Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17XECdo/13/2016

Identifikačné číslo spisu: 2309222147 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2309222147.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnej: S. A., nar. XX. Q., bytom T., M., o vymoženie pohľadávky oprávneného 539,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -38 z 27. septembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -38 z 27. septembra 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Na základe návrhu oprávneného bolo začaté exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 064290* zo dňa 05. januára 2010 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 539,33 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13611/09 zo dňa 19. augusta 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. septembra 2009 a vykonateľnosť dňa 24. septembra 2009 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 539,33 eur spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 489,96 eur od 18. marca 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 162,50 eur, to všetko odo troch dní od právoplatnosti rozsudku (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Oprávnený podaním zo dňa 14. novembra 2009, spísaným vo forme zápisnice u súdneho exekútora, žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - uvedeného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Súdny exekútor dňa 16. decembra 2009 požiadal Okresný súd Galanta o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie voči povinnej.

3. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. -13 zo dňa 29. marca 2012 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12586/09. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných podmienkach , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 4660256 zo dňa 18. júna 2008 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú okresný súd podľa jej obsahu považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle a nasl. (ďalej len „“), bolo v rozpore s dobrými mravmi, s ustanoveniami slovenského právneho poriadku, ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je ustanovením spôsobujúcim hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a tým neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď nanútila povinnej záujem oprávneného riešiť všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere pred rozhodcovským súdom, a to tým skôr, že povinná si takúto doložku osobitne nevyjednala, možnosť eliminovať takéto pre ňu nevýhodné ustanovenie zmluvy nemala a samotný rozhodcovský súd sa na jednej strane veľmi starostlivo venoval právam a rizikám na strane veriteľa úveru (povinného), na strane druhej však celkom bez povšimnutia ponechal potrebu aplikácie noriem tzv. spotrebiteľského práva.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený a Krajský súd v Trnave prejednajúc vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa svojím uznesením č. k. -38 zo dňa 27. septembra 2012 odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a vyjadril sa, že predovšetkým súd prvej inštancie je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Taktiež uviedol, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vzhľadom na uvedené odvolací súd súhlasil so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci sformulovaná oprávneným mala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky (podľa v rozhodnom znení) zo zákona považovanej za neplatnú (odsek 4 ustanovenia). Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď v prejednávanej veci exekúciu ako celok zastavil. Zároveň však odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania, keď použitie výnimky v zmysle je podmienené zložitosťou prípadu a jej aplikáciu je potrebné náležite odôvodniť. V konkrétnom prípade sa tak však nestalo, čím došlo k porušeniu práv strán konania na spravodlivý proces vrátane práva na náležite odôvodnené súdne rozhodnutie.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený (ďalej tiež ako „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote dve podania označené ako „Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.09.2012, sp. zn. “ argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení s ), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s ),

c/ vo veci sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( v spojení s ), vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a zároveň · súd svojím postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), keď v súdnom konaní nerešpektoval procesný návrh oprávneného na to, aby došlo k prerušeniu konania postupom podľa a Zmluvy o fungovaní EÚ, · rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď súd opomenul aplikovať ustanovenie veta druhá , · súd bol nesprávne obsadený ( v spojení s ust. ).

7. Dovolateľ svoju argumentáciu podrobne a rozsiahlo rozvinul v písomných podaniach na č. l. 46 - 50 a 54 - 58 spisu. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu.

8. Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [podľa (ďalej aj „“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu ( ) zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

10. Obidve dovolania žalobcu boli podané na poštu dňa 30. novembra 2012. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. bol zrušený . Podľa základných princípov , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa základných princípov , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.

11. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti , zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj a 2 základných princípov, na ktorých je postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody, podľa zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia a nasl. ).

12. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

13. V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev () na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

14. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Trnave ako súd odvolací síce potvrdil v merite veci uznesenie Okresného súdu Galanta, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania proti uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

15. Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v , na ktorú je dovolací súd s prihliadnutím na ust. veta druhá povinný vždy prihliadnuť (či už to strana sporu namieta alebo nie). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania ani subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

16. Dovolateľ procesné vady uvedené v , nenamietal a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd osobitne na vadu konania podľa namietanú dovolateľom, ktorá má spočívať v nerešpektovaní procesného návrhu oprávneného na to, aby došlo k prerušeniu konania postupom podľa a nerozhodnutí o takomto návrhu krajským súdom. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

17. V predmetnom prípade naplnenie tejto vady vychádza z toho, že odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa , ktorý podal v rámci odvolacieho konania, nerozhodol o ňom a v odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Rovnako nerozhodol ani o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa , ktorý bol súčasťou jeho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh oprávneného označený ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ bol doručený Okresnému súdu Galanta dňa 08. augusta 2012. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnutým uznesením rozhodol dňa 27. septembra 2012 iba o odvolaní oprávneného zo dňa 19. apríla 2012, súdu prvej inštancie doručenom dňa 20. apríla 2012 (č. l. 19 - 26), a to bez uvedenia dôvodu prečo sa návrhom oprávneného na prerušenie konania vôbec nezaoberal.

19. Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že podanie oprávneného s návrhom na prerušenie konania je v spise zažurnalizované ako č. l. 60 - 51, teda za samotným napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ktoré je zažurnalizované ako č. 1. 38. Je preto zrejmé, že Krajský súd v Trnave ako súd odvolací návrh na prerušenie konania podaný na okresný súd dňa 08. augusta 2012 v čase svojho rozhodnutia o odvolaní (27. septembra 2012) k dispozícii nemal, pretože súd prvej inštancie mu predmetný návrh ani nedoručil na rozhodnutie o takomto návrhu. Odvolací súd však nerozhodol ani o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa , hoci tento bol obsahom samotného odvolania (bod 20 odvolania na č. l. 21 spisu).

20. Pokiaľ o včas podanom procesnom návrhu oprávneného odvolací súd nerozhodol bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto postup (napr. ak by bol návrh oprávneného doručený na súd prvej inštancie po dátume, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní oprávneného, resp. po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie), odňal oprávnenému v dôsledku uvedeného postupu súdov možnosť konať pred súdom v zmysle

21. Uvedená skutočnosť, teda že v konaní došlo k procesnej vade podľa je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami a návrhmi oprávneného uvedenými v dovolaní.

22. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ( ) sa tento vysporiada s vytknutými vadami v intenciách uvedených dovolacím súdom, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.