Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/171/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ F.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, G., 2/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, G., obaja zastúpení: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., Budyšínska 3A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Bezručová Invest, s.r.o., so sídlom Bezručova 5, Bratislava, IČO: 43 870 295, zastúpený: LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, Bratislava, o zaplatenie 6.000 eur, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. júna 2020 č. k. -171 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovanému domáhali zaplatenia 6.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanému priznal voči obom žalobcom spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcami skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 11.11.2016 uzatvorili so žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G., predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, parkovacieho státia, podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom priľahlom pozemku. V bode 7.4 zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci je do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia predávajúcim oprávnený previesť všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu. Žalobcovia v žalobe uviedli, že mali záujem previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu, o čom upovedomili žalovaného osobne a e-mailom zo dňa 23.05.2018. Žalovaný im e-mailom zo dňa 28.05.2018 oznámil, že s postúpením práv a povinností súhlasí, pričom za uvedený súhlas je potrebné zaplatiť poplatok vo výške 12.000 eur, ktorý mal za podmienku uzavretia dohody o postúpení práv a povinností a výšku poplatku žalovaný považoval za primeranú. Právny zástupca žalobcov žalovaného upovedomil, že nárok na poplatok v akejkoľvek výške neuznáva, nakoľko nevyplýva z obsahu zmluvy o budúcej zmluve a výšku poplatku považuje za neprimeranú. Z dôvodu, že v okamihu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve neboli žiadnym spôsobom upovedomení o akomkoľvek poplatku za poskytnutie súhlasu s prevodom práv sa povinností na tretiu osobu, a ani o výške poplatku, pričom zo vzájomnej e-mailovej komunikácie malo vyplynúť, že určenie výšky poplatku závisí výlučne od rozhodnutia žalovaného, z čoho vyvodil arbitrárnosť poplatku, označili žalobcovia podmienku zaplatenia poplatku za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu jej neplatnosť. V záujme dosiahnutia súhlasu žalovaného prejavili žalobcovia

ochotu zaplatiť sumu 2.000 eur, čo nevnímali ako súhlasný prejav ich vôle s dôvodnosťou zaplatenia poplatku v akejkoľvek výške. Žalobcovia akceptovali sumu 6.000 eur ako posledný návrh žalovaného z dôvodu obavy, že tretia osoba, záujemca o postúpenie práv a povinností, stratí záujem, na základe čoho dôjde k jej zmareniu. Tvrdili, že z týchto dôvodov žalobcovia, žalovaný a právni nástupcovia kupujúcich uzavreli dňa 16.07.2018 dohodu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. V bode 3.3 Dohody o postúpení si žalovaný vymienil poplatok vo výške 6.000 eur vrátane DPH. Uviedli, že právo žalovaného na poplatok nie je ustanovené v zmluve o budúcej zmluve ani v inom právne relevantnom dokumente upravujúcom obsah zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcami. Podľa žalobcov, skutočný dôvod uplatnenia poplatku žalovaným je zrejmý z e-mailu žalovaného zo dňa 08.06.2018, že sa jedná o poplatok za vyhotovenie zmien v byte, ktorý je predmetom prevodu. Mali za to, že žalovaný však nebol oprávnený účtovať tento poplatok za vyhotovenie zmien v ich byte, a to ani prostredníctvom poplatku za poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve. Boli toho názoru, že poplatok za poskytnutie súhlasu má tak povahu simulovaného právneho úkonu, nahrádzajúceho nedôvodný poplatok za zmeny v byte.

3. Žalobcovia podali dňa 14.08.2018 sťažnosť a podnet na Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj, ako príslušný orgán štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. V Oznámení k podaniu SOI okrem iného konštatovala, že došlo k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík formou klamlivého opomenutia, čím došlo k porušeniu ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Dňa 27.05.2019 žalobcovia podali na SOI návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu, ktorým sa usilovali o urovnanie sporu so žalovaným, k uzavretiu dohody však nedošlo. V predmetnom konaní SOI vydala Odôvodnené stanovisko, v ktorom konštatovala jednoznačné porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovia majú za to, že poplatok vynútený žalovaným vo výške 6.000 eur od nich za udelenie súhlasu s postúpením práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobuje je v rozpore s ustanovením a , zákona o ochrane spotrebiteľa, (ďalej len „“). Podľa ustanovení OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Mali za to, že zaplatením poplatku vo výške 6.000 eur žalobcami v prospech žalovaného na základe podľa nich neprijateľnej, a teda neplatnej, zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na ich úkor, ktoré je im žalovaný povinný vydať.

4. Žalovaný uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu, považoval ho za nedôvodný. Potvrdil, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G.. Jej predmetom zmysle bodu 2.1 bol okrem iného záväzok žalobcov, uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Mal za to, že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Žalovaný zdôraznil, že nemal žiadnu povinnosť umožniť žalobcom ich záväzok nesplniť, resp. umožniť postúpenie ich povinností na tretiu osobu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že v bode 7.4 zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci (ktorým boli žalobcovia) je do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia predávajúcim oprávnený previesť všetky práva a povinnosti na tretiu osobu a predmetné tvrdenie poprel, nakoľko ho považuje za neúplné a tým aj zavádzajúce. Hoci bod 7.4 umožňoval žalobcom ako budúcim kupujúcim previesť práva a povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu, umožňoval to iba na základe osobitnej písomnej dohody medzi žalovaným a žalobcami do času podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Prevod práv a povinností bol teda podmienený uzatvorením osobitnej písomnej dohody. Žalovaný ako budúci predávajúci však nemal povinnosť takúto osobitnú písomnú dohodu so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvoriť (ani zmluvnú ani zákonnú). Pokiaľ však aj bol ochotný túto osobitnú dohodu so žalobcami uzatvoriť, na proces uzatvárania a obsah takejto zmluvy sa vzťahuje zásada zmluvnej slobody v súkromnoprávnych vzťahoch. Tvrdil, že obe strany mali teda právo pri rokovaniach týkajúcich sa tejto osobitnej dohody požadovať svoje podmienky, pričom ani jedna zo strán nebola nútená túto osobitnú dohodu uzavrieť. Po podpise zmluvy o budúcej zmluve žalobcovia prejavili záujem o prevod svojich práv a povinností na tretiu osobu (e-mail zo dňa 23.05.2018). Medzi stranami sa začali rokovania o dohode o postúpení práv a povinností, pričom žalovaný korektne vyhovel požiadavkám žalobcov a pristúpil na rokovania, ktoré vyústili do uzatvorenia dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Jednou z jeho požiadaviek bolo aj uhradenie poplatku za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho vo výške 6.000 eur vrátane DPH. Žalovaný však v celom rozsahu poprel tvrdenie žalobcov, že skutočný dôvod uplatnenia poplatku je vyhotovenie zmien

v byte, ktorý bol predmetom prevodu. Uviedol, že poplatok v sebe zahŕňa všetky administratívne a právne náklady žalovaného v súvislosti s postupovaním práv a povinností z už uzatvorenej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a zabezpečovaním s tým súvisiacich zmien. Uvádza tiež, že v obchodnej praxi pri zmluvách o budúcich zmluvách o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sú takéto poplatky bežným javom, nakoľko pokiaľ budúci kupujúci stratia záujem o nehnuteľnosť po tom, čo sa ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti zaviazali a požadujú postúpenie svojich práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu, vznikajú tým budúcemu predávajúcemu komplikácie a ďalšie právne a administratívne náklady. Poprel tiež tvrdenie žalobcov, že poplatok za poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností má povahu simulovaného právneho úkonu a že je z tohto dôvodu neplatný. Z bodu 3.3. dohody vyvodil, že poplatok si žalovaný účtuje za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho v zmluve o budúcej zmluve a vstupu do práv a povinností žalobcov. K úhrade poplatku sa žalobcovia zaviazali dohodou, ktorú strany uzatvorili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Mal za zrejmé, že žiadne zmluvné ustanovenie v dohode nebolo simulovaným právnym úkonom a žalovaný mal tak právo na zaplatenie poplatku zo strany žalobcov. Žalovaný považuje konanie žalobcov za účelové a tendenčné. Mal za to, že od žalobcov požadoval uhradenie poplatku oprávnene, a to na základe právneho titulu, ktorým je dohoda, konkrétne jej bodu 3.3, v ktorom sa žalobcovia slobodne a vážne zaviazali uhradiť poplatok do 3 dní od jej podpísania. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že podmienka zaplatenia poplatku, resp. určenia jeho výšky závisela výlučne od rozhodnutia žalovaného, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť, ani že podmienka zaplatenia poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná, nakoľko podmienka zaplatenia poplatku ako aj určenie jeho výšky bolo predmetom vzájomných rokovaní strán a dohody medzi stranami. Argument žalobcov, že neboli do okamihu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve žiadnym spôsobom upovedomení o akomkoľvek poplatku za poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností ani o jeho výške poplatku podľa žalovaného neobstojí a považuje ho za nelogický a bezpredmetný, keď žalobcovia sa k jeho úhrade zaviazali až uzatvorením dohody, z čoho mal za logické, že nemohli byť o ňom upovedomení v momente uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve. Právo na poplatok vyvodil z bodu 3.3. dohody. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že si „vymienil“ poplatok vo výške 6.000 eur, nakoľko strany sa na výške poplatku vzájomne dohodli v bode 3.3. dohody.

