Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/174/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BB Creative Solutions s.r.o., IČO: 47401257, so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10A, zastúpeného spoločnosťou REVICKÝ a partneri s.r.o., IČO: 36863882, so sídlom v Bratislave, Krčméryho 16, za ktorú koná advokát Mgr. Juraj Revický, LLM, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, za účasti ďalšieho účastníka konania: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30807484, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9664-9000/2019 zo dňa 1.8.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len Sociálna poisťovňa alebo kontrolovaný) vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 10.11.2018 pod značkou 2018/S 217-496386 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2018 dňa 13.11.2018 pod značkou 16209 - MSS verejnú súťaž na predmet „Technická podpora a rozvoj informačného systému Elektronického komunikačného prostredia“ s predpokladanou hodnotou zákazky vo výške 3.060.000,- € bez DPH, ide teda o nadlimitnú zákazku. Súťažné podklady k verejnej súťaži kontrolovaný poskytol siedmim záujemcom (vrátane žalobcu) a v lehote na predkladanie ponúk do 10.1.2019 do 9:00 hod. predložili ponuku dvaja uchádzači. Dňa 18.2.2019 sa uskutočnilo vyhodnotenie predložených ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek kontrolovaného na predmet zákazky a komisia kontrolovaného na vyhodnotenie ponúk konštatovala, že obe ponuky splnili požiadavky na predmet zákazky.

Kontrolovaný v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“, v bode 3. „Podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača“, v podbode 3.1 a 3.1.1 súťažných podkladov k verejnej súťaži (str. 20-21) určil podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa nasledovne:

„Minimálna požadovaná úroveň štandardov a doklady a dokumenty, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona: 1. Uchádzač predloží zoznam poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky od vyhlásenia verejného obstarávania, ktorý bude preukazovať poskytnutie minimálne týchto služieb v nasledovnom minimálnom rozsahu: a) realizácia minimálne jednej/ého (1) referencie/zákazky/projektu/plnenia, ktorej/ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej, ku ktorému pristupujú identifikovaní a autentifikovaní používatelia cez internet, resp. intranet, informačný systém umožňuje identifikovanému a autentifikovanému používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (upload), umožňuje autorizáciu zasielaných údajov (prostredníctvom GRID karty alebo elektronického podpisu) a služby technickej podpory sú poskytované kontinuálne minimálne 12 mesiacov v celkovej minimálnej hodnote 100 000,00 eur bez DPH, b) realizácia minimálne jednej/ého (1) referencie/zákazky/projektu/plnenia, ktorej/ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb rozvoja informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej v celkovej minimálnej hodnote 100 000,00 eur bez DPH. Verejný obstarávateľ pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádza, že uchádzač musí v zozname poskytnutých služieb preukázať, že poskytoval každú zo služieb uvedených v bode 3.1.1 ods. 1 písm. a) a b) tejto časti súťažných podkladov. Verejný obstarávateľ pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností taktiež uvádza, že podmienku účasti podľa bodu 3.1.1 tejto časti súťažných podkladov môže uchádzač preukázať poskytnutím jednej služby (jednej/ého referencie/zákazky/projektu/plnenia) za podmienky, že uchádzač v rámci tejto/tohto jednej/ého referencie/zákazky/projektu/plnenia poskytoval každú zo služieb podľa bodu 3.1.1 ods. 1 písm. a) a b) tejto časti súťažných podkladov v požadovanom minimálnom rozsahu. (...) Odôvodnenie primeranosti určenia podmienky účasti podľa bodu 3.1 tejto časti súťažných podkladov vo vzťahu k predmetu zákazky a potreba jej zahrnutia medzi podmienky účasti podľa § 38 ods. 5 zákona: Verejným obstarávateľom určené podmienky účasti vyplývajú z potreby preukázania minimálnych praktických skúseností uchádzača s technickou podporou a rozvojom informačného systému na platforme Java Enterprise Edition, na ktorej je EKP vyvinutý. EKP je kritický informačný systém pre verejného obstarávateľa pre zabezpečenie výkonu činnosti voči cca 180 000 externým klientom. Mesačne EKP spracuje viac ako 600 000 rôznych elektronických dokumentov/podaní. Verejný obstarávateľ si potrebuje overiť schopnosť uchádzača pracovať so zdrojovými súbormi. Potreba určenia týchto podmienok účasti vyplynula z dôvodu overenia si skutočnosti, či uchádzači disponujú odbornými skúsenosťami z oblasti predmetu zákazky a sú oprávnení a schopní ho poskytovať. Splnenie týchto podmienok účasti by malo zaručiť, že uchádzač ovláda problematiku nevyhnutnú na poskytnutie tohto predmetu zákazky. Hlavným zámerom verejného obstarávateľa je, aby precíznym a dôkladným definovaním podmienok účasti na samotného uchádzača vo verejnom obstarávaní eliminoval v maximálne možnej miere vecné a technické riziká pri plnení zmluvy na strane záujemcov/uchádzačov“. Kontrolovanému boli vo vzťahu k súťažným podkladom položené otázky č. 13 a č. 14 (rozčlenená na dve podotázky č. 1 a č. 2), na ktoré kontrolovaný odpovedal nasledovne: „Otázka č. 13 Akceptuje verejný obstarávateľ v rámci referencie na služby technickej podpory IS platformu .NET ako ekvivalentnú k platforme Java Enterprise Edition? Uzná verejný obstarávateľ meno používateľa (login, ID) a heslo ako prostriedok zabezpečenia identifikácie a autentifikácie a sms (krátka textová správa - služba dostupná na mobilných telefónoch) ako prostriedok autorizácie? Odpoveď na otázku č. 13: K otázke “Akceptuje verejný obstarávateľ v rámci referencie na služby technickej podpory IS platformu .NET ako ekvivalentnú k platforme Java Enterprise Edition?“ kontrolovaný uviedol nasledovné: Nie, verejný obstarávateľ nebude akceptovať platformu .NET ako ekvivalentnú platformu k platforme Java Enterprise Editon, a to z nasledujúcich dôvodov: • Predmetom zákazky je technická podpora a rozvoj EKP, vyvinutého a prevádzkovaného na platforme Java Enterprise Edition a preukázanie referencie/zákazky/projektu/plnenia na poskytovanie služieb technickej podpory a rozvoja informačného systému na platforme .NET, ktorá je diametrálne odlišnou platformou ako Java Enterprise Edition, nepreukazuje odbornú spôsobilosť uchádzača s poskytovaním daných služieb na platforme, ktorá by bola ekvivalentnou k platforme Java Enterprise Edition.

• Ekvivalentnou platformou k Java Enterprise Edition sú technológie produktovej skupiny Java ako JavaServer Faces, Servlets, JDBC, resp. sady tried a rozhraní pre vývoj webových aplikácii (napr. Java Server Pages alebo Enterprise Java Beans). • Aj po migrácii EKP na open source bude EKP aj naďalej prevádzkované na platforme Java Enterprise Edition, pričom kompatibilné operačné systémy sú Linux, Ubuntu alebo CentOS. Platforma .NET nie je kompatibilná s ani jedným z týchto operačných systémov, a preto predložením referencie/ zákazky/projektu/plnenia na poskytovanie služieb technickej podpory a rozvoja informačného systému na platforme .NET nepreukáže odbornú spôsobilosť uchádzača s poskytovaním služieb týkajúcich sa predmetu zákazky. K otázke “Uzná verejný obstarávateľ meno používateľa (login, ID) a heslo ako prostriedok zabezpečenia identifikácie a autentifikácie a sms (krátka textová správa - služba dostupná na mobilných telefónoch) ako prostriedok autorizácie?“ kontrolovaný uviedol: Áno, verejný obstarávateľ uzná login, ID, heslo a sms ako prostriedky zabezpečenia identifikácie, autentifikácie a autorizácie v rámci predloženej referencie/ zákazky/projektu/plnenia z dôvodu, že súčasné prostriedky zabezpečenia identifikácie, autentifikácie a autorizácie pre prevádzkovaný systém EKP, ktorého zabezpečenie technickej podpory a rozvoja je predmetom zákazky, sú ekvivalentné (SSN, heslo, kód z GRID karty). (...) Otázka č. 14: Podotázka č.l: Žiadame verejného obstarávateľa aby spresnil, čo považuje za ekvivalent Java Enterprise Edition, nakoľko nesúhlasíme s vyjadrením verejného obstarávateľa, že vymenované produkty skupiny Java ako JavaServer Faces, Servlets, JDBC, resp. sady tried a rozhraní pre vývoj webových aplikácii (napr. Java Server Pages alebo Enterprise Java Beans), sú ekvivalentami Java Enterprise Edition. Uvedené produkty a technológie sú len komponentami Java Enterprise Edition. Podotázka č.2: Ak verejný obstarávateľ neakceptuje platformu .NET za ekvivalent platformy Java Enterprise Edition, akceptuje verejný obstarávateľ preukázanie splnenia podmienky účasti prostredníctvom dvoch referencií, pričom jedna by deklarovala požiadavku na poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition a druhá referencia, by reflektovala požiadavku na poskytnutie služieb technickej podpory informačného systému umožňujúci používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (uploud) a ako prostriedok zabezpečenia identifikácie, autentifikácie a autorizácie slúži meno (login, ID), heslo a sms pričom každá referencia je v celkovej hodnote minimálne 100 000,00 eur bez DPH? Odpoveď na otázku č. 14: K prvej podotázke „žiadame verejného obstarávateľa aby spresnil, čo považuje za ekvivalent Java Enterprise Edition (…)“ kontrolovaný uviedol: Verejný obstarávateľ v časti B.l Opis predmetu zákazky súťažných podkladov uviedol, že informačný systém EKP je vyvinutý v programovacom jazyku Java, platforma Java Enterprise Edition a v tomto prostredí je aj prevádzkovaný. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ v rámci preukazovania splnenia podmienok účasti požaduje preukázanie referencie/zákazky/projektu/plnenia, ktorej/ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition, pričom ako ekvivalentné sú v tomto kontexte akceptovateľné akékoľvek iné platformy/frameworky vyvinuté v programovacom jazyku Java, napríklad SPRING, STRUTS... Verejný obstarávateľ už v predchádzajúcich odpovediach na žiadosti o vysvetlenie uviedol, že predmetom rozvoja informačného systému EKP v rámci aktuálne prebiehajúcej migrácie je prechod k open source riešeniam s využitím operačných systémov Linux, Ubuntu alebo CentOS, a v rámci uvedeného je akceptácia .NET platformy ako ekvivalentnej k platforme Java Enterprise Edition neprípustná z dôvodu nekompatibility s ani jedným z týchto operačných systémov. Verejný obstarávateľ aj v odôvodnení primeranosti k určenej podmienke účasti uviedol okrem iného, že „Hlavným zámerom verejného obstarávateľa je, aby precíznym a dôkladným definovaním podmienok účasti na samotného uchádzača vo verejnom obstarávaní eliminoval v maximálne možnej miere vecné a technické riziká pri plnení zmluvy na strane záujemcov/uchádzačov.“ Preukázaním požadovanej referencie/zákazky/projektu/plnenia na platforme .NET by nedošlo k naplneniu definovaných cieľov a zámerov z vyššie uvedených dôvodov. K druhej podotázke „Ak verejný obstarávateľ neakceptuje platformu .NET za ekvivalent platformy Java Enterprise Edition, akceptuje verejný obstarávateľ preukázanie splnenia podmienky účasti prostredníctvom dvoch referencií, (…)“ kontrolovaný uviedol nasledovné: Podmienka účasti uvedená v bode 3.1.1 ods. 1 časti A.2 súťažných podkladov sa člení na dva pododseky, a to písm. a) a písm. b). Zo znenia podmienky účasti je zrejmé, že verejný obstarávateľ v

bode 3.1.1 ods. 1 písm. a) časti A.2 súťažných podkladov požaduje preukázanie realizácie minimálne jednej/ého (1) referencie/zákazky/projektu/plnenia, ktorej/ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej, ku ktorému pristupujú identifikovaní a autentifikovaní používatelia cez internet, resp. intranet, informačný systém umožňuje identifikovanému a autentifikovanému používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (upload), umožňuje autorizáciu zasielaných údajov (prostredníctvom GRID karty alebo elektronického podpisu) a služby technickej podpory sú poskytované kontinuálne minimálne 12 mesiacov v celkovej minimálnej hodnote 100 000,00 eur bez DPH, tzn. všetky definované požiadavky na túto referenciu/zákazku/projekt/plnenie musia byť preukázané kumulovane, tzn. jednou/jedným referenciou/zákazkou/projektom/plnením, nie dvoma, prípadne viacerými referenciami/zákazkami/ projektmi/plneniami, z ktorých každá/každý referencia/zákazka/projekt/plnenie by preukazovala/ preukazoval iba niektorú/niektoré z definovaných požiadaviek“. Kontrolovaný v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“, v bode 3. „Podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača“, v podbode 3.2 a 3.2.1 súťažných podkladov k verejnej súťaži (str. 22-23) určil podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa citovaného zákona nasledovne: „i. Verejný obstarávateľ požaduje, aby uchádzač preukázal, že na plnení zmluvy, tzn. na poskytovaní služieb tvoriacich predmet zákazky sa budú podieľať riadiaci zamestnanci a osoby zodpovedné za poskytnutie služby (ďalej tiež „kľúčoví experti“) na minimálne nižšie uvedených riadiacich pozíciách, pričom títo kľúčoví experti musia spĺňať nižšie uvedené minimálne odborné a kvalifikačné podmienky: a) Minimálne jeden (1) kľúčový expert č. 1 - Projektový manažér, ktorý spĺňa a preukáže nasledovné minimálne požiadavky: 1) minimálne dve (2) praktické skúsenosti s projektovým riadením v pozícii projektového manažéra v oblasti technickej podpory a rozvoja informačného systému; túto požiadavku uchádzač preukáže vlastnoručne podpísaným zoznamom projektov kľúčového experta podľa vzoru v prílohe č. 2 tejto časti súťažných podkladov alebo ekvivalentným dokladom kľúčového experta č. 1, 2) platný certifikát na odbornú spôsobilosť pre riadenie projektov minimálne na úrovni PRINCE2 Foundation alebo vyšší alebo jeden certifikát z množiny: IPMA A, IPMA B, PMI PgMP, PMI PMP alebo MSP Pracitioner a vyšší vydaný akreditovanou certifikačnou autoritou; túto požiadavku uchádzač preukáže kópiou platného certifikátu kľúčového experta č. 1.“ Kontrolovaný v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“, v bode 3. „Podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača“, v podbode 3.2 a 3.2.1, v odseku 1 písm. e/ súťažných podkladov k verejnej súťaži (str. 24-25) určil podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa , takto: „Minimálne jeden (1) kľúčový expert č. 5 - Špecialista pre bezpečnosť IT, ktorý spĺňa a preukáže nasledovné minimálne požiadavky: 1) minimálne 3-ročná preukázateľná odborná prax v oblasti bezpečnosti informačných systémov; túto požiadavku uchádzač preukáže vlastnoručne podpísaným životopisom alebo ekvivalentným dokladom kľúčového experta č. 5, 2) minimálne jedna (1) praktická skúsenosť v pozícii špecialistu pre bezpečnosť IT, ktorá zahŕňa návrh architektúry bezpečnosti informačného systému alebo informačných systémov; túto požiadavku uchádzač preukáže vlastnoručne podpísaným zoznamom projektov kľúčového experta podľa vzoru v prílohe č. 2 tejto časti súťažných podkladov alebo ekvivalentným dokladom kľúčového experta č. 5, 3) minimálne jedna (1) praktická skúsenosť v pozícii špecialistu pre bezpečnosť IT, ktorá zahŕňa návrh opatrení bezpečnosti informačného systému alebo informačných systémov; túto požiadavku uchádzač preukáže vlastnoručne podpísaným zoznamom projektov kľúčového experta podľa vzoru v prílohe č. 2 tejto časti súťažných podkladov alebo ekvivalentným dokladom kľúčového experta č. 5, 4) platný certifikát CISA alebo CISM alebo ekvivalent daného certifikátu vydaný príslušnou certifikačnou alebo akreditačnou autoritou; túto požiadavku uchádzač preukáže kópiou platného certifikátu kľúčového experta č. 5.“ Kontrolovanému bola vo vzťahu k časti súťažných podkladov B.1 „Opis predmetu zákazky“ položená otázka č. 9: Otázka č. 9 Kontrolovaný v súťažných podkladoch, časť B.1 Opis predmetu zákazky, kapitola Podrobná špecifikácia predmetu zákazky, časť Charakteristika EKP uvádza nasledovné:

„Objednávateľ má udelenú výhradnú licenciu a disponuje so zdrojovými kódmi na všetky moduly tvoriace EKP a môže s nimi nakladať v súlade s ustanoveniami Autorský zákon v znení neskorších predpisov.“ Žalobca požiadal o sprístupnenie podkladov vzťahujúcich sa k existujúcemu informačnému systému EKP, a to zdrojových kódov s popisom v elektronickej forme a ostatnej dokumentácie informačného systému EKP, ktorou verejný obstarávateľ disponuje a má k nej výhradné práva v zmysle zmluvy č. 39940-21/2014-BA, nakoľko zdrojové kódy nepredstavujú všetky podklady nevyhnutné pre podporu, úpravu a rozvoj EKP. Odpoveď na otázku č. 9: „Technická dokumentácia a aj zdrojové kódy k EKP sú chránené dokumenty, pretože obsahujú dôverné údaje, ktoré sú mimoriadne dôležité na zaistenie primeranej úrovne bezpečnosti EKP, ktorý je informačným systémom verejnej správy. Ich zverejnením by verejný obstarávateľ vážnym spôsobom zvýšil aj mieru rizika neoprávneného prístupu a zneužitia osobných údajov svojich klientov a partnerov a súčasne aj mieru rizika kybernetických útokov. Zverejnením uvedených dokumentov by verejný obstarávateľ spôsobil vysoké bezpečnostné riziko vlastným aktivitám, ktoré je však povinný chrániť v zmysle relevantných všeobecne záväzných právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky. Zdrojové kódy a ostatná dokumentácia k informačnému systému EKP budú odovzdané úspešnému uchádzačovi na realizáciu zmluvy, a to z vyššie uvedených dôvodov. Verejný obstarávateľ má za to, že kvalifikovanú ponuku je možné podať na základe opisu predmetu zákazky aj bez sprístupnenia zdrojových kódov a ostatnej dokumentácie“. V časti B2. „Obchodné podmienky plnenia predmetu zákazky“, článok V „Doba a miesto plnenia, trvanie zmluvy“, bod 2. návrhu zmluvy sa uvádza, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na šesťdesiat (60) mesiacov odo dňa jej účinnosti. 2. Úrad listom č. 4339-6000/2019-OD-OS zo dňa 15.4.2019 požiadal odborníka v oblasti softvérové inžinierstvo, informačné systémy, informatika, počítačové siete, softvér, hardvér, o zodpovedanie odborných otázok vo forme odborného stanoviska. Odborník Ing. Ján Lang PhD., ktorý pôsobí na Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, v odbornom stanovisku zo dňa 7.5.2019 odpovedal na položené otázky nasledovne: „(...) je technicky opodstatnené požadovať od záujemcov realizáciu referencie / zákazky / projektu / plnenia, ktorej / ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej. Predmetom zákazky je technická podpora a rozvoj už existujúceho informačného systému Elektronického Komunikačného Prostredia (EKP). Tú technickú podporu je potrebné vnímať v kontexte nevyhnutne kontinuálneho poskytovania služieb technickej podpory ako aj služieb súvisiacich s rozvojom informačného systému EKP. Poskytované a súvisiace služby v súvislosti s už existujúcim systémom EKP Sociálnej poisťovne už boli realizované na platforme Java EE a teda je legitímne požadovať od záujemcov skúsenosti, reálne schopnosti v súvislosti s Java EE platformou doložiteľné zoznamom realizovaných zákazok, projektov a pod. resp. referencií na ne. (...) Na otázku „Ide o veľmi špecifickú, resp. až ojedinelú kombináciu požiadaviek alebo nie?“ odborník odpovedal: Nie. Na platforme Java EE fungujú napr. aj informačné systémy bánk, komerčných poisťovní, mobilných operátorov a pod. na Slovensku aj v zahraničí. Identifikácia a autentifikácia používateľa napr. pri internetbankingu cez sieť internet je úplne prirodzená a nevyhnutná funkcionalita. Na otázku „Je ekvivalentnou k platforme Java Enterprise Edition platforma .NET alebo nie?“ odborník odpovedal: Nie. Hlavným rozdielom medzi Java a .NET je to, že Java Enterprise Edition (Java EE), vie pracovať nad ľubovoľným operačným systémom, zatiaľ čo .NET pracuje len nad rôznymi verziami operačného systému MS Windows. Z rodiny .NET uvedenej už v roku 2002 je multiplatformovým až rámec ASP.NET Core dostupný od druhej polovice 2016, resp. Mono implementácia Microsoft .NET Framework-u od roku 2004. Pojem ekvivalent, ekvivalentný je potrebné v tomto kontexte chápať vo význame rovnocennej náhrady. Platformu .NET nemožno chápať ani ako alternatívu. Ako alternatívu by bolo možné chápať platformu ASP.NET Core či Mono nie však ako ekvivalent.

Na otázku „Je podľa Vášho odborného názoru neakceptovanie platformy .NET ako ekvivalentnej k platforme Java Enterprise Edition z dôvodu nekompatibility s operačnými systémami Linux, Ubuntu alebo CentOS správne?“ odborník odpovedal: Áno. Sú to dve rôzne platformy Java Enterprise Edition (Java EE) bez viazanosti na operačný systém a .NET viazaný verziami len operačného systému MS Windows. Plnenie predmetu zákazky - poskytovanie služieb technickej podpory bude vyžadovať oboznámenie sa s existujúcim riešením implementovaným práve v Java EE pre účely riešenia podnetov

napr. z hotline, potenciálny bugfixing nad existujúcim riešením implementovaným v Java EE. Je možné teoreticky predpokladať, že sa kľúčový expert na platformu .NET „rekvalifikuje“ na platformu Java EE tak, aby bol schopný realizovať poskytovanie služieb technickej podpory požadované kontrolovaným. Otázne je za aký čas, do akej miery, či vôbec a pod. Bude si vyžadovať aj oboznámenie sa s existujúcim riešením implementovaným práve v Java EE pre účely ďalšieho rozvoja systému aj keby riešenie nových požiadaviek malo byť postavené na ASP.NET Core resp. Mono, nakoľko je systém implementovaný na platforme Java EE. Kontrolovaný má udelenú výhradnú licenciu a disponuje so zdrojovými kódmi na všetky moduly tvoriace EKP a môže s nimi nakladať v súlade s ustanoveniami autorský zákon v znení neskorších predpisov. Na otázku „Mal by podľa Vášho odborného názoru opis predmetu zákazky, a teda časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži, obsahovať aj zdrojové kódy a ostatnú dokumentáciu k EKP?“ odborník odpovedal: Implementovaný model EKP je možné dokumentovať na rôznych úrovniach detailu. Od poskytnutia zdrojového kódu ako vykonateľného modelu vo finále až spätne po model prípadov použitia, ktorý fundamentálne vychádza zo samotnej špecifikácie požiadaviek zo strany kontrolovaného na začiatku celého procesu. Poskytnutie úplnej dokumentácie by mohlo byť spojené s možnosťou vzniku rizika ohrozenia dôverných informácii, s čím súhlasí aj žalobca. Obávam sa, že kontrolovaný nebol, nie je a ani nebude kompetentný takéto údaje vymedziť napriek tomu, že disponuje zdrojovými kódmi, pričom sa odvoláva na zmluvu č. 39940-21/2014-BA. Úplné vymedzenie zverejniteľných a nezverejniteľných častí zdrojového kódu vie poskytnúť dodávateľ pôvodných služieb údržby, technickej podpory a rozvoja informačného systému EKP, resp. čisto teoreticky kompetentný subjekt iný než dodávateľ pôvodných služieb, u ktorého by si túto službu kontrolovaný verejne obstaral. Kontrolovaný tak poskytol to, čo mohol. Opis funkcionality, ktorú na základe akceptačných testov odsúhlasil dodávateľovi pôvodných služieb údržby, technickej podpory a rozvoja informačného systému EKP. Takisto vysoko pravdepodobne neposkytol zdrojový kód, nakoľko si netrúfol vymedziť jeho zverejniteľnú a nezverejniteľnú časť; čo je úplne pochopiteľné a napokon aj správne. Nezverejnením nezverejniteľných častí a to nielen zdrojového kódu nepominie konkurenčná výhoda (rozporovaná žalobcom) dodávateľa pôvodných služieb údržby, technickej podpory a rozvoja informačného systému EKP, ktorý bude môcť presnejšie oceniť všetky riziká a špecifiká predmetu zákazky ako iní záujemcovia, ktorým nezverejniteľná dokumentácia nebola sprístupnená. Spôsob a interpretácia časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ dokumentuje to, ČO v systéme funguje. Neuvádza, AKO to funguje, čo v princípe nie je ani potrebné. Dôkazom toho je skutočnosť, že každý kompetentný subjekt môže vedieť na základe špecifikovanej požiadavky na funkcionalitu implementovať (v tomto prípade na platforme Java EE) túto požadovanú funkcionalitu svojím spôsobom, vie čítať a rozumie aj cudzej/inakšej implementácii tej istej funkcionality (v tomto prípade na platforme Java EE), ak existuje. Pre zachytenie funkcionality systému aj na jej dokumentáciu pozná softvérové inžinierstvo relevantné postupy. Štandardne sa informačné a softvérové systémy formalizujú v jazyku UML; čo sa týka funkcionality môže byť interpretovaná aj voľnejším, neštruktúrovaným spôsobom vo forme user stories, epikov, a pod. V prípade agilného prístupu môže byť k dispozícii tzv. Product backlog. Okrem Product backlogu aj jeho dekompozícia na jednotlivé úlohy/tasky, čo už konverguje k samotnému riešeniu. 3. Žalovaný po podaní námietok vydal dňa 19.2.2019 rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 4339-6000/2019-OD-PO, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného, okrem úkonov súvisiacich so zrušením predmetnej verejnej súťaže a rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný a lehoty kontrolovanému v predmetnej verejnej súťaži neplynú, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa alebo , vydaného v tomto konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. 4. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 4339-6000/2019-OD zo dňa 5.6.2019 zamietol námietky žalobcu podľa , pretože ich považoval za nedôvodné. K podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa Žalovaný uviedol, že kontrolovaný je ako verejný obstarávateľ oprávnený stanoviť si také podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktoré vytvoria reálny predpoklad, že plnenie zmluvy bude vykonávané len takým zmluvným partnerom, ktorý zabezpečí jej bezproblémové plnenie. Ide predovšetkým o to, aby uchádzač (záujemca) preukázal svoje schopnosti a skúsenosti úspešne realizovať predmet zákazky. Účelom určenia podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti je pripustiť do verejného obstarávania len vhodný hospodársky subjekt, ktorý je kvalifikovaný, primerane odborne zdatný a ktorý bude schopný realizovať celý predmet zákazky. Zároveň však platí, že podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti musia byť určené tak, aby nedošlo k porušeniu základných princípov verejného obstarávania a zároveň

musia byť v zmysle primerané vo vzťahu k predmetu zákazky a musia s ním súvisieť. Zásada primeranosti vo svojej podstate znamená to, aby stanovené podmienky účasti týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti predstavovali pozitívny ukazovateľ existencie dostatočného technického alebo odborného zázemia na riadne plnenie predmetu zákazky, pričom nemožno ísť nad rámec toho, čo je v tejto súvislosti rozumne nevyhnutné. Ďalšou podmienkou je to, že určené podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti musia vecne, skutkovo a právne súvisieť s predmetom zákazky. Z odborného posudku vyplýva, že je technicky opodstatnené požadovať od záujemcov v rámci bodu a/ predmetnej podmienky účasti realizáciu referencie / zákazky / projektu / plnenia, ktorej / ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej a súčasne, aby k tomuto informačnému systému pristupovali identifikovaní a autentifikovaní používatelia cez internet, resp. intranet, aby umožňoval identifikovanému a autentifikovanému používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (upload) a tiež aby umožňoval autorizáciu zasielaných údajov (prostredníctvom GRID karty alebo elektronického podpisu). Odborník odôvodnil odpoveď tým, že predmetom zákazky je technická podpora a rozvoj už existujúceho informačného systému na platforme Java Enterprise Edition. Je legitímne požadovať od záujemcov skúsenosti, reálne schopnosti v súvislosti s platformou Java Enterprise Edition, pričom nejde o veľmi špecifickú, resp. ojedinelú kombináciu požiadaviek. Na platforme Java Enterprise Edition fungujú aj informačné systémy bánk, komerčných poisťovní, mobilných operátorov a pod. a identifikácia a autentifikácia používateľa (napr. pri internetbankingu) cez sieť internet je úplne prirodzená a nevyhnutná funkcionalita a podobne aj špecifická autorizácia požadovanej transakcie (napr. GRID kartou či SMS notifikáciou) nie je v súčasnosti nič výnimočné. Podľa názoru odborníka nedisponuje kontrolovaným požadovanou skúsenosťou, resp. referenciou / zákazkou / projektom / plnením podľa bodu a/ predmetnej podmienky účasti iba obmedzený počet hospodárskych subjektov na relevantnom trhu. Nepreukazovalo by rovnakú technickú alebo odbornú spôsobilosť záujemcov na realizáciu predmetu zákazky, ak by kontrolovaný umožnil preukázať splnenie požiadaviek podľa bodu a/ predmetnej podmienky účasti dvoma samostatnými referenciami / zákazkami / projektmi / plneniami. Na otázku, či je ekvivalentnou k platforme Java Enterprise Edition platforma .NET, odborník odpovedal negatívne a poukázal na rozdiely oboch platforiem a na ich kompatibilitu s rôznymi operačnými systémami, pričom platforma .NET je kompatibilná len s MS Windows a nemožno ju chápať ani ako alternatívu. Podľa názoru odborníka by nepreukazovalo technickú alebo odbornú spôsobilosť záujemcu na realizáciu predmetu zákazky, ak by realizoval referenciu / zákazku / projekt / plnenie, ktorej / ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory a rozvoja informačného systému na platforme .NET. Plnenie predmetu zákazky bude vyžadovať oboznámenie sa s existujúcim riešením implementovaným práve v Java Enterprise Edition. Neakceptovanie platformy .NET ako ekvivalentnej k platforme Java Enterprise Edition z dôvodu nekompatibility s operačnými systémami Linux, Ubuntu alebo CentOS je správne. Podľa názoru odborníka sú ekvivalentmi k platforme Java Enterprise Edition iné platformy / frameworky vyvinuté v programovacom jazyku Java, napr. SPRING a STRUTS. Opačne však odborník odpovedal na otázku, či sú ekvivalentnou platformou k platforme Java Enterprise Edition technológie produktovej skupiny Java ako JavaServer Faces, Servlets, JDBC, resp. sady tried a rozhraní pre vývoj webových aplikácií (napr. Java Server Pages alebo Enterprise Java Beans). Poukázal na to, že uvedené produkty a technológie sú len komponentmi Java Enterprise Edition. Platforma .NET Core je platformovo nezávislá a je ju možné prevádzkovať aj na operačných systémoch Linux, Ubuntu alebo CentOS. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o diskriminačnom spojení kontrolovaným požadovaných technológií v rámci predmetnej podmienky účasti, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž v oblasti predmetu zákazky, pretože je technicky opodstatnené vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať od záujemcov, aby k tomuto informačnému systému pristupovali identifikovaní a autentifikovaní používatelia cez internet, intranet, aby umožňoval identifikovanému a autentifikovanému používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (upload) a tiež aby umožňoval autorizáciu zasielaných údajov (prostredníctvom GRID karty alebo elektronického podpisu). Nejde pritom o ojedinelú alebo špecifickú kombináciu požiadaviek, s ktorou by disponoval na relevantnom trhu len obmedzený počet hospodárskych subjektov. Spojenie týchto dvoch technológií je v praxi bežné. Odôvodnenie kontrolovaného, prečo neakceptuje platformu .NET ako ekvivalent k platforme Java Enterprise Edition, teda z dôvodu nekompatibility platformy .NET s operačnými systémami Linux, Ubuntu alebo CentOS, žalovaný považoval za správne. Žalobca poukázal tiež na to, že platforma .NET Core je platformovo nezávislá a je ju možné prevádzkovať aj na platforme operačných systémov Linux. Podľa názoru žalovaného toto tvrdenie nesúvisí s posudzovaním zákonnosti určenia predmetnej podmienky účasti, nakoľko žalobca namieta

neakceptovanie platformy .NET ako ekvivalentnej k platforme Java Enterprise Edition zo strany kontrolovaného a nie neakceptovanie ďalších implementácií .NET, napr. .NET Core. Žalobca namietal netransparentnosť predmetnej podmienky účasti, pretože nie je zrejmé akú platformu bude kontrolovaný akceptovať ako ekvivalentnú k platforme Java Enterprise Edition. Žalovaný považuje toto tvrdenie žalobcu za nepravdivé, keďže je jednoznačné, že za ekvivalentné bude kontrolovaný považovať akékoľvek iné platformy / frameworky vyvinuté v programovacom jazyku Java, napr. SPRING, STRUTS. Z uvedeného potom vyplýva, že požadovaná vlastnosť takejto technológie je programovací jazyk Java. Preto podľa názoru žalovaného nemôže dôjsť k situácii, že by hospodárske subjekty nevedeli posúdiť, či spĺňajú predmetnú podmienku účasti. Odborník potvrdil, že ekvivalentmi k platforme Java Enterprise Edition sú iné platformy / frameworky vyvinuté v programovacom jazyku Java, a to SPRING a STRUTS. Preto je táto námietka žalobcu neopodstatnená a kontrolovaný reálne umožnil predkladanie ekvivalentov k platforme Java Enteprise Edition v rámci predmetnej podmienky účasti. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uzavrel, že podmienka účasti týkajúca sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa určená v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“, v bode 3. „Podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača“, v podbode 3.1 a 3.1.1, v odseku 1 súťažných podkladov k verejnej súťaži, je určená v súlade s a tohto zákona, a preto považoval námietku žalobcu za neopodstatnenú. K podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa na kľúčového experta č. 1 - Projektový manažér

Podľa názoru odborníka je tvrdenie žalobcu, že ekvivalentom certifikátu PRINCE2 Foundation je nanajvýš certifikácia IPMA C, resp. IPMA D, pravdivé. Odborník následne uviedol, že ekvivalentom PRINCE2 Foundation je certifikácia IPMA na úrovni D, nanajvýš C a IPMA A a IPMA B sú skôr ekvivalentom certifikátu PRINCE2 Practitioner. Odborník rovnako uviedol, že je primerané vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať u tohto experta kontrolovaným určené certifikáty, čo vyplýva z metodiky riadenia projektov informačných systémov verejnej správy a aj z legitimity takejto požiadavky. Následne odborník potvrdil pravdivosť tvrdenia kontrolovaného, že u držiteľov certifikátu na úrovni IPMA A alebo IPMA B existuje reálny predpoklad, že poznajú aspoň minimálne štandardy všeobecne akceptovanej metodiky projektového riadenia PRINCE2. Odborník potvrdil skutočnosť, že kontrolovaný postupuje podľa Aktualizovanej metodiky riadenia projektov informačných systémov verejnej správy a platného výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, ak požaduje ako ekvivalent k PRINCE2 Foundation, okrem iných, certifikát IPMA A alebo IPMA B. Držitelia certifikátu IPMA A alebo IPMA B by mohli poznať aspoň minimálne štandardy aj všeobecne akceptovanej metodiky projektového riadenia PRINCE2. Podľa názoru odborníka je to pochopiteľné z kontextu internej metodiky riadenia projektov na základe PRINCE2. Kontrolovaný v kontexte týchto obmedzení primerane urobil to, čo mohol. Podľa názoru odborníka je logické a má svoje rácio to, že kontrolovaný nepožadoval kumuláciu dvoch certifikátov (PRINCE2 Foundation + IPMA A alebo IPMA B), ale iba jeden certifikát (IPMA A alebo IPMA B), keďže jeden certifikát (IPMA A alebo IPMA B) v plnej miere garantuje požadované schopnosti, odbornú spôsobilosť a cieľ sledovaný podmienkou účasti (znalosť minimálnych štandardov metodiky projektového riadenia PRINCE2).

Kontrolovaný pri definovaní certifikátov IPMA A alebo IPMA B ako ekvivalentných k certifikátu PRINCE2 Foundation postupoval správne, a to aj napriek skutočnosti, že ekvivalentom k certifikátu PRINCE2 Foundation je certifikát IPMA C alebo IPMA D, keďže: • je primerané vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať u tohto experta certifikáty IPMA A alebo IPMA B, • kontrolovaný postupoval v súlade so zavedenou internou metodikou riadenia projektov informačných systémov verejnej správy na základe PRINCE2, ktorá vychádza z Aktualizovanej metodiky riadenia projektov informačných systémov verejnej správy a platného výnosu Ministerstva financií SR č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, • u držiteľov certifikátu na úrovni IPMA A alebo IPMA B existuje reálny predpoklad, že poznajú aspoň minimálne štandardy všeobecne akceptovanej metodiky projektového riadenia PRINCE2, • kontrolovaný určil predmetnú podmienku účasti menej prísne, ako je odporúčaná v Aktualizovanej metodike riadenia projektov informačných systémov verejnej správy, • certifikáty IPMA A alebo IPMA B garantujú odbornú spôsobilosť tohto experta na realizáciu predmetu zákazky, a preto

• bol naplnený účel určovania podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti vo verejnom obstarávaní. Žalovaný preto konštatoval, že postupom kontrolovaného nebol porušený princíp nediskriminácie, a teda ani a a námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú. K podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa na kľúčového experta č. 5 - Špecialista pre bezpečnosť IT Podľa názoru odborníka je technicky opodstatnené vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať u tohto experta skúsenosť podľa bodu 2/ predmetnej podmienky účasti, ktorá zahŕňa návrh architektúry bezpečnosti informačného systému alebo informačných systémov a skúsenosť podľa bodu 3/ predmetnej podmienky účasti, ktorá zahŕňa návrh opatrení bezpečnosti informačného systému alebo informačných systémov. Návrh architektúry možno vnímať ako konkrétne vyjadrenie návrhu opatrení, pričom opatrenia nachádzajú reálne vyjadrenie v architektúre systému. Taktiež uviedol, že reálne plnenie predmetu zákazky sa potenciálne nevyhne definícii opatrení, ktoré budú následne pretavené do architektúry, aktualizácie existujúcej architektúry, jej možného rozšírenia, úpravy a pod. Podľa názoru odborníka potvrdzujú právne predpisy uvedené v časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov opodstatnenosť určenej podmienky účasti. Explicitným uvedením legislatívneho ohraničenia kontrolovaný špecifikuje požiadavku na konformnosť poskytovania služieb s uvedenou legislatívou pre oblasť informačnej bezpečnosti a štandardmi pre informačné systémy verejnej správy. Na poslednú otázku odborník odpovedal kladne, a teda že z časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži vyplýva, že predmetom zákazky je aj návrh architektúry bezpečnosti informačného systému a aj návrh opatrení bezpečnosti informačného systému. Na základe uvedeného považoval žalovaný námietku žalobcu za neopodstatnenú.

K opisu predmetu zákazky Odborník uviedol, že nie je nevyhnutné, aby časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ obsahovala aj zdrojové kódy a ostatnú dokumentáciu k EKP na vypracovanie relevantnej ponuky záujemcom. Poskytnutie úplnej dokumentácie by mohlo byť spojené s možnosťou ohrozenia dôverných informácií. Existuje však možnosť uvažovať o poskytnutí takej časti dokumentácie, pri ktorej by nebola ohrozená bezpečnosť dôverných údajov. V tejto súvislosti sa však obáva, že kontrolovaný nebol, nie je a nebude kompetentný takéto údaje vymedziť aj napriek tomu, že disponuje zdrojovými kódmi. Úplné vymedzenie zverejniteľných a nezverejniteľných častí zdrojového kódu vie poskytnúť dodávateľ pôvodných služieb údržby, technickej podpory a rozvoja tohto systému, resp. iný kompetentný subjekt, u ktorého by si túto službu kontrolovaný verejne obstaral. Kontrolovaný teda poskytol to, čo mohol. Odborník ďalej uviedol, že nezverejnením nezverejniteľných častí, a to nielen zdrojového kódu, nepominie konkurenčná výhoda dodávateľa pôvodných služieb, pretože ten bude podľa jeho názoru môcť presnejšie naceniť všetky riziká a špecifiká predmetu zákazky ako iní záujemcovia, ktorým nezverejniteľná dokumentácia nebola sprístupnená. Odborník tiež poukazuje na teoretickú možnosť poskytnutia nezverejniteľnej časti v prípade súladu so o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov formou žiadosti o sprístupnenie takejto časti a následného uzavretia dohody o mlčanlivosti. Časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov dokumentuje to, čo v systéme funguje a neuvádza ako to funguje, čo podľa jeho názoru nie je v princípe ani potrebné. V závere svojich postrehov odborník uviedol, že zvolený opis predmetu zákazky postačuje na to, aby záujemca preukázal, či dokáže, resp. či má skúsenosť a s akými odhadovanými nákladmi na požadovanej platforme, implementovať / udržiavať / podporovať špecifikovanú funkcionalitu. Podľa názoru odborníka mali záujemcovia verejnej súťaže všetky potrebné technické informácie o EKP na prípravu relevantnej ponuky. V rámci zdôvodnenia tejto odpovede odborník uviedol, že aj pôvodný dodávateľ bude vedieť stanoviť náklady na technickú podporu a rozvoj už existujúceho systému nie odvodením od implementácie funkcionality, ktoré nebola špecifikovaná v súťažných podkladoch, ale ako paušálnu hodnotu osobohodiny kľúčového experta obvyklú v danej oblasti a na danej úrovni odbornosti. Vždy bude existovať istá miera zvýhodnenia súčasného / súčasných poskytovateľa / poskytovateľov služieb kontrolovaného. Žalobca však nekonkretizoval konkrétne informácie nevyhnutné na prípravu ponuky. Čiastočné sprístupnenie, resp. sprístupnenie zverejniteľných častí nepomôže k dosiahnutiu žalobcom sledovaného cieľa. Posudzovanie tejto otázky nemožno obmedziť len na skúmanie dodržiavania ustanovení kontrolovaným, ale je potrebné ju posudzovať aj z pohľadu osobitných predpisov týkajúcich sa bezpečnosti informačných systémov verejnej správy, kritickej infraštruktúry, ochrany dôverných údajov, a pod. Žalovaný nemá právomoc posudzovať súlad postupu kontrolovaného s osobitnými predpismi, napr. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov, o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých

o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ). Z tohto dôvodu nemá ani právomoc posudzovať, ktoré časti zdrojových kódov, resp. ostatnej dokumentácie k informačnému systému EKP sú z pohľadu dodržiavania osobitných predpisov zverejniteľné a ktoré nie. Posudzovanie tejto otázky je na základe vyššie uvedeného obmedzené len na to, či časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži obsahuje všetky informácie potrebné na vypracovanie ponuky v zmysle , t. j. či bol predmet zákazky opísaný jednoznačne, nestranne a najmä úplne, a či neboli postupom kontrolovaného porušené princípy verejného obstarávania v postupe zadávania predmetnej zákazky. Žalovaný vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

K zmluvným podmienkam Podľa Výkladového stanoviska č. 3/2016 žalovaný pri výkone svojej činnosti neskúma súlad zmluvných podmienok s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi. Preskúmavacia právomoc žalovaného sa v tomto prípade obmedzuje na skúmanie súladu zmluvných podmienok so , najmä s jeho princípmi, z pohľadu, či verejný obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania.

Žalobca namietal, že zmluvné podmienky plnenia predmetu zákazky upravujú nezákonné trvanie rámcovej dohody tým, že kontrolovaný plánuje uzatvoriť rámcovú dohodu na obdobie dlhšie ako 4 roky. Podľa názoru žalovaného však zmluva, ktorá má byť výsledkom predmetnej verejnej súťaže, nemá charakter rámcovej dohody v zmysle jej legálnej definície podľa , pretože predmetom zmluvy je v zmysle článku III bod 1.1. aj technická podpora EKP, teda poskytovanie služieb technickej podpory, za ktoré kontrolovaný uhradí v zmysle článku IV bod 3. zmluvy paušálnu cenu za kalendárny mesiac počas celkovej doby plnenia 60 kalendárnych mesiacov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že ide o fixnú časť zmluvy. Čo sa týka poskytovania služieb rozvoja EKP v zmysle článku III bod 1.2. zmluvy ako ďalšej časti predmetu zmluvy, je situácia odlišná, a to z dôvodu charakteru poskytovania samotných služieb rozvoja. Charakter a povaha tohto plnenia totiž odôvodňujú iný režim ich poskytovania a úhrady za ich poskytovanie. Uvedenú skutočnosť kontrolovaný zohľadnil v článku IV bod 4. zmluvy, podľa ktorého je celková cena služieb rozvoja APV maximálna a zo strany poskytovateľa nenárokovateľná, pretože sa vždy pri jej výpočte vychádza v každom jednotlivom prípade zo skutočných potrieb objednávateľa a skutočného realizovaného rozsahu požadovaných služieb rozvoja. Je dôvodné, že kontrolovaný v súčasnosti nevie predpokladať, vzhľadom na charakter požadovaných služieb rozvoja, aké konkrétne množstvo počtu človekodní bude potrebných na ich výkon. Pri výpočte ceny za služby rozvoja sa preto vychádza z jeho budúcich skutočných potrieb, ktoré vzniknú v budúcnosti a ktoré nevie v súčasnosti presne špecifikovať. Ide teda o dynamickú, resp. nenárokovateľnú časť zmluvy. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že ide o rámcovú dohodu, a to vzhľadom na dvojakú povahu plnení a dvojaký spôsob úhrady za tieto plnenia. Zmluva má v časti jej predmetu „Rozvoj EKP“ isté prvky čiastkového realizovania plnení na základe osobitných zákaziek, no ako celok spolu s druhou časťou predmetu zmluvy „Technická podpora EKP“ v zmysle jej článku III „Predmet zmluvy“, bodu 1.2. nenapĺňa definíciu, resp. definičné znaky rámcovej dohody podľa v nadväznosti na ; v tomto prípade ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle . Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu neopodstatnená.

Žalobca v súvislosti so zmluvnými podmienkami namietal aj bankovú záruku a výkonnostnú zábezpeku ustanovenú v článku X zmluvy „Banková záruka a výkonnostná zábezpeka“. Žalovaný uviedol, že účelom určovania podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia uchádzača, resp. záujemcu v procese verejného obstarávania je preukázanie jeho finančnej stability pri plnení predmetu zákazky, a teda ich určovaním sa sleduje preukázanie finančného zdravia uchádzača, resp. záujemcu vo fáze samotnej realizácie predmetu zákazky. Účelom bankovej záruky, resp. výkonnostnej zábezpeky je zabezpečenie určitých obchodnoprávnych záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania; ide teda o zabezpečovacie inštitúty spravujúce sa . Kontrolovaný v oznámení o zamietnutí žiadosti žalobcu o nápravu jasne odôvodnil určenie predmetných zabezpečovacích inštitútov ako záruky toho, že plnenie bude poskytované subjektom schopným preukázať primerané zabezpečovacie inštitúty vo vzťahu k charakteru, závažnosti plnenia; ich účelom je minimalizácia rizík na strane kontrolovaného ako objednávateľa, a nie preukazovanie

finančného alebo ekonomického postavenia. Žalovaný má za to, že kontrolovaným určená banková záruka, resp. výkonnostná zábezpeka nenahrádza a ani nemôže nahrádzať podmienky účasti finančného a ekonomického postavenia v zmysle Zaistenie 20% z ceny uvedenej v objednávke s DPH počas doby zmluvného plnenia v podobe bankovej záruky alebo výkonnostnej zábezpeky neporušuje princíp hospodárnosti a efektívnosti zo strany kontrolovaného. Ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa dôvodu odstúpenia od zmluvy bez možnosti zmluvnej pokuty sa netýka procesu verejného obstarávania. Podľa názoru odborníka v zmysle časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži je EKP prevádzkované na aplikačnej platforme Oracle Exalogic, resp. Oracle Exalogic Elastic Cloud, ktorý má aplikačnú vrstvu, internú a externú časť vybavenú aplikačnými servermi Weblogic. Podľa názoru odborníka je technicky opodstatnené a primerané vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať v prípade potreby od budúceho poskytovateľa služieb takéhoto experta. Skutočnosť, že kontrolovaný uviedol predmetnú požiadavku do zmluvy a nie ako podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, pričom ju dostatočným spôsobom odôvodnil, že nevie v súčasnosti predpokladať, či po ukončení migrácie aplikačných serverov na platformu Apache Tomcat nebude na plnenie zmluvy potrebný expert spôsobilý na administráciu aplikačného servera Oracle Weblogic, nepovažoval žalovaný za rozpornú so

Z VPZ okrem iného vyplýva, že dodanie, cena a licenčné podmienky akýchkoľvek iných licencií, ktoré nie sú uvedené v Prílohe č. 3 k zmluve „Podrobná cenová kalkulácia“, teda ktoré nie sú zahrnuté do ceny za predmet zmluvy, budú individuálne písomne dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Takýto postup je za splnenia určitých podmienok dovolený. Kontrolovaným vyhradený priestor pre možné uzavretie dodatku zmluvy počas jej trvania v zmysle článku 11 „Práva duševného vlastníctva a povinnosť mlčanlivosti“, bod 11.10. VPZ nie je možné pokladať a priori za nezákonné nahrádzanie postupov verejného obstarávania, resp. nezákonné rozširovanie predmetu zákazky, najmä pre zákonnú možnosť zmeniť zmluvu počas jej trvania podľa 5. Rada žalovaného druhostupňovým rozhodnutím č. 9664-9000/2019 zo dňa 1.8.2019 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 4339-6000/2018-OD zo dňa 5.6.2019.

K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia Rada žalovaného uviedla, že kompletnú dokumentáciu kontrolovaný doplnil dňa 9.5.2019, preto 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia začala plynúť v zmysle dňa 10.5.2019. Posledný deň lehoty na vydanie rozhodnutia pripadol na 10.6.2016, pričom rozhodnutie úradu bolo vydané dňa 5.6.2019, a teda v lehote.

Žalobca v odvolaní namietal, že odborné stanovisko mal vypracovať znalec a nie odborník, ktorý znalcom nie je. Tiež namietal, že žalovaný položil odborníkovi právne otázky a nie odborné otázky. Rada žalovaného uviedla, že odborník Ing. Ján Lang, PhD. pôsobí na Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva na Fakulte informatiky a informačných technológií STU. v umožňuje úradu vyžiadať si znalecký posudok aj odborné stanovisko a jasne rozlišuje medzi znaleckým posudkom a odborným stanoviskom; neodkazuje na osobitný predpis, ktorým by bol o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Z uvedeného podľa názoru Rady vyplýva, že zákonodarca nemal pod pojmom „odborné stanovisko“ uvedeným v tohto zákona na mysli odborné stanovisko ako úkon znaleckej činnosti podľa Pokiaľ ide o namietanú nedostatočnú spôsobilosť odborníka na posúdenie odborných otázok týkajúcich sa oblasti projektového riadenia, Rada poukázala na to, že preverovala počet znalcov v uvedenej oblasti v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, kde sa však nenachádza znalec v oblasti „Projektové riadenie“. Žalovaný postupoval správne, keď si na zodpovedanie otázok odborného charakteru zvolil odborníka aspoň sčasti sa prelínajúcou odbornou kvalifikáciou. Zvolený odborník má kvalifikáciu na oblasť „Informačné systémy“, pričom posudzovaná oblasť sa týkala riadenia projektov informačných systémov. Pri svojich odpovediach odborník vychádzal aj z Aktualizovanej metodiky riadenia projektov informačných systémov verejnej správy a platného výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Rada trvá na tom, že otázky položené odborníkovi nemajú právny alebo navádzací charakter.

K podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa (kombinácia technológií, referencie uchádzača, odbornosť experta,

odborník neodpovedal na položenú otázku a fabuloval, platformová nezávislosť platformy .NET Core, ekvivalentnosť technológií)

Rada poukázala na to, že žalovaný sa obrátil na odborníka s otázkami č. 1 až 10, na ktoré aj odpovedal. Podľa názoru odborníka je technicky opodstatnené požadovať od záujemcov v rámci bodu a/ predmetnej podmienky účasti realizáciu referencie/zákazky/projektu/plnenia, ktorej/ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej a súčasne, aby k tomuto informačnému systému pristupovali identifikovaní a autentifikovaní používatelia cez internet, resp. intranet, aby umožňoval identifikovanému a autentifikovanému používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (upload) a tiež aby umožňoval autorizáciu zasielaných údajov (prostredníctvom GRID karty alebo elektronického podpisu). Svoju odpoveď odôvodnil tým, že predmetom zákazky je technická podpora a rozvoj už existujúceho informačného systému na platforme Java Enterprise Edition, a preto považoval za legitímne požadovať od záujemcov skúsenosti s touto platformou; nejde pritom o veľmi špecifickú, resp. ojedinelú kombináciu požiadaviek. Na platforme Java Enterprise Edition fungujú aj informačné systémy bánk, komerčných poisťovní, mobilných operátorov, a pod. Identifikácia a autentifikácia používateľa (napr. pri internetbankingu) cez sieť internet je úplne prirodzená a nevyhnutná funkcionalita a podobne aj špecifická autorizácia požadovanej transakcie (napr. GRID kartou či SMS notifikáciou) nie je v súčasnosti nič výnimočné. Podľa názoru odborníka kontrolovaný nedisponuje požadovanou skúsenosťou, resp. referenciou/zákazkou/projektom/plnením podľa bodu a) predmetnej podmienky účasti iba obmedzený počet hospodárskych subjektov na relevantnom trhu. V ďalšej odpovedi odborník uviedol, že by nepreukazovalo rovnakú technickú alebo odbornú spôsobilosť záujemcov na realizáciu predmetu zákazky, ak by kontrolovaný umožnil preukázať splnenie požiadaviek podľa bodu a/ predmetnej podmienky účasti dvoma samostatnými referenciami/zákazkami/projektmi/plneniami, pretože dve samostatné referencie môžu referencovať dve technologicky rôzne záležitosti. Na otázku, či je ekvivalentnou k platforme Java Enterprise Edition platforma .NET, odborník odpovedal negatívne a poukázal na rozdiely oboch platforiem a na ich kompatibilitu s rôznymi operačnými systémami a na to, že platforma .NET je kompatibilná len s MS Windows; platformu .NET nemožno chápať ani ako alternatívu. Podľa názoru odborníka by nepreukazovalo technickú alebo odbornú spôsobilosť záujemcu na realizáciu predmetu zákazky, ak by realizoval referenciu/zákazku/projekt/plnenie, ktorej/ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory a rozvoja informačného systému na platforme .NET. Uvedené odôvodňuje tým, že ide o dve rôzne platformy, a teda Java Enterprise Edition bez viazanosti na operačný systém a .NET viazaný verziami len operačného systému MS Windows. Neakceptovanie platformy .NET ako ekvivalentnej k platforme Java Enterprise Edition z dôvodu nekompatibility s operačnými systémami Linux, Ubuntu alebo CentOS je správne. Poukázal na to, že plnenie predmetu zákazky bude vyžadovať oboznámenie sa s existujúcim riešením implementovaným práve v Java Enterprise Edition. V ďalšej odpovedi odborník uviedol, že je zrejmé, akú technológiu, resp. platformu považuje kontrolovaný za ekvivalentnú k platforme Java Enterprise Edition. Podľa názoru odborníka sú ekvivalentmi k platforme Java Enterprise Edition iné platformy/frameworky vyvinuté v programovacom jazyku Java, napr. SPRING a STRUTS. Opačne však odborník odpovedal na otázku, či sú ekvivalentnou platformou k platforme Java Enterprise Edition technológie produktovej skupiny Java ako JavaServer /Faces, Servlets, JDBC, resp. sady tried a rozhraní pre vývoj webových aplikácií (napr. Java Server Pages alebo Enterprise Java Beans). Poukázal na to, že uvedené produkty a technológie sú len komponentmi Java Enterprise Edition. Na poslednú otázku vo vzťahu k namietaným skutočnostiam odborník odpovedal, že platforma .NET CORE je platformovo nezávislá a je ju možné prevádzkovať aj na operačných systémoch Linux, Ubuntu alebo CentOS.

Rada súhlasila so žalovaným, že podmienka účasti týkajúca sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa určená v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“, v bode 3. „Podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača“, v podbode 3.1 a 3.1.1, v odseku 1 súťažných podkladov k verejnej súťaži, je určená v súlade s aj , teda s princípmi nediskriminácie a transparentnosti a proporcionality, a preto považoval námietky za neopodstatnené.

K podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa na kľúčového experta č. 1 - Projektový manažér

Rada poukázala na to, že na kvalifikované posúdenie žalobcom namietanej skutočnosti sa žalovaný obrátil na odborníka s otázkami č. 11, č. 12, č. 13 a č. 14, na ktoré odborník odpovedal nasledovne: Tvrdenie žalobcu, že ekvivalentom certifikátu PRINCE2 Foundation je nanajvýš certifikácia IPMA C, resp. IPMA D, je pravdivé. Odborník následne uviedol, že ekvivalentom PRINCE2 Foundation je certifikácia IPMA na úrovni D, nanajvýš C a IPMA A a IPMA B sú skôr ekvivalentom certifikátu PRINCE2 Practitioner. Odborník rovnako uviedol, že je primerané vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať u tohto experta kontrolovaným určené certifikáty z dôvodu metodiky riadenia projektov informačných systémov verejnej správy a aj legitimity takejto požiadavky. Následne odborník potvrdil pravdivosť tvrdenia kontrolovaného, že u držiteľov certifikátu na úrovni IPMA A alebo IPMA B existuje reálny predpoklad, že poznajú aspoň minimálne štandardy všeobecne akceptovanej metodiky projektového riadenia PRINCE2. Ekvivalentom certifikátu PRINCE2 Foundation je certifikát IPMA D, resp. IPMA C, a teda žalobcovo tvrdenie sa zakladá na pravde. Z tejto skutočnosti žalobca následne vyvodzoval diskriminačný charakter určenej podmienky účasti.

Úrad sa obrátil na odborníka aj s doplňujúcimi otázkami: Odborník potvrdil skutočnosť, že kontrolovaný postupuje podľa Aktualizovanej metodiky riadenia projektov informačných systémov verejnej správy a platného výnosu Ministerstva financií SR č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, ak požaduje ako ekvivalent k PRINCE2 Foundation, okrem iných, certifikát IPMA A alebo IPMA B. Držitelia certifikátu IPMA A alebo IPMA B by mohli poznať aspoň minimálne štandardy aj všeobecne akceptovanej metodiky projektového riadenia PRINCE2. Odborník okrem iného uviedol, že kontrolovaný v kontexte týchto obmedzení primerane urobil to, čo mohol, pričom posudzovanú podmienku účasti určil menej prísne, ako je odporúčaná úroveň v Aktualizovanej metodike riadenia projektov informačných systémov verejnej správy. Podľa názoru odborníka je logické, že kontrolovaný nepožadoval kumuláciu dvoch certifikátov (PRINCE2 Foundation + IPMA A alebo IPMA B), ale iba jeden certifikát (IPMA A alebo IPMA B), keďže jeden certifikát (IPMA A alebo IPMA B) v plnej miere garantuje požadované schopnosti, odbornú spôsobilosť a cieľ sledovaný podmienkou účasti (znalosť minimálnych štandardov metodiky projektového riadenia PRINCE2). Kontrolovaný postupoval pri definovaní ekvivalentov primerane.

Rada preto zhodne so žalovaným konštatovala, že postupom kontrolovaného nebol porušený princíp nediskriminácie, a teda ani Rada zároveň neidentifikovala v tejto časti rozhodnutia žalovaného vadu, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia.

K podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa na kľúčového experta č. 5 - Špecialista pre bezpečnosť IT

Aj v tejto časti sa žalovaný obrátil na odborníka s otázkami č. 15, č. 16 a č. 17, ktorý na položené otázky odpovedal nasledovne: Je technicky opodstatnené vo vzťahu k predmetu zákazky požadovať u tohto experta skúsenosť podľa bodu 2/ podmienky účasti, ktorá zahŕňa návrh architektúry bezpečnosti informačného systému alebo informačných systémov, a skúsenosť podľa bodu 3/ podmienky účasti, ktorá zahŕňa návrh opatrení bezpečnosti informačného systému alebo informačných systémov. Odborník uviedol, že návrh architektúry možno vnímať ako konkrétne vyjadrenie návrhu opatrení, pričom opatrenia nachádzajú reálne vyjadrenie v architektúre systému. Reálne plnenie predmetu zákazky sa potenciálne nevyhne definícii opatrení, ktoré budú následne pretavené do architektúry, aktualizácie existujúcej architektúry, jej možnému rozšíreniu, úprave a pod. Právne predpisy uvedené v časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov potvrdzujú opodstatnenosť určenej podmienky. Je prirodzené, aby funkcionalita EKP bola v súlade s legislatívou pre oblasť informačnej bezpečnosti a štandardmi pre informačné systémy verejnej správy a kontrolovaný sa tejto povinnosti nemôže vyhnúť.

Na základe odpovedí odborníka žalovaný konštatoval, že požiadavka kontrolovaného na praktickú skúsenosť v pozícii špecialistu pre bezpečnosť IT podľa bodov 2/ a 3/ súvisí s predmetom zákazky. Rada k tomuto záveru dodala, že aj keď predmetom zákazky nie je návrh architektúry bezpečnosti informačného systému a ani návrh opatrení bezpečnosti informačného systému (ako argumentuje žalobca), nemusí to automaticky znamenať, že uvedená podmienka účasti nesúvisí s predmetom zákazky. Vzhľadom na predmet zákazky je totiž opodstatnené požadovať aj špecialistu pre bezpečnosť IT, pričom ak je určitá osoba špecialistom pre bezpečnosť IT, možno očakávať, že má aj skúsenosť s návrhom architektúry bezpečnosti IT a s návrhom opatrení bezpečnosti IT.

Rada preto zhodne so žalovaným konštatovala, že predmetná podmienka účasti je určená v súlade s

K namietanému opisu predmetu zákazky

Odborník aj v tejto časti odpovedal na položené otázky a uviedol, že vzhľadom na predloženú formu opisu predmetu zákazky (časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži) nie je nevyhnutné, aby obsahovala aj zdrojové kódy a ostatnú dokumentáciu k EKP na vypracovanie relevantnej ponuky záujemcom. Poskytnutie úplnej dokumentácie by mohlo byť spojené s možnosťou vzniku ohrozenia dôverných informácií. Existuje však aj možnosť uvažovať o poskytnutí takej časti dokumentácie, pri ktorej by nebola ohrozená bezpečnosť dôverných údajov. V tejto súvislosti sa však odborník obával, že kontrolovaný nebol, nie je a nebude kompetentný takéto údaje vymedziť aj napriek tomu, že disponuje zdrojovými kódmi. Poukazuje na to, že úplné vymedzenie zverejniteľných a nezverejniteľných časti zdrojového kódu vie poskytnúť dodávateľ pôvodných služieb údržby, technickej podpory a rozvoja tohto systému, resp. iný kompetentný subjekt, u ktorého by si túto službu kontrolovaný verejne obstaral. Podľa názoru odborníka kontrolovaný poskytol to, čo mohol. Nezverejnením nezverejniteľných častí, a to nielen zdrojového kódu, nepominie konkurenčná výhoda dodávateľa pôvodných služieb, pretože ten bude podľa jeho názoru môcť presnejšie naceniť všetky riziká a špecifiká predmetu zákazky ako iní záujemcovia, ktorým nezverejniteľná dokumentácia nebola sprístupnená. Odborník tiež poukázal na teoretickú možnosť poskytnutia nezverejniteľnej časti v prípade súladu so o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov, a to formou žiadosti o sprístupnenie takejto časti a následného uzavretia dohody o mlčanlivosti. Časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov dokumentuje to, čo v systéme funguje, a neuvádza, ako to funguje, čo podľa jeho názoru nie je v princípe ani potrebné. Zvolený opis predmetu zákazky postačuje na to, aby záujemca preukázal, či má skúsenosť a s akými odhadovanými nákladmi na požadovanej platforme, implementovať/udržiavať/ podporovať špecifikovanú funkcionalitu. Podľa názoru odborníka mali záujemcovia verejnej súťaže všetky potrebné technické informácie o EKP na prípravu relevantnej ponuky. Odborník v ďalšej odpovedi uviedol, že vždy bude existovať istá miera zvýhodnenia súčasného/súčasných poskytovateľa / poskytovateľov služieb kontrolovaného. Odborník v tejto súvislosti poznamenal, že je na škodu veci, že žalobca nekonkretizoval konkrétne informácie nevyhnutné na prípravu ponuky. Podľa názoru odborníka by bolo technicky možné žalobcom požadované informácie aspoň čiastočne sprístupniť, avšak poznamenal, že čiastočné sprístupnenie, resp. sprístupnenie zverejniteľných častí nepomôže k dosiahnutiu žalobcom sledovaného cieľa. Zopakoval, že kontrolovaný nebol, nie je a ani nebude kompetentný vymedziť údaje, pri ktorých by nebola ohrozená bezpečnosť dôverných údajov.

Žalovanému z odpovedí odborníka vyplývala skutočnosť, že kontrolovaný sprístupnil tie technické informácie o informačnom systéme EKP, ktoré mohol sprístupniť. Nemožno polemizovať o tom, či kontrolovaný mohol, resp. či objektívne mal možnosť sprístupniť viac technických informácií o informačnom systéme EKP, ktorého technická podpora a rozvoj je predmetom zákazky, a to najmä zdrojové kódy a ostatnú dokumentáciu k tomuto systému.

Kontrolovaný v časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži uviedol všetky okolnosti, ktoré sú dôležité na vypracovanie ponuky a obsahuje podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Rada má zhodne so žalovaným za to, že kontrolovaný opísal predmet zákazky dostatočne, jednoznačne, nestranne a úplne a uviedol v súťažných podkladoch k verejnej súťaži všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na vypracovanie ponuky; kontrolovaný teda neporušil ani

Žalobcom namietané zmluvné podmienky

Vo vzťahu k prvej namietanej zmluvnej podmienke žalobca poukázal na to, že kontrolovaný de facto uzatvára v časti zmluvy rámcovú dohodou, no určil nezákonnú dobu jej trvania a prebral podľa jeho názoru nesprávnu argumentáciu kontrolovaného, že ide o inominátnu zmluvy v zmysle , čím práve posudzoval zmluvu podľa iného predpisu, ako je

Rada v tejto súvislosti poukázala na , podľa ktorého sa rámcovou dohodou rozumie písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo jedným alebo viacerými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými uchádzačmi na strane druhej, pričom rámcová dohoda určuje podmienky zadávania zákaziek počas jej platnosti, najmä čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky.

Predmetom zmluvy je v zmysle článku III bod 1.1. aj technická podpora EKP, teda poskytovanie služieb technickej podpory, za ktoré kontrolovaný uhradí v zmysle článku IV bod 3. zmluvy paušálnu cenu za kalendárny mesiac počas celkovej doby plnenia 60 kalendárnych mesiacov. Nejde teda o podmienky zadávania zákazky počas jej platnosti ale o fixnú sumu, ktorú bude verejný obstarávateľ poukazovať úspešnému uchádzačovi, s ktorým uzavrie zmluvu. Rada sa stotožnila so žalovaným aj v tom, že v prípade článku III bod 1.2. zmluvy (poskytovanie služieb rozvoja EKP) ako ďalšej časti predmetu zmluvy je situácia odlišná vzhľadom na charakter poskytovania samotných služieb rozvoja. Charakter a povaha tohto plnenia totiž odôvodňujú iný režim ich poskytovania a úhrady za ich poskytovanie. Uvedenú skutočnosť kontrolovaný zohľadnil v článku IV bod 4. zmluvy, podľa ktorého je celková cena služieb rozvoja APV maximálna a zo strany poskytovateľa nenárokovateľná, pretože sa vždy pri jej výpočte vychádza v každom jednotlivom prípade zo skutočných potrieb objednávateľa a skutočného realizovaného rozsahu požadovaných služieb rozvoja. Je dôvodné, že kontrolovaný v súčasnosti nevie predpokladať, vzhľadom na charakter požadovaných služieb rozvoja, aké konkrétne množstvo počtu človekodní bude potrebných na ich výkon. Pri výpočte ceny za služby rozvoja sa preto vychádza z jeho budúcich skutočných potrieb, ktoré vzniknú v budúcnosti a ktoré nevie v súčasnosti presne definovať, resp. špecifikovať. Ide teda o dynamickú, resp. nenárokovateľnú časť zmluvy. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že ide o rámcovú dohodu, a to vzhľadom na dvojakú povahu plnení a dvojaký spôsob úhrady za tieto plnenia. Zmluva má v časti jej predmetu „Rozvoj EKP“ isté prvky čiastkového realizovania plnení na základe osobitných zákaziek, no ako celok spolu s druhou časťou predmetu zmluvy „Technická podpora EKP“ v zmysle jej článku III „Predmet zmluvy“, bodu 1.2. nenapĺňa definíciu, resp. definičné znaky rámcovej dohody podľa v nadväznosti na , a teda ide o inominátnu zmluvu v zmysle . Rada k tomu navyše uvádza, že kontrolovaným určený zmluvný typ je bežne používaným zmluvným typom pri obdobných predmetoch zákazky a nie je zrejmé, prečo by v danom prípade malo ísť o uzavretie rámcovej dohody.

Keďže kontrolovaný neuzatvára rámcovú dohodu, pri určení doby trvania zmluvy v zmysle článku V „Doba a miesto plnenia, trvanie zmluvy“, bod 2. zmluvy, t. j. 60 mesiacov odo dňa jej účinnosti, nebol porušený Preto žalovaný postupoval správne, keď považoval námietky žalobcu v tejto časti za neopodstatnené.

Vo vzťahu k druhej namietanej zmluvnej podmienke žalobca namietal, že kontrolovaným stanovené zmluvné podmienky upravujúce bankovú záruku a výkonnostnú zábezpeku sú nehospodárne a neefektívne, keďže predražujú plnenie a súčasne nahrádzajú podmienky účasti týkajúce sa finančného alebo ekonomického postavenia.

Rada sa stotožnila so žalovaným v tom, že účelom určovania podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia uchádzača v procese verejného obstarávania je preukázanie jeho finančnej stability pri plnení predmetu zákazky, a teda ich určovaním sa sleduje preukázanie finančného zdravia uchádzača, resp. záujemcu vo fáze samotnej realizácie predmetu zákazky. Účelom bankovej záruky, resp. výkonnostnej zábezpeky je zabezpečenie určitých obchodnoprávnych záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Ide o zabezpečovacie inštitúty spravujúce sa a prinášajú do zmluvných vzťahov väčšiu istotu riadneho plnenia predmetu obchodnoprávnej zmluvy. Kontrolovaný v tomto prípade vyžaduje predloženie bankovej záruky, alternatívne výkonnostnej zábezpeky v zmysle článku X bod 1. zmluvy na účely zabezpečenia záväzkov budúceho poskytovateľa vyplývajúcich z tejto zmluvy v určitých prípadoch (článok VI bod 9. zmluvy) a ako garanciu riadneho plnenia záväzkov, najmä dodržania zmluvných podmienok, kvality realizovaných výkonov a služieb, termínov plnenia zmluvy, úhrady zmluvných pokút a náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, že kontrolovaný určením povinnosti budúceho poskytovateľa predložiť bankovú záruku, resp. alternatívne zložiť na účet kontrolovaného výkonnostnú zábezpeku, nesleduje preukázanie finančného a ekonomického postavenia záujemcov, resp. uchádzačov verejnej súťaže. Kontrolovaný v oznámení o zamietnutí žiadosti o nápravu jasne odôvodnil určenie predmetných zabezpečovacích inštitútov, a to že predstavujú záruku toho, že plnenie bude poskytované subjektom schopným preukázať

primerané zabezpečovacie inštitúty vo vzťahu k charakteru, závažnosti plnenia. Kontrolovaný tiež jasne demonštroval, že ich účelom je minimalizácia rizík na strane kontrolovaného ako objednávateľa a nie preukazovanie finančného alebo ekonomického postavenia.

Žalobca namietal aj nehospodárnosť a neefektívnosť určených zmluvných podmienok, bankovej záruky, resp. výkonnostnej zábezpeky a spája ich s výškou a časom, resp. požadovanou dobou ich platnosti. Podľa článku X bod 4. zmluvy musí banková záruka (aj výkonnostná zábezpeka) spĺňať určené atribúty, a to výšku zaistenej čiastky 20 % z ceny uvedenej v objednávke s DPH a musí byť platná najmenej počas celej doby predmetného plnenia podľa zmluvy.

V tejto súvislosti Rada zhodne so žalovaným podotýka, že v zmysle článku VI bod 9. zmluvy ide vždy o plnenia služieb rozvoja v hodnote viac ako 20 000 EUR bez DPH. Aj v tejto súvislosti na základe uvedeného Rada konštatovala, že určením takýchto zmluvných podmienok nebol porušený princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Na základe uvedeného Rada zhodne so žalovaným konštatovala, že zmluvné podmienky, t. j. banková záruka a výkonnostná zábezpeka v zmysle článku X zmluvy nie sú v rozpore s princípmi verejného obstarávania. Na základe uvedeného žalovaný postupoval správne, keď považoval námietky žalobcu v tejto časti za neopodstatnené.

Vo vzťahu k tretím zmluvným podmienkam žalobca namieta dôvod odstúpenia od zmluvy bez možnosti zmluvnej pokuty zakotvený v článku VIII „Ukončenie zmluvného vzťahu“, bod 5. písm. d/ zmluvy. Podľa názoru žalobcu táto zmluvná podmienka obmedzuje uchádzača v realizácii predmetu zákazky. Nad rozsah žiadosti o nápravu namieta aj dôvod odstúpenia od zmluvy bez možnosti zmluvnej pokuty zakotvený v článku VIII „Ukončenie zmluvného vzťahu“, bod 5. písm. f/ zmluvy a takisto aj zmluvné ustanovenie týkajúce sa sankcií s možnosťou odstúpenia od zmluvy (zmluvná pokuta), zakotvené v článku IX „Sankcie“, bod 2. zmluvy.

Rada vo vzťahu k namietanému dôvodu na odstúpenie od zmluvy podľa článku VIII „Ukončenie zmluvného vzťahu“, bod 5. písm. d/ zmluvy, poukázala na svoje nedávne rozhodnutia č. 7929-9000/2019 zo dňa 17.6.019 a č. 3970-9000/2019 zo dňa 28.6.2019, v ktorých preskúmavala zmluvné podmienky stanovené kontrolovaným a v ktorých v súlade s výkladovým stanoviskom úradu č. 3/2016 konštatovala, že úrad a Rada preskúmavajú zmluvné podmienky len z pohľadu súladu zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho princípmi, a to z pohľadu, či kontrolovaný subjekt podľa nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania a že prísne, ale nediskriminačné zmluvné podmienky nie sú v rozpore so Rada v zmysle uvedeného konštatovala, že žalobca nepreukázal diskriminačný charakter zmluvných podmienok. Navyše Rada poukázala na skutočnosť, že v zmysle zmluvnej podmienky bude kontrolovaný povinný v prípade odstúpenia od zmluvy preukázať dôvodnosť odstúpenia.

Ostatné zmluvné podmienky neboli predmetom žiadosti o nápravu, a teda žalobca v rozpore s namieta dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa článku VIII „Ukončenie zmluvného vzťahu“, bod 5. písm. f/ zmluvy a zmluvnú pokutu podľa článku IX „Sankcie“, bod 2. zmluvy. Podľa prvá veta podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu. Tvrdenia uvedené v bodoch 57 a 58 námietok neboli obsahom žiadosti o nápravu, a preto na ne Rada neprihliadala.

Žalobca vo vzťahu k štvrtej zmluvnej podmienke namietal čl. 7 „Povinnosti Poskytovateľa“, bodu 7.10. Prílohy č. 1 k zmluve „Všeobecné podmienky zmluvy“ (ďalej len „VPZ“), pretože ňou kontrolovaný podľa jeho názoru obchádza v časti určovania podmienok účasti a nahrádza podmienky účasti.

Rada poukazuje na odpoveď odborníka, podľa ktorého predmetná povinnosť budúceho poskytovateľa služieb súvisí s predmetom zákazky. V zmysle časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži je EKP prevádzkované na aplikačnej platforme Oracle Exalogic, resp. Oracle Exalogic Elastic Cloud, ktorý má aplikačnú vrstvu, internú a externú časť vybavenú aplikačnými servermi Weblogic. Podľa názoru odborníka je technicky opodstatnené a primerané požadovať v

prípade potreby od budúceho poskytovateľa služieb takéhoto experta. Bezpečnostná politika viazaná na existujúcu infraštruktúru môže vyžadovať obnovenie systému, návrat k poslednému funkčnému riešeniu, zálohovanie a pod. Rada sa ďalej stotožnila so žalovaným, že takáto požiadavka na budúceho poskytovateľa služieb je primeraná, technicky opodstatnená a súvisí s predmetom zákazky. Žalovaný správne poukázal na to, že kontrolovaný uviedol predmetnú požiadavku do zmluvy, a nie ako podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, dostatočným spôsobom ju odôvodnil a tým, že nevie v súčasnosti predpokladať, či po ukončení migrácie aplikačných serverov na platformu Apache Tomcat nebude na plnenie zmluvy potrebný expert spôsobilý na administráciu aplikačného servera Oracle Weblogic, a preto ju nepovažuje za rozpornú so Rada sa stotožnila s vyjadrením kontrolovaného, že ak by požadoval v rámci podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti experta spôsobilého na administráciu aplikačného servera Oracle Weblogic, takto určená podmienka účasti by nesúvisela s predmetom zákazky, nakoľko predmetom zákazky nie je migrácia serverov. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že uvedená požiadavka je určená na účel zabezpečenia plnohodnotnej prevádzky alebo rozvoja EKP a kontrolovaný uloží povinnosť zabezpečiť takého experta na základe písomne odôvodnenej požiadavky. Zároveň, podľa verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Osobitné podmienky plnenia zmluvy môžu zahŕňať ekonomické, sociálne, environmentálne hľadiská, hľadiská súvisiace s inováciou alebo zamestnanosťou; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, osobitné podmienky plnenia zmluvy sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok. Na základe uvedeného postupoval žalovaný správne, keď považoval námietky žalobcu za neopodstatnené.

Vo vzťahu k piatej zmluvnej podmienke žalobca namietal, že zmluvná podmienka uvedená v článku 11 „Práva duševného vlastníctva a povinnosť mlčanlivosti“, v bode 11.10. VPZ potenciálne rozširuje predmet zákazky s dôsledkom neporovnateľnosti ponúk a nahrádza zákonné postupy verejného obstarávania.

Žalovaný mal za to, že keďže umožňuje kontrolovanému zmeniť zmluvu počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, určením zmluvnej podmienky plnenia predmetu zákazky v zmysle článku 11 „Práva duševného vlastníctva a povinnosť mlčanlivosti“, bodu 11.10. VPZ kontrolovaný v tomto štádiu verejného obstarávania neporušil princípy verejného obstarávania v zmysle ani alebo iné ustanovenia tohto zákona, čo by viedlo k neporovnateľnosti ponúk alebo obchádzaniu tohto zákona.

Rada poukázala na to, že v zmysle poslednej vety verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch uvedie požiadavku na prevod práv duševného vlastníctva, ak sa vyžaduje. Z uvedeného podľa Rady vyplýva, že priamo umožňuje verejným obstarávateľom požadovať prevod práv duševného vlastníctva, nemožno to preto považovať za ne Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukázali jeho tvrdenie o neporovnateľnosti ponúk. Rada zároveň neidentifikovala dôvod na zmenu rozhodnutia.

II. Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 9664-9000/2019 zo dňa 1.8.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 7. Podľa názoru žalobcu bola v administratívnom konaní porušená zásada rovnosti účastníkov konania

- jeho a Sociálnej poisťovne. Odborné stanovisko bolo žalovanému doručené dňa 7.5.2019 o 11:40 h. a ešte v ten istý deň Sociálna poisťovňa podala o 16:40 h. žiadosť o nahliadnutie do spisu, a tento jej bol dňa 9.5.2019 sprístupnený spolu s odborným stanoviskom. Aj žalobca žiadal o sprístupnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia v konaní o námietkach, no tieto mu neboli v plnom rozsahu sprístupnené, ako napríklad odborné stanovisko, ktoré bolo Sociálnej poisťovni sprístupnené prakticky obratom po jeho doručení. Žalovaný v tejto skutočnosti nemôže argumentovať , podľa ktorého je jeho právom, resp. právom Rady vyzvať na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, keďže toto zákonné ustanovenie nezohľadňuje procesnú aktivitu žalobcu v snahe získať podklady

pre vydanie rozhodnutia a povinnosť správnych orgánov postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Žalobcovi bolo neodôvodnene odmietnuté aj nahliadnutie do kompletného administratívneho spisu Sociálnej poisťovne z verejného obstarávania, čo mu znemožnilo účinne obhajovať svoje práva. Dostal len informáciu, že prístup k dokumentácii má iba žalovaný a Sociálna poisťovňa, pričom tento nedostatok neodstránila ani Rada. 8. Žalobca ďalej namietal, že odborné stanovisko nepodala oprávnená osoba, že musí byť úkonom znaleckej činnosti, preto ide o nezákonne získaný dôkaz, na ktorý sa nesmie prihliadať. Okrem toho, odborné stanovisko nie je na dostatočnej odbornej a formálnej úrovni. Žalobca namietal, že oslovený odborník Ing. Ján Lang, PhD., nie je zapísaný v zozname znalcov, je len univerzitným pracovníkom v pozícii odborného asistenta a nemá odbornú kvalifikáciu na zodpovedanie všetkých položených otázok (napríklad projektové riadenie), v odbornom stanovisku predkladá svoje subjektívne názory a odpovedá na právne otázky. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že odborné stanovisko aj znalecký posudok sú legislatívne upravené pojmy v , ktorý ako lex specialis pristupuje k Žalobca má za to, že ak by zmyslom a účelom formulácie podľa bolo vylúčenie aplikácie , bolo by to expressis verbis uvedené tak, ako napríklad v prípade vylúčenia Správneho poriadku na niektoré typy konaní, čo sa však nestalo. 9. Žalobca má za to, že Rada nesprávne právne posúdila vec z nasledovných dôvodov: a) možnosť preukázať v dvoch rôznych referenciách na dvoch rôznych projektoch splnenie podmienok účasti:

- Sociálnou poisťovňou požadovaná kumulácia technológií bez možnosti rozdelenia do viacerých projektov na účely preukázania splnenia podmienky účasti podľa je ojedinelou kombináciou technológií, ktorá nezákonne obmedzuje účasť vo verejnej súťaži. Oslovený odborník rozdelil odpoveď na otázku 1.1 na tri časti: (i) JAVA ENTERPRISE EDITION je štandardne využívanou platformou, čo žalobca nepopieral, (ii) dvojfaktorová autentifikácia transakcie tiež nie je ničím výnimočným, s čím rovnako žalobca súhlasí, ale žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením osloveného odborníka, že (iii) nie je ničím výnimočným kombinácia JAVA ENTERPRISE EDITION v kombinácii s autorizáciou XML uploadu prostredníctvom Grid karty alebo SMS notifikácie alebo elektronického podpisu tak, ako ho doslovne uvádza podmienka účasti. Oslovený odborník sa preto podľa názoru žalobcu nevyjadril k úplnému zneniu podmienky účasti, svojvoľne ju rozdelil na tri časti, na ktoré aj odpovedal, no neodpovedal jednoznačne, či môže byť diskriminujúca práve ojedinelá a súčasná kombinácia podmienky účasti.

- Odborník mal zodpovedať otázku č. 3, či podmienku účasti podľa v rovnakej kvalite preukáže aj uchádzač s dvoma samostatnými referenciami, čo však neurobil. Odborník neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, v čom vidí vedomostné/odborné nedostatky subjektu, ktorý splnenie danej podmienky účasti preukáže viacerými referenciami, čo robí jeho odpoveď nepreskúmateľnou. Oslovený odborník doslova uviedol: „Dve samostatné referencie môžu referencovať dve technologicky rôzne záležitosti. Pravdepodobne toto vníma Kontrolovaný ako možnosť o teda potenciálne riziko.“ „Môžu“ neznamená, že automaticky musia. Oslovený odborník nemal v zmysle otázky č. 3 zdôvodniť, či existuje možnosť, kedy je možné vylúčiť aké dve rôzne referencie už Sociálna poisťovňa akceptovať nebude, ale či existuje možnosť, že odbornú aj technickú spôsobilosť záujemcov na realizáciu zákazky umožní preukázanie aj dvoma samostatnými referenciami. Oslovený odborník teda neodpovedal na položenú otázku, ale bez bližšieho zdôvodnenia fabuloval, že by to tak nemuselo vždy byť, čím argumentom a contrario pripustil, že by to za istých okolností aj byť mohlo.

Žalovaný si v konaní o námietkach zjavne nezákonne prispôsobil neúplné a nepreskúmateľné tvrdenia osloveného odborníka, ktorý sa vôbec nevenoval odôvodneniu účelového spojenia a kombinácie JAVA EE a súčasne dvojfaktorovou identifikáciou súčasne uploadu XML súboru a súčasne prostredníctvom GRID karty alebo SMS, pričom túto zjavne nesprávnu argumentáciu Rada akceptovala, čím nesprávne právne posúdila vec.

b) Skúsenosťami s technológiami iných značiek, ak fungujú na tých istých princípoch, ktoré označí Sociálna poisťovňa za rozhodujúce: Ak ako jediným znakom ekvivalentnosti technológie Sociálna poisťovňa uvádzala skutočnosť, aby fungovala na rôznych ňou vymenovaných operačných systémoch, pričom Rada zjavne nepostrehla rozpor v tvrdeniach osloveného odborníka v odpovedi na otázku č. 4 a ignorovala doslovné znenie námietok. Rada sa nesprávne stotožnila s postupom žalovaného v konaní o námietkach keď tvrdila, že predmetom námietok nebola námietka pre neakceptovanie .NET Core. Rozpor v tvrdeniach osloveného

odborníka tkvie v tom, že na jednej strane uvádza, že platforma .NET nie je ekvivalentná k JAVA EE, pretože platforma JAVA EE je schopná pracovať s ľubovoľným operačným systémom, zatiaľ čo .NET nie. V nasledovnej vete však odborník uvádza, že platforma .NET pripúšťa aj spoluprácu s akýmkoľvek operačným systémom od roku 2002, konkrétne implementácie ASP.NET a pod.; dokonca pripúšťa, že alternatívou k JAVA EE je .NET CORE, čo tvrdil žalobca v námietkach. 10. Žalobca namietal, že Rada uznala zhodne so žalovaným za súladné so neakceptovanie skutočne ekvivalentnej certifikácie projektového riadenia pre stupeň IPMA D maximálne IPMA C. Rada tiež rozhodla, že Sociálna poisťovňa určila menej prísnu podmienku a opomenula, že ju určila v porovnaní s metodikou riadenia projektov len voči PRINCE2 Foundation, ako menej prísnej podmienke účasti a ekvivalenty naďalej požadovala výlučne voči vyššej certifikácii PRINCE2 Practitioner, ktorú však ako primárnu certifikáciu v podmienke účasti nepožadovala. 11. Rada nesprávne právne posúdila vec, keď uviedla, že ak aj predmetom zákazky nie je návrh architektúry a ani návrh opatrení bezpečnosti informačného systému neznamená to, že podmienka účasti nesúvisí s predmetom zákazky, keďže je opodstatnené očakávať, že osoba, ktorá je špecialistom pre bezpečnosť, bude mať skúsenosti s návrhom architektúry bezpečnosti informačných systémov a s návrhom opatrení bezpečnosti informačných systémov. Podľa názoru žalobcu, základným prejavom súvisu s predmetom zákazky je, že požiadavka na odborné zdatnosti expertov vychádza z opisu predmetu zákazky. Ak predmetom zákazky nie je návrh architektúry a ani návrh opatrení bezpečnosti informačného systému, je takáto požiadavka nad rámec toho, čo je odôvodnené požadovať od uchádzača, keďže takýto expert zjavne nie je na plnenie predmetu zákazky potrebný. Ak nie je takýto expert potrebný, nemôže byť určená podmienka účasti primeraná a súvisieť s predmetom zákazky. Žalobca nesúhlasí s odborným stanoviskom v tom, že Sociálna poisťovňa nie je povinná uvádzať presnú špecifikáciu predmetu zákazky, ale postačuje uviesť bližšie neurčité vymedzenie, bez explicitného stanovenia konkrétnych požadovaných služieb, pretože to nie je v súlade s , podľa ktorého musí verejný obstarávateľ vymedziť predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne. Od opisu predmetu zákazky sa pritom odvíja zákonnosť určenej podmienky účasti. 12. Rada sa podľa jeho názoru nevysporiadala so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní, preto je jej rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tiež namieta jeho vnútornú rozpornosť, ktorá vyplýva z porovnania bodov 191 a 193 napadnutého rozhodnutia, a je zjavné že sa Rada nemohla stotožniť so skutkovými zisteniami aj právnym posúdením veci žalovaného, keďže Rada vychádza z iného skutkového stavu ako žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí. Rada stavia napadnuté rozhodnutie v tejto časti na tom, že predmetom zákazky nie je návrh architektúry bezpečnosti informačného systému a ani návrh opatrení bezpečnosti informačného systému, no žalovaný zamietol námietky na základe odpovede odborníka, že predmetom zákazky takéto činnosti boli.

13. Žalobca nesúhlasí, že kontrolovaný opísal predmet zákazky v súlade so Tvrdí, že Rada nesprávne právne posúdila vec, nakoľko aj odborník potvrdil, že žalobcom požadované doplňujúce informácie - zdrojové kódy s popisom v elektronickej forme a ostatná dokumentácia informačného systému EKP - sú relevantné a je možné ich poskytnúť (otázka č. 9 v rámci dokumentu Vysvetľovanie a žiadosť o nápravu), nakoľko zdrojové kódy nepredstavujú všetky podklady nevyhnutné pre podporu, úpravu a rozvoj EKP. Dokumentáciou k informačnému systému EKP navyše Sociálna poisťovňa musí disponovať, keďže má k nej výhradné práva v zmysle zmluvy č. 39940-21/2014-BA zverejnenej v centrálnom registri zmlúv. Navyše, Sociálna poisťovňa nepreukázala, že EKP je kritickou infraštruktúrou, a neuniesla dôkazné bremeno pre preukázanie dôvodu na obmedzenie poskytovania informácií, ktoré poskytuje uchádzačom vo verejnom obstarávaní. 14. Rada sa nevysporiadala so svojím predchádzajúcim rozhodnutím č. 15539-9000/2015-KR/34, na ktoré žalobca poukazoval, a neodôvodnila odklon od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti. V označenom rozhodnutí Rada posudzovala rovnaké, resp. veľmi podobné otázky práve u Sociálnej poisťovne, kde „poskytnutie úplnej dokumentácie by síce bolo spojené s možnosťou vzniku bezpečnostného rizika, avšak kontrolovaný na účely vypracovania cenovej ponuky v súlade s jeho požiadavkami mal poskytnúť aspoň tú časť dokumentácie, pri ktorej nie je pravdepodobná možnosť vzniku bezpečnostných útokov. V tejto súvislosti rada zdôrazňuje názor odborníka, podľa ktorého by kontrolovaný mohol citlivé časti odstrániť bez toho, aby sa vystavil ohrozeniu“. Napadnuté rozhodnutie Rady je tak v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, že Rada bude rozhodovať predvídateľným spôsobom, v súlade so a Správnym poriadkom. 15. Žalobca sa nestotožňuje s posúdením zmluvy ako nie rámcovej. Tvrdí, že časť zmluvy má jasne a jednoznačne určený rozsah a obsah práv a povinností zmluvných strán (žalovaný a Rada ju označujú ako fixnú časť), no na druhej strane je zrejmé, že zmluva obsahuje aj nenárokovateľné plnenia na

báze jednotiek človekodní, ktoré nepochybne napĺňajú všetky znaky rámcovej dohody - ide o plnenie zo strany uchádzača v celkovom predpokladanom oceňovanom množstve 3000 človekodní. Žalobca poukazuje na čl. VI bod 1 zmluvy (kde poskytovanie služieb pri rozvoji EKP podľa článku III bod 1.2 budú zmluvné strany riadiť ako samostatný projekt v súlade s internou metodikou objednávateľa) aj čl. VI bod 4 zmluvy (objednávateľ je oprávnený počas trvania zmluvného vzťahu požadovať poskytovanie služieb pri rozvoji EKP podľa článku III bod 1.2 tejto zmluvy v súlade so svojimi potrebami na základe písomnej objednávky). Essentialia negotii rámcovej dohody v zmysle sú tak jasne a jednoznačne identifikovateľné, t.j. osobitne predpokladané množstvo a rozsah a nenárokovateľnosť plnenia, ako i skutočnosť, že konkrétne plnenie bude určené až na základe osobitnej a nenárokovateľnej objednávky.

16. Žalobca je toho názoru, že Rada nesprávne právne vec posúdila v časti, kde kumulácia bankovej záruky a výkonnostnej zábezpeky, svojvoľne určená výška bankovej záruky, bližšie neurčené právo odmietnuť bankovú záruku (značná miera svojvôle), explicitné vylúčenie uplatnenia akýchkoľvek námietok voči akémukoľvek vyzvaniu Sociálnej poisťovne, priveľká výška zaistenej čiastky 20% z ceny uvedenej v objednávke s DPH, ako aj dĺžka trvania tejto zábezpeky počas celej doby predmetného plnenia podľa zmluvy, predstavuje významnú finančnú záťaž pre potenciálnych uchádzačov. Uvedené ešte znásobuje fakt, že Sociálna poisťovňa neposkytuje žiadne zálohové platby, a že pri službách intelektuálneho plnenia bez akejkoľvek predchádzajúcej zálohovej platby nie je žiadny dôvod na uplatnenie bankovej záruky v takej neobvyklej výške. Dôsledkom toho je, že nie všetci záujemcovia predložili ponuky a v samotnej verejnej súťaži boli predložené len dve ponuky. 17. Sociálna poisťovňa vyžadovala dispozíciu osobitným typom experta spôsobilého na administráciu aplikačného servera Oracle Weblogic (bez bližšieho určenia účelu experta). Rada v bodoch 216 až 220 napadnutého rozhodnutia uviedla, že keďže Sociálna poisťovňa nevie v súčasnosti predpokladať, či na plnenie zmluvy bude potrebný Sociálnou poisťovňou požadovaný expert, nepovažuje požiadavku na dispozíciu s takým expertom za rozpornú so Vnútorná rozpornosť v tejto časti podľa žalobcu tkvie vtom, že na jednej strane Rada vyhodnotila zmluvnú podmienku ako primeranú, technicky opodstatnenú a súvisiacu s predmetom zákazky, no súčasne sa stotožnila s tvrdením Sociálnej poisťovne, že ak by takéhoto experta vyžadovala v rámci podmienok účasti a nie v rámci zmluvných podmienok, bola by neprimeraná, keďže predmetom zákazky nie je migrácia serverov. EKP má v zmysle súťažných podkladov migrovať z prostredia Oracle Exalogic a SW Weblogic do prostredia Apache Tomcat. Samotná migrácia však nie je predmetom zákazky, a preto dispozícia takýmto expertom na účely plnenia zmluvy je nadbytočná a nad rámec opisu predmetu zákazky. Uvedená podmienka je aj v rozpore s princípom hospodárnosti, keďže Sociálna poisťovňa už disponuje zmluvou uzavretou so spoločnosťou Interway na poskytovanie služieb rozšírenej podpory a tzv. Advanced Consulting Services (ďalej len „ACS“) pre produkty Oracle, ktorá v zmysle tejto zmluvy disponuje rovnakým odborníkom ako požaduje Sociálna poisťovňa, čo robí takúto požiadavku zjavne nehospodárnou. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

19. K námietke žalobcu, že postupoval voči kontrolovanému priaznivejšie a poskytol mu odborné stanovisko akonáhle ho mal k dispozícii, žalovaný uviedol, že kontrolovaný na základe rozhodnutia o prerušení konania č. 4339-6000/2019-OD-P zo dňa 11.4.2019 bezodkladne požiadal o nazretie do spisu, robenie si výpisov zo spisu, odpisov zo spisu a kópie spisu. Kontrolovanému bolo umožnené nahliadnuť do spisu dňa 26.4.2019, o čom je vyhotovený aj Záznam z nahliadnutia do spisu č. 4339-6000/2019- OD zo dňa 26.4.2019. Z tohto záznamu je zároveň zrejmé, že kontrolovaný požiadal o vyhotovenie fotokópie dokumentu označeného ako „Žiadosť o odborné stanovisko“, v ktorom je uvedené, že odborník Ing. Ján Lang, PhD., mal určený termín na doručenie odborného stanoviska do 7.5.2019, čiže presne vedel, kedy má byť odborné stanovisko doručené a disponujúc touto informáciou požiadal o ďalšie nahliadnutie do spisu práve dňa 7.5.2019. Z uvedeného jasne vyplýva, že kontrolovaný mal vedomosť o obsahu odborného stanoviska výlučne z dôvodu jeho procesnej aktivity a nie z dôvodu zvýhodňovania jedného účastníka konania žalovaným. Žalobca požiadal o umožnenie oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie vo veci dňa 18.3.2019. Je zrejmé, že v tom čase nemohlo byť žalobcovi poskytnuté odborného stanovisko, nakoľko ešte neexistovalo a v danom čase ani nebolo zrejmé, že žalovaný bude o odborné stanovisko žiadať. Žalovaný zdôraznil, že postupoval voči obom účastníkom konania rovnako a na žiadosť žalobcu reagoval listom č. 4339-600/2019-OD-L zo dňa 26.3.2019. V predmetnom liste je

uvedená e-mailová adresa a telefónne číslo, na ktorom si mohol žalobca dohodnúť konkrétny termín na nahliadnutie do spisu. Žalovaný konštatuje, že takýto postup potom žalobca už v prvostupňovom konaní nevyužil. Žalobca požiadal o termín na nahliadnutie do spisu až po doručení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za účelové, pretože síce na jednej strane žiadal o nahliadnutie do spisu, avšak keď mu bolo umožnené dohodnúť si konkrétny termín nahliadania, toto svoje právo nevyužil. Nemožno potom vyčítať žalovanému, že rovnako postupoval aj voči druhému účastníkovi konania, ktorý však bol procesné aktívnejší a svoje právo nahliadnuť do spisu aj reálne využil. Dodal, že nesprístupnenie odborného stanoviska účastníkom konania samo o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ktoré riešia identický skutkový stav a z ktorých vyplýva, že neoboznámenie žalobcu s obsahom odborného stanoviska nemohlo mať vplyv na zákonnosť. 20. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že sa vzťahuje len na prípad, ak by bol účastník v konaní pasívny. Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva, že neukladá žalovanému povinnosť oboznámiť účastníkov konania s podkladmi pre rozhodnutie a vyzvať ich, aby sa k týmto podkladom vyjadrili. Žalovaný zdôraznil, že konanie o námietkach je špecifický procesný postup žalovaného, ktorý má zabezpečiť rýchlu a efektívnu nápravu v procese verejného obstarávania, čo je vyjadrené aj v lehote 30 dní na rozhodnutie od doručenia kompletnej dokumentácie a jej márne uplynutie má za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nemožno stotožňovať konanie o námietkach s akýmkoľvek iným správnym konaním. 21. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu bolo neodôvodnene odmietnuté nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu Sociálnej poisťovne z verejného obstarávania zdôraznil, že žalobcovi bolo dôvodne odmietnuté nahliadnuť do konkrétnej časti spisu z verejného obstarávania, pretože žalobca žiadal k nahliadnutiu aj predložené ponuky, čo mu bolo odmietnuté. Bolo by v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, keby žalovaný predložil záujemcovi k nahliadnutiu ponuky predložené inými uchádzačmi. Z ustanovenia vyplýva, že do dokumentácie z verejného obstarávania môže v konaní o námietkach nahliadnuť výlučne kontrolovaný. Navyše, v zmysle citovaného zákona sa ponuky zverejňujú až po uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi v konaní o námietkach ponuky na nahliadnutie nepredložil.

22. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o nezákonnosti odborného stanoviska, pretože ustanovenie rozlišuje medzi odborným stanoviskom a znaleckým posudkom. pritom neodkazuje na osobitný predpis, ktorým by bol Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca nemal pod pojmom „odborné stanovisko“ uvedeným v na mysli odborné stanovisko ako úkon znaleckej činnosti podľa Za účelom dodržania zásady efektívnosti a hospodárnosti konania sa preferuje odborný posudok, nakoľko ide o menej formálny a procesne jednoduchší prostriedok ako znalecký posudok, hoci ich váha je rovnaká. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súd SR sp. zn. , v zmysle ktorých žalovaný nie je limitovaný len výberom zo zoznamu znalcov, ale má možnosť si vybrať odborníka aj z iného zoznamu.

23. Žalovaný trvá na tom, že sa s podanými námietkami žalobcu vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí, vyhodnotil ich ako nedôvodné a pri technických špecifikáciách predmetu zákazky vychádzal aj z odborného stanoviska odborníka.

24. Ďalší účastník konania Sociálna poisťovňa sa v písomnom vyjadrení k žalobe stotožnil s procesným postupom žalovaného aj meritórnym rozhodnutím a jeho odôvodnením. V plnom rozsahu sa pridržal všetkých svojich vyjadrení a dokumentov, teda oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, vyjadrenia k podaným námietkam, vyjadrenia k odbornému stanovisku aj k odvolaniu žalobcu.

IV. Replika žalobcu

25. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe a zdôraznil, že sa domáhal nahliadania najmä do zápisníc z postupu verejného obstarávania a nie ponúk jednotlivých uchádzačov.

26. Žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.1.2022 podľa , keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

28. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

29. Správny súd poukazuje aj na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorá naďalej pretrváva, a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).

VI. Relevantné právne predpisy

30. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 na účely tohto zákona sa rozumie rámcovou dohodou písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo jedným alebo viacerými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými uchádzačmi na strane druhej; rámcová dohoda určuje podmienky zadávania zákaziek počas jej platnosti, najmä čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky.

32. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

33. Podľa , v znení účinnom do 31.12.2018 technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z

týchto dokladov: zoznamom dodávok tovaru alebo poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky od vyhlásenia verejného obstarávania s uvedením cien, lehôt dodania a odberateľov; dokladom je referencia, ak odberateľom bol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ podľa tohto zákona (písm. a/), ak ide o stavebné práce alebo služby, údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom na vyhodnotenie ponúk (písm. g/).

34. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ odôvodnia primeranosť každej určenej podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti vo vzťahu k predmetu zákazky alebo koncesie a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii.

35. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.

36. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 , koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (ďalej len "") sa začína na základe námietok.

37. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 námietky je oprávnený podať uchádzač (písm. a/), záujemca (písm. b/), účastník (písm. c/), osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného (písm. d/) alebo orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie (písm. e/).

38. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa odseku 3 písm. c/ až g/ a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa odseku 1 písm. e/.

39. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, v koncesnej dokumentácii, v súťažných podmienkach alebo v iných dokumentoch poskytnutých kontrolovaným v lehote na predkladanie ponúk alebo návrhov.

40. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 úrad je oprávnený kedykoľvek po doručení námietok a pred začatím konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok vyzvať kontrolovaného na predloženie kópie kompletnej dokumentácie. Kontrolovaný

je povinný predložiť úradu kópiu kompletnej dokumentácie v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy úradu.

41. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 úrad môže prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu lehota podľa neplynie, najviac však 30 dní.

42. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 doručenie námietok a začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného nemá odkladný účinok na konanie kontrolovaného; ustanovenia a tým nie sú dotknuté.

43. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 úrad môže vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa alebo . Rozhodnutím o predbežnom opatrení môže úrad rozhodnúť, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný a lehoty kontrolovanému, neplynú. Proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemožno podať opravný prostriedok. Vydanie predbežného opatrenia nemá vplyv na povinnosti kontrolovaného pri uplatnení revíznych postupov podľa tohto zákona. Úrad zverejní informáciu o vydaní predbežného opatrenia a informáciu o tom, že rozhodol, že lehoty podľa druhej vety neplynú, vo vestníku najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vydania predbežného opatrenia.

44. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 úrad môže vyzvať účastníkov konania v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia účastníkov konania alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

45. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje žalobca v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval podľa odseku 2, námietky zamietne.

46. Podľa a v znení účinnom do 31.12.2018 úrad rozhodne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli úradu. Rozhodnutie podpisuje osoba, o ktorej to určí vnútorný predpis úradu (ods. 5). Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nevydá rozhodnutie v lehote podľa odseku 5, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol; za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty podľa odseku 5. Úrad zverejní informáciu o poslednom dni lehoty podľa odseku 5 vo vestníku (ods. 6).

47. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa , , , prvej vety, a o proteste prokurátora.

48. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 na konanie podľa až 4, až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú , , , , až 30, , , , , a až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

49. Podľa postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 31.decembra 2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.decembra 2018; to neplatí, ak ide o uplatňovanie odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa a pre povinnosť podať podnet podľa .

50. Podľa v konaní začatom po 31. decembri 2018, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí pre konanie na základe podnetu podľa , pre zníženie pokuty podľa , tretej vety a pre vydanie rozhodnutia podľa druhej vety.

51. Podľa § 1 ods. 1 SP tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

52. Podľa znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

53. Podľa na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie . V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť (ods. 1). Druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, zodpovednosť za jeho výber nesie znalec; to neplatí, ak bol druh znaleckého úkonu určený súdom alebo iným orgánom verejnej moci (ods. 2).

VII. Posúdenie veci krajským súdom

54. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu z dôvodu ich neopodstatnenosti. Medzi účastníkmi je sporným použitie odborného stanoviska Ing. Jána Langa, PhD., z Ústavu informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, v konaní o námietkach ako podkladu pre rozhodnutie; od posúdenia tejto otázky sa následne odvíja aj správnosť vyhodnotenia skutkového stavu žalovaným a posúdenia námietok žalobcu. Sporným medzi účastníkmi je aj poskytnutie priestoru žalobcovi na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia o námietkach a princíp rovnosti účastníkov konania. 55. Správny súd v prvom rade uvádza, že v predmetnej právnej veci je potrebné aplikovať ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2018, pretože ďalší účastník Sociálna poisťovňa, ústredie, vyhlásil verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Technická podpora a rozvoj informačného systému Elektronického komunikačného prostredia“, o čom bolo zverejnené oznámenie vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2018 dňa 13.11.2018 pod značkou 16209 - MSS a v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 10.11.2018 pod značkou 2018/S 217-496386 ( a ). 56. Prvou žalobnou námietkou, ktorou sa správny súd zaoberal, je použitie odborného stanoviska Ing. Jána Langa, PhD., z Ústavu informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, ako podkladu pre rozhodnutie vo veci samej. Oslovený odborník nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. 57. Ustanovenie umožňuje žalovanému prerušiť konanie o námietkach za účelom získania odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Počas prerušenia konania (teda od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu) neplynie lehota na vydanie rozhodnutia podľa , najviac však 30 dní. 58. rozlišuje medzi znaleckým posudkom a odborným stanoviskom. Vo všeobecnosti sa odborné stanovisko používa v "jednoduchších" prípadoch, kedy nie je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Otázkou zostáva subjekt, ktorý môže odborné stanovisko vypracovať, teda či musí ísť výlučne o znalca zapísaného do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR alebo môže ísť o odborníka, ktorý má príslušné vzdelanie potrebné na vypracovanie odborného stanoviska a nie je zapísaný v zozname znalcov. Dôvodová správa k je v tejto otázke pomerne stručná a nevyplýva z nej, že by zákonodarca trval na tom, aby odborné stanovisko vypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov, resp. žeby odkazoval priamo na

59. Je potrebné rozlišovať medzi odbornou činnosťou (mimo znaleckej činnosti) a znaleckou činnosťou, pričom princípy členenia možno čerpať z a :

- z vyplýva, že ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti. Ak nie je postup podľa pre zložitosť objasňovanej skutočnosti postačujúci, na základe sa v trestnom konaní priberie znalec na podanie znaleckého posudku v zmysle Z dikcie je zrejmé, že ide o činnosť vykonanú mimo znaleckej činnosti, čo síce nebráni tomu, aby bolo odborné vyjadrenie podľa tohto ustanovenia vyžiadané od osoby, ktorá je znalcom, avšak v takom prípade nemôže ísť o znalecký úkon. Na tom nič nemení skutočnosť, že odborné vyjadrenie je podľa jedným z demonštratívne uvedených znaleckých úkonov, keďže odborné vyjadrenie nemožno stotožniť s odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť. Uvedené má viaceré právne relevantné dopady, kým za znaleckú činnosť vzniká znalcovi nárok na znalečné, za vypracovanie odborného vyjadrenia mimo znaleckú činnosť, vzniká spracovateľovi podľa iba nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu,

- podobné členenie je upravené aj pre civilný proces: podľa ak treba posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Ak nie je postup podľa postačujúci, súd na základe nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok podľa

60. v znení účinnom do 31.12.2018 obdobné kritériá neobsahoval. Rozlišoval len medzi odborným stanoviskom a znaleckým posudkom, deliacim kritériom na vypracovanie odborného stanoviska alebo znaleckého posudku bola zložitosť a komplikovanosť odbornej otázky, od ktorej zodpovedania závisí rozhodnutie vo veci. Všeobecne platí, že pri jednoduchších otázkach bude stačiť vypracovanie odborného stanoviska a v zložitých a komplexných otázkach sa bude vyžadovať vypracovanie znaleckého posudku.

61. Z logického a komparatívneho výkladu viacerých zákonov (uvedených vyššie) vyplýva, že sa odborné stanovisko, resp. odborné vyjadrenie rieši rôzne z pohľadu subjektu, ktorý ho vypracúva. Konkrétne v ustanovení upravuje možnosť predloženia odborného stanoviska, no bez odkazu na ani vyslovene nešpecifikuje, že ho musí vypracovať znalec, preto je možné dospieť k záveru, že ho môže vypracovať aj odborník nezapísaný v zozname znalcov. Odborne spôsobilá osoba, nezapísaná v zozname znalcov, je schopná sa vyjadriť k odborným otázkam, ktoré patria do diapazónu jej odbornosti. Ňou vypracované odborné stanovisko, resp. odborné vyjadrenie sa preto akceptuje ako podklad pre posúdenie veci a rozhodnutie (čo akceptoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.11.2014).

62. Navyše, oslovený odborník Ing. Ján Lang. PhD., ktorý pôsobí na Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, podal odborné stanovisko v oblasti softvérové inžinierstvo, informačné systémy, informatika, počítačové siete, softvér a hardvér. V odboroch „softvérové inžinierstvo“, „informačné systémy“, „počítačové siete“ nie je v zozname znalcov zapísaný žiaden znalec, preto ani z pohľadu načrtnutého žalobcom žalovaný neporušil , keď oslovil odborníka nezapísaného v zozname znalcov.

63. Odborné stanovisko odborníka Ing. Jána Langa, PhD., zo dňa 7.5.2019 vykazuje vysokú mieru odbornosti, podrobnosti a určitosti odpovedí na položené otázky a objektívneho vyhodnotenia veci (keď sa zaoberal otázkami, v ktorých žalobcovi dal za pravdu, ale aj opačne, v ktorých žalobcovi nedal za pravdu). Správny súd v ňom nezistil zjavné ani logické rozpory ani odpovede na právne otázky, na ktoré by nebol odborník oprávnený odpovedať. Z uvedených dôvodov nie je ničím podložený argument žalobcu, že odborné stanovisko odborníka je nezákonným dôkazom a nemožno ho v konaní použiť ako podklad rozhodnutia o námietkach. Okrem toho, ak žalobca spochybňuje závery odborného stanoviska, na podporu svojich tvrdení mal predložiť oponentské odborné stanovisko, čo však neurobil, preto neuniesol bremeno dôkazu o neodbornosti predloženého stanoviska Ing. Jána Langa, PhD., zo dňa 7.5.2019. Správna úvaha žalovaného a Rady v odbornej (technickej) časti bola vykonaná na základe odborného stanoviska odborníka, vykazuje logickú konzistentnosť, je v medziach a nie je svojvoľná ani excesívna.

64. Žalobca ďalšej namietal, že sa k nemu žalovaný správal odlišne (horšie) ako k druhému účastníkovi konania - kontrolovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, pretože mu nesprístupnil odborné stanovisko zo dňa 7.5.2019 pred rozhodnutím vo veci a nemohol sa k nemu vyjadriť, kým Sociálna poisťovňa, ústredie, mala vedomosť o odbornom stanovisku a oboznámila sa s ním pred rozhodnutím o námietkach.

65. Správny súd pri tejto žalobnej námietke poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že kontrolovaný požiadal o nazretie do administratívneho spisu, robenie si výpisov zo spisu, odpisov zo spisu a kópie spisu po vydaní rozhodnutia o prerušení konania č. 4339-6000/2019-OD-P zo dňa 11.4.2019. Následne mu žalovaný dňa 26.4.2019 umožnil nahliadnuť do spisu, čo je zachytené v zázname z nahliadnutia do spisu č. 4339-6000/2019-OD zo dňa 26.4.2019; kontrolovaný počas nahliadania do spisu požiadal o vyhotovenie fotokópie žiadosti o odborné stanovisko, v ktorej je uvedené, že odborník Ing. Ján Lang, PhD., mal určený termín na doručenie odborného stanoviska do 7.5.2019. Kontrolovaný opakovane požiadal o nahliadnutie do spisu práve dňa 7.5.2019 a žalovaný mu to opäť umožnil; až nahliadaním do spisu sa kontrolovaný dozvedel o obsahu odborného stanoviska zo dňa 7.5.2019, žalovaný nezasielal kontrolovanému odborné stanovisko, a teda ho nezvýhodňoval v porovnaní so žalobcom. Žalobca požiadal o umožnenie oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie vo veci dňa 18.3.2019, na čo žalovaný reagoval listom č. 4339-600/2019-OD-L zo dňa 26.3.2019, v ktorom uviedol e-mailovú adresu a telefónne číslo, na ktorom si mohol žalobca dohodnúť konkrétny termín na nahliadnutie do spisu. Žalobca však do administratívneho spisu nenahliadol a nedohodol si so žalovaným termín, kedy tak mohol urobiť. Žalobca požiadal o termín na nahliadnutie do spisu aj po doručení prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa už žalovaný odvoláva na obsah odborného stanoviska Ing. Jána Langa, PhD., zo dňa 7.5.2019. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval voči žalobcovi aj kontrolovanému rovnako: po ich žiadostiach o nahliadnutie do spisu, obom vytvoril rovnaký priestor na nahliadanie do spisu a umožnil im ho; tento priestor však pred vydaním prvostupňového rozhodnutia využil iba kontrolovaný, žalobca nie. Nemožno potom v takejto procesnej situácii vyčítať žalovanému, že žalobca nevyužil svoje procesné právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa tak s obsahom odborného stanoviska ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia; ide o pasivitu žalobcu, ktorej následky musí znášať sám. Navyše, žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu dňa 18.3.2019, kedy žalovaný o odborné stanovisko nepožiadal, odborné stanovisko ani nebolo spracované a doručené žalovanému (stalo sa tak až 7.5.2019), preto by ani objektívne nebolo možné ho žalobcovi sprístupniť v marci alebo apríli 2019. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu bezpredmetná.

66. Žalovaný postupoval správne a v súlade so aj v prípade, keď žalobcovi neumožnil nahliadnuť do časti spisu Sociálnej poisťovne z verejného obstarávania týkajúcej sa predložených ponúk (žalobca žiadal o nahliadnutie do kompletného spisu kontrolovaného k verejnému obstarávaniu). Z ustanovenia posledná veta vyplýva, že do dokumentácie z verejného obstarávania môže v konaní o námietkach nahliadnuť výlučne kontrolovaný a nie subjekt, ktorý podal námietky. Uvedená právna úprava zostala nezmenená aj po 1.1.2019 do 30.3.2022. Bolo by v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, keby žalovaný predložil záujemcovi k nahliadnutiu ponuky predložené vo verejnom obstarávaní inými uchádzačmi, a to v čase konania o námietkach, prípadne pred vyhodnotením samotných ponúk. Žalobcova požiadavka tak bola v rozpore s posledná veta a žalovaný zvoleným postupom podľa citovaného ustanovenia neporušil právo žalobcu. 67. Žalobca ďalej namieta, že mu žalovaný odňal právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia o námietkach v čase pred vydaním tohto rozhodnutia. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že konanie o námietkach je špecifický procesný postup žalovaného, ktorý má zabezpečiť rýchlu a efektívnu nápravu v procese verejného obstarávania, čo je vyjadrené aj v 30-dňovej lehote na rozhodnutie o námietkach a jej márne uplynutie má za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia s predpokladom, že námietky zamietol (, v znení účinnom do 31.12.2018). V týchto intenciách je potom koncipované aj konanie o námietkach, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia. Jedným z aspektov tohto konania je aj otázka vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia v čase pred vydaním rozhodnutia, ktorá je legislatívne upravená v a v znení účinnom do 31.12.2018. Zákonodarca v citovaných ustanoveniach rozlišuje medzi možnosťou a povinnosťou žalovaného ako orgánu verejnej správy vyzvať účastníkov na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, pričom deliacim kritériom je druh konania: a. konania podľa až písm. c/ a a - ide o konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody

alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva začaté z vlastného podnetu úradu, na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo koncesie a na základe podnetu úradu vlády - kedy je žalovaný povinný pred vydaním rozhodnutia vyzvať kontrolovaného na písomne vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov - v znení účinnom do 31.12.2018, b. konanie podľa - ide o , koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva začaté na základe námietok - kedy má žalovaný možnosť pred vydaním rozhodnutia vyzvať účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie - v znení účinnom do 31.12.2018. 68. V predmetnej právnej veci ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa začalo na základe námietok žalobcu podľa , preto sa aplikuje ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2018 upravujúce možnosť žalovaného, nie povinnosť, vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Inými slovami, ak žalovaný pred vydaním rozhodnutia o námietkach nevyzve účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, neporuší ich procesné právo. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu ustanovenia vyjadreného v dôvodovej správe k návrhu zákona, v ktorej zákonodarca jasne deklaroval, že žalovaný je povinný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného vyzvať kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam. Túto povinnosť však žalovaný nemá v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Postup podľa nereflektuje na procesnú aktivitu účastníkov konania, či žiadali alebo nežiadali o nahliadnutie do spisu, prípadne o zaslanie podkladov pre rozhodnutie - následkom takejto aktivity je práve samotné nahliadnutie do spisu. Správny súd opakuje, že žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu, resp. o podklady rozhodnutia dňa 18.3.2019, na čo žalovaný reagoval tak, že mu zaslal kontaktné údaje svojho zamestnanca, s ktorým mal žalobca dohodnúť termín nahliadnutia do spisu, no žalobca po tejto reakcii žalovaného zostal pasívny a termín nahliadnutia do spisu, z ktorého by sa dozvedel v tom čase aktuálny stav podkladov pre rozhodnutie, si nedohodol a do spisu nenahliadol (ako bolo uvedené vyššie, v tom čase sa v administratívnom spise nenachádzalo napríklad odborné stanovisko odborníka). Z uvedených dôvodov, ak žalovaný osobitne nevyzval účastníkov konania na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia o námietkach, neporušil ich procesné práva a postupoval v súlade s 69. V konaní o námietkach nemožno poukazovať na všeobecný procesný právny predpis, ktorým je Správny poriadok a jeho ustanovenie , podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ustanovenie SP je vo vzťahu k všeobecným ustanovením, a preto je potrebné postupovať podľa zásady lex specialis derogat legi generali, v zmysle ktorej osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Okrem toho je potrebné upriamiť pozornosť aj na SP, ktorý určuje rozsah vecnej pôsobnosti Správneho poriadku: „tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Osobitný v ustanovení ustanovuje inak ako SP, preto je potrebné postupovať podľa , čo žalovaný aj Rada žalovaného v konaní o námietkach dodržali a ich postupom nedošlo k porušeniu procesného práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ešte pred jeho vydaním. 70. Vo vzťahu k prvej namietanej zmluvnej podmienke žalobca poukázal na to, že kontrolovaný de facto uzatvára v časti zmluvy rámcovú dohodou, no určil nezákonnú dobu jej trvania. Žalovaný prebral nesprávnu argumentáciu kontrolovaného, že ide o inominátnu zmluvy v zmysle , čím práve posudzoval zmluvu podľa iného predpisu, ako je

71. Podľa názoru správneho súdu Rada správne poukázala na , podľa ktorého sa rámcovou dohodou rozumie písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo jedným alebo viacerými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými uchádzačmi na strane druhej, pričom rámcová dohoda určuje podmienky zadávania zákaziek počas jej platnosti, najmä čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky. V zmluve ako

celku má isť o podmienky rámcovej zmluvy. Ak je v nej však čo i len čiastočne inak upravené dojednanie, nemôže ísť v celku o rámcovú zmluvu, ale pôjde o iný druh zákonom pomenovanej zmluvy, prípadne o inominátnu zmluvu. Inak povedané, ak by zmluva obsahovala iné náležitosti, ktoré zákon neupravuje pre rámcovú zmluvu, nespĺňa ako celok legálnu definíciu rámcovej zmluvy podľa , a teda o rámcovú zmluvu nemôže ísť. umožňuje uzatvoriť aj kombinovanú zmluvu, prípadne inominátnu zmluvu. Pri kombinovanej zmluve možno skúmať vzájomnú oddeliteľnosť jednotlivých častí zmluvy, či by mohli existovať aj samostatne. V predmetnej právnej veci však jednotlivé časti zmluvy závisia jedna od druhej, a preto bolo namieste určiť celkovú dobu plnenia podľa zmluvy na 60 mesiacov. Z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu.

72. Žalovaný aj Rada vo svojich rozhodnutiach podrobne odôvodnili, že predmetom zmluvy je v zmysle článku III bod 1.1. aj technická podpora EKP, teda poskytovanie služieb technickej podpory, za ktoré kontrolovaný uhradí v zmysle článku IV bod 3. zmluvy paušálnu cenu za kalendárny mesiac počas celkovej doby plnenia 60 kalendárnych mesiacov. Nejde teda o podmienky zadávania zákazky počas jej platnosti, ale ide o fixnú sumu, ktorú bude verejný obstarávateľ poukazovať úspešnému uchádzačovi, s ktorým uzavrie zmluvu, za poskytnutie obstarávaných služieb. Rada sa stotožnila so žalovaným aj v tom, že v prípade článku III bod 1.2. zmluvy (poskytovanie služieb rozvoja EKP) ako ďalšej časti predmetu zmluvy je situácia odlišná vzhľadom na charakter poskytovania samotných služieb rozvoja. Charakter a povaha tohto plnenia totiž odôvodňujú iný režim ich poskytovania a úhrady za ich poskytovanie. Uvedenú skutočnosť kontrolovaný zohľadnil v článku IV bod 4. zmluvy, podľa ktorého je celková cena služieb rozvoja APV maximálna a zo strany poskytovateľa nenárokovateľná, pretože sa vždy pri jej výpočte vychádza v každom jednotlivom prípade zo skutočných potrieb objednávateľa a skutočného realizovaného rozsahu požadovaných služieb rozvoja. Je dôvodné, že kontrolovaný v súčasnosti nevie predpokladať, vzhľadom na charakter požadovaných služieb rozvoja, aké konkrétne množstvo počtu človekodní bude potrebných na ich výkon. Pri výpočte ceny za služby rozvoja sa preto vychádza z jeho budúcich skutočných potrieb, ktoré vzniknú v budúcnosti a ktoré nevie v súčasnosti presne definovať, resp. špecifikovať. Ide teda o dynamickú, resp. nenárokovateľnú časť zmluvy. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že ide o rámcovú dohodu, a to vzhľadom na dvojakú povahu plnení a dvojaký spôsob úhrady za tieto plnenia. Podľa názoru úradu má zmluva v časti jej predmetu „Rozvoj EKP“ isté prvky čiastkového realizovania plnení na základe osobitných zákaziek, no ako celok spolu s druhou časťou predmetu zmluvy „Technická podpora EKP“ v zmysle jej článku III „Predmet zmluvy“, bodu 1.2. nenapĺňa definíciu, resp. definičné znaky rámcovej dohody podľa v nadväznosti na Na základe uvedeného sa úrad stotožňuje s vyjadrením kontrolovaného, že v tomto prípade ide o inominátnu zmluvu v zmysle . Rada ešte uviedla, že kontrolovaným určený zmluvný typ je bežne používaným zmluvným typom pri obdobných predmetoch zákazky nie je zrejmé, prečo by v danom prípade malo ísť o uzavretie rámcovej dohody.

73. Žalobca ďalej namietal, že mu kontrolovaný nesprístupnil zdrojové kódy. Žalovaný aj Rada s ohľadom na odborné stanovisko dospeli k záveru, že z hľadiska opisu predmetu zákazky nie je nevyhnutné, aby obsahoval aj zdrojové kódy a ostatnú dokumentáciu k EKP na vypracovanie relevantnej ponuky záujemcom. Poskytnutie úplnej dokumentácie vrátane zdrojových kódov by mohlo byť spojené s možnosťou vzniku ohrozenia dôverných informácií. Ak by aj existovala možnosť uvažovať o poskytnutí takej časti dokumentácie, pri ktorej by nebola ohrozená bezpečnosť dôverných údajov (napríklad v prípade súladu so o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov), kontrolovaný nebol kompetentný takéto údaje vymedziť aj napriek tomu, že disponuje zdrojovými kódmi. Úplné vymedzenie zverejniteľných a nezverejniteľných časti zdrojového kódu môže poskytnúť len dodávateľ pôvodných služieb údržby, technickej podpory a rozvoja tohto systému, resp. iný kompetentný subjekt, u ktorého by si túto službu kontrolovaný verejne obstaral, nie však kontrolovaný. Podľa názoru odborníka kontrolovaný poskytol to, čo mohol, a orgány verejnej správy oboch stupňov sa s týmto záverom správne stotožnili. Nezverejnenie zdrojového kódu neznevýhodňuje záujemcov vo verejnom obstarávaní. Zvolený opis predmetu zákazky v časti B.1 (čo v systéme funguje, a neuvádza, ako to funguje) postačuje na to, aby záujemca preukázal, či má skúsenosť a s akými odhadovanými nákladmi na požadovanej platforme, implementovať / udržiavať/ podporovať špecifikovanú funkcionalitu. Podľa názoru odborníka mali záujemcovia verejnej súťaže všetky potrebné technické informácie o EKP na prípravu relevantnej ponuky. Ak by aj bolo technicky možné žalobcom požadované informácie aspoň čiastočne sprístupniť, nepomohlo by mu to k dosiahnutiu ním sledovaného cieľa. Je notorietou, že zdrojový kód je kolekciou súborov, ktoré môžu byť preložené z človeku zrozumiteľného formátu do ekvivalentnej počítačom spúšťateľnej formy, a slúži na to, aby bolo možné jednoducho a prehľadne

robiť zmeny v počítačovom programe, vykonať opis aj prenos softvéru. Využíva sa na zápis textu počítačového programu v konkrétnom programovacom jazyku.

74. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že predmetom verejného obstarávania však nebolo vytvorenie softvéru, migrácia softvéru, ani vykonanie zmien v počítačovom programe, z ktorých by vyplývala aktívna potreba využívania zdrojového kódu. Preto nie je zrejmé, na aký účel by žalobca tento zdrojový kód využil pri formulovaní svojej ponuky vo verejnom obstarávaní, na čo neposkytol relevantné argumenty. Predmetom obstarávanej zákazky bola „Technická podpora a rozvoj informačného systému Elektronického komunikačného prostredia“ v rozsahu: (a) technická podpora: poskytovanie služieb technickej podpory v rozsahu uvedenom v súťažných podkladoch, (b) rozvoj: zapracovávanie legislatívnych zmien, zapracovávanie požiadaviek verejného obstarávateľa na implementáciu zmien v EKP a úpravy EKP a za podmienok stanovených v súťažných podkladoch. Z časti B.1 „Opis predmetu zákazky“, v kapitole „Podrobná špecifikácia predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži vyplýva požiadavka kontrolovaného (verejného obstarávateľa), že v rámci rozvojových aktivít bude zabezpečené, aby funkcionalita EKP bola v súlade s legislatívou pre oblasť informačnej bezpečnosti a štandardov pre informačné systémy verejnej správy, a to konkrétne najmä s uznesením vlády SR č. 328/2018 k návrhu Koncepcie kybernetickej bezpečnosti SR na roky 2015-2020, výnosom Ministerstva financií SR č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o elektronických komunikáciách, o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov, o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.4.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (GDPR). V súťažných podkladoch je jednoznačne špecifikované, že EKP je vyvinutý a prevádzkovaný na platforme Java Enterprise Edition a toto sa nezmení ani po migrácii EKP na open source.

75. Žalovanému z odpovedí odborníka vyplývala skutočnosť, že kontrolovaný sprístupnil tie technické informácie o informačnom systéme EKP, ktoré mohol sprístupniť, teda bez zdrojového kódu a ktoré boli potrebné na predloženie ponuky. Správny súd uvedený záver považuje za logický a správny, súladný s odborným stanoviskom zo dňa 7.5.2019, ktorú žalobcova námietka nebola schopná spochybniť.

76. Nemožno nechať bez povšimnutia, že žalobca ponúka iba platformu .NET, ktorá nie je ekvivalentnom obstarávanej platformy JAVA EE. Neponúka však novšiu verziu .NET CORE, ktorá už ekvivalentnou k JAVA EE je. Napriek tomu argumentuje v prospech .NET ako o využiteľnosti aj pre platformu JAVA EE. Správny súd poukazuje na závery odborného stanoviska, všeobecne dostupné informácie o uvedených platformách a závery žalovaného a Rady, že v prípade .NET nejde o ekvivalentnú platformu, ktorú kontrolovaný vo svojej oblasti reálne nevyužije. Kontrolovaný sa má správať ako rozumný hospodár a obstarávať také služby a na takých platformách, ktoré reálne využije, a to aj vzhľadom na existujúce komunikačné prostredie a jeho spravovanie a prevádzkovanie po migrácii dát. Podľa názoru správneho súdu kontrolovaný takto vo verejnom obstarávaní postupoval a žalovaný aj Rada jeho postup detailne preskúmali so záverom, že bol v súlade so a svoje rozhodnutie odôvodnili preskúmateľným spôsobom.

77. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Rady č. 15539-9000/2015-KR/34, ktorým nariadila kontrolovanému poskytnúť úplnú dokumentáciu aj s citlivými informáciami, pri ktorých nie je pravdepodobná možnosť vzniku bezpečnostných útokov a ktoré možno odstrániť bez toho, aby sa vystavil ohrozeniu. Z uvedeného rozhodnutia však nevyplýva, že ide o sprístupnenie zdrojového kódu alebo iných obdobných citlivých informácií, a preto nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že ide o totožný skutkový stav, ktorý žalovaný a Rada posúdili inak ako v predmetnej veci. Napokon, ani žalobca neuvádza, žeby vo vyššie uvedenom rozhodnutí malo ísť o sprístupnenie zdrojových kódov, preto neuniesol ani bremeno tvrdenia o možnom porušení princípu právnej istoty a jeho legitímneho očakávania.

78. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj Rada riadne a podrobne zistili skutkový stav veci, správne právne vec posúdili a vo veci rozhodli v súlade so Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa .

79. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu neuložil takú povinnosť, pre ktorú by mu vznikli v konaní trovy ( ).

80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).