Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/23/2015

Identifikačné číslo spisu: 6014200718 Dátum vydania rozhodnutia: 20.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200718.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobkyne: T. P., bytom E., zastúpený advokátkou JUDr. Magda Jaňovková, sídlo Skuteckého 12, 974 54 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti a predchádzajúceho postupu žalovaného č. /CI zo dňa 11. apríla 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -45 zo dňa 16. januára 2015, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -45 zo dňa 16. januára 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podľa a zároveň náhradu trov konania žalobkyni nepriznal podľa , keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd po zhrnutí skutkového stavu veci okrem iného uviedol k námietke žalobkyne ohľadom toho, že samotná skutočnosť, že boli nájdené tabakové výrobky vo vozidle patriacej konkrétnej osobe, nestačí na to, aby bolo konštatované, že tabakové výrobky sa našli u tejto osoby, že takáto argumentácia žalobkyne nie je súladná so znením o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), nevychádza z dikcie zákona a nie je ani jeho výkladom, ale ho mení a dopĺňa. Naopak, vzťah osoby k u nej nájdeným výrobkom, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevie preukázať, je právne irelevantný. Podstatné je, kde boli tabakové výrobky nájdené, miesto umiestnenia tabakových výrobkov a dispozičný vzťah osoby k tomuto miestu, či už ide o hnuteľnú vec, odev, batožina, vozidlo,

loď atď. alebo nehnuteľnú vec. Slovné spojenie „osoba u ktorej boli nájdené“ nepripúšťa žiadny iný výklad ako ten, ktorý vychádza z významu tohto slovného spojenia a to, že výrobky boli nájdené v dispozičnej sfére danej osoby. Platiteľom dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa je osoba, u ktorej sa našli tabakové výrobky bez ohľadu na to, či s nimi nakladala ako s vlastnými. To znamená, každá osoba, u ktorej sa tabakové výrobky nájdu, teda aj tá, ktorej nájdené výrobky nepatria, avšak len v prípade, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov. Krajský súd uvádza, že nebolo sporné, že tabak bol nájdený v zaparkovanom uzamknutom aute žalobkyne, pričom sa v ňom nenachádzala žiadna iná osoba. Za takejto situácie nemá žiadny právny význam, že žalobkyňa, ktorá nebola prítomná pri tom, ako boli výrobky v jej aute zistené, bola vypočutá až jeden mesiac po tejto udalosti. Krajský súd k námietke žalobkyni ohľadom toho, že o tabaku nič nevie a autom nedisponovala v deň zistenia tabakových výrobkov uvádza, že svoje tvrdenia v správnom konaní ničím nepreukazovala a ani nepreukázala a preto žalovaný správne právne vec posúdil a žalobkyňu posúdil ako platiteľku spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré boli u nej nájdené, a ktorých pôvod alebo aspoň spôsob nadobudnutia nevedela preukázať.

3. V závere krajský súd uvádza, že žalovaný vec správne právne posúdil a vyčerpávajúco svoje rozhodnutie odôvodnil.

II.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie z dôvodov, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

5. Žalobkyňa uvádza, že nie je osobou u ktorej sa našli tabakové výrobky, pretože boli nájdené v odstavenom aute, s ktorým v čase nájdenia tabakových výrobkov nedisponovala, a preto ani logický, gramatický a ani systematický výklad zákona nedovoľuje záver, že žalobkyňa je osoba, ktorá by mala byť platiteľkou dane. Tým, že krajský súd prijal takýto záver, odňal žalobkyni možnosť konať pre súdom a dospel k nesprávnemu právnemu výkladu. Žalobkyňa opakovane tvrdí, že nemá žiadny vzťah k zaistenému tovaru a zo zákona vyplýva, že musí byť zistený subjekt, u ktorého sa takýto tovar nachádza a použitie zistenia, že sa tovar nachádzal u žalobkyne, ktorý mal najbližší vzťah k tovaru bez toho, žeby žalobkyňa k nemu mala akýkoľvek vôľový vzťah je nesprávne, a je len domnienkou, ktorú nie je možné ničím právne podložiť.

6. Žalobkyňa má za to, že ustanovenie pripúšťa rôzny výklad a je nejasné a neurčité a to nemôže byť na ťarchu adresáta právnej normy. Žalobkyňa ešte poukazuje na to, že keď krajský súd prijal záver, že platiteľom spotrebnej dane je každá osoba, u ktorej sa tabak nájde a teda aj tá, ktorej výrobky nepatria, vždy sa to vzťahuje na osobu a nie na najbližšiu osobu, ktorá mala najmenšiu potenciálnu dispozičnú moc nad tovarom.

III.

7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a má za to, že skutkové a právne okolnosti daňového prípadu uvádzané žalobkyňou v odvolaní predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým žalovaný vyjadroval už v predchádzajúcich daňových konaniach a v konkrétnom súdnom spore, v podobe písomných rozhodnutí, vyjadrení, resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci a preto žalovaný žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.

IV.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( , veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,

bez odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny.

9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

10. Súd v intenciách preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.

13. Podľa Platiteľ dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa <. je osoba, ktorá a) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.

14. Podľa Platiteľ dane neuvedený v odseku 2 <. je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.

1 6 . Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. /CI zo dňa 11.04.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 1095164/1/505721/2013 zo dňa 22.10.2013, v ktorom určil žalobkyni daň vo výške 72 050,94 € podľa a , pričom daňová povinnosť vznikla podľa v spojení s

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť skutočnosti ohľadom námietky žalobkyne, v zmysle ktorej sa nepovažuje za osobu, ktorej vznikla daňová povinnosť, nepovažuje sa za osobu u ktorej boli nájdené tabakové výrobky, že nemá žiaden vzťah k predmetným tabakovým výrobkom a považuje za pripúšťajúci rôzny výklad a je nejasný a neurčitý.

18. Najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa nemusí mať žiaden vzťah k predmetným tabakovým výrobkom, pretože dikcia ustanovenia zákona je zrozumiteľná a dostatočne jasná a vo vyjadrení zákonodarcu „a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými“ je jasne daný úmysel zákonodarcu vylúčiť možnosť liberácie od daňovej povinnosti tým, že by daňový subjekt nenakladal s tabakovými výrobkami ako vlastnými, čo znamená, že či má daňový subjekt určitý vzťah k tabakovým výrobkom je právne bezvýznamné a preto námietky žalobkyne ohľadom absencie jej vzťahu k tabakovým výrobkom sú irelevantné.

19. Žalobkyňa uvádza, že nie je osobou u ktorej sa našli tabakové výrobky, pretože vozidlo bolo odstavené a nedisponovala s ním v čase nájdenia tabakových výrobkov. Najvyšší súd k tomu uvádza, že

je nepodstatné, či sa tabakové výrobky nájdu v hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci v dispozičnej sfére žalobkyne. Pod dispozičnou sférou možno rozumieť čo najširšie možné ovládanie danej veci, čomu zodpovedá aj vyjadrenie zákonodarcu „zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u osoby.“ Najširšie možné ovládanie veci je nielen vlastníctvo veci, ale možno pod to zahrnúť aj držbu veci.

20. K tomu Najvyšší súd poukazuje na svoju predošlú rozhodovaciu prax a uvádza, že pojem držba tabakových výrobkov obsahovo zodpovedá akejkoľvek faktickej moci nad vecou, bez skúmania či držiteľ s vecou nakladá ako s vlastnou. Ide o objektívny stav. V občianskoprávnych vzťahoch sa táto situácia nazýva „detencia“. V správnom súdnictve nie je možné zamieňať význam pojmu „držba“ veci podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov s „držbou“ veci podľa . Napriek rovnakému názvu ide obsahovo o rozličné pojmy práva. ().

21.Vzhľadom na zistený skutkový stav je nepochybné, že tabakové výrobky sa našli vo vozidle, ktoré patrí žalobkyni a je nepodstatné, že predmetné vozidlo bolo odstavené a uzamknuté a v čase nájdenia tabakových výrobkov s ním žalobkyňa nedisponovala. Možno prísť k opačnému záveru, že žalobkyňa plne disponovala s vozidlom ako vlastníčka, pretože využila svoje vlastnícke oprávnenia a vypožičala vozidlo.

22. Je potrebné uviesť, že v zmysle a vzniká daňová povinnosť daňovému subjektu ex lege, t.j. automaticky zo zákona, ak sú naplnené podmienky v predmetných ustanoveniach. Predmetné ustanovenia colného zákona nerozlišujú či sa jedná o podnikateľa alebo iba o fyzickú osobu a preto nemá význam v danej veci rozlišovať či je žalobkyňa podnikateľka alebo nie. Jedná sa o prísnu objektívnu zodpovednosť, kde stačí ak sa u určitej osoby nájdu tabakové výrobky a táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom. Zákonodarca stanovil jediný liberačný dôvod, aby sa mohol daňový subjekt zbaviť objektívnej zodpovednosti a to: preukázanie pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom. To v správnom konaní a ani v súdnom prieskume žalobkyňa nepreukázala.

23. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne.

24. Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa a potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa , veta prvá , a neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.