Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-114-2020.pdf
PDF · 141.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/114/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Z-group a.s., Kmeťova 1288/18, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 252 476, zastúpeného spoločnosťou Konečná & Zacha, s.r.o., Ventúrska 256/12, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2- 2020/020576-010 zo dňa 28.07.2020, za účasti ďalšieho účastníka konania: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 318 20 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2- 2020/020576-010 zo dňa 28.07.2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia OU-TT-OVBP2- 2020/020576-010 zo dňa 28.07.2020, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zrušil z dôvodu porušenia ustanovení § 3 ods. 1 a 5, § 46 správneho poriadku, § 37 stavebného zákona a § 8 ods. 2 a 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z. rozhodnutie stavebného úradu mesta Piešťany č. 4250/48/8/2018-Bo zo dňa 09.01.2020 o umiestnení stavby „Výstavba termálneho parku a hotela Piešťany.“
2.
Uvádzal, že dňa 26.07.2018 požiadal o vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby, aby mohol vybudovať pozemnú stavbu určenú na rekreáciu s ubytovaním - termálny park s vnútornými a vonkajšími bazénmi, wellness hotelom a parkovacími plochami na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 10233/2, 10233/4, 10233/5, 10233/11, 10237, 10236/1, 10236/2, 7038/1, 7038/25, 10239 a registra „E“ KN parc. č. 5882/1, 5882/2, 5883/101, 5893/1, 5893/3, 5892/2 v katastrálnom území mesta K. na Rekreačnej ulici. Mesto Piešťany ako príslušný stavebný úrad podľa ust. § 117 ods. 1 Stavebného zákona a § 5, § 46, § 47 Správneho poriadku vydalo dňa 09.01.2020, č.k. 4250/48/8/2018-Bo rozhodnutie o umiestnení stavby „Výstavba termálneho parku a hotela Piešťany“, ktoré bolo žalobcovi doručené verejnou vyhláškou zo dňa 13.01.2020 uverejnenou na úradnej tabuli mesta Piešťany.
3.
V bode č. 5 Územného rozhodnutia s názvom „Osobitné podmienky“ bola žalobcovi uložená osobitná podmienka, v zmysle ktorej „všetky stavebné objekty, umiestnené v koridore preložky cesty II/499 a v cestnom ochrannom pásme sú povolené iba ako stavby dočasné (SO 05 Parkovisko, SO 11 - Prípojka dažďovej kanalizácie a vonkajšej kanalizácie, SO 17- VO vnútroareálové) s podmienkou vyriešiť trvalé parkovisko (nároky statickej dopravy) so súvisiacimi stavebnými objektami SO 11 a SO 17, a to spracovaním projektovej dokumentácie spolu s podaním návrhu na vydanie zmeny tohto rozhodnutia o umiestnení stavby v termíne do 31.01.2022.“ Žalobca je v zmysle Územného rozhodnutia ďalej povinný dodržať podmienky stanovené vo vyjadreniach, stanoviskách a rozhodnutiach dotknutých orgánov a organizácii uvedených v Územnom rozhodnutí.
4.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť vymedzenia cestného ochranného pásma v sídelnom útvare obce, resp. na nesúlad vymedzenia šírky cestného ochranného pásma od osi vozovky so všeobecne záväzným predpisom. Takto poukázal na vzniknutý stav contra legem, ktorý neprimerane zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu. V nadväznosti na protizákonné vymedzenie cestného ochranného pásma v územnom pláne trnavského samosprávneho kraja ako aj v územnom pláne mesta Piešťany, bola žalobcovi uložená v článku 5 Územného rozhodnutia tzv. „osobitná podmienka“ spočívajúca vo vyriešení trvalého parkoviska v termíne do 31.01.2022 tak ako bolo uvedené vyššie. Túto podmienku považoval žalobca taktiež za nesplniteľnú najmä z dôvodu nejasnosti vymedzenia pojmu projektová dokumentácia, ako aj z dôvodu absencie podkladových dokumentov. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhoval zmeniť územné rozhodnutie tak, že sa parkovisko povolí ako stavba dočasná a to až do okamihu začatia vyvlastňovacieho konania, prípadne vydania stavebného povolenia na výstavbu cesty II/499 bez povinnosti predložiť dokumentáciu na výstavbu trvalej stavby.
5.
O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 28.07.2020 zrušením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie.
