného

na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad

trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle

patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,

prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

3

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní, ale na púhom predpoklade)

alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné

skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je

potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack p. Belgicko -

rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Le Compte a ďalší p. Belgicku – rozsudok

z 23. júna 1981). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych

skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán i verejnosti. Objektívne hľadisko

je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti

o zaujatosti sudcu. Pri objektívnej nestrannosti stačí, ak sú tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o nestrannosti súdu. Podľa ESĽP je potrebné „ísť ďalej než ako sa vec javí“

(looking behind appearances). Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť,

že je vykonaná (justice must not only be done, it must also be seen to be done) viď

rozsudky ESĽP Delcourt p. Belgicku – zo 17. januára 1970, Saraiva De Carvalho

p. Portugalsku – z r. 1994.

Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca má určitý (nie nezaujatý) vzťah

k veci. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k prejednávanej veci,

osobám, ktorých sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho

nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút

či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu alebo k osobám, ktorých sa úkon

4

priamo týka. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti

Dánsku, rozsudok z 24. mája 1989, č. 10486/83). Rozhodujúce nie je pritom subjektívne

stanovisko sudcu či presvedčenie subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale iba

existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti

o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje len podľa subjektívneho

stanoviska sudcu, ale nepochybne aj podľa objektívnych symptómov.

V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia

predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, potom nie je možné vysloviť, že sú dané

predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na jeho

vylúčenie.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu

zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba

zo závažných zákonných dôvodov uvedených v , ktoré sudcovi

bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato ().

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci

procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný

charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu

(alebo iného procesne činného orgánu – vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci

procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka a podobne,

boli činom poškodení eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom

skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným

v sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených,

ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah,

ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä

v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených

5

v , ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp.

negatívny vzťah.

Hoci nie sú pochybnosti o tom, že by procesne činní sudcovia rozhodovali v danej

veci nestranne a nezaujato, a teda subjektívna nestrannosť bola splnená, fakt, že bývalý

manžel obžalovanej Mgr. Viliam Pohančeník, ktorý v predmetnej veci vystupoval

ako svedok, bol bývalý sudca Krajského súdu v Bratislave od 1. januára 2003

do 28. februára 2017, táto okolnosť by mohla vo verejnosti vyvolať pochybnosti

o nestrannosti a nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave. Na základe uvedeného

existujú určité okolnosti spochybňujúce nestrannosť a nezaujatosť sudcov Krajského súdu

v Bratislave, hoci sa zaujatí cítia len piati z nich, táto skutočnosť nebráni najvyššiemu súdu

predmetnú vec Krajskému súdu v Bratislave odňať a prideliť ju inému súdu.

Vyššie uvedené skutočnosti preto odôvodňujú záver, že súdne konanie vedené

na Krajskom súde v Bratislave, bez akéhokoľvek spochybňovania profesionality sudcov,

by sa ako objektívne a nestranné nejavilo navonok. V danom prípade nie je podstatné,

či sa jednotliví sudcovia subjektívne cítia, alebo necítia zaujatí v zmysle ,

nakoľko pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti ich rozhodovania v prejednávanej trestnej

veci sú objektívneho charakteru.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú

vec obžalovanej Mgr. P. odňal Krajskému súdu v Bratislave a prikázal

ju Krajskému súdu v Banskej Bystrici, čo zodpovedá aj požiadavkám rýchlosti

a hospodárnosti trestného konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. apríla 2017

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová