Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9af/400328.437cd9.pdf
PDF · 100.1 KB
No categories available
4Tost/14/2017
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 14/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. mája 2017 v Bratislave v trestnej veci
proti obvinenému R. S . a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. i iné, o sťažnosti prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21. apríla 2017,
sp. zn. 4Tp 2/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Obvinení R. S., Z. N., K. K., F. Z., J. B., P. V., A. M., JUDr. B. D. a J. C. sú
v predmetnej trestnej veci trestne stíhaní, pretože sú dôvodne podozriví zo spáchania zločinu
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa Policajného zboru z 1.
augusta 2016, ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 o vznesení obvinenia.
Obvinený R. S. je spolu s ďalšími siedmymi obvinenými trestne stíhaný pre dva
skutky trestného činu vraždy podľa § 219 ods.1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. účinného do 31.
decembra 2005 a iné na tom skutkovom základe ako je to uvedené pod bodmi a 1/ a 2/
uznesení vyšetrovateľa PZ z 18. mája 2016 a 1. augusta 2016 pod ČVS:
PPZ-292/NKA-PZ-BA-2016.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica uznesením zo dňa 21. apríla 2017, sp. zn. 4Tp 2/2017 podľa § 79 ods. 3
Tr. por. nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo dňa 12. apríla 2017, sp. zn. VII/1 Gv 74/16/1000-451, ktorý predložil
sudcovi pre prípravné konanie so žiadosťou obvineného o prepustenie z väzby,
ktorej prokurátor nevyhovel a obvineného R. S. prepustil z väzby
na slobodu.
Ihneď po vyhlásení tohto rozhodnutia proti nemu podal sťažnosť prokurátor úradu
špeciálnej prokuratúry.
V odôvodnení sťažnosti prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi sudcu
pre prípravné konanie, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Poukázal
na výpoveď svedkyne E. V., ktorú považuje za pravdivú a vyjadril názor,
že považuje za nelogické, aby svedkyňa vypovedala ohľadom kolúzneho konania obvineného
R. S. vedome nepravdivo za situácie, keď jeho dieťa chodí do rovnakej triedy s dieťaťom
uvedenej svedkyne, pričom navštevovali aj rovnaké záujmové krúžky.
Prokurátor ďalej namietal úvahy o účelovosti konania orgánov činných v trestnom
konaní ako nenáležité. Požiadavku na pribratie znalca z odboru písmoznalectva považuje
za neodôvodnenú, keďže svedkyňa V. nikdy netvrdila, že inkriminovaný list
bol napísaný R. S. alebo jeho družkou P. B.. Keďže zločinecká skupina „je podozrivá zo
spáchania 40 vrážd a súčasný počet obvinených neodráža reálnu činnosť všetkých osôb, ktoré
sa na uvedenej trestnej činnosti podieľali, preto prostredníctvom S. a V. mohol byť list Z. N.
zaslaný a napísaný ktoroukoľvek z osôb, ktoré doteraz neboli obvinené, avšak v ich
prvoradom záujme je, aby doteraz obvinené osoby nevypovedali aj vo vzťahu k ďalšej doteraz
neobjasnenej trestnej činnosti“. Podpornú výpoveď družky obvineného považuje prokurátor
za pochopiteľnú, avšak u svedkyne E. V. chýba motív k nepravdivej výpovedi proti
obvinenému „najmä s poukazom na nadštandardné priateľské vzťahy ich detí“.
Prokurátor špeciálnej prokuratúry preto navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté
uznesenie, následne aby žiadosti obvineného R. S. o prepustenie z väzby nevyhovel a naďalej
ho ponechal vo väzbe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti prokurátora
podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
ako i konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sudca pre prípravné konanie
špecializovaného trestného súdu rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu dôvodnosť ďalšieho trvania väzby u obvineného R.
S. podľa § 71 ods. 3 písm. b/ Tr. por. nebola doposiaľ jednoznačne potvrdená, ale naopak
existujú o nej pochybnosti.