5. K stanovisku Slovenskej Obchodnej inšpekcie žalovaný uviedol, rovnako ako samotná Slovenská Obchodná inšpekcia v Oznámení k podaniu zo dňa 18.02.2019, že SOI nie je oprávnená vstupovať do uvedených právnych vzťahov a posudzovať oprávnenosť nárokov spotrebiteľa. Poukázal aj na skutočnosť, že odôvodnené stanovisko SOI zo dňa 05.09.2019 je nezáväzné. K samotnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že predmetný poplatok si nijakým spôsobom nevynútil, žalobcovia sa k nemu dobrovoľne zaviazali v dohode. Poprel tvrdenie žalobcov o rozpore poplatku s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, svoje konanie nepovažoval za rozporné s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobcom neuložiť žiadnu povinnosť bez právneho dôvodu a žalobcovia nijakým spôsobom neodôvodnili, prečo považujú jeho konanie za porušenie zákazu používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky. Mal za to, že jeho konanie nenapĺňa znaky klamlivého konania, klamlivého opomenutia konania ani agresívnej obchodnej praktiky. Rovnako poprel tvrdenia žalobcov, že poplatok je v rozpore s , nakoľko žalobcovia uhradili poplatok na základe dohody, v ktorej bola povinnosť uhradiť tento poplatok upravená, poskytnutým protiplnením za poplatok bolo odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho zo zmluvy o budúcej zmluve. Mal za nepochybné, že žalobcovia mali možnosť sa pred uzatvorením dohody oboznámiť s poplatkom. Vyjadril presvedčenie, že jeho požiadavka na úhradu poplatku nie je neprijateľnou ani neštandardnou, nakoľko zo zmluvy ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť počas plnenia zmluvného vzťahu súhlasiť so zmenou svojho zmluvného partnera. Poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností malo v danom prípade charakter odplatnej služby, pričom žalobcovia mali možnosť rozhodnúť sa po oboznámení sa s výškou poplatku, či ju využijú alebo nevyužijú, uzavretie písomnej dohody bolo už len nevyhnutným následkom toho, že žalobcovia prijali podmienku úhrady poplatku. Žalovaný trval na tom, že žiadnym spôsobom neporušil práva žalobcov a že z jeho strany nedošlo k použitiu nekalých ani neštandardných obchodným praktík. Úhradu poplatku zo strany žalobcov považoval za súladnú s dohodou aj s právnym poriadkom Slovenskej republiky majúc za to, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo.

6. V následnej replike žalobcovia uviedli, že právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu bol založený a vznikol na základe zmluvy o budúcej zmluve a tento bol zmenený dohodou o postúpení. Jedná sa podľa nich o jeden a ten istý právny vzťah medzi stranami sporu. Existencia dohody o postúpení je

závislá a podmienená existenciou zmluvy o budúcej zmluve, bez ktorej nemôže platne vzniknúť, ani existovať. Účelom dohody o postúpení je výlučne zmena obsahu zmluvného vzťahu v časti zmluvnej strany budúceho kupujúceho. Mali za logické a dôvodné, že k postúpeniu práv a povinností je potrebné uzavrieť písomnú dohodu, nakoľko verbálne uplatnenie práva žalobcov smerujúceho k postúpeniu práv a povinností vrátane verbálnej akceptácie tejto skutočnosti žalovaným k samotnému postúpeniu práv a povinností nie sú postačujúce. Uvedené však nemá za následok vznik samostatného, odlišného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu uzavretím dohody o postúpení. Žalobcovia si uplatnili právo smerujúce k postúpeniu práv a povinností podľa bodu 7.4 zmluvy o budúcej zmluve. Podmienkou postúpenia práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na ich právneho nástupcu však bolo, na základe rozhodnutia žalovaného, zaplatenie poplatku. Nárok žalovaného na poplatok, existencia poplatku, ani spôsob určenia výšky poplatku nevyplývajú zo znenia zmluvy o budúcej zmluve, ani z inej právnej skutočnosti, ktorá tvorila obsah zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. O poplatku sa žalobcovia dozvedeli prvýkrát až po uplatnení práva smerujúceho k postúpeniu práva a povinností. Výšku poplatku určil výlučne žalovaný na základe vlastného uváženia a rozhodnutia, na základe čoho má výlučne subjektívnu povahu a to v časti jeho existencie, ako aj jeho výšky a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na arbitrárnosť určenia jeho výšky. Dôvodili, že uzavretím dohody o postúpení nedošlo k akceptácii oprávnenosti a dôvodnosti nároku žalovaného na poplatok žalobcami. Zdôraznili, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva nárok žalovaného na akýkoľvek poplatok predstavujúci odplatu za poskytnutie súhlasu žalovaného s postúpením práv a povinností, na základe čoho žalobcovia nemohli mať a nemali o poplatku vedomosť až do okamihu, kým jeho zaplatením žalovaný podmienil, vynútil poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností. Žalobcovia si pritom nemohli byť vedomí ani spôsobu určenia výšky poplatku, ktorý závisel výlučne od vôle žalovaného, pričom dôvodnosť a správnosť určenia jeho výšky záviseli výlučne od subjektívnej vôle a záujmu žalovaného, bez akejkoľvek možnosti žalobcov poznať výšku poplatku, verifikovať správnosť jeho výšky alebo jeho výšku ovplyvniť. Túto arbitrárnosť určenia nároku žalovaného a jeho výšky žalobcovia považujú za nepochybný dôkaz o naplnení skutkovej podstaty neprijateľnej podmienky ustanovením dohody o postúpení upravujúcim nárok žalovaného na poplatok a jeho výšku. Postavenie žalovaného je tak v porovnaní s postavením žalobcov nielen silnejšie, ale dokonca dominantné a rozhodujúce, pričom v celom rozsahu je závislé len na svojvôli žalovaného.

7. Žalovaný sa v duplike k žalobe v celom rozsahu pridržiaval svojich tvrdení a vyjadrení. Dohodu, ktorej predmetom bolo aj postúpenie práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, označil za samostatný zmluvný vzťah nezávislý od zmluvy o budúcej zmluve, ktorého zmluvné strany aj predmet sú odlišné. Dohoda bola trojstranným právnym úkonom a jej predmetom bolo postúpenia práva povinností zo zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný trval na tom, že nemal žiadnu povinnosť umožniť žalobcom bez ďalšieho ich záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve nesplniť, umožniť postúpenie ich povinností na tretiu osobu. Povinnosť žalobcov uhradiť poplatok nemohla byť v žiadnom prípade považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko bola individuálne dojednaná, čo žalobcovia vyhlásili v bode 5.8 dohody. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že ustanovenie dohody upravujúce poplatok je výsledkom nerovnováhy práv a povinností strán sporu v neprospech žalobcov, nakoľko ho nepodložili žiadnou relevantnou právnou argumentáciu. Má za to, že zmluvné ustanovenie dohody týkajúce sa poplatku nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že právnym titulom, z ktorého vyplýval nárok žalovaného na zaplatenie poplatku je dohoda, viacstranný právny úkon, ktorého účastníkom boli aj žalobcovia, a preto mali možnosť v rámci vzájomných rokovaní ovplyvňovať podmienky v nej stanovené, a ak nesúhlasili s výškou poplatku, nemuseli dohodu uzatvárať.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vo veci skutkovo ustálil, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalovaným, ako budúcim predávajúcim a žalobcami, ako budúcimi kupujúcimi, uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G.. Podľa bodu 7.4 predmetnej zmluvy, na základe osobitnej písomnej dohody zmluvných strán je Budúci kupujúci oprávnený najneskôr do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo strany Budúceho predávajúceho podľa bodu 4.2 Zmluvy previesť všetky práva a povinnosti vyplývajúce mu z tejto Zmluvy na tretiu osobu. Z e- mailovej komunikácie medzi sporovými stranami vyvodil, že žalobca v 1. rade emailom dňa 23.05.2018 zaslal žalovanému žiadosť o postúpenie práv a povinností, na ktorý mu odpovedala zamestnankyňa žalovaného e-mailom zo dňa 28.05.2018, v ktorom ho informovala, že žalovaný mu udelil súhlas s predmetným úkonom s tým, že poplatok s tým spojený je vo výške 10.000 eur bez DPH. Z ďalšej e-mailovej komunikácie sporových strán a ich právnych zástupcov vyvodil, že súčasne prebiehala aj komunikácia telefonická, týkala sa najmä určenia výšky poplatku, ale tiež spôsobu jeho určenia.

Dňa 14.06.2018 právny zástupca žalobcov e-mailom oznámil žalovanému, že v záujme a z dôvodu nezmariť postúpenie práv a povinností bude žalovaným navrhnutý poplatok vo výške 5.000 eur bez DPH zaplatený. Následne dňa 16.07.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G., a to medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim, žalobcami ako pôvodnými budúcimi kupujúcimi a novými budúcimi kupujúcimi. Podľa bodu 3.3 tejto zmluvy, budúci predávajúci účtuje za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho podľa Zmluvy poplatok vo výške 5.000 eur bez DPH, t.j. 6.000 eur s DPH. Poplatok sa pôvodní budúci kupujúci zaväzujú uhradiť v lehote do 3 dní odo dňa podpísania tejto Zmluvy všetkými zmluvnými stranami na bankový účet budúceho predávajúceho. Úhrada poplatku je podmienkou platnosti a účinnosti tejto Dohody. Zistil, že Slovenská obchodná inšpekcia v liste zo dňa 18.02.2019 - Oznámenie k podaniu č. 999/2018, adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov oznámila, že na základe jeho podania bola vykonaná kontrola u žalovaného. Konštatovala, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík formou klamlivého opomenutia, keď predmetná spoločnosť v súvislosti s informáciou o prevode práva a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na tretiu osobu neinformovala pred uzatvorením tejto zmluvy ani v rámci jej ustanovení spotrebiteľov o poplatku za prevod práv a povinností budúcich kupujúcich, čím došlo k porušeniu zákona. Na základe návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporov Slovenská obchodná inšpekcia dňa 05.09.2019 vydala Odôvodnené stanovisko č. M.- X, v ktorom konštatovala porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovenia Tiež zistil, že na faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2018, ktorú vystavil žalovaný ako dodávateľ, a na ktorej je žalobca v 1. rade uvedený ako odberateľ, je ako „Popis dodávky“ uvedené „DD klientske zmeny G.“.

9. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , a , , , a , a po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Mal za medzi stranami nesporné, že žiadosť o postúpenie práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy bola podaná včas, v súlade s bodom 7.4 tejto zmluvy, teda pred podaním návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ako aj to, že žalobcovia žalovanému uhradili poplatok vo výške 6.000 eur.

11. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a konania sporových strán vyvodil, že je potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcami brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v , ako aj ustanovenia . Žalovaného bezpochyby označil ako dodávateľa a žalobcov za spotrebiteľov. Vychádzal z toho, že žalobcovia svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie od žalovaného odvodzujú od skutočnosti, že poplatok vo výške 6.000 eur uhradili žalovanému na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je podľa ustanovenia neplatná. Považoval za potrebné posúdiť bod 7.4 zmluvy o budúcej zmluve v spojení s bodom 3.3 dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve s ohľadom na listinné dôkazy a relevantné ustanovenia a .

12. Dohodu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, jej bod 3.3, z ktorého vyplývala povinnosť žalobcov zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 6.000 eur, súd prvej inštancie posúdil ako platnú. Zmluvné dojednanie o poplatku a jeho výške teda nepovažoval za neprijateľnú podmienku, ktorá by bola neplatná. Medzi stranami mal za sporné, že žalobcovia požiadali žalovaného o postúpenie práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve včas, v súlade s ustanovením bodu 7.4. Z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zistil, že žalovaný s postúpením súhlasil, pričom určil poplatok vo výške 10.000 eur bez DPH. Z bodu 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vyvodil, že prevod práv a povinností z predmetnej zmluvy je možné uskutočniť len na základe osobitnej písomnej dohody. Mal za nepodstatný spor strán o samotnej forme dohody, keď z obsahu spisu zistil, že okrem e-mailovej komunikácie medzi stranami prebiehala aj telefonická a celkom isto aj osobná, komunikácia, o ktorej obsahu nemá vedomosť ani súd prvej inštancie, avšak odkaz na písomnú formu mal za jednoznačný. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcov o ich konštantnom právnom posúdení veci, ktoré sa malo týkať vôbec opodstatnenosti poplatku bez ohľadu na jeho výšku, dôvodiac, že to nevyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie. Naopak, z predloženej e-mailovej

komunikácie mal za zrejmé, že dôležitejšou bola zo strany žalobcov výška žalovaným určeného poplatku (napr. e-mail zo dňa 31.05.2018). Žalobcovia, ich právny zástupca, upozorňoval žalovaného na povahu žalobcov (ako spotrebiteľov) a neprijateľnosť a neplatnosť poplatku, avšak vzhľadom na jeho výšku (12.000 eur) a spôsob jej výpočtu (určenia), ktoré žalobcom neboli vopred oznámené. Nevedomosť žalobcov o existencii poplatku, spôsobe jeho výpočtu a jeho možnej výške potom (zrejme) označil za podstatu ich podania adresovaného Slovenskej obchodnej inšpekcii.

13. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov, podľa ktorých v ďalšom postupe došlo medzi sporovými stranami k dohadovaniu výšky poplatku, až k licitácii o jeho výške. Výsledok tohto procesu badal v e-maili právneho zástupcu žalobcov zo dňa 14.06.2018, v ktorom oznámil žalovanému, že poplatok, nakoniec vo výške 6.000 eur s DPH, žalobcovia uhradia. Následne dňa 16.07.2018 bola uzatvorená zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej bode 3.3 je premietnutý výsledok predchádzajúcej dohody sporových strán o výške poplatku. Nemohol preto konštatovať, že ustanovenie bodu 3.3 zmluvy o postúpení práv a povinností je neprijateľnou podmienkou ( ) z dôvodu, že žalobcovia sa s ňou nemohli oboznámiť pred uzavretím zmluvy (o postúpení práv a povinností), ani že ide o uhradenie plnenia, o ktorom žalobcovia neboli pred uzavretím zmluvy (o postúpení práv a povinností) informovaní, ich úhrada nebola upravená v zmluve (o postúpení práv a povinností), alebo, že zaň žalobcovia nedostali dohodnuté protiplnenie ( a ). Ako právny titul na zaplatenie poplatku vo výške 6.000 eur posúdil zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, jej bod 3.3, ktorej predchádzalo intenzívne dohodovacie konanie. Za právny titul na zaplatenie poplatku vo výške 6.000 eur teda nepovažoval zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, majúc za to, že dohoda o postúpení práv a povinností je samostatnou zmluvou, ktorej predchádzalo samostatné konanie a jednanie medzi sporovými stranami o ustálení jej obsahu (najmä čo sa týka jej bodu 3.3), a to v súlade s obsahom bodu 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorý na postúpenie práv a povinností požadoval osobitnú dohodu zmluvných strán v písomnej forme. S ohľadom na vyššie uvedené neaplikoval ustanovenia , , ale najmä c) na bod 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorom mal žalovaný opomenúť podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým zapríčinil, alebo mohol zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Bod 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy totiž odkazuje na nutnosť uzatvoriť osobitnú zmluvu o postúpení práv a povinností, ktorej uzatvoreniu má samozrejme, predchádzať, a v danom prípade aj predchádzalo, konanie v ktorom sa majú ustáliť jej podstatné ustanovenia. Na základe tohto konania sa potom žalobcovia mohli rozhodnúť, či dohodu o postúpení práv a povinností uzavrú a za akých podmienok. Z predložených dôkazov nevyvodil, že žalobcovia nemohli ovplyvniť výšku poplatku, a že tento bol určený jednostranne žalovaným. Nakoniec došlo medzi stranami k dohode o výške poplatku vo výške 6.000 eur (žalovaný pôvodne navrhoval poplatok vo výške 12.000 eur). Uzavrel, že výška poplatku rozhodne bola dohodnutá individuálne. Neoznačil žalobcov ani ako priemerných spotrebiteľov, nakoľko títo sú zastúpení advokátom a boli ním zastúpení už pred uzatvorením dohody o postúpení práv a povinností. Navyše, aj z vyjadrení sporových strán na pojednávaní zistil, že žalobcovia so žalovaným uzavreli viacero zmlúv, ktoré sa týkajú dvoch bytov. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné, aby mal žalovaný sadzobník poplatkov, na všetky situácie, ktoré by mohli vzniknúť v čase od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve do odovzdania bytu záujemcom, kupujúcim. Zrejme aj preto zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v bode 7.4 odkazuje na uzavretie osobitnej dohody.

14. Čo sa týka predmetu poplatku vo výške 6.000 eur súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o postúpení práv a povinností je zrejmé, že žalovaný ho účtoval „za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho“. Zohľadnil, že už v e-maily právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.05.2018 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov je uvedené, že „tento poplatok zahŕňa všetky administratívne a právne náklady klienta v súvislosti s postupovaním práv a povinností z už uzatvorenej zmluvy a zabezpečovaním s tým súvisiacich zmien“. Z e-mailu p. U.H., zamestnanca žalovaného, zo dňa 08.06.2018, adresovaného právnemu zástupcovi žalobcov priamo nevyvodila, že sa jedná o poplatok za vyhotovenie zmien v byte, ktorý je predmetom prevodu, ktorá skutočnosť vyplýva len z faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej žalovaným dňa 17.07.2018, kde je ako popis dodávky uvedené: „DD klientske zmeny G.“. Tu však uviedol, že predmetný e-mail rovnako ako ani predmetná faktúra, nie je právnym titulom na uhradenie sumy 6.000 eur, faktúra je účtovným dokladom vyhotoveným žalovaným po uzatvorení zmluvy o postúpení práv a povinností. Dôvodil, že v prípade ak žalobcovia nesúhlasili so znením bodu 3.3 zmluvy o postúpení práv a povinností, mohli a mali toto ustanovenie formulovať

podľa svojich predstáv. Z predložených listinných dôkazov však nevyvodil námietku žalobcov ohľadom tejto skutočnosti (znenia bodu 3.3) pred uzatvorením dohody o postúpení práv a povinností. Vyslovil, že akýkoľvek nesúhlas so znením nielen konkrétnych ustanovení zmluvy o postúpení práv a povinností, ale už aj zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, žalobcovia, zmluvné strany, mohli a mali namietať pred uzatvorením týchto zmlúv. Uznal, že v prípade zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy žalobcovia navrhovali určité jej zmeny, ako však uviedli, ich návrhy neboli žalovaným akceptované. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že nie je možné akceptovať všetky námietky a návrhy zmluvných strán. V prípade, ak námietkam žalobcov nebolo vyhovené už pred uzatvorením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, a svoje námietky považovali za podstatné, nemuseli v krajnom prípade zmluvu, akúkoľvek, so žalovaným uzatvoriť. V neposlednom rade v tejto súvislosti uviedol, že popri tom, ako mali žalobcovia výhrady napríklad hneď k bodu 1.1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (aké iné časti budú tvoriť stavbu/projekt okrem tam vymenovaných), či k bodu 1.8 (že súčasťou spoločných zariadení bytového domu nemusia byť slaboprúdové rozvody, priestor kotolne a trafostanice..., čo pokladali za neurčité, resp. či bude kotol v spoluvlastníctve vlastníkov bytov), pred jej uzavretím nemali výhrady k bodu 7. 4 v časti týkajúcej sa osobitnej dohody a jej podstatných ustanovení. Výhrady k bodu 7.4, jeho neurčitosti, deklarovali až v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

15. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov v rozsahu 6.000 eur, z dôvodu, že by zo strany žalobcov išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Ustálil a aj právne posúdil, že žalovaný získal majetkový prospech v rozsahu 6.000 eur od žalobcov na základe platného právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G. zo dňa 16.07.2018, pričom podľa bodu 3.3 tejto zmluvy žalovaný účtoval za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho poplatok vo výške 5.000 eur bez DPH, t.j. 6.000 eur s DPH, ktorý sa žalobcovia zaviazali uhradiť v lehote do 3 dní odo dňa podpísania zmluvy na bankový účet žalovaného. Súd prvej inštancie pri Zmluve o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G. zo dňa 16.07.2018, ani v žiadnom jej ustanovení, nekonštatoval rozpor s ustanoveniami či a ich následnú neplatnosť. K Oznámeniu Slovenskej obchodnej inšpekcie a jej Odôvodnenému stanovisku uviedol, že tieto nie sú pre súd záväzné.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa , keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a navrhli ho zmeniť, jeho žalobe vyhovieť a priznať im plný nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Zopakoval skutkový stav veci, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalobcami ako budúcim kupujúcim na jednej strane a žalovaným ako budúcim predávajúcim na strane druhej uzavretá zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G., predmetom ktorej je záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, parkovacieho státia, podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom priľahlom pozemku, keď v bode 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve bolo stranami sporu dohodnuté nasledovné: „Na základe osobitnej písomnej dohody zmluvných strán je Budúci kupujúci oprávnený najneskôr do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo strany Budúceho predávajúceho podľa bodu 4.2 Zmluvy previesť všetky práva a povinnosti vyplývajúce mu z tejto Zmluvy na tretiu osobu.“ Žalobcovia mali záujem previesť práva a povinnosti zo Zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu, o čom upovedomili žalovaného osobne a e-mailom zo dňa 23.05.2018. Na základe žiadosti žalobcov o postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve, žalovaný e-mailom zo dňa 28.05.2018 oznámil žalobcom, že s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu súhlasí, pričom za uvedený súhlas je potrebné zaplatiť poplatok vo výške 12.000,- eur vrátane DPH. Dňa 16.07.2018 bola medzi žalovaným, žalobcami a právnymi nástupcami žalobcov uzavretá dohoda o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na právnych nástupcov žalobcov, keď v bode 3.3 Dohody o postúpení si žalovaný vymienil a vyúčtoval za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho podľa Zmluvy o budúcej zmluve poplatok vo výške 6.000 eur vrátane DPH. Poukázali na e-mailovú komunikáciu uskutočnenú po oznámení poplatku, z ktorej vyvodili opačné skutkové zistenie, než ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Pripomenuli, že e- mailom zo dňa 30.05.2018 vyzvali žalovaného na oznámenie:

a) dôvodu stanovenia poplatku a výšky poplatku, b) právneho titulu poplatku, nakoľko nevyplýva zo Zmluvy o budúcej zmluve, c) súčasne sa v tomto e-maily výslovne uvádza, že žalobcovia neboli o povinnosti platiť poplatok v čase pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluvy žiadnym spôsobom upovedomení.

Ďalej e-mailom zo dňa 31.05.2018 uviedli žalovanému nasledovné: a) podmienky určenia výšky poplatku neboli žalobcom žiadnym spôsobom oznámené, b) podmienky určenia výšky poplatku neboli súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve, ani inej zmluvnej dokumentácie poskytnutej žalobcom, c) spôsob určenia poplatku ako aj jeho výšky bol označený ako neprijateľná podmienka, majúca za následok jej neplatnosť.

Ďalším e-mailom zo dňa 05.06.2018 uviedli žalovanému nasledovné: a) nárok na poplatok nie je daný a nevyplýva z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve, b) skutočnosť, že v zmluve o budúcej zmluve, ani inom dokumente upravujúcom obsah právneho vzťahu medzi stranami sporu nie je uvedená povinnosť zaplatenia od platy za súhlas žalovaného s postúpením práv a povinností, je uplatnenie tohto nároku neprijateľnou podmienkou, spôsobujúcou jej neplatnosť, c) súhlas s poplatkom vo výške 2.000,- eur nemá žiaden vplyv na skutočnosti uvedené v príslušnom e- maili (pozn. uvedené pod písm. a) a b) tohto odseku odvolania).

Žalobcovia e-mailom zo dňa 14.06.2018 uviedli žalovanému nasledovné: a) „...oznámiť, že v záujme a z dôvodu nezmariť postúpenie práv a povinností zo Zmluvy, bude Vami navrhnutý poplatok vo výške 5.000,- eur bez DPH zaplatený. Napriek uvedenému si dovoľujem uviesť, že náš právny názor v danej veci považujeme za dôvodný a korektný.“

18. Vyjadrili názor, že súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného dokazovania ku nesprávnym skutkovým zisteniam. Z ich e-mailovej komunikácie mali za zrejmé opakované a konštantné právne posúdenie nároku žalovaného na Poplatok za neprijateľnú podmienku vrátane odôvodnenia tohto právneho názoru a s tým spojený ich nesúhlas, námietky a výhrady s nárokom žalovaného na Poplatok. Uviedli, že žalovaný podmienil poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu zaplatením Poplatku. Ich snaha zamedziť vzniku škody spočívajúcej v dofinancovaní bytu a výbere interiérového vybavenia/štandardu bytu, ktoré by mohlo mať za následok sťaženie jeho predaja z dôvodu iných predstáv budúceho záujemcu o interiérovom vybavení bytu, ich viedli k zaslaniu e-mailu zo dňa 14.06.2018, keď aj v ňom však zotrvali na svojom predchádzajúcom, identickom právnom názore o nezákonnosti a nedôvodnosti Poplatku. Citovali zamietajúce a negatívne e-mailové odpovede žalovaného. Opakovane mali za to, že nárok žalovaného na Poplatok, existencia Poplatku, ani spôsob určenia výšky Poplatku nevyplývajú zo znenia Zmluvy o budúcej zmluve, ani z inej právnej skutočnosti, ktorá tvorila obsah zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keď o Poplatku sa dozvedeli prvýkrát až po uplatnení práva smerujúceho k postúpeniu práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu. Výšku Poplatku určil výlučne žalovaný na základe vlastného uváženia a rozhodnutia, na základe čoho má Poplatok podľa nich nutne a výlučne subjektívnu povahu a to v časti jeho existencie/nároku žalovaného na Poplatok ako aj jeho výšky, čo podľa nich preukazuje nielen výška Poplatku určená pôvodne v sume 12.000,- eur, neskôr znížená žalovaným bez akéhokoľvek odôvodenia, na sumu 6.000,- eur, ale aj dôvody, pre ktoré bol Poplatok žalobcom uplatnený, resp. dôvody, ktoré viedli žalovaného k určeniu jeho výšky. Boli toho názoru, že skutkové zistenie o skutočnom dôvode určenia existencie Poplatku a jeho výšky vyplývajú z e-mailovej komunikácie žalovaného, podľa ktorej je dôvodom uplatnenia Poplatku žalovaným uskutočnenie dispozičných úprav v byte, prevod vlastníckeho práva ktorého je predmetom Zmluvy o budúcej zmluve. S týmito úkonmi žalovaného však nie je spojený vznik práva žalovaného na odplatu. Z uvedeného dôvodu si tak žalovaný odplatu za úkony spojené s dispozičnou zmenou, ktoré žalovaný nebol oprávnený účtovať/uplatňovať voči žalobcom, podľa nich uplatnil z titulu poskytnutia súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve. Nad rámec uvedeného uviedli, že žalovaným označené dispozičné zmeny sú v skutočnosti stanoviskom/odpoveďou žalovaného na otázku/dopyt žalobcov vo veci možného odkúpenia časti spoločných priestorov bytového domu - časti spoločnej chodby a ich pričlenenia k priestoru bytu, čím by došlo ku zvýšeniu výmery bytu žalobcov. Uvedená zmena sa však neuskutočnila. Výšku Poplatku určil žalovaný výlučne na základe vlastnej úvahy, nakoľko spôsob jeho určenia, ani spôsob určenia jeho výšky nebol so žalobcami nijakým spôsobom odsúhlasený. Prihliadajúc na skutkový stav veci a skutkové zistenia vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, mali za zrejmé, že žalovaný

určil výšku Poplatku z dôvodu poskytnutia stanoviska/odpovede ku otázke/dopytu žalobcov vo veci možného zvýšenia výmery bytu žalobcov o časť spoločnej chodby bytového domu. Uvedený postup žalovaného však podľa nich nemá oporu v obsahu právneho vzťahu strán sporu daného Zmluvou o budúcej zmluve, ani v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Uviedli, že v bode 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve nie je uvedené právo žalovaného na Poplatok za poskytnutie jeho súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na tretiu osobu, keď k uvedenému záveru nie je podľa nich možné dospieť ani pri extenzívnom výklade bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve. Podmieňovanie poskytnutia súhlasu s postúpením práv a povinností zo žalobcov na tretiu osobu zaplatením Poplatku nemalo oporu v obsahu zmluvného vzťahu strán sporu založeného Zmluvou o budúcej zmluve. Právo žalovaného na Poplatok tak neexistovalo a nebolo dané. Vymienenie Poplatku podmienením poskytnutia súhlasu v priebehu trvania zmluvného vzťahu a v rozpore s obsahom zmluvného vzťahu strán sporu naplňuje podľa nich skutkovú podstatu neprijateľnej podmienky. Namietali tiež právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý v posudzovanej veci aplikoval správny právny predpis, a to a , avšak podľa nich ich nesprávne interpretoval a z nesprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené malo za následok vydanie vecne nesprávneho Rozsudku. Zopakovali, že v bode 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve sú dohodnuté podmienky postúpenia práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na tretiu osobu. Podľa tohto bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve sa na uvedené postúpenie práv a povinností vyžadovala osobitná písomná dohoda, ktorú bolo možné uzavrieť najneskôr do podania návrhu žalovaného na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Podmienka uzavretia osobitnej písomnej dohody o postúpení práv a povinností vyplýva z bodu 11.2 Zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého Zmluvu o budúcej zmluve je možné meniť a dopĺňať len písomne, ako aj z ust. , podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť len písomne. Uzavretím písomnej dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy sa dosiahne a zabezpečí právna istota pôvodných zmluvných strán zmluvy a súčasne tretej osoby, ktorá vstúpi do postupovaných práv a povinností právneho predchodcu/pôvodnej zmluvnej strany, resp. na ktorú budú postúpené práva a povinností z právneho predchodcu/pôvodnej zmluvnej strany. Vyjadrili názor, že dohoda o postúpení nezakladá nový zmluvný vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol a existuje súbežne so zmluvným vzťahom založeným medzi stranami sporu na základe Zmluvy o budúcej zmluve. Dohoda o postúpení výlučne mení obsah jedného a toho istého zmluvného vzťahu založeného a existujúceho medzi stranami sporu na základe uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve. Vychádzali z toho, že podľa bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluvy k postúpeniu práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na tretiu osobu sa vyžaduje písomná dohoda, obsahom ktorej bude postúpenie príslušných práv a povinností zo žalobcov na tretiu osobu, pričom uzavretie tejto písomnej dohody je možné len do času podania návrhu žalovaného na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Z bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve, ani zo žiadneho iného ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve nevyvodili oprávnenie žalovaného na odplatu, poplatok alebo iné peňažné plnenie za poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na tretiu osobu. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považovali za rozporné s ust. , nakoľko Dohodu o postúpení mali za potrebné vnímať s ohľadom na skôr uzavretú a existujúcu Zmluvu o budúcej zmluve a neexistenciu práva žalovaného na akýkoľvek Poplatok za poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností. Súčasne považovali právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v rozpore s ust. , nakoľko k oprávneniu žalovaného na Poplatok nie je možné dospieť žiadnym výkladom bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve, ani žiadneho iného jej ustanovenia. Pokiaľ by aj nejakým výkladom Zmluvy o budúcej zmluve bolo možné dospieť ku záveru o práve žalovaného na Poplatok (pozn. čo objektívne nie je možné), bolo by potrebné vzniknuté pochybnosti o obsahu zmluvného vzťahu strán sporu vykladať podľa ust. v prospech žalobcov. Zopakovali argumentáciu, že podmienenie poskytnutia súhlasu zaplatením Poplatku v Dohode o postúpení nemôže konvalidovať neprijateľnú podmienku za platné ustanovenie a to bez ohľadu na skutočnosť, že je obsiahnuté v Dohode o postúpení. Uviedli, že v posudzovanej veci sa strany sporu, po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve, nedohodli na zmene/ úprave bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve spočívajúcej vo vzniku oprávnenia žalovaného na Poplatok za poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve a následnom vyžiadaní súhlasu žalobcov s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve s vedomím o ich povinnosti zaplatiť Poplatok. V posudzovanej veci nemali žalobcovia, v čase rozhodnutia o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve, ani v čase požiadania o udelenie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve podľa bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve vedomosť o podmienke zaplatenia Poplatku, ani vedomosť o práve žalovaného na akýkoľvek Poplatok. Uviedli, že žalovaný svojim postupom a konaním podmienil uplatnenie práva žalobcov zaplatením Poplatku, o ktorom žalobcovia nemali žiadnu vedomosť a na ktorý žalovaný nemal žiadne právo. Uplatnenie práva

žalobcov zo Zmluvy o budúcej zmluve sa stalo predmetom nátlaku a podmienkou akceptovania nového, dovtedy neexistujúceho peňažného záväzku žalobcov. Mali za to, že na uvedené nemá vplyv bod 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve upravujúci uzavretie osobitnej dohody, nakoľko žiadnym spôsobom tento bod Zmluvy o budúcej zmluve neuvádza, že obsahom osobitnej dohody bude akýkoľvek peňažný záväzok žalobcov predstavujúci podmienku postúpenia práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve.

19. Žalobcovia argumentovali v odvolaní tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tzv. neprijateľnú podmienku (ust. prvá veta ). Uvedené neplatí vo veci zmluvných podmienok, ktoré sa vzťahujú ku hlavnému predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli individuálne dojednané (ust. druhá veta ). Zoznam neprijateľných podmienok je príkladmo uvedený v ust. . Za predmet Zmluvy o budúcej zmluve označili záväzok strán sporu uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, parkovacieho státia, podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom priľahlom pozemku, bližšie špecifikovaných v Zmluve o budúcej zmluve, nie poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve, ani povinnosť žalobcov zaplatiť žalovanému peňažné plnenie, odplatu alebo Poplatok za udelenie súhlasu s týmto postúpením. Na základe uvedeného nie je podľa nich postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na tretiu osobu hlavným predmetom plnenia Zmluvy o budúcej zmluve. Zo Zmluvy o budúcej zmluve, z predzmluvných rokovaní, z listinných dôkazov predložených do súdneho spisu, ani z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyvodili že mali v čase pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve možnosť oboznámiť sa s povinnosťou zaplatiť Poplatok, ani že boli o výške Poplatku alebo spôsobe jeho určenia preukázateľne informovaní. Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel ku právnemu záveru, že postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve je zmluvná podmienka, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a/alebo primeranosti ceny, tak nie je táto zmluvná podmienka vyjadrená určito, jasne, ani zrozumiteľne, na základe čoho sa na ňu nevzťahuje výnimka upravená v ust. druhá veta a nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán/strán sporu. Mali za to, že ich povinnosť zaplatiť Poplatok nie je možné právne posúdiť ako individuálne dohodnutú podmienku, nakoľko nemali možnosť ovplyvniť povinnosť zaplatiť Poplatok, ani výšku Poplatku. Uvedené mali za zrejmé najmä z e-mailu žalovaného zo dňa 31.05.2019. Tvrdili, že porovnanie bodu 7.4 a bodu 7.8 Zmluvy o budúcej zmluve preukazuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu vo veci postúpenia práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve jednotlivou stranou sporu a to v neprospech žalobcov. Zmluvné strany sa v bode 7.8 Zmluvy o budúcej zmluve dohodli, že žalovaný je oprávnený previesť práva a povinnosti zo Zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu a súčasne, že na uvedené postúpenie práv a povinností nie je súhlas žalobcov potrebný. V porovnaní s tým je, podľa žalovaného, so súhlasom žalovaného s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na tretiu osobu spojená povinnosť zaplatiť Poplatok. Pokiaľ mal žalovaný vôľu poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve spoplatniť, bol podľa nich povinný o tomto poplatku a jeho výške alebo spôsobe jeho určenia upovedomiť žalobcov jasným a zrozumiteľným spôsobom v čase pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve. V opačnom prípade považovali uplatňovanie Poplatku žalovaným v rozpore s ust. a v rozpore s ust. . Tvrdili, že boli povinní zaplatiť žalovanému len také poplatky, náklady ako aj iné plnenia, okrem dohodnutej ceny za hlavný predmet plnenia (pozn. prevod vlastníckeho práva ku prevádzaným nehnuteľnostiam na základe budúcej zmluvy o prevode), s platením ktorých výslovne súhlasili pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný im žiadnym spôsobom neoznámil výšku poplatku spojeného s poskytnutím súhlasu s prevodom práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve, ani spôsob určenia výšky takéhoto poplatku. Uviedli, že z bodu 7.4 Zmluvy o budúcej zmluve, ani z iného ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve, ani nevyplýva ich povinnosť zaplatiť akýkoľvek poplatok za poskytnutie súhlasu žalovaného s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve. Z dôvodu ich neznalosti o existencii Poplatku a jeho výške, nemohli ponúknuť postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu za odplatu rovnajúcu sa výške Poplatku a zamedziť tak vzniku škody na ich strane. Zaplatenie Poplatku znášali v celom rozsahu. Konanie žalovaného po oznámení ich záujmu na postúpení práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve označili za arbitrárne, absolútne zneužívajúce postavenie žalovaného ako dodávateľa, domáhajúceho sa Poplatku, o ktorom ich žalovaný žiadnym spôsobom neupovedomil pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve, výšku Poplatku ktorého určil žalovaný výlučne subjektívnymi kritériami, pre žalobcov absolútne neznámych a neverifikovateľných. Zhrnuli, že žalovaný podmienil poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve nátlakom

v podobe zaplatenia Poplatku bez právneho dôvodu a v rozpore s obsahom existujúceho zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o budúcej zmluve, určil výšku Poplatku arbitrárne, bez možnosti verifikácie jej správnosti, dôvod vymienenia Poplatku žalovaným je podľa nich neexistencia záväzku žalobcov zaplatiť za stanovisko/odpoveď žalovaného vo veci dopytu/otázky žalobcov vo veci zvýšenia výmery bytu žalobcov o časť spoločnej chodby bytového domu, na základe čoho nedôvodný Poplatok nahrádza túto nedôvodnú odplatu, v Zmluve o budúcej zmluve nie je dohodnutý Poplatok ako podmienka postúpenia práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluvy, ani ako podmienka udelenia súhlasu s týmto postúpením, Dohodu o postúpení je potrebné vykladať s ohľadom na znenie Zmluvy o budúcej zmluvy, konštantné a jednoznačné stanovisko žalobcov o Poplatku ako neprijateľnej podmienke, záväzok žalobcov zaplatiť Poplatok je podľa nich neprijateľnou podmienkou v rozpore s ust. , ust. , ustanovenie o záväzku žalobcov zaplatiť Poplatok označili za neplatné ustanovenie, žalovaný sa zaplatením Poplatku podľa nich bezdôvodne obohatil.

20. Žalovaný vo svojej elektronickej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu a doručenej súdu prvej inštancie dňa 18.09.2020 zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach uvádzaných v konaní pred súdom prvej inštancie a v celom rozsahu neuznal žalobcami uplatňovaný nárok. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie označil za vecne správny, navrhol ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zopakoval, že dňa 11.11.2016 bola medzi ním ako budúcim predávajúcim a žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G., ktorej predmetom v zmysle bodu 2.1 bol okrem iného záväzok žalobcov ako budúcich kupujúcich, uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu G.. Upriamil pozornosť na jednu zo základných zásad právneho poriadku Slovenskej republiky „pacta sunt servanda”, teda zásada záväznosti zmlúv, dôsledkom ktorej je, že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona, čo podľa neho znamená, že uvedená zmluva bola pre žalobcov záväzná a preto záväzok uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu G. boli žalobcovia povinní plniť. Uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení ( a nasl. ) sa v prípade nesplnenia tohto záväzku (uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu G.) zo strany žalobcov mohol domáhať svojich práv súdnou cestou. S ohľadom na uvedené považoval za zrejmé, že svoj záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. G. boli žalobcovia v zmysle zmluvy povinní riadne splniť. Zdôraznil, že nemal žiadnu povinnosť umožniť žalobcom ich záväzok zo zmluvy nesplniť, resp. umožniť postúpenie ich povinností na tretiu osobu. Hoci bod 7.4 ZoBZ umožňoval žalobcom ako budúcim kupujúcim previesť práva a povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy na tretiu osobu, umožňoval to iba na základe osobitnej písomnej dohody medzi žalovaným a žalobcami do času podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný ako budúci predávajúci však nemal povinnosť takúto osobitnú písomnú dohodu so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvoriť (ani zmluvnú ani zákonnú). Pokiaľ však aj bol ochotný túto osobitnú dohodu so žalobcami uzatvoriť, nakoľko sa jedná o nový kontrakt, na proces uzatvárania a obsah takejto zmluvy sa podľa neho vzťahuje zásada zmluvnej slobody v súkromnoprávnych vzťahoch. Uviedol, že obe strany mali teda právo pri rokovaniach týkajúcich sa tejto osobitnej dohody požadovať svoje podmienky, pričom ani jedna zo strán nebola nútená túto osobitnú dohodu uzavrieť. Na prevod svojich práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu teda žalobcovia ako budúci kupujúci nemali právny nárok (ani zákonný, ani zmluvný) a takýto prevod bol podmienený dosiahnutím vzájomnej písomnej dohody strán sporu o podmienkach takého prevodu. Žalobcovia prejavili záujem o prevod svojich práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu (e-mail z 23.05.2018), teda ďalej nechceli byť zaviazaní splniť povinnosti, k splneniu ktorých sa uzavretím zmluvného vzťahu voči žalovanému zaviazali. Medzi stranami sa teda začali rokovania o dohode o postúpení práv a povinností zo zmluvy. Opakovane podotkol, že nemal žiadnu právnu povinnosť automaticky a bez ďalšieho súhlasiť s týmto prevodom práv a povinností žalobcov ako budúcich kupujúcich na akýkoľvek iný subjekt a žalobcovia nemali právo previesť tieto práva a povinnosti na tretiu osobu bez dohody so žalovaným o podmienkach takého prevodu. Napriek uvedenému žalovaný korektne vyhovel požiadavkám žalobcov a pristúpil na rokovania, ktoré vyústili do uzatvorenia Dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G. zo dňa 16.07.2018. Žalovaný tvrdil, že mal právo pri rokovaniach o predmetnej dohode predkladať svoje požiadavky a rovnako mal právo neuzavrieť túto dohodu, v prípade, ak nedôjde ku konsenzu so žalobcami o podmienkach takéhoto postúpenia. Taktiež žalobcovia mali právo pri rokovaniach o predmetnej dohode predkladať svoje požiadavky a rovnako mali právo neuzavrieť túto dohodu, pokiaľ s jej podmienkami nesúhlasili. Jednou z požiadaviek žalovaného bolo aj uhradenie poplatku za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho (teda Žalobcov) a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho vo výške 6.000,- EUR vrátane DPH. Nesúhlasil