6.
Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom došlo aj k podstatnému porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a rozhodnutie je nepreskúmateľné.
7.
Poukazoval na to, že v odvolaní upozorňoval na neexistenciu legálneho podkladu pre uloženie povinnosti zriadiť parkovisko ako stavbu dočasnú s vyššie uvedenou podmienkou, v celej šírke určenej príslušnými územnými plánmi mesta Piešťany a TTSK, v lokalite katastrálneho územia Piešťany, vo vzťahu k pozemkom reg. „C“ s parc. č. 10233/2, parc. č. 10233/4, parc. č. 10233/5, parc. č. 10233/11, parc. č. 10237, parc. č. 10236/1, parc. č. 10236/2, parc. č. 7038/1, parc. č. 7038/25, parc. č. 10233/9 a pozemky reg. „E“ parc. č. 5882/1, parc. č. 5882/2, parc. č. 5883/101, parc. č. 5893/1, parc. č. 5893/3, parc. č. 5892/2, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a to vzhľadom na existenciu nasledovných zákonných ustanovení. Ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách zakotvuje, že na „ochranu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich, mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma.“ Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný zákon v § 15 ods. 1: „cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov,“ a § 15 ods. 3: „hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti 25 metrov od osi vozovky cesty II. triedy a miestnej komunikácie, ak sa buduje ako rýchlostná komunikácia.“
8.
Podľa žalobcu žalovaný ako odvolací orgán nedostatočne zisťoval, či stavebný úrad v procese tvorby územného rozhodnutia rešpektoval predpisy hmotného a procesného práva, a nesúladom územného plánu s podzákonnými právnymi predpismi sa opomenul zaoberať.
9.
Žalobca primárne namieta absenciu právneho názoru žalovaného „k možnosti a splniteľnosti“ pertraktovanej podmienky uvedenej v územnom rozhodnutí. Žalovaný len simplexne skonštatoval, že „z obsahu odvolania spoločnosti Z-group a.s. priamo vyplýva, že uvedenú podmienku nebude možné splniť zo strany navrhovateľa (žalobcu) ani po uplynutí stanovenej lehoty na vyriešenie trvalého pakovania.“ Žalovaný sa však nijako nezoberal obsahom tejto podmienky, jej možnosťou a splniteľnosťou, prípadnými možnosťami jej modifikácie a nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalobca má za to, že v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť za potenciálne nesplnenie povinnosti žalovaného pripraviť riadne a náležitým postupom podkladové dokumenty, z ktorých má vychádzať pri vyriešení trvalého parkovisko (nároky statickej dopravy) a to tým viac, že je územným rozhodnutím časovo limitovaný k príprave projektovej dokumentácie spolu s podaním návrhu na vydanie zmeny územného rozhodnutia.
10.
Predmetom odvolania žalobcu bolo nastolenie stavu súladného so všeobecne záväznými právnymi predpismi z hľadiska vymedzenia šírky ochranného pásma, ako aj vytvoriť podmienky pre riadne a včasné splnenie povinností vyplývajúcich z územného rozhodnutia. Žalobca v žiadnom prípade nemienil a nemieni predmetné nároky statickej dopravy nerealizovať, ba naopak opakovane ponúkol dotknutým orgánom verejnej správy, že akonáhle to bude možné - nároky statickej dopravy vyrieši a je pripravený si tento záväzok splniť. Preto záver žalovaného, v zmysle ktorého: „ak dôjde k výstavbe preložky a premostenia cesty II/499, bude potrebné na základe vyjadrenia TTSK, dané územie uvoľniť, čiže stavba termálneho parku príde o časť parkovacích plôch, čo bude v rozpore s ust. § 8 vyhl. č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého nebude mať umiestňovaná stavba vytvorený dostatočný počet parkovacích stojísk“ je arbitrárny a ničím nepodložený. Žalobca očakával, že v dôsledku odvolania žalobcu dôjde k nastoleniu stavu zákonnosti, a teda k: · naviazaniu vzniku povinnosti žalobcu predložiť riešenie trvalého parkoviska na začiatok prípravných prác na preložke cesty II/499, resp. vyvlastňovacieho konania tak, aby bol žalobca objektívne schopný pripraviť projektovú dokumentáciu k trvalému riešeniu statickej dopravy, prípadne · podmieneniu vzniku povinnosti žalobcu vypracovať príslušnú projektovú dokumentáciu k náhradnému riešeniu statickej dopravy a realizovať náhradné riešenie statickej dopravy existenciou riadnej podkladovej dokumentácie pre preložku cesty II/499 a jej sprístupnenia žalobcovi, keďže žalobca má za to, že nie je od neho možné spravodlivo požadovať predloženie akéhokoľvek návrhu na alternatívne trvalé riešenie statickej dopravy v prípade výstavby preložky cesty II/499, keď ani samotný správny orgán nevie, kade bude preložka cesty II/499 viesť.
