Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/10/2016

Identifikačné číslo spisu: 7103899283 Dátum vydania rozhodnutia: 20.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7103899283.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore oprávneného: HARLEQUIN s.r.o., Košice, so sídlom Košice, Bernolákova 8, IČO: 36 174 378, proti povinnému: PROMINENT s. r. o., so sídlom Košice, Štúrova 4, IČO: 31 666 051, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Moyzesova 34, Košice, v konaní o vymoženie sumy 195,97 Eur s príslušenstvom, o dovolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. januára 2016, č. k. -50, takto

rozhodol:

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 12.06.2015, č. k. -32, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 11,19 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 6,64 Eur, z 20 % DPH (len z odmeny súdneho exekútora) vo výške 1,33 Eur, v súlade s § 196 Exekučného poriadku a hotových výdavkov 3,22 Eur. Z exekučného spisu č. EX 1035/2003 je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že dňa 31.10.2003 bol súdnemu exekútorovi poskytnutý preddavok od oprávneného na odmenu za výkon exekučnej činnosti a trovy konania vo výške 500,- Sk (16,60 Eur). Preto okresný súd od celkových trov exekúcie poskytnutý preddavok odpočítal, t. j. 11,19 Eur - 16,60 Eur = - 5,41 Eur. Prvoinštančný súd preto skonštatoval, že trovy súdneho exekútora boli pokryté a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, odvolanie súdneho exekútora napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.01.2016, č. k. -50, odmietol. Odvolací súd s poukazom na uviedol, že od 01.01.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vykonaná , podľa ktorej sa z ustanovenia vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku. Podľa Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa , ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ

nerozhodol sudca. Z uvedených ustanovení podľa odvolacieho súdu vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade, keďže odvolanie podal súdny exekútor dňa 03.07.2015.

3. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne poučil účastníkov o tom, že odvolanie proti uzneseniu nie je prípustné ( ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa , lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Exekútor má za to, že odvolací súd neakceptoval celý obsah základného práva na súdnu ochranu, za ktoré sa považuje právo exekútora ako účastníka exekučného konania v časti trov exekúcie, t. j. aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy a relevantných prameňov práva, ktoré má základ v platnom právnom poriadku SR. Podľa dovolateľa, z § 243 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Z predmetného prechodného ustanovenia novely Exekučného poriadku () podľa dovolateľa vyplýva, že v exekučných konaniach začatých pred 01.11.2013 mal odvolací súd rozhodovať podľa platných právnych predpisov t. j. i Exekučného poriadku v platnom znení do 31.10.2013. Dovolateľ zdôraznil, že toto exekučné konanie začalo v roku 2004, preto sa na neho vzťahujú všetky ustanovenia právnych predpisov v platnom znení do 31.10.2013 a nie po 01.11.2013.

5. Dovolateľ poukázal na to, že sa netýka a ani , ale len ustanovení až 13, až 7 a Exekučného poriadku. Rovnako Exekučného poriadku sa netýka tohto konania o odvolaní, pretože predmetné ustanovenie rieši iba právnu situáciu, ak bolo podané odvolanie pred účinnosťou novely Exekučného poriadku (pred 01.11.2013) a ku dňu 01.11.2013 (účinnosti novely Exekučného poriadku) nebolo o odvolaní rozhodnuté (rieši postup, kto rozhoduje o odvolaní po 01.11.2013, ak bolo podané odvolanie do 31.10.2013. proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, resp. sudcom prvoinštančného súdu.

6. Dovolateľ preto uviedol, že odvolací súd nesprávne a nerelevantne napadnutým výrokom odmietol rozhodnúť o jeho odvolaní, pričom postupoval príliš formalistický a mechanicky o práve exekútora na podanie odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie, a to z dôvodu nesprávneho výkladu a aplikácie prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnej veci, ktorá začala pred 01.11.2013. Týmto postupom odvolacieho súdu, šiel tento súd podľa dovolateľa nad rámec zákonnej úpravy a ústavnými princípmi spravodlivého konania. Rovnako nesúladným, arbitrárnym a nerelevantným spôsobom odôvodnil aplikovanie prechodného ustanovenia podľa znenia účinného od 01.11.2013, ktoré platia až na začaté exekučné konania po 01.11.2013, čím neposkytol exekútorovi v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov exekútora. Preto dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podal včas súdny exekútor s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (nazáklade ktorého právne účinky úkonov, ktoré

nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , , a

9. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle stručne uvádza, že dovolanie bolo podané na súd prvej inštancie po 01. 01. 2015. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať podľa ustanovení v znení (účinného od 01. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom sa uvádza v tomto znení).

10. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (ust. ).

11. Súdny exekútor napadol dovolaním uznesenie. Uznesenia súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ust. a Napadnuté uznesenie nie je uvedené v týchto ustanoveniach, preto prípustnosť dovolania súdneho exekútora z a nevyplýva.

12. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. , podľa ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia).

13. Podľa ale dovolanie podľa odseku 1, nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým tu treba rozumieť o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

14. Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania súdneho exekútora nevyplýva ani z ust.

15. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie súdneho exekútora proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ako procesne neprípustné odmietol, bez toho aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.