s tvrdením žalobcov v odvolaní, že z e-mailovej komunikácie, ktorú uvádzajú a ktorá je predmetom súdneho spisu, vyplývajú opačné skutkové zistenia, než ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel podľa neho k správnym skutkovým zisteniam. E-mail žalobcov zo dňa 14.06.2018 označil v tomto smere za irelevantný, keď aj napriek vyjadreniam v ňom žalobcovia uzatvorili následne dňa 17.07.2019 dohodu, v ktorej sa k úhrade poplatku bez výhrad zaviazali a tento následne aj uhradili. Akúkoľvek vnútornú výhradu žalobcov pri uzatváraní dohody mal za právne irelevantnú, nakoľko sa na vnútornú výhradu pri posudzovaní platnosti úkonu neprihliada, takto urobený právny úkon je platný a ten, kto prejaví niečo iné, čo chce, musí znášať následky svojho konania. Mal za to, že jeho právo na poplatok je ustanovené konkrétne v bode 3.3. Dohody (teda v právne relevantnom dokumente uzatvorenom medzi stranami sporu), ktorú na základe svojej slobodnej a vážnej vôle platne uzatvorili. Uviedol, že žalobcovia boli s poplatkom oboznámení včas, t.j v momente, keď prejavili o danú službu záujem. Žalovaný tiež odmietol akékoľvek tvrdenia žalobcov o údajnej subjektívnej povahe poplatku a tiež tvrdenia, že údajne skutočný dôvod uplatnenia poplatku je zrejmý z e-mailovej komunikácie, keď právny zástupca žalovaného ozrejmil žalobcom, že požadovaný poplatok v sebe zahŕňa všetky administratívne a právne náklady žalovaného v súvislosti s postupovaním práv a povinností z už uzatvorenej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a zabezpečovaním s tým súvisiacich zmien. V obchodnej praxi pri zmluvách o budúcich zmluvách o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sú takéto poplatky bežným javom, nakoľko pokiaľ budúci kupujúci stratia záujem o nehnuteľnosť potom, čo sa ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti zaviazali a požadujú postúpenie svojich práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu, vznikajú tým budúcemu predávajúcemu komplikácie a ďalšie právne a administratívne náklady. Z uvedeného vyvodil, že úvahy žalobcov o akýchkoľvek iných údajných dôvodoch uplatňovania poplatku (vrátane uskutočňovania dispozičných úprav v byte) sú len ničím nepodložené domnienky a špekulácie zo strany žalobcov a nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Vytrhnuté časti z e-mailov p. S.. U., ktorými žalobcovia argumentujú pritom žiadnym spôsobom podľa neho nepreukazujú tvrdenia žalobcov. Napriek tomu, že v týchto e-mailoch p. U. tiež poukazuje za nekorektné a nevďačné správanie klientov, ktorým sa snažil žalovaný vždy vyhovieť, je p. U., ktorý v tomto smere konal v mene žalovaného opätovne ústretový a po rokovaniach navrhol kompromisné riešenie, ktorým je výška poplatku 5.000,- eur bez DPH. Náklady, ktoré v sebe poplatok zahŕňa boli žalobcom ozrejmené e-mailom zo dňa 30.05.2020, ktorý je súčasťou spisu. Považoval za štandardné, že je p. U. s ohľadom na svoju funkciu a kompetencie v spoločnosti oprávnený rozhodovať o výške poplatku, samozrejme s ohľadom na výšku nákladov, ktoré pri tom vzniknú. Rovnako považoval za štandardné, že v prípade neštandardných požiadaviek a predlžovania rokovaní a teda ďalšieho administratívneho a časového zaťažovania zamestnancov žalovaného a jeho právnych zástupcov, by sa poplatok mohol s ohľadom na zvyšujúce náklady navyšovať. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania výška poplatku bola predmetom vzájomných rokovaní strán, čo vyústilo do uzatvorenia dohody. Opätovne uviedol, že ak žalobcovia nemali záujem o postúpenie práv a povinností zo zmluvy ako samostatnú službu za odplatu, ktorej výška bola vopred dohodnutá, nemali povinnosť dohodu uzavrieť. Označil za logické, že nárok na poplatok za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho (teda žalobcov) a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho nemôže vyplývať zo Zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko v čase jej uzatvorenia ešte neexistoval, keď tento vyplýva z dohody, ktorej predmetom bolo odplatné umožnenie postúpenia práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov, že údajne súd prvej inštancie nesprávne interpretoval právny predpis a že údajne z nesprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Zdôraznil, že z bodu 7.4 ZoBZ je podľa neho zrejmé, že postúpenie práv a povinností je možné len na základe osobitnej písomnej dohody zmluvných strán. Dohoda zmluvných strán je pritom dvojstranným právnym úkonom, ktorý si vyžaduje konsenzus oboch strán a teda v tomto prípade aj súhlas žalovaného. Po prejavení záujmu zo strany žalobcov postúpiť práva a povinnosti po vzájomných rokovaniach a v nadväznosti na konsenzus oboch strán uzatvorili žalobcovia s ním dohodu, v ktorej sa žalobcovia slobodne a bez výhrad zaviazali k úhrade poplatku. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov, že dohoda nezakladá nový zmluvný vzťah. Trval na tom, že dohoda, ktorej predmetom bolo aj postúpenie práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, je samostatným nezávislým zmluvným vzťahom, ktorého zmluvné strany aj predmet sú odlišné a bola trojstranným právnym úkonom. Považoval za neúčinné tvrdenia žalobcov, že súd prvej inštancie údajne nesprávne interpretoval právny predpis, nakoľko žalobcovia neuvádzajú, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia považujú za nesprávne interpretované, ani v čom má údajná nesprávna interpretácia spočívať. Mali za to, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Nesúhlasil tiež s názorom žalobcov, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je v rozpore s a , nakoľko sa jedná len o názor žalobcov, ktorý nepodložili žiadnou relevantnou právnou argumentáciou. Žalovaný tiež odmietol tvrdenia žalobcov, že