11.
Žalobca súhlasí s dočasnou povahou parkoviska, ako aj so skutočnosťou, že bude musieť niesť náklady na výstavbu trvalého parkoviska v prípade realizácie preložky cesty II/499, aby tak zabezpečil nároky statickej dopravy v súlade s príslušnými právnymi predpismi, poukazuje len na skutočnosť, že nemôže predložiť príslušnú projektovú dokumentáciu, nakoľko pri jej tvorbe musí vziať do úvahy presnú trasu cestnej komunikácie, ku ktorej aktuálne neexistujú žiadne podklady, keďže jej výstavba je plánovaná už viac ako 50 rokov a doposiaľ sa nerealizovala a v najbližšom časovom horizonte sa ani realizovať nebude.
12.
Za nesprávny považuje žalobca procesný postup žalovaného, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu de facto zmenil v neprospech odvolateľa, a má za to, že pokiaľ odvolací orgán sám nezmenil napadnutú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, mal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
13.
Žalobca namieta absenciu náležitého vysvetlenia, z akého dôvodu sa žalovaný detailnejšie nezaoberal protiprávnym vymedzením ochranného pásma, absenciu náležitého vysvetlenia záveru žalovaného
o potenciálnom nesplnení podmienok stanovených územným rozhodnutím zo strany žalobcu, ako aj absenciu právneho názoru na možnosť a splniteľnosť uloženej podmienky spočívajúcej v predložení projektovej dokumentácie. Žalobca okrem iného rozporuje správnosť a preskúmateľnosť tvrdenia žalovaného „časť pozemku parc. č. 10233/5, v kat. ú. K., na ktorom je podľa projektovej dokumentácie - časť situácia, umiestnený stavebný objekt SO 05-parkovisko, vnútro-areálové komunikácie, spevnené plochy a chodníky, je v rozpore s územným plánom mesta Piešťany, pretože časť pozemku parc. č. 10233/5, v kat. úz. K. predstavuje rezervu pre preložku cesty II/499, čím je porušené ust. § 37 stavebného zákona.“ Ustanovenie § 37 stavebného zákona totiž upravuje podklady územného rozhodnutia. Z uvedeného teda nie je jasné, v čom spočívalo porušenie ust. § 37 Stavebného zákona. Žalobca dodáva, že určenie podmienky nie je v rozpore s § 37 Stavebného zákona, nie je teda vôbec zrejmé, čo tým odvolací orgán myslel, a preto je v tejto časti rozhodnutie neodôvodnené a nepreskúmateľné.
14.
Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného prekvapivým a nepredvídateľným, založeným na formalistickom postupe správneho orgánu, ktorý nezohľadnil objektívne skutočnosti na strane žalobcu vo vzťahu k vypracovaniu projektovej dokumentácie.
15.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžr/173/2016 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06, PI. ÚS 16/06, PL.ÚS 10/04 a I. ÚS 17/1999.
16.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
17.
Uviedol, že rozhodnutím zo dňa 28.07.2020 zrušil rozhodnutie mesta Piešťany č. 4250/48/8/2018-Bo zo dňa 09.01.2020, ktorým stavebný úrad prvého stupňa podľa ust. § 39, § 39a stavebného zákona a ust. § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, umiestnil stavbu „Výstavba termálneho parku a hotela Piešťany“, na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 10233/2, 10233/4, 10233/5, 10233/11, 10237, 10236/1, 10236/2, 7038/1, 7038/25, 10233/9, pre navrhovateľa - spoločnosť Z-group, a.s. so sídlom Kmeťova 1288/18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. Žalovaný správny orgán postupoval v odvolacom konaní v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a tiež v zmysle § 32 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci.
18.
Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie (ust. § 47 ods. 3 SP). Podľa ust. § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a, inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky predmetné rozhodnutie mesta Piešťany zrušil, nakoľko stavebný úrad prvého stupňa nepostupoval v súlade s uvedeným ustanovením.
19.
Z platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Piešťany a nadradenej územnoplánovacej dokumentácie územného plánu regiónu Trnavského samosprávneho kraja (ďalej len „ÚPN-R TTSK“) zistili, že zámer preložky cesty II/466 bol do územného plánu mesta Piešťany prevzatý z ÚPN-R TTSK, ktorý bol schválený uznesením č. 149/2014/08 a Záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Trnavského samosprávneho kraja č. 33/2014. V smernej textovej časti ÚPN-R TTSK sa v kapitola 13.2 koncepcia rozvoja cestnej dopravy uvádza:
„Zámerom ÚPN mesta a ÚGD mesta Piešťany je uvoľniť jestvujúce prieťahy ciest I/61 a II/499 (vrátane Krajinského mosta). Juhovýchodný zberný polokruh funkcie mestskej triedy B2 - sa v ÚP mesta navrhuje vytvoriť prostredníctvom preložky cesty II/499 do južného koridoru, z obce Banka cez nové premostenie Váhu do križovatky s cestou I/61 (Bratislavská cesta na južnom okraji mesta). Rezervácia územného koridoru pre výhľadové riešenie preložiek ciest I/61 a II/499 v Piešťanoch by mala vytvoriť podmienky na odvedenie tranzitnej dopravy z centra mesta. Navrhovaná trasa preložky cesty II/499, obsahujúca premostenie Váhu a železničnej trate č. 120, predstavuje náročný investičný projekt, presahujúci možnosti rozpočtu správcu komunikácie, Trnavského samosprávneho kraja. Zamýšľané stavby cestných obchvatov obcí - bez technických štúdií s náležitým dopravnoinžinierskym zdôvodnením v líniových súvislostiach cesty a ktoré sú obvykle súčasťou územných plánov obcí - sú v návrhu ÚPN-R TTSK uvádzané ako výhľad. Účelom je ochrana potenciálneho územného koridoru, ktorý obce vo svojich územných plánoch ponúkajú. Územné rezervy cestných obchvatov primárne reflektujú miestny lokálny pohľad na danú problematiku, avšak bez širších líniových súvislostí územia, ktorým cesta prechádza. Chýbajúce dopravnoinžinierske zdôvodnenie je obzvlášť limitujúce ak ide o prípady ciest regionálneho a lokálneho významu, kde aj cestná doprava má regionálny alebo lokálny charakter s vysokým podielom dopravnej obsluhy obce. Pre návrhy obchvatov obcí na cestách II. a III. triedy má kľúčový význam exaktné dopravno-inžinierske preukázanie ich efektivity vo vzťahu k odvedeniu tranzitnej dopravy z osídlenia. Územný plán regiónu preto negarantuje, že predmetné stavby obchvatov a preložiek cesty II. a III. triedy - v záväznej časti označené ako výhľad - budú realizované vo vyznačenej trase. Realizačnú trasu cestného obchvatu určí až kompletná projektová príprava súvislej línie cesty, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie. V prípravnom procese však môže byť rezerva trasy pre cesty výrazným prínosom k hľadaniu projekčných riešení. Dôvodom je tlak na vyžívanie územia i pre iné funkcie, ktoré môžu stavbu preložiek a obchvatov ciest zablokovať.“
20.
Podľa žalovaného z územného plánu mesta Piešťany vyplýva, že vyčlenenie a ochrana územného koridoru juhozápadného obchvatu mesta Piešťany v šírke, ktorá by zahŕňala aj prípadné ochranné pásmo, je definované v etape návrhu z dôvodu zabrániť takému využitiu územia, ktoré by mohlo stavbu preložiek a obchvatov ciest zablokovať. Samotné konkrétne riešenie preložiek - obchvatov a ich realizácia je definované v etape výhľadu až po obstaraní a schválení príslušnej projektovej prípravy. Podľa územného plánu mesta funkčné plochy parkovísk nie sú umiestnené na parcelách stavebníka (ale na susednom pozemku). Predmetná stavba „Výstavby termálneho parku a hotela Piešťany“ okrem časti parcely 10233/5, na ktorej je umiestnené parkovisko v priemete koridoru preložky cesty II/499, je funkčne umiestnená v súlade s platným územným plánom mesta Piešťany a jeho záväznou časťou. Časť parcely 10233/5 v priemete koridoru preložky cesty II/499, na ktorej je umiestnené parkovisko a príslušná technická infraštruktúra, nie je v súlade s platným územným plánom mesta Piešťany a jeho záväznou časťou, nakoľko táto časť predstavuje územnú rezervu pre preložku cesty II/499.
21.
Z vyššie uvedeného preskúmania súladu umiestňovanej stavby s územným plánom mesta Piešťany vyplýva, že stavba „Výstavba termálneho parku a hotela Piešťany“ je v súlade s územným plánom mesta Piešťany, ale časť pozemku parc. č. 10233/5, v kat. ú. K., na ktorom je, podľa projektovej dokumentácie - časť situácia, umiestnený stavebný objekt SO 05-parkovisko, spevnené plochy a chodníky, je v rozpore s územným plánom mesta Piešťany, pretože časť pozemku parc. č. 10233/5, v k.ú. K. predstavuje rezervu pre preložku cesty II/499, čím je porušené ust. § 37 Stavebné zákona. Podľa ust. § 8 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z., stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Podľa ust. § 8 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z., odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme.
22.
Stavebný úrad mesto Piešťany, v napadnutom rozhodnutí, ktorým umiestňuje stavbu: „Výstavba termálneho parku a hotela Piešťany“, v časti 5) Osobité podmienky uvádza nasledovnú podmienku:
Všetky stavebné objekty, umiestnené v koridore preložky cesty II/499 a v cestnom ochrannom pásme sú povolené iba ako stavby dočasné (SO 05 Parkovisko, SO 11- Prípojky dažďovej kanalizácie a vonkajšej kanalizácie, SO 17 - VO vnútroareálové) s podmienkou vyriešiť trvalé parkovisko (nároky statickej dopravy) so súvisiacimi stavebnými objektmi SO 11 a SO 17, a to spracovaním projektovej dokumentácie spolu s podaním návrhu na vydanie zmeny tohto rozhodnutia o umiestnení stavby v termíne do 31.01.2022.
23.
Ak má byť stavba termálneho parku a hotela užívania schopná, musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom, ktoré je riešené ako súčasť stavby. Stavba parkoviska, ktorá bude slúžiť pre parkovanie zákazníkov termálneho parku, nemôže byť umiestnená ako stavba dočasná, ani s podmienkou vyriešenia trvalého parkovania do 31.01.2022. Ak dôjde k výstavbe preložky a premostenia cesty II/499, bude potrebné na základe vyjadrenia TTSK, dané územie uvoľniť, čiže stavba termálneho parku príde o časť parkovacích plôch, čo bude v rozpore s ust. § 8 vyhl. č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého nebude mať umiestňovaná stavba vytvorený dostatočný počet parkovacích stojísk. Ak nemá v súčasnosti spoločnosť Z-group, a.s. priestor na vybudovanie dostatočného miesta parkovacích plôch, ako ich zabezpečí v čase, keď bude musieť dané územie uvoľniť? V prípade, že ich bude vedieť zabezpečiť v čase, keď bude musieť dané územie uvoľniť, OÚ Trnava nie je zrejmé, z akého dôvodu tak neurobí už v konaní o umiestnení stavby, čím by sa vec vyriešila a tiež podmienka vyriešenia trvalého parkovania do 31.01.2022 by bola bezpredmetná.
24.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, okrem iného, že je nepodstatné a bez právneho významu skúmať súlad síce platného územného plánu, ale takého, ktorý ale nie je v súlade s právnymi predpismi. Orgán územného plánovania najmä v nadväznosti na ustanovenia § 30 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je z dikcie zákona povinný sledovať súlad územnoplánovacej dokumentácie s právnymi predpismi, a v prípade potreby obstarať jej doplnok alebo zmenu. Žalovaný nielen, že neobstaral doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie, ale sa vyššie uvedeným vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že žalobca inicioval viaceré podnety na zmenu územného plánu regiónu (na túto skutočnosť žalobca podrobne poukázal v poslednom odseku str. 5. Žaloby, pričom v tejto súvislosti súdu predložil aj celý dôkazný materiál). Z uvedeného teda jasne vyplýva, že touto časťou odvolania sa žalovaný náležite nevysporiadal, nevyjadril sa k protiprávnosti vymedzenia ochranného pásma (min. jej šírky) ani k ďalším súvisiacim skutočnostiam, a preto má žalobca za to, že žalovaný jednoznačne porušil zásady zakotvené v zákone o správnom konaní, ktorých svedomité a zodpovedné dodržanie v 5 odseku vyjadrenia žalovaného proklamoval.
25.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na tvrdenie samotného žalovaného, ktorý navrhovanú trasu preložky cesty II/499 označil ako „výhľad“ z dôvodu, že ide o „náročný investičný projekt, presahujúci možnosti rozpočtu správcu komunikácie, trnavského samosprávneho kraja.“ V oblasti územného plánovania sa vždy plánovanie realizuje s výhľadom na niekoľko desiatok rokov do budúcnosti. Štandardne ide o výhľadové riešenie využitia územia v horizonte 20 rokov. Ak vychádza z tvrdenia žalovaného, že výhľad spočívajúci v zámere preložky cesty II/499 bol inkorporovaný do územného plánu mesta Piešťany po roku 2014 (bol postupne preberaný z územných plánov od 70 rokov minulého storočia), je absolútne zrejmé, že k realizácii preložky v niekoľkých nadchádzajúcich desiatkach rokov nedôjde, z dôvodu nedostatočnosti verejných zdrojov. Okrem toho, samotný žalovaný poukázal na fakt, že „územný plán regiónu negarantuje, že predmetné stavby obchvatov a preložiek cesty II. a III. triedy - v záväznej časti označené ako výhľad - budú realizované vo vyznačenej trase.“
26.
V nadväznosti k tomu, žalobca ďalej nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že „časť parcely 10233/5 v priemete koridoru preložky cesty II/499, na ktorej je umiestnené parkovisko a príslušná technická infraštruktúra, nie je v súlade s platným územným plánom mesta Piešťany a jeho záväznou časťou, nakoľko táto časť predstavuje územnú rezervu pre preložky cesty II/499,“ ani s tým záverom žalovaného, že vyššie uvedeným dochádza k porušeniu ustanovenia § 37 Stavebného zákona. Rovnako tak nemožno súhlasiť s tvrdením, že stavba parkoviska, ktorá bude slúžiť pre parkovanie zákazníkov termálneho parku, nemôže byť umiestnená ako stavba dočasná, ani s podmienkou vyriešenia trvalého
parkovania do 31.01.2022.“ Primárne, žalobca poukazuje na fakt, že z uvedeného nie je zrejmé, aké porušenie má žalovaný na mysli. Na podporu svojho tvrdenia nepoužil žiadne relevantné ustanovenia príslušných zákonov ani odkazy, ktoré by podporovali toto tvrdenie. Žalobca naopak dáva do pozornosti súdu, že pri svojej argumentácii vychádza z právne relevantných aktov orgánov štátnej správy, in concreto z ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, ktoré bolo v plnom rozsahu transponované do v súčasnosti platného usmernenia Mestského úradu Trenčín: „pojem dočasná stavba“ nie je v stavebnom zákone definovaný. Vo vykonávacej vyhláške k pôvodnému stavebnému zákonu, v § 1 ods. 2 vyhl. č. 85/1976 Zb., boli dočasné stavby definované ako stavby, pri ktorých sa vopred obmedzí čas ich trvania, napr. stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využitie a pod.“ Žalobca má z uvedeného dôvodu za to, že povolenie dočasnej stavby na predmetnej parcele je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nepredstavuje porušenie žiadnych právnych predpisov.
27.
Ďalší účastník konania, Združenie domových samospráv, o.z., sa k veci nevyjadril.
28.
Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) § 2 (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
§ 6 ods. 1
Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 177 ods. 1
Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. § 178 ods. 1 Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
§ 180 ods. 1
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) § 3 (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
§ 32
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
§ 46
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
§ 47 ods. 3
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
§ 59
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
Podľa § 37 zákona č. 50/1976 (Stavebný zákon) (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
(4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
Podľa § 8 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (2) Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. 7)
(3) Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. 6) Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme. 8)
29.
Súd prejednal vec v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul prítomných účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach vo veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
30.
Žalobca v konaní poukazoval na to, že zásadným problémom z hľadiska dodržania podmienky uvedenej pod bodom č. 5 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je skutočnosť, že doposiaľ neexistuje dokumentácia predmetnej preložky cesty a realizácia tejto cesty sa ešte ani nepripravuje. Má za to, že túto podmienku by preto bolo potrebné zmeniť tak, že jeho povinnosť trvale vyriešiť parkovanie by bola viazaná na vyvlastňovacie konanie alebo vydanie stavebného povolenia týkajúceho sa preložky cesty. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k veci vôbec nepripúšťa dočasnú stavbu parkoviska, toto podľa žalobcu nevychádza z právnej prekážky nakoľko podľa jeho vedomosti sú obdobné dočasné stavby štandardne povoľované a realizované.
31.
Žalobca uvádzal, že pri jednaniach so stavebným úradom bol upozornený na budúcu stavbu preložky cesty, s tým, že v prípade jej realizácie bude musieť príslušnú parcelu vypratať a parkovanie vyriešiť iným spôsobom, s čím žalobca nemal problém. V rozpore s touto dohodou mu však bola stanovená podmienka vyriešiť parkovanie do 31.01.2022, hoci nie je zrejmé, či stavba preložky bude realizovaná za 10, 20 alebo 50 rokov, resp., či vôbec bude realizovaná. Má za to, územný plán je v rozpore so zákonom, ktorý v takomto prípade ochranné pásmo cesty vôbec neupravuje, pričom v prípade, ak by takéto ochranné pásmo existovať malo, podľa právneho predpisu je iba 25 metrov a v takomto prípade by nebol problém parkovisko realizovať.
32.
Žalovaný v konaní poukazoval na to, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie platnosti územného plánu, ktorý je pre správne orgány záväzný a ktorý dočasnú stavbu v predmetnom koridore nepripúšťa. Má za to, že stavebný úrad by následne mal konanie zastaviť nakoľko už bolo rozhodnuté vo veci samej.
33.
Spornou okolnosťou prípadu bolo stanovenie osobitnej podmienky v bode 5 rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 09.01.2020 (určenie, že všetky stavebné objekty, umiestnené v koridore preložky cesty II/499 a v cestnom ochrannom pásme sú povolené iba ako stavby dočasné s podmienkou vyriešiť trvalé parkovisko so súvisiacimi stavebnými objektmi SO 11 a SO 17, a to spracovaním projektovej dokumentácie spolu s podaním návrhu na vydanie zmeny tohto rozhodnutia o umiestnení stavby v
termíne do 31.01.2022) v súvislosti s posúdením správnosti ktorej odvolacím orgánom žalobca namietal nezákonnosť procesného postupu i rozhodnutia žalovaného.
34.
V rozpore s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočnosti zistení skutkového stavu veci súd z obsahu spisového materiálu ani zo stanovísk účastníkov konania nezistil žiadnu takú skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie vo veci, ktorá by správnymi orgánmi nebola v konaní ozrejmená, ani nevykonanie žiadneho dôkazu, či už navrhnutého žalobcom alebo ktorého vykonanie by prichádzalo do úvahy z úradnej povinnosti správneho orgánu.
35.
Naproti tomu je nepochybné, že žalovaný ako odvolací orgán zvolil nesprávny procesný postup, keď pri konštatovaní rozporu navrhovanej stavby s územným plánom odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušil bez vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zavinil tak, že o návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia nebolo vecne rozhodnuté a prvostupňový správny orgán nedisponuje právnym podkladom pre ďalší postup v predmetnej veci. Ide o postup podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prichádzajúci do úvahy primárne za situácie, keď samotné vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia nemá opodstatnenie - rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, nie v prípade dôvodov konštatovaných žalovaným, ktoré stavebný zákon v ustanovení § 37 ods. 4 spája so zamietnutím návrhu.
36.
Samotné rozhodnutie odvolacieho orgánu v neprospech odvolateľa nezákonnosť rozhodnutia nespôsobuje. Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmava prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj nad rámec odvolacích dôvodov, ktorými nie je viazaný. Môže pritom dospieť aj k inému záveru ako prvostupňový správny orgán a súčasne ako odvolávajúci sa účastník konania.
37.
Pokiaľ však podkladom jeho vyhodnotenia veci má byť také posúdenie podmienok vydania územného rozhodnutia, ktorým sa prvostupňový orgán nezaoberal, musí odvolací orgán postupovať podľa § 3 ods. 2 a § 33 správneho poriadku v súčinnosti s účastníkom konania, pre ktorého ide o nové dôvody, ktorých správnosť už nemôže byť posudzovaná správnym orgánom vyššieho stupňa a ku ktorým nemal možnosť sa pred rozhodnutím vyjadriť a argumentovať na obranu svojich práv.
38.
V danom prípade je takouto okolnosťou spôsobujúcou pre účastníka konania napádajúceho odvolaním rozhodnutie stavebného úradu síce práve v časti riešenia parkovacích plôch, ale v inej súvislosti, nepredvídateľnosť a prekvapivosť rozhodnutia žalovaného jeho záver o nemožnosti vyriešenia trvalého parkovania ani po uplynutí lehoty stanovenej k tomu správnym orgánom prvého stupňa a v spojitosti s tým o nesúlade stavby s územným plánom mesta Piešťany, pričom z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že žalobcovi priestor pre argumentáciu k posúdeniu veci odvolacím orgánom poskytnutý nebol.
39.
V súlade s tvrdením žalobcu vo vzťahu k (ne) preskúmateľnosti rozhodnutia súd z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, ako sa žalovaný vysporiadal s argumentáciou odvolateľa týkajúcou sa šírky ochranného pásma plánovanej cesty podľa príslušných právnych predpisov, resp. so samotnou prípustnosťou zriadenia ochranného pásma v sídelnom útvare obce.
40.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je jednoznačne zrejmé, v čom podľa odvolacieho orgánu spočíva konštatované porušenie ustanovenia § 37 stavebného zákona, ktoré žalovaný iba stručne spojil so záverom o tom, že: „Časť pozemku parc. č. 10233/5, v kat. úz. K., na ktorom je podľa projektovej dokumentácie - časť situácia, umiestnený stavebný objekt SO 05-parkovisko, vnútro- areálové komunikácie, spevnené plochy a chodníky, je v rozpore s územným plánom mesta Piešťany, pretože časť pozemku parc. č. 10233/5, v kat. úz. K. predstavuje rezervu preložky cesty II/499.“ Ustanovenie § 37 pritom zahŕňa štyri odseky s viacerými povinnosťami stavebného úradu (obstarať, preskúmať, zabezpečiť, neprihliadnuť, zamietnuť), z ktorých porušenú povinnosť žalovaný dôsledne neidentifikoval (obdobne to možno konštatovať aj pri deklarovanom porušení ustanovení § 3 ods. 1 a 5, § 32 a § 46 Správneho poriadku).
41.
Z prijatých záverov vzhľadom na ich nedostatočné zdôvodnenie nie je jednoznačne zrejmé ani to, či žalovaný za neprípustné považuje už samotné dočasné zriadenie parkoviska (ak áno, prečo?) alebo jeho negatívne stanovisko vychádza „iba“ zo zistenia, že trvalé parkovisko nebude možné zriadiť ani po uplynutí lehoty stanovenej prvostupňovým správnym orgánom, ktoré (zistenie) ale vychádza z nesprávnej interpretácie vyjadrenia žalobcu, ktorý v súvislosti s požiadavkou stavebného úradu vyriešiť trvalé parkovisko do 31.01.2022 spracovaním projektovej dokumentácie a podaním návrhu na zmenu územného rozhodnutia v odvolaní, veľmi logicky namietal, okrem iného, že k vypracovaniu dokumentácie nemá on ani stavebný úrad podkladové dokumenty nakoľko tieto neexistujú.
42.
Žalovaný sa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku zrozumiteľne nevysporiadal s argumentáciou odvolateľa nastoľujúcou otázky nie zjavne nerelevantné pre rozhodnutie vo veci a opomenul tiež ozrejmenie svojich úvah pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.
43.
S prihliadnutím na už vyššie konštatované vady procesného postupu žalovaného (nedostatok súčinnosti s účastníkom konania, forma jeho rozhodnutia) súdu nezostalo iné, ako žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ktorého výsledkom po opätovnom dôslednom vyhodnotení argumentácie žalobcu musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám kladeným na jeho obsah procesným predpisom.
44.
Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave prípadných pochybení správneho orgánu prvého stupňa súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 09.01.2020.
45.
O priznaní práva na náhradu trov v konaní úspešnému žalobcov rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
46.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.