Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Csp-76-2020.pdf
PDF · 116.42 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenej advokátom: JUDr. Oskar Chnápko so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: K. H., narodená XX. X. XXXX, trvale pobytom V.. T.L.. I. X, XXX XX S. Y. E., o zaplatenie 400,41 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 345,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13,66 eura od 4. 11. 2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 170,04 eura od 6. 12. 2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 51,98 eura od 4. 1. 2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 55,98 eura od 1. 2. 2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 54,18 eura od 1. 3. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,74 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobou, doručenou dňa 31. 10. 2019, domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 400,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13,66 eura od 4. 11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 175,03 eura od 6. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 76,77 eura od 4. 1. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,97 eura od 1. 2. 2017 do zaplatenia, zo sumy 73,98 eura od 1. 3. 2017 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 na žalobkyňu. Medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku, na základe ktorých právny predchodca žalobkyne žalovanej aktivoval program služieb a žalovaná sa zaviazala k pravidelnému splácaniu ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Právny predchodca žalobkyne na základe uvedenej zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 15. 10. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 13,66 eura s lehotou splatnosti 3. 11. 2016, faktúra zo dňa 15. 11. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 175,03 eura s lehotou splatnosti 5. 12. 2016, faktúra zo dňa 15. 12. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,77 eura s lehotou splatnosti 3. 1. 2017, faktúra zo dňa 15. 1. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 60,97 eura s lehotou splatnosti 31. 1. 2017 a faktúra zo dňa 15. 2. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 73,98
eura s lehotou splatnosti 28. 2. 2017. Žalobkyni vznikla voči žalovanej nezaplatením uvedených faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila, a preto si ju uplatňuje touto žalobou. Vzhľadom na to, že žalovaná je s úhradou predmetných faktúr v omeškaní, žalobkyňa si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa označila a predložila listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10. 10. 2016 a Dodatok k zmluve zo dňa 10. 10. 2016, splatné faktúry, odstúpenie od zmluvy zo dňa 22. 8. 2017, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 8. 2018, výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 17. 10. 2019 a podacím hárkom.
4. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. 34Up/1623/2019, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť, následne žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní, a preto sa platobný rozkaz podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená dňa 29. 12. 2020 tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“).
5. Uznesením, č. k. 63Csp/37/2021-40 zo dňa 21. 7. 2021, súd vyzval žalovanú podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
6. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP a nepodarilo sa zistiť skutočný pobyt žalovanej, preto dňa 10. 8. 2021 súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, pričom žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 116 ods. 2 CSP). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní ostala nečinná.
7. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V danej veci bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 400,41 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. 1. 2022. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 29. 10. 2021. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
10. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobkyňou (odsek 3. odôvodnenia tohto rozsudku), ako aj na základe ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Právny predchodca žalobkyne Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, t. č. Bajkalská 28, Bratislava, uzatvoril dňa 10. 10. 2016 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok uvedenej obchodnej spoločnosti zriadiť a sprístupniť žalovanej verejnú telefónnu službu v programe služieb Happy XXL volania NAJ k tel. č. XXXXXXXXX pridelenému k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, dátovej služby internet v mobile 6000, služby Happy mobilný telefón, CLIP, Euro Roaming, povolenie medzinárodných hovorov, faktúra, jazyk účtu, SMS notifikácia o vystavení, splatnosti a úhrade faktúry, MMS, kontrola dát, a to za podmienok dohodnutých v zmluve, za čo sa žalovaná zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb a plniť povinnosti dohodnuté v zmluve a Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb, osobitných podmienkach a Cenníku.
12. Súčasne v deň podpisu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, t. j. dňa 10. 10. 2016 bol medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou uzatvorený aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bola aktivácia a poskytovanie programu služieb Happy XXL NAJ, záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie špecifikovaných služieb a dodržiavať povinnosti dohodnuté v zmluve, dodatku, Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb, Cenníku pre poskytovanie služieb Podniku, a to všetko počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov a záväzok právneho predchodcu žalobkyne zabezpečiť účastníkovi predaj mobilného telefónu Huawei P9 Lite za akciovú kúpnu cenu vo výške 1,- euro. Neakciová maloobchodná cena mobilného telefónu predstavovala sumu 269,- eur, súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby v sume 0,- eur a dohodnutá zmluvná pokuta ako počiatočná suma, ktorá bude klesať vo výške 268,- eur. Porušením záväzku viazanosti podľa bodu 3. Dodatku bolo okrem iného aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy.
13. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2016, splatnou dňa 3. 11. 2016, vyúčtoval právny predchodca žalobkyne za fakturačné obdobie 15. 9. 2016 do 14. 10. 2016 žalovanej sumu v celkovej výške 13,66 eura vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 7,2201 eura bez DPH, iných poplatkov a služieb označených ako Clip v sume 4,1583 eura bez DPH.
14. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2016, splatnou dňa 5. 12. 2016, vyúčtoval právny predchodca žalobkyne za fakturačné obdobie 15. 10. 2016 do 14. 11. 2016 žalovanej sumu v celkovej výške 175,03 eura vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 43,3207 eura bez DPH, hlasovej spotreby vo výške 4,9019 eura bez DPH, iných poplatkov a služieb označených ako Dáta navyše 1000 MB (12x) a Cestovný lístok BA vo výške 59,9004 eura bez DPH a upomienky oneskorenej platby v sume 4,99 eura.
15. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2016, splatnou dňa 3. 1. 2017, vyúčtoval právny predchodca žalobkyne za fakturačné obdobie 15. 11. 2016 do 14. 12. 2016 žalovanej sumu v celkovej výške 76,77 eura vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 43,3207 eura bez DPH, iných poplatkov a služieb označených ako obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eura bez DPH a upomienky oneskorenej platby v sume 4,99 eura.
16. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 1. 2017, splatnou dňa 31. 1. 2017, vyúčtoval právny predchodca žalobkyne za fakturačné obdobie 15. 12. 2016 do 14. 1. 2017 žalovanej sumu v celkovej výške 60,97 eura vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 46,6540 eur bez DPH a upomienky oneskorenej platby v sume 4,99 eura.
17. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2017, splatnou dňa 28. 2. 2017, vyúčtoval právny predchodca žalobkyne za fakturačné obdobie 15. 1. 2017 do 14. 2. 2017 žalovanej sumu v celkovej výške 73,98 eura vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 45,1490 eur bez DPH a poplatku za prerušenie služby - neplatenie v sume 16,50 eura bez DPH.
18. Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22. 8. 2017 právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanej, že odstupuje od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 1. 9. 2017 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zároveň v oznámení uviedol zoznam neuhradených faktúr v celkovej sume 668,41 eura. V odstúpení upozornil žalovanú, že ak napriek písomnej výzve spoločnosti Slovak Telekom bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovanej písomnou zmluvou inej osobe aj bez jej súhlasu.
19. Listom zo dňa 17. 8. 2018 právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky voči žalovanej vyúčtovanú vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 400,41 eura s príslušenstvom, vedené pod ref. č.
XXXXXXXXXX Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 7. 2018 na žalobkyňu BENCONT COLLECTION, a. s. a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy na účet nového veriteľa.
20. Predžalobnou výzvou zo dňa 17. 10. 2019 žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu aktuálneho zostatku dlhu spolu s príslušenstvom v celkovej výške 544,04 eura v dodatočnej lehote 5 dní od doručenia výzvy. Podľa predloženého poštového podacieho hárku bola výzva podaná na odoslanie žalovanej dňa 21. 10. 2019.
21. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
22. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 381/2011 Z. z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
23. Podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
24. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
28. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
29. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
34. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
35. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa § 517 ods. 1, vetá prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
41. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore mal súd za preukázanú z oznámenia spoločnosti Slovak Telekom, a. s. o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 8. 2018 adresovaného žalovanej, z ktorého vyplýva, že žalovaná pohľadávka s príslušenstvom bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom dňa 3. 8. 2018 postúpená na žalobkyňu. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pre postúpenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom bez súhlasu žalovanej boli splnené aj podmienky stanovené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
42. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobkyne Slovak Telekom, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 10. 10. 2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách a Dodatok k zmluve. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to vzhľadom na postavenie právneho predchodcu žalobkyne, do predmetu podnikateľskej činnosti ktorého patrí uzatváranie zmlúv o poskytovaní verejných služieb prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí, a žalovanej, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis), preto súd uvedený zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa cit. zákonov. V konaní bolo nesporné, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobkyne žalovanej služby mobilnej siete, za ktoré však žalovaná riadne a včas nezaplatila sumy vyúčtované jednotlivými faktúrami.
43. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaná porušila svoju povinnosť riadne a včas uhradiť právnemu predchodcovi žalobkyne cenu poskytnutých služieb, keď neuhradila v lehote splatnosti cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb vyúčtovaných nasledovne: faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 3. 11. 2016 sumu 13,66 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 5. 12. 2016 sumu 175,03 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 3. 1. 2017 sumu 76,77 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31. 1. 2017 sumu 60,97 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 28. 2. 2017 sumu 73,98 eura. Z prehľadu poplatkov a prevádzky pre telefónne číslo žalovanej súd zistil, že faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX D. XXXXXXXXXX bol žalovanej okrem ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vyúčtovaný aj poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eura bez DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX aj poplatok za obmedzenie služby - neplatenie v sume 19,80 eura s DPH a faktúrou č. XXXXXXXXXX aj poplatok za prerušenie služby - neplatenie v sume 19,80 eura s DPH. Súd však za dôvodný považoval len nárok žalobkyne na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, t. j. vo výške 345,84 eura poskytnutých jej právnym predchodcom žalovanej, ktorá toto skutkové zistenie nerozporovala a v konaní netvrdila a nepreukázala, že by predmetnú pohľadávku v uvedenej výške ku dňu rozhodovania súdu zaplatila alebo pohľadávka zanikla inak, v dôsledku čoho súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy 345,84 eura.
44. Súd žalobkyni nepriznal poplatky vyúčtované ako upomienka oneskorenej platby v celkovej výške 14,97 eura (3 x 4,99 eura) ako ani poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie a poplatok za prerušenie služby pre neplatenie v celkovej sume 39,60 eura (2 x 19,80 eura) a v tejto časti súd žalobu zamietol. Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára zo strany právneho predchodcu žalobkyne, žalovaná nemala možnosť meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Hoci žalovaná v zmluve vyhlásila, že sa okrem iného oboznámila aj s cenníkom, ktorý sa ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy zaväzuje dodržiavať, avšak jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané. Poplatky za prerušenie služby, resp. obmedzenie služby spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľovi neposkytujú žiadne protiplnenie. Uvedené poplatky slúžia len na ochranu hospodárskych záujmov právneho predchodcu žalobkyne, ktorých účelom je prerušiť resp. obmedziť poskytované služby mobilnej siete a dosiahnuť tak úhradu splatných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Žalobkyňa v konaní navyše netvrdila a nepreukázala aké skutočné náklady spojené s prerušením a obmedzením služby vykonaním týchto úkonov vznikli jej právnemu predchodcovi. Poplatky za upomienky, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v konaní taktiež domáha, finančne sankcionujú spotrebiteľa a nielen upozorňujú na splatné záväzky voči dodávateľovi, v dôsledku čoho majú povahu skrytej zmluvnej pokuty, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Navyše, súd konštatuje, že doručením upomienok žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobkyne, nevznikli právnemu predchodcovi žalobkyne žiadne náklady, lebo upomienky boli súčasťou vystavených faktúr.
45. V súvislosti s uvedenou argumentáciou, poukazuje súd na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/123/2016 zo dňa 26. 6. 2017: „Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie ,než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je
poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.“
46. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie iných poplatkov a služieb a poplatkov za upomienky súd neuznal za dôvodné, nakoľko tieto neboli dojednané medzi stranami sporu, sú v rozpore s normami spotrebiteľského práva, neboli individuálne dojednané, preto súd žalobný návrh v tejto časti spolu vo výške 54,57 eura zamietol a priznal žalobkyni len nárok na zaplatenie ceny za plnenia, ktoré boli zo strany právneho predchodcu žalobkyne riadne poskytnuté, t. j. vo výške 345,84 eura.
47. Keďže sa žalovaná so splnením svojich záväzkov dostala do omeškania, keď neuhradila ceny za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti, vznikla jej tak povinnosť okrem dlžných súm zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po lehote splatnosti jednotlivých faktúr, a tak je povinná okrem istín zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, avšak len z tej výšky fakturovaných súm, ktoré súd žalobkyni priznal. Lehotu na plnenie žalovanej určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 400,41 eura, súd jej priznal sumu istiny 345,84 eura. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 86,37 % a žalovaná vo výške 13,63 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou bola v tomto prípade žalobkyňa, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bola žalovaná a zistil, že čistý úspech žalobkyne predstavuje 72,74 %, v rozsahu ktorom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.