sa uplatnenie práva žalobcov zo zmluvy o budúcej zmluve stalo údajne predmetom nátlaku, označil ich za hrubo nepravdivé, keďže žalobcovia podľa neho nemali žiadne právo bez ďalšieho postúpiť práva a povinnosti z uvedenej zmluvy, práve naopak mali povinnosť plniť svoje záväzky z nej. Pripomenul, že pred uzatvorením dohody došlo medzi stranami k vzájomným rokovaniam, pričom sa nejednalo o žiadny nátlak. Zdôraznil, že žalobcovia boli o poplatku a jeho výške upovedomení riadne a včas, teda v čase prejavenia záujmu o postúpenie svojich práv povinností. Nepovažovali za možné, aby mal žalovaný sadzobník poplatkov na situácie, ktoré by mohli vzniknúť v čase od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve do odovzdania bytu záujemcom, preto zmluva o budúcej zmluve v bode 7.4 odkazuje na uzavretie osobitnej dohody. Mal za logické, že postúpenie práv a povinností nie je hlavným predmetom zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko je to hlavným predmetom Dohody. Uviedol, že žalobcovia nezmyslene a zmätočne spájajú ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve a Dohody, hoci sa jedná o dva samostatné zmluvné vzťahy. Trval na tom, že žiadne ustanovenie zmluvy ani dohody nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zdôraznil, že s ohľadom na , v zmysle ktorého „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, je zrejmé, že povinnosť žalobcov uhradiť poplatok by nemohla byť v žiadnom prípade považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a bola individuálne dojednaná, čo žalobcovia vyhlásili v bode 5.8 dohody. Nesúhlasil, že žalobcovia nemali údajne možnosť ovplyvniť povinnosť zaplatiť poplatok. Zdôraznil tiež skutočnosť, že tak ako dohoda, bola aj zmluva o budúcej zmluve predmetom vzájomných rokovaní a pripomienkovaní zmluvných strán, čo preukazuje podľa neho aj žalobcami predložený dôkaz, ktorým je spripomienkovaný návrh zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. G.. Z predmetného dôkazu vyvodil nielen skutočnosť, že tento návrh zmluvy bol predmetom rokovaní a pripomienkovaní (pričom po vzájomnom vyhodnotení požiadaviek oboch zmluvných strán došlo k jej uzatvoreniu) ale aj to, že tento návrh pripomienkoval právny zástupca žalobcov, teda odborne kvalifikovaná osoba. Pričom žalobcovia, resp. ich právny zástupca mal pred uzavretím zmluvy možnosť navrhnúť jej zmeny, avšak nemal žiadne výhrady k bodu 7.4 zmluvy a ani nenavrhol žiadnym spôsobom tento bod upraviť. Mal za to, že skutočnosť, že zmluva prešla pred jej uzatvorením revíziou zo strany právneho zástupcu žalobcov - advokáta, ako odborne kvalifikovanou osobou, má vplyv na postavenie žalobcov, ktorí v takomto prípade v spotrebiteľskom spore strácajú postavenie slabšej strany. Trval na tom, že bod 7.4 zmluvy ani žiadne iné jej ustanovenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ani nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že žalovaný mal údajne povinnosť o výške poplatku upovedomiť žalobcov pred uzatvorením zmluvy, nakoľko to v tom čase ani nebolo možné. Tvrdil, že pri svojom konaní neporušil žiadne práva žalobcov a postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzatvorenými zmluvami. Naopak za účelové a tendenčné označil konanie žalobcov, ktorí pristúpili k uzatvoreniu dohody, spolu so všetkými zmluvnými podmienkami, ktoré vyplynuli zo vzájomných rokovaní a boli tak súčasťou dohody a napriek tomu sa následne domáhajú vrátenia plnenia, ktoré na základe tejto dohody poskytli. Trval na tom, že z jeho strany nedošlo k použitiu nekalých ani neštandardných obchodným praktík a na uhradenie poplatku mal nárok vyplývajúci mu z uzatvorenej dohody, ktorá je podľa neho platným právnym úkonom. Z uvedeného mal za zrejmé, že v prípade úhrady poplatku zo strany žalobcov nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Na základe uvedeného mal za to, že žalobcovia nemajú žiadne právo na zaplatenie požadovanej sumy 6.000,- eur z titulu údajného bezdôvodného obohatenia ani na základe žiadneho iného právneho dôvodu.

21. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (v celosti) a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností relevantných pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho podľa nich v plnení titulom právneho úkonu s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, t. j. titulom právneho úkonu neplatného, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z prednesov sporových

strán a z obsahu spisu, pričom správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, t.j. zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním ( ). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcov proti žalovanému o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného vzniknutého podľa žalobcov prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu.

23. Predmetom preskúmavaného konania je žalobou uplatnený nárok na zaplatenie žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovaného. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak pre účely rozhodnutia vo veci prioritne a predbežne posudzoval platnosť právneho úkonu, na základe ktorého k plneniu, ktorého vydania sa žalobcovia proti žalovanému domáhajú, došlo. Dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že týmto právnym úkonom je Dohoda zo dňa 16.07.2018 o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 11.11.2016 a nie samotná zmluva o budúcej zmluve, nakoľko táto zmluva len vo svojom bode 7.4 uvádza, že postúpenie práv a povinností z budúcich kupujúcich na tretí subjekt je možný, avšak len na základe ďalšieho právneho úkonu, ktorým bude osobitná dohoda o postúpení týchto práv a povinností vyplývajúcich budúcim kupujúcim zo zmluvy o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že neplatnosť uvedenej dohody v konaní pred ním preukázaná žalobcami nebola, keď tento právny úkon je perfektný čo do náležitostí formy a vôle účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý založila, nakoľko je určitá, zrozumiteľná, bola uzatvorená slobodne a vážne. Iné skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané neboli a súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti tejto dohody ako zmluvy spotrebiteľskej taktiež správne právne uzavrel, že uvedená dohoda neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko neobsahuje nerovnovážne práva a povinnosti zmluvných strán. V zmysle uvedenej dohody žalovaný totiž súhlasí s postúpením práv a povinností žalobcov ako budúcich kupujúcich zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa prevodu vlastníctva bytu č. G., hoci sa k jeho kúpe zaviazali žalobcovia ako budúci kupujúci, svoje zmluvné povinnosti si boli povinní plniť a žalovaný ako budúci predávajúci bol oprávnený a aktívne legitimovaný v súdnom konaní sa domáhať nahradenia prejavu ich vôle obsiahnutej v tejto zmluve o budúcej zmluve. S postúpením práv a povinností žalobcov na tretie osoby žalovaný súhlasil, hoci k tomuto súhlasu nebol vychádzajúc z dikcie bodu 7.4 zmluvy o budúcej zmluve povinný, keďže uvedené ustanovenie zmluvy predpokladalo uzavretie dohody zmluvných strán o tom, že k postúpeniu práv a povinností budúcich predávajúcich môže dôjsť, t. j. predpokladalo udelenie súhlasu budúceho predávajúceho, ktorý vzhľadom na nutnosť uzavretia dohody ako dvojstranného právneho úkonu s týmto obsahom a predmetom nebol zmluvne nárokovateľný (rovnako ani zákonne). Podľa zmluvy o budúcej zmluve k prevodu práv a povinností z nej na tretie osoby mohlo dôjsť na základe dohody ako dvojstranného právneho úkonu, ktorého obsah nebol v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy definovaný a špecifikovaný. Dohoda ako dvojstranný právny úkon predpokladá pre svoju platnosť konsenzus zmluvných strán ohľadom jej obsahu, je uzavretá prijatím návrhu a jeho akceptáciou. Bez prijatia návrhu dohody tento dvojstranný právny úkon nie je uzavretý, jeho uzavretie nemožno vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vymáhať, preto nemožno polemizovať o tom, že žalovaný ako budúci predávajúci k udeleniu súhlasu a k uzavretiu dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve nebol povinný. Protiplnením vo vzťahu k jeho súhlasu a k uzavretiu dohody o postúpení práv a povinností tak mohlo byť zaplatenie ním určeného poplatku, ktorý bol v danej veci so žalobcami rozhodne individuálne dojednaný, keďže v konaní bolo preukázané, že títo sa k jeho výške vyjadrovali, hoci žalovaný s jeho znižovaním nesúhlasil, keď opätovne je potrebné pripomenúť, že k uzavretiu akejkoľvek dohody a už vôbec nie dohody bez zaplatenia poplatku nebol žalovaný povinný. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy a dohoda o postúpení práv a povinností z nej tvoria jeden zmluvný vzťah, ktorého platnosť je potrebné posudzovať komplexne a neprijateľnosť zmluvných podmienok hľadať ex offo aj v samotnej zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, odvolací súd uvádza, že ani z tohto aspektu nevzhliadol v danom právnom vzťahu strán sporu neprijateľnosť a tým neplatnosť niektorého z dojednaní obsiahnutých v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, nakoľko k súhlasu s prevodom práv a povinností budúcich kupujúcich na tretie osoby nie je žalovaný povinný na základe žiadnej právnej normy, preto bolo uzavretie dohody o takomto prípadnom prevode len protinárokom žalovaného oproti možnosti budúcich kupujúcich na takýto prevod práv a povinností a ako už bolo

uvedené vyššie len na základe dohody, vzniknutej prijatím návrhu a tým odsúhlasením jej obsahu, ako spravodlivého protinároku oproti výhode zmluvne poskytnutej žalobcom spočívajúcej v možnosti prevodu zmluvných práv a povinností na tretie subjekty. Postavenie zmluvných strán zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nebolo nerovnovážne.

24. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd všetky odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné, stotožnil sa s odvolacou argumentáciou žalovaného a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu rov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa v spojení s a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu rov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).