Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-43-2021.pdf
PDF · 175.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/43/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka R. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., A. XX, právne zastúpená SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 13, otec: Z.. Z. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., Z. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Hnúšťa, Partizánska 197, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/77/2021 - 124 zo dňa 05. 10. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/77/2021 - 124 zo dňa 05. 10. 2021 vo výroku II. p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2021 do 05. 10. 2021 na maloletú F. D., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 200,- Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í tak, že súd upravuje styk otca s maloletou F. D., nar. XX. XX. XXXX, na: 1. každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 h do 19.00 h, a to na obdobie dvoch mesiacov, počínajúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, 2. každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 h do nedele do 15.00 h, počínajúc tretím mesiacom od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 3. každý rok počas vianočných sviatkov od 25. 12. od 14.00 h do 26. 12. do 15.00 h, 4. počas veľkonočných sviatkov v roku 2022 od piatku od 10.00 h do soboty do 19.00 h, 5. každý párny rok počas veľkonočných sviatkov, počínajúc rokom 2024 od piatku od 10.00 h do nedele do 19.00 h, 6. počas letných prázdnin v roku 2022 od 25. 07. od 9.00 h do 31. 07. do 15.00 h a od 08. 08. od 9.00 h do 14. 08. do 15.00 h, 7. každý rok počas letných prázdnin, počínajúc rokom 2023 od 16. 07. od 9.00 h do 25. 07. do 15.00 h a od 16. 08. od 9.00 h do 25. 08. do 15.00 h.
IV. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., V., VI., VII., VIII., IX. zostáva nedotknutý.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie, rozhodujúc o návrhu otca maloletého dieťaťa vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. D., odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že súd maloletú F. D., nar. XX. XX. XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.). Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. D., nar. 23. 09. 2015, výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 06. 2021 (výrok II.). Zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2021 do 05. 10. 2021 na maloletú F. D., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 200,- Eur súd otcovi povolil splácať v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.). Súd upravil styk otca s maloletou F. D., nar. XX.XX.XXXX na: 1/ každý párny týždeň v roku od soboty 9.00 h do nedele 15.00 h, 2/ každý rok počas vianočných sviatkov od 25. 12. 17.00 h do 26. 12. 15.00 h, 3/ každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku 10.00 h do nedele 18.00 h, 4/ každý rok počas letných prázdnin od 16. 07. 9.00 h do 25. 07. 15.00 h a od 16. 08. 9.00 h do 25. 08. 15.00 h (výrok IV.). Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený v stanovené dni a hodiny maloletú od matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu a povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do obytného domu matky (výrok V.). Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť (výrok VI.). Súd upravil styk otca s maloletou F. D., nar. XX. XX. XXXX, na každý týždeň v roku v stredu od 17.45 h do 18.15 h prostredníctvom videohovoru cez aplikáciu WhatsApp (výrok VII.). Matka je povinná zabezpečiť podmienky pre riadny a ničím nerušený priebeh styku zabezpečením technického zariadenia na prenos obrazu a zvuku, zabezpečením pokoja v miestnosti, v ktorej sa uskutoční styk a riadne maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletou umožniť (výrok VIII.). Súd návrh vo zvyšku zamietol (výrok IX.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok X.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené na príslušnom matričnom úrade. Rodičia, podľa vyjadrenia otca, od decembra 2019 a podľa vyjadrenia matky od 01. 04. 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, nemajú záujem na obnovení spolužitia, ktoré aj vzhľadom na intenzitu narušenia ich partnerského vzťahu a súčasný nový partnerský vzťah matky, nie je reálny. Súd tak mal splnenú podmienku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, a preto návrh otca považoval za dôvodne podaný. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka je z rodičov tá, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletú v čase jeho stretávania sa s ňou z objektívneho dôvodu, ktorým bolo vykonávanie jeho práce v zahraničí do 01. 06. 2021. Otec vo výsluchu potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Súd preto, aby maloletá zotrvala kontinuálne v prostredí, v ktorom má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, čo medzi rodičmi nebolo sporné. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 6 rokov, navštevuje súkromnú špeciálnu materskú škôlku, ktorú maloletej vybavil otec, a do ktorej sa uhrádzajú mesačné výdavky vo výške 106,11 Eur. Maloletá je vedená v kožnej, pediatrickej, očnej ambulancii vo Zvolene a v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Maloletá trpí ekzémami a suchou pokožkou, na čo sú zvýšené výdavky na zakupovanie prostriedkov na ošetrovanie pokožky mesačne v sume 30,- Eur. Z dôvodu očnej vady maloletá používa okluzory, za ktoré sa mesačne uhrádza 15,- Eur, pravidelne sa jej vymieňajú sklá na okuliaroch, naposledy v hodnote 125,- Eur v auguste 2021. Pediatrom maloletej bolo doporučené vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov z jedálnička maloletej, s nákupom ktorých sú zvýšené výdavky, v čom súd argumentáciu matky akceptoval. Matka má inak bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletej. Otec maloletej v súčasnosti z objektívneho dôvodu je vedený ako uchádzač o zamestnanie v Spolkovej republike Nemecko, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 1.327,50 Eur, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletej primerané jej veku a príjem otca, ustanovil výšku výživného otcovi na maloletú v sume 200,- Eur mesačne. Súd nevyhovel v tejto časti návrhu otca, ktorý navrhoval určiť výživné v sume 150,- Eur z dôvodu 1/ jeho príjmu, ktorý napriek tomu, že je nezamestnaný, je neporovnateľne vyšší ako príjem matky, 2/ zohľadnenia osobnej starostlivosti matky a otca (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), 3/ účelu výživného, ktoré je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú
pokryť všetky potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, krytím poplatkov v predškolskom zariadení, osobnostným rozvojom, zdravotným stavom, 4/ poplatkami v materskej škôlke maloletej, návštevu ktorej maloletej zabezpečil. Súd ani návrhu matky, ktorá navrhovala určiť výživné otcovi v sume 300,- Eur nevyhovel z dôvodu 1/ nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletej, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v ňou navrhovanej výške, 2/ poberaním rodinných prídavkov, uplatňovaním daňového bonusu, 3/ ďalšou vyživovacou povinnosťou otca, na ktorú súd pri určovaní výšky výživného musel prihliadnuť, 4/ aj vyživovacou povinnosťou matky k maloletej, ktorá má svoj čistý mesačný príjem vo výške 618,98 Eur, a preto môže si ju plniť. Vo vzťahu k matkou vyčísleným výdavkom súd uviedol, že automaticky všetky nezohľadnil z dôvodu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to výsluch matky, neboli dôvodné alebo primerané veku maloletej. Súd konkrétne nezohľadnil matkou uvádzané výdavky na stravovanie maloletej v sume 200,- Eur mesačne, vzhľadom k tomu, že počas týždňa maloletá má desiatu, obed, olovrant v materskej škôlke. Výdavky spojené s ošatením, obuvou maloletej mesačne v sume 50,- Eur, výletov mesačne v sume 80,- Eur, hračiek v sume 35,- Eur súd nepovažoval za primerané a v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou otca. Matka súdu nepreukázala výdavky na cestovanie a prepravu MHD v sume 50 eur, preto súd na tento výdavok v takejto výške neprihliadol. Súd nemohol prihliadnuť ani na výdavky spojené so zabezpečením bývania maloletej v sume 120,- Eur, poplatku za TV a internet 49,40 Eur z dôvodu, že z výsluchu matky vyplynulo, že nájomné uhrádza mesačne vo výške 136,31 Eur a TV s internetom 49,40 Eur. Súd preto výdavky spojené s bývaním maloletej mohol zobrať len v pomernej časti prislúchajúcej maloletej v jednej polovici. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou aj matky súd poukázal na to, že sa nemôže od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala tak osobnú starostlivosť o maloletú, ako aj jej výživu, v rovnakom rozsahu ako otec, a je preto povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletej, čo bolo dôvodom nevyhovenia návrhu otca určiť výživné v sume 150,- Eur. Vo vzťahu k maloletej súd zobral do úvahy jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, čo bolo dôvodom pre určenie výživného v sume 200,- Eur mesačne. Otec v návrhu neuviedol počiatok určenia vyživovacej povinnosti. Právna zástupkyňa matky navrhla určiť výživné od podania návrhu otcom. Súd návrh otca, ktorý bol podaný dňa 17. 06. 2021 považoval za dôvodný, a preto počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú určil od 01. 06. 2021, t. j. od mesiaca, v ktorom bol podaný riadny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Otcovi neplnením vyživovacej povinnosti od 01. 06. 2021 do 05. 10. 2021 (t. j. do rozhodnutia vo veci samej) nie v sume 200,- Eur mesačne, ale v sume 150,- Eur mesačne, vzniklo zročné výživné vo výške 200,- Eur (4 mesiace x 50,- Eur). Súd do zročného výživného nemohol započítať plnenia uvádzané otcom, spočívajúce zo zakupovania potravín, hračiek, oblečenia maloletej, pretože tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných 20 eurových mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj príjem otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia sa nevedia dohodnúť na rozsahu styku otca s maloletou, každý z rodičov má svoju vlastnú predstavu. Otec navrhoval upraviť jeho osobný styk s maloletou na 1/ každý párny týždeň v roku od soboty 9.00 h do nedele 15.00 h a matka každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 h do 19.00 h, t. j. bez nočného prespania, 2/ počas zimných prázdnin otec navrhoval upraviť styk s maloletou od 25. 12. 17.00 h do 26. 12. 15.00 h a matka 26. 12. od 9.00 h do 19.00 h, 3/ počas veľkonočných sviatkov otec navrhoval upraviť styk s maloletou na každý párny rok od piatka 10.00 h do nedele 18.00 h a matka každý párny rok počas Veľkonočného piatku od 9.00 h do 19.00 h, 4/ počas letných prázdnin otec navrhoval upraviť styk s maloletou každý rok od 16. 07. 9.00 h do 25. 07. 15.00 h a od 16. 08. 9.00 h do 25. 08. 15.00 h, matka nenavrhla upraviť styk otca s maloletou počas letných prázdnin. Otec svoj rozsah styku s maloletou odôvodňoval 1/ neexistenciou skutočností, ktoré by mu bránili, aby sa mohol riadne starať a vychovávať svoju dcéru, 2/ nepreukázaním nemožnosti objektívne a zodpovedne sa postarať o maloletú aj počas prenocovania v jeho domácnosti, 3/ vekom maloletej, v ktorom nevyhnutne potrebuje aj mužský vzor. Matka svoj navrhovaný rozsah styku otca s maloletou odôvodňovala 1/ domnievaním sa, že tak časté navrhované stretávania a prítomnosť otca nebude v súlade so záujmami maloletej, ktorá v súčasnosti otca skoro vôbec nepozná, 2/ nevedením si predstaviť, ako otec chce realizovať styk s maloletou, keďže býva v obci E., ktorá od miesta bydliska maloletej je vzdialená 100 km (cca 1,5 hodiny cesty autom), 3/ bytovými podmienkami otca (otec býva v 3-izbovom byte, kde bývajú 4 dospelí ľudia a maloletá tam nemá svoj vlastný priestor, v ktorom by mohla tráviť čas aj osamote), 4/ obavou, či otec sa dokáže o maloletú celý deň aj noc plnohodnotne sa postarať a zabezpečiť jej potreby počas tejto dlhej doby, 5/ nevedením si predstaviť, že by mala maloletá prespávať v bydlisku otca, resp. tráviť s ním viac ako 24 hodín. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je jednak to, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu oprávneného rodiča vo svojej domácnosti
a oprávnený rodič stratil akýkoľvek dosah na starostlivosť, výchovu, formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. Rodičia maloletej mali rozporné vyjadrenia ohľadom počtu stretnutí otca s maloletou, rozsahu realizovanom styku otca s maloletou, dôvodov realizácie, nerealizácie styku otca s maloletou. Otec v tomto smere poukazoval na bránenie matky stretávať sa s maloletou a matka poukazovala na dlhodobý pobyt otca v zahraničí (od októbra 2018 do júna 2021), počas ktorého návštevy otca boli zriedkavé, a to 3x v kalendárnom roku. Napriek týmto rozporným tvrdeniam rodičov, z výsluchu matky na pojednávaní vyplynulo, že maloletá otca pozná, maloletá na otca reaguje pozitívne tým, že sa na neho usmeje, neodmieta ho. Maloletá pri pohovore uvádzala, že sa stretáva aj s ockom. Súd konštatoval, že otec je pre maloletú osobou známou. Doterajší styk otca s maloletou sa realizuje bez prítomnosti matky. Maloletá sa, podľa vyjadrenia matky, vracia od otca fyzicky, psychicky v poriadku. Otec tak pre maloletú nie je hrozbou. V rámci umožneného rozsahu styku s maloletou trávi aktívne čas (návšteva kina, herne, parku). Otec má jedno ďalšie dieťa vo veku 9 rokov, s ktorým sa stretáva, o čom svedčí aj správa zo sociálneho šetrenia v domácnosti otca, počas ktorého bola v jeho domácnosti prítomná aj staršia dcéra, a to na prázdninovom pobyte. Otec tak má skúsenosti so starostlivosťou o dieťa. Matka, či už v písomnom vyjadrení, alebo vo výsluchu na pojednávaní neuviedla žiadnu takú udalosť, ktorá by potvrdzovala, že otec nie je spôsobilý sa o maloletú postarať v rozsahu ním navrhovaného styku s maloletou. Pokiaľ matka uvádzala, že maloletá bola v auguste 2020 na víkendovom pobyte u otca od soboty do nedele aj s nočným prespaním a maloletá sa nevrátila s tým, že by mala umyté zuby, prezlečené spodné prádlo, jedla len koláče, podľa jej tvrdenia bola o 22.00 h hore, čo otec poprel a zároveň pre vysvetlenie uviedol, že maloletá bola hore o 21.00 h z dôvodu jej účasti na oslave. So skutočnosťou, že maloletá si u otca neumyla zuby, nemala prezlečené spodné prádlo, išla spať neskôr ako má zaužívaný režim, sa súd síce nestotožnil, ale vyhodnotil, že tieto skutočnosti nie sú spôsobilé a takej intenzity pre záver, že otec nie je schopný sa o maloletú postarať, a preto nemôže byť s maloletou nepretržite každý druhý víkend v rozsahu 2 dní s nočným prespaním. Preto súd na túto argumentáciu nemohol prihliadnuť. Súd tvrdenie matky, že otec nemá bytové podmienky na realizáciu styku s maloletou, mal vyvrátené správou zo sociálneho šetrenia priamo v domácnosti otca. Tvrdenia právnej zástupkyne matky, že v domácnosti otca v 3-izbovom byte bývajú 4 dospelí a maloletá nemá svoj vlastný priestor, v ktorom by mohla tráviť čas aj osamote, priamo zo správy zo sociálneho šetrenia nevyplynulo. Súd preto na tieto tvrdenia neprihliadol. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ani nedostatočné bytové podmienky rodičov nie sú dôvodom na tak závažný zásah ako je odňatie dieťaťa z domácnosti rodičov a nariadenie ústavnej starostlivosti. V súvislosti s matkou uvádzanými obavami a predstavami o rozsahu styku otca s maloletou súd uviedol, že súd nerozhoduje podľa predstáv, túžob, želaní toho ktorého rodiča, ale v záujme maloletého dieťaťa, v súlade s jeho právami. Je v záujme maloletej a jej právom byť s otcom čo najčastejšie a v rozsahu, ktorý by umožňoval naďalej upevňovať citovú väzbu, ktorú súd mal preukázanú, umožnil im mať aktivity a vytvárať si tak pocit spolupatričnosti. Súd vzhľadom na vek maloletej 6 rokov, vytvorený vzťah k otcovi, schopnosť veľmi dobrej sociability maloletej, ktorá vyplynula z opatrovníkom predloženej správy z diagnostického vyšetrenia maloletej a nezistením žiadnej skutočnosti, okolnosti, ktoré by otcovi bránili v styku s maloletou, upravil jeho styk s maloletou v zmysle jeho návrhu a ním navrhovaného rozsahu. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie opatrovníka, že otec sa zatiaľ nemusel vysporiadať s prípravou jedla maloletej bez mliečnych výrobkov a ošetrovaním pokožky maloletej, pretože pri poskytnutí riadnych informácii matky otcovi, odovzdaní prostriedkov na ošetrovanie pokožky, nejde o úkony, ktoré by boli spôsobilé upraviť styk otca s maloletou v zmysle návrhu matky, t. j. v rozsahu 1 dňa. Súd upravil styk počas vianočných sviatkov tak, aby bolo zrejmé, že maloletá Štedrý deň bude tráviť u matky a prvý a druhý vianočný sviatok u otca. Súd takouto úpravou len vianočných sviatkov, nie zimných prázdnin, ktoré sú spravidla od 23. 12. do 07. 01. nasledujúceho roka, zabránil absencii styku otca s maloletou počas takéhoto dlhého obdobia. Súd pre vysvetlenie rodičom uviedol, že styk upravený na každý párny týždeň v roku od soboty 9.00 h do nedele 15.00 h sa bude realizovať vždy okrem letných prázdnin a veľkonočných prázdnin, vianočných sviatkov, ktoré sú upravené osobitne. Súd miesto preberania a odovzdávania maloletej rodičmi upravil pred vchodom do obytného domu matky. Zároveň matke uložil povinnosť styk otcovi s maloletou umožniť a zároveň maloletú na styk s otcom pripraviť, a to tak po psychickej stránke, aby otca neodmietala, ale zároveň odovzdala maloletú otcovi s potrebnými osobnými vecami, vrátane zdravotného preukazu, liekov a prostriedkov na ošetrovanie pokožky maloletej. Otec navrhoval upraviť aj jeho styk s maloletou prostredníctvom komunikačného programu Skype, a to vždy v stredu od 17.00 h do 17.30 h, s čím matka súhlasila. Súd pre zachovanie a udržiavanie vzťahu otca s maloletou, získavanie si informácií o zážitkoch, prežívaní maloletej od nej samej, považoval za potrebné upraviť aj takouto formou styk otca s maloletou. Súd však vzhľadom na výsledky dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obidvaja rodičia majú aktívnu aplikáciu WhatsApp, neupravil tento styk otca s maloletou prostredníctvom aplikácie Skype, ale práve aplikáciou WhatsApp. Súd tiež upravil čas realizácie styku
otca s maloletou prostredníctvom videohovoru cez aplikáciu WhatsApp od 17.45 h do 18.15 h z dôvodu, že z výsluchu matky vyplynulo, že po vyzdvihnutí maloletej z materskej škôlky prichádzajú domov v čase o 17.20 h. a navrhovaný styk otca s maloletou prostredníctvom videohovoru v čase od 17.00 h do 17.30 h by bol nerealizovateľný. Súd zároveň matke v súvislosti so stykom otca prostredníctvom videohovoru uložil povinnosť zabezpečiť podmienky pre riadny, ničím nerušený priebeh styku otca s maloletou prostredníctvom zabezpečenia technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku, zabezpečením pokoja v miestnosti, v ktorej sa uskutoční styk a riadne maloletú na tento styk s otcom pripravila a ho umožnila. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, umožňuje súdu uložiť rodičovi, ktorému bude zverené dieťa do osobnej starostlivosti uložiť povinnosť poskytovať informácie druhému rodičovi. Podmienkou uloženia takejto povinnosti je buď neposkytovanie informácií o maloletom dieťati, alebo objektívna nemožnosť rodiča sám si získavať informácie o maloletom, pretože aj od rodiča, ktorému dieťa nie je alebo nebude zverené do starostlivosti, sa vyžaduje určitý aktívny prístup k získavaniu si informácií. Z výsluchu otca a matky vyplynulo, že matka otcovi poskytuje informácie o maloletej, ktoré podľa samotného vyjadrenia otca, viac-menej aj dostáva. Vo väčšom rozsahu by však chcel informácie o bežnej činnosti maloletej, a to ako sa má v škole, aké má záujmy, aké má krúžky, jej charakteristiku, zážitky, čo však nie je spôsobilé vzhľadom na uloženie tejto povinnosti v zmysle návrhu otca matke. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ má otec predstavu alebo želanie mať podrobnejšie informácie, nič mu nebráni získavať si informácie od maloletej priamo pri kontakte s ňou alebo v materskej škôlke, od lekárov maloletej, čo doposiaľ neurobil. Súd preto v tomto smere vytýka otcovi málo aktívny prístup pri získavaní si informácií. Otcovi tým, že od 01. 06. 2021 sa zo Spolkovej republiky Nemecko vrátil do Slovenskej republiky, je nezamestnaný, nebráni žiadna objektívna prekážka byť pri získavaní informácií o maloletej aktívny. Súd tak nemal splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otcovi v tejto časti, a preto jeho návrh vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletého dieťaťa odvolanie, a to voči výrokom II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 200,- Eur mesačne, navrhovala určiť vyživovaciu povinnosť sumou 300,- Eur mesačne, majúc za to, že súd nesprávne vyhodnotil výdavky maloletej na stravu vo výške 200,- Eur, keď tento výdavok súd spochybnil a poukázal na to, že maloletá má predsa stravu v materskej škôlke a nezohľadnil, že maloletá má doma raňajky, večeru a stravovanie počas víkendov, pričom matka z dôvodu zdravotného stavu maloletej pravidelne zakupuje čerstvú zeleninu ako aj ovocie. Má za to, že sa jedná o zdôvodnený výdavok matky na maloletú. Súd neakceptoval matkou uvádzané náklady na cestovanie a prepravu MHD vo výške 50,- Eur zrejme z dôvodu, že matka o tom nepredložila cestovné lístky. Namietala, že súd neakceptoval výdavky spojené s ošatením, obuvou, výletov a hračiek, pričom matka listinnými dôkazmi preukázala opodstatnenosť týchto výdavkov. Pokiaľ súd poukázal na to, že matka je poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu, výška týchto sociálnych príspevkov nemôže nahrádzať povinnosť otca pri jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné, hoci je otec maloletej v súčasnosti nezamestnaný a nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie na území SR. Je vedený ako uchádzač o zamestnanie v Nemecku, pričom poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 1.327,50 Eur. Aj pri otcom tvrdenej ďalšej vyživovacej povinnosti vo výške 150,- Eur, pri jeho príjme mu na živobytie ostáva 1.000,- Eur, čo je na pomery na Slovensku vysoký a nadštandardný príjem, pričom dieťa má právo podieľať sa na úrovni každého svojho rodiča. Zároveň poukázala k nepomeru príjmov matky (cca 618,98 Eur) a otca (1.327,50 Eur). Vzhľadom na pomery otca a jeho lepšiu životnú úroveň je v záujme maloletej, aby otec prispieval na jej výživu pravidelným mesačným výživným vo výške 300,- Eur. Otcovi po uhradení výživného spolu 300,- Eur, zostáva približne 1.000,- Eur, v súvislosti s tým poukázala na skutočnosť, že otec maloletej sa liečil s diagnózou patologické hráčstvo, pričom bol hospitalizovaný cca 2 mesiace. Má za to, že je v tejto veci zásadné preukázať, či otec touto diagnózou naďalej trpí a kde vie spotrebovať 1.000,- Eur mesačne, ktorých vynaloženie nijakým spôsobom nepreukázal. Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil finančnú situáciu otca, jeho mesačné výdavky, prečo skončil zamestnanie v Nemecku a aký bol jeho mesačný príjem v Nemecku. Navrhla, aby súd zaviazal otca prispievaním výživného na maloletú v sume 300,- Eur, zároveň rozhodol a upravil zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2021, pričom nesúhlasí, aby súd povolil otcovi uhradiť zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach, keď má za to, že jeho príjmy umožňujú, aby otec uhradil zročné výživné v jednej splátke v celosti. Vo vzťahu k výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom, hoci súd konštatoval,
že rodičia maloletej mali rozporné vyjadrenia ohľadom počtu stretnutí otca s maloletou, jeho rozsahu, dôvodov realizácie, nerealizácie styku otca s maloletou, súd vyhodnotil, že otec je pre maloletú osobou známou. Matka v odvolaní uviedla, že otec zavádzal súd ohľadom počtu stretnutí otca s maloletou. V roku 2020 sa s maloletou stretol dvakrát, jedenkrát v lete a jedenkrát na Vianoce. V období od začiatku roku 2021 do 01. 06. 2021 sa s maloletou nestretol ani jedenkrát, nakoľko sa nenachádzal na území SR. Od 01. 06. 2021 sa otec s maloletou stretol maximálne štyrikrát a taktiež si spolu telefonovali. Uvedené skutočnosti súd nezobral do úvahy, nezaoberal sa tým, že maloletá má 6 rokov a z dôvodu neprítomnosti otca za posledné 3 roky ho takmer vôbec nevidela, čo má za následok, že je naviazaná na matku. Matka má vzhľadom na malý kontakt otca s maloletou pochybnosti a nedôveru, či sa bude vedieť o maloletú postarať v prípade, ak by mala u neho prespať. Má za to, že maloletá potrebuje prehĺbiť citové väzby s otcom a jeho rodinou (t. j. so starými rodičmi) a v prípade, keď sa bude cítiť v prítomnosti otca a starých rodičov bezpečne a uvoľnene, je možné pristúpiť aj k realizácii styku s prespaním. Matka navrhla styk s maloletou veľmi široko, t. j. každú párnu sobotu v rozsahu 10 hodín, čo je dostatočný čas na to, aby si maloletá na otca zvykla. Vo vzťahu k správe úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. z úradného záznamu zo dňa 21. 07. 2021 úrad uvádza, že maloletá oslovila otca „ocko“, toto sa nezakladá na pravde. Maloletá otca nikdy nenazvala ocko. Oslovuje ho Z. alebo oco. Maloletá sa matke vyjadrila, že u otca nechce spať, avšak táto otázka jej nebola zo strany úradu, ani zo strany súdu položená. Súd uviedol, že maloletá pri pohovore uviedla, že sa stretáva s „ockom“, z čoho súd konštatoval, že je pre maloletú osobou známou. Otec je pre maloletú osobou známou, ale otázkou je, či je pre maloletú aj osobou blízkou, ktorej môže maloletá veriť, spoľahnúť sa ňu, ktorá ju pozná, pozná jej návyky, pričom poukázala, že otec nevedel zodpovedať správne na otázky súdu ohľadne toho, aká je obľúbená hračka maloletej, aké je jej obľúbené jedlo, ako sa volá jej kamarátka. Vo vzťahu k úprave styku počas letných prázdniny na každý rok od 16. 07. do 25.07. a od16. 08. do 25. 08. 15.00 h uviedla, že táto úprava styku je nevykonateľná, nakoľko maloletá stále navštevuje špeciálnu materskú škôlku, ktorá aj v lete 2022 bude otvorená a maloletá ju bude navštevovať do septembra, pričom táto je zatvorená len 3 týždne v auguste, inak je stále otvorená, keďže sa jedná o súkromnú škôlku, aj v prípade, ak do nej maloletá počas letných prázdnin nenastúpi, matka musí mesačný poplatok zaplatiť, z čoho je zrejmé, že styk upravený v mesiaci júl, tak ako to vo výroku určil súd, nebude možný. Pokiaľ súd poukázal na to, že otec maloletej má ďalšiu dcéru, ktorá má 9 rokov a s ktorou sa stretáva, o čom má svedčať aj správa zo sociálneho šetrenia v domácnosti otca a otec tak má mať skúsenosti so starostlivosťou o dieťa, poukázala na to, že táto je už 9 ročná. Súd nezobral do úvahy vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 22. 07. 2021, ktorý odporučil, aby styk otca s maloletou bol upravený podľa návrhu matky, a to s poukazom na zdravotný stav a denný režim maloletej a na pojednávaní úrad uviedol, že odporúča, aby bola pri úprave styku zohľadnená skutočnosť, že maloletá má určité obmedzenia, s ktorými sa otec doteraz nemusel vysporiadať a zároveň aby bolo zohľadnené to, že za posledné 2 roky maloletá v domácnosti otca prespala jedenkrát a viac-menej na domácnosť otca a rodinu a otca samotného nie je zvyknutá. Považuje správu z prešetrenia rodinných pomerov u otca vypracovanú z ÚPSVaR Rimavská Sobota za nedostatočne vypracovanú. Úrad neuviedol, v ktorej izbe býva otec, aké sú tam podmienky. Nie je zrejmé, kde by boli vhodné podmienky na prespatie maloletej, kde sú vhodné podmienky vytvorené pre maloletú, ako ťažko je sestra otca ZTP a akou chorobou trpí, či nemôže v prípade vážnejšieho zdravotného stavu nejakým spôsobom ublížiť maloletej. To, že úrad uviedol, že otec má k dispozícii prakticky všetky priestory bytu a kultúra osobnej a bytovej hygieny je na vysokej úrovni, nepovažuje za dostatočnú správu. Ďalej poukázala vo vzťahu ku kontaktovaniu otca maloletou prostredníctvom aplikácie WhatsApp, že od pojednávania otec nekontaktoval maloletú prostredníctvom aplikácie WhatsApp. S maloletou volal naposledy dňa 12. 10. 2021. Matka sa domnieva, že otec po čase, kedy doberie podporu z Nemecka, sa do Nemecka opäť vráti. Účelom tohto súdneho konania bolo ublíženie matke maloletej zo strany otca, nakoľko otec vie, ako matka s týmto jeho návrhom od počiatku nesúhlasila, hoci mu umožnila sa s maloletou stretávať, avšak bez prespania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., III. a IV. zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- Eur mesačne od 01. 06. 2021. Zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2021 do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu, aby bol povinný uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Upravil styk otca s maloletou na každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 h do 19.00 h, každý rok počas vianočných sviatkov dňa 26. 12 od 9.00 h do 19.00 h, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov na Veľký piatok od 9.00 h do 19.00 h, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej odvolanie nepovažuje za dôvodné a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Súd sa na základe vykonaného
dokazovania dôsledne vysporiadal s predneseným tvrdeniami účastníkov konania, zabezpečenými dôkazmi, vec správne právne posúdil, skutkové zistenia súdu prvej inštancie vychádzajú z vykonaných dôkazov a rozhodnutie náležite odôvodnil. Dôvody odvolania preukazujú najmä na možnosti otca a právo dcéry účastníkov konania podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak matka opomína podstatnú okolnosť, ktorou sa súd prvej inštancie dôsledne riadil, a tou je ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie zákonným spôsobom zohľadnil odôvodnené potreby dcéry a správne zistil, že výška jemu určenej vyživovacej povinnosti vo výške 200,- Eur spolu s vyživovacou povinnosťou matky, v rámci ktorej neopomenul ani osobnú starostlivosť matky o ich dcéru, zodpovedá ustanoveniu § 75 ods. 1 Zákona o rodine vrátane toho, že pri takomto určení vyživovacej povinnosti mu zameškané výživné bolo umožnené splácať. Vo vzťahu k napadnutému výroku IV. rozsudku uviedol, že rozhodnutie súdu ešte dôslednejšie korešponduje s právami dieťaťa mať plnohodnotný vzťah s obidvomi rodičmi a dôvody uvádzané v odvolaní sú len domnienkami a špekuláciami matky. Návrh podal z dôvodu, že po jeho návrate na Slovensko postoje matky boli také, že mu bránila v styku s dcérou. O tom, že matka nemá úprimnú snahu a ani úprimný záujem na tom, aby sa mohol s dcérou stretávať a aby dcéra s ním mohla tráviť viac času, svedčia práve všeobecné argumenty uvádzané v odvolaní a zrejmá účelovosť tvrdení matky o jeho údajnom, nie skutočnom, záujme o dcéru. Matka považuje za zarážajúce, že súd neakceptoval ňou navrhnuté výdavky na cestovné vo výške 50,- Eur, pričom dokladá ako dôkaz prehľad o cene cestovných lístkov MHD Banská Bystrica, ktorý len potvrdzuje názor otca o účelovosti tvrdení matky, ktorá pri prepočte výdavkov vychádza z najvyššej hodnoty jednorazových cestovných lístkov. V prípade používania dopravnej karty by tieto náklady boli nižšie o polovicu. Žiadnym spôsobom nepreukazuje, napriek jej tvrdeniu, že by skutočne výdavky na stravu dcéry predstavovali 200,- Eur mesačne. Nikdy nemal problém podieľať sa na výchove a výžive dcéry nad rámec finančných prostriedkov, ktoré matke ako výživné posielal. Viackrát kúpil dcére lego, pričom matka môže konštatovať, že sa dcéra s ním rada hrá. Súdom upravená intenzita styku zároveň dcére umožní s otcom spoznávať okolie, z ktorého otec pochádza, a ktoré je nesporne na výlety a spoznávanie vhodné. Nesúhlasí s tvrdením matky, že by sama zabezpečovala dcére nielen osobnú starostlivosť, ale poskytuje aj vecné a nevyhnutné plnenia, pretože skutočnosť, že výživné matke uhrádza otec, nebola v konaní sporná. Postoje a kroky matky smerujú k tomu, aby sa mu dcéra odcudzila, k čomu ju vedie aj rozhovor s maloletou dcérou, v priebehu ktorého mu na podnet matky uviedla, že sa už nechce volať D., ale U.. Poukázal, že aj ďalší telefonický rozhovor s dcérou preukazuje snahu matky ovplyvniť názory dcéry, keď v priebehu rozhovoru mu nedovolila s dcérou rozhovor dokončiť najmä po tom, keď dcéra uviedla, že jej chýba. Aj tieto dve ostatné skúsenosti s matkou ho utvrdzujú v presvedčení, že je nadmieru dôležité, aby mohol byť s maloletou sám a prehlbovať vzťah s ňou. Za zarážajúce považuje konštatovanie matky o tom, že ÚPSVaR Rimavská Sobota nedostatočne vypracoval sociálnu správu z prešetrenia jeho rodinných pomerov. Za smutné považuje to, že matka účelové podsúva súdu otázky o zdravotnom stave jeho sestry, keď tento ona sama dobre pozná, keďže počas ich spolužitia ešte pred narodením dcéry v E. trávili prakticky každý víkend. Matka dobre vie, že má vytvorené podmienky pre výchovu dcéry, pretože už v čase pred narodením maloletej F. bol otcom svojej druhej dcéry, o ktorú sa podľa svojich možností stará a stretáva sa s ňou. Zavádzajúce tvrdenia matky o tom, že nevyužíva komunikáciu s dcérou, dokresľujú jej neúprimné tvrdenia a preukazujú pravdivosť jeho názorov o tom, že dcéru proti nemu manipuluje. Zasahovanie matky do jeho rozhovorov s dcérou ho utvrdili v presvedčení, že kontakty formou sms správ sú pre informácie o stave dcéry účelnejšie a menej bolestivé pre dcéru, aj pre neho. Za smutné považuje aj tvrdenia matky o tom, že ho neoslovuje ocko, najmä ak matka má snahu, aby tak ich spoločná dcéra oslovovala jej súčasného partnera. Navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správny.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúča, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výživného a v časti úpravy styku. S poukazom na príjem otca, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletú aj vyšším výživným, ako určil súd. Čo sa týka úpravy styku, odporúča, aby bol tento upravený v zmysle návrhu matky - s prihliadnutím na vek, zdravotný stav dieťaťa a tú skutočnosť, že maloletá je s otcom len v sporadickom kontakte a otec nepozná denný režim dieťaťa, ani jeho potreby.
5. Matka maloletého dieťaťa k vyjadreniu otca maloletého dieťaťa uviedla, že s týmto sa nestotožňuje v celom rozsahu, je potrebné, aby si otec vybudoval s maloletou postupne pevný citový vzťah. Styk, ktorý súd prvého stupňa upravil, je len v záujme otca a nie maloletej, nakoľko otec sa sám matke vyjadril, že jemu sa nechce cestovať dvakrát v priebehu dňa do Banskej Bystrice, pokiaľ by si maloletú chcel zobrať domov, preto žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletou aj cez noc. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti
otca, otec poukazuje na to, že momentálne jeho príjem predstavujú dávky v nezamestnanosti, ktoré sú však raz tak vysoké ako je príjem matky maloletej, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá je aj finančne nákladná, čo matka taktiež súdu preukázala. Príjem otca je vo výške 1.327,50 Eur mesačne, pričom po odpočítaní jeho preukázateľných výdavkov, mu na živobytie ostáva 1.000,- Eur, čo je na pomery na Slovensku veľmi vysoký a nadštandardný príjem. Zároveň otec poukazuje na príjem matky vo výške cca 618,98 Eur, čím svojimi následnými tvrdenia dehonestuje matku, že matka nevie zabezpečiť pre maloletú lepšie materiálne podmienky a tým naplniť právo dcéry podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Jej zamestnávateľ doteraz akceptuje jej každodenné skoršie odchody z práce z dôvodu, aby matka stihla prísť pre maloletú do škôlky. Keďže sa denne o maloletú stará, nemôže si dovoliť nájsť prácu napríklad mimo okresu a podobne. Je zarážajúce, že otec poukazuje na to, ako mu bolo umožnené splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach. V tomto ohľade došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko je v možnostiach otca uhradiť zameškané výživné v jednej splátke. Matka trvá na tom, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota nedostatočne vypracoval sociálnu správu z prešetrenia rodinných pomerov u otca, táto správa neobsahuje odpovede na zásadné otázky, ktoré matka uviedla v odvolaní a trvá aj na tom, že vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie bolo nedostatočné. Pokiaľ otec rozporuje dôkaz matky ohľadom výdavku na MHD, pričom poukazuje na to, že v prípade, ak by matka používala dopravnú kartu, tieto náklady by boli nižšie, s týmto tvrdením otca matka nesúhlasí, resp. dopravnú kartu si nevybavila s ohľadom na covid situáciu a opatrenia s ňou spojené. Matka nevie, či náhodou maloletej nezatvoria škôlku, čo by malo za následok, že s ňou ostane doma (nebude musieť cestovať). Tiež nevie, či jej náhodou zamestnávateľ nenariadi HOME office (nebude musieť cestovať). Pokiaľ otec tvrdí, že nikdy nemal problém podieľať sa na výchove a výžive maloletej nad rámec finančných prostriedkov a poukazuje na to, že viackrát kúpil dcére lego, jedná sa o účelové tvrdenie, nakoľko maloletá má 6 rokov, avšak darčekmi ju obdarúva vo zvýšenej miere od času podania návrhu na súd, pričom v roku 2020 jej na narodeniny nič nekúpil. Popiera tvrdenia otca ohľadom ovplyvňovania maloletej zo strany matky, nie je si vedomá, že by maloletá povedala otcovi, že jej otec chýba a hlavne aj z toho dôvodu, že otec s maloletou nemá také citové väzby s ohľadom na jeho dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí. Pokiaľ otec tvrdí, že matka sama aktívne nenavrhla akúkoľvek formu bližšieho stretávania otca s dcérou, toto nie je pravda; matka nenavrhla otcovi stretnutie s maloletou v rozsahu 2-3 hodiny, ale v rozsahu 10 hodín, v rámci ktorých môže maloletú zobrať na výlety a spoznávať jeho rodné okolie. Dáva otcovi dostatok času a príležitostí, ako môžu tento čas spolu využiť a vybudovať si citové väzby. Čo sa týka predloženého výpisu správ, resp. komunikácie, v mesiaci október v šiesty deň prebiehala len komunikácia s matkou maloletej, a to v nočných hodinách, pričom bola tam jedna otázka ohľadom dcéry a ostatné správy, keď už maloletá spala, boli skôr výčitkami. O mesiac neskôr bola komunikácia opäť intenzívnejšia, nakoľko sa jednalo o deň, kedy bol otec s maloletou a otec s matkou preberali viac vecí ohľadom daného stretnutia. Zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní.
6. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica uviedla, že s týmto sa stotožňuje v celom rozsahu, má za to, že je žiaduce v prvom rade to, aby si dieťa vybudovalo s otcom citový vzťah a následne bude vhodné realizovať styk otca s maloletou aj rozšírenou úpravou.
7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k vyjadreniu matky v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že na svojom písomnom vyjadrení trvá.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec podľa ustanovení § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa je nedôvodné v časti odvolania sa matky proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2021, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. potvrdil postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vo zvyšnej časti odvolania, čo sa týka výroku rozsudku III. a čiastočne výroku rozsudku IV., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa je vo vzťahu k výroku III. dôvodné a vo vzťahu k výroku IV. čiastočne dôvodné, preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. nie je možné potvrdiť ani zrušiť, a preto ho postupom v zmysle § 388 CSP zmenil.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že odvolanie matky maloletého dieťaťa proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie dôvodné nie je. Odvolací súd uvádza, že čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, súd pri zistenom skutkovom stave, ktorý podľa názoru súdu bol zistený v rozsahu postačujúcom pre riadne zistenie skutkového stavu za účelom určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, súd správne aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 ako aj § 75 ods. 1 zákona o rodine, pričom pri určení výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného otca