Z obsahu trestného spisu na jednej strane vyplýva, že doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú dôvodnému podozreniu, že skutky, pre ktoré je trestné stíhanie proti obvinenému
R. S. vedené boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov, pričom
existuje dôvodné podozrenie, že skutky spáchali aj vyššie menovaní obvinení. Pokiaľ sa však
týka ďalšieho ponechania obvineného vo výkone kolúznej väzby, najvyšší súd si osvojil
závery i právnu argumentáciu sudcu pre prípravné konanie súdu prvého stupňa o ďalšej
neudržateľnosti väzobného stíhania obvineného podľa § 71 ods. 3 písm. b/
Tr. por. a v tomto smere v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.
Nad rámec argumentácie uvedenej v odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd
poznamenáva, že pre naplnenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 3 písm. b/ Tr. por. musia
existovať jednak konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu z kolúzneho správania sa
obvineného a jednak predmet (vec, listina, osoba) ohrozený kolúznym správaním sa
obvineného. Konkrétne skutočnosti musia byť spojené s predpokladanou aktívnou činnosťou
obvineného smerujúcou k mareniu skutočností závažných pre trestné stíhanie, pričom také
konkrétne skutočnosti svedčiace o kolúznom zámere obvineného R. S. v priebehu aktuálneho
konania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané neboli. I keď v čase
rozhodovania o vzatí obvineného do kolúznej väzby (uznesením sudcu pre prípravné konanie
zo 16. januára 2017, sp. zn. 4Tp/2/2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. februára 2017, sp. zn. 3Tost/2/2017) boli konštatované konkrétne okolnosti,
ktoré naznačovali možné kolúzne konanie obvineného, a to najmä s poukazom na výpoveď
svedkyne E. V., tieto skutočnosti neboli doposiaľ objektívnym spôsobom preverené. V danej
súvislosti treba zdôrazniť, že obvinený bol do väzby vzatý dňom 12. januára 2017, pričom
okrem výsluchu svedkyne P. B., neboli vykonané žiadne ďalšie úkony potrebné k verifikácii
tvrdení svedkyne E. V., týkajúcich sa údajného odovzdania listu prostredníctvom jeho družky
pre spoluobvineného Z. N.. Na vykonanie úkonov smerujúcich k prevereniu výpovede
obvineného v tomto smere bol dostatok času, tieto mali byť vykonané urýchlene a prednostne.
Svedkyňa P. B. bola vypočutá až 6. apríla 2017, pričom táto potvrdila tvrdenia obvineného, že
žiaden list pre spoluobvineného nenapísal a prostredníctvom nej, ako družky obvineného E.
V. ani neodovzdal. Písmoznalecké skúmanie inkriminovaného listu do dnešného dňa
vykonané nebolo a za týmto účelom ani len nebol zabezpečený porovnávací materiál.
Nie je možné súhlasiť so sťažnostnými námietkami prokurátora, založenými
v podstate na tvrdení, že zločinecká skupina je podozrivá z omnoho väčšieho rozsahu trestnej
činnosti, pričom list pre spoluobvineného Z. N. mohol byť zaslaný a napísaný ktoroukoľvek
inou osobou. Takáto úvaha prokurátora je len hypotetická a ako taká skôr umocňujúca
pochybnosti o kolúznom správaní obvineného. Dôveryhodnosť svedkyne V., resp. absenciu
motívu vypovedať v neprospech obvineného nie je možné spoľahlivo odvodzovať ani od
údajne „nadštandardného“ priateľského vzťahu jej dieťaťa k dieťaťu obvineného, pretože
navštevujú rovnakú školu, triedu a záujmové krúžky. Odhliadnuc od skutočnosti, že vzťahy
ich detí neboli objektivizované a sú odvodzované od skutočnosti, že sú spolužiaci, vo
všeobecnosti nie je možné automaticky odvodzovať od nich aj kvalitu vzťahu medzi R. S. a E.
V., poprípade medzi jeho družkou a svedkyňou. Inak povedané, dobrý vzťah ich detí ešte
nevylučuje negatívny vzťah obvineného a svedkyne a naopak.
Preto správne a v súlade so zákonom bolo rozhodnutie sudcu špecializovaného
trestného súdu, keď tento konštatoval nedôvodnosť ďalšieho trvania väzby u obvineného R.
S., tak ako to uviedol v napadnutom uznesení.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
prokurátora nepovažoval za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 2. mája 2017
JUDr. Pavol F a r k a š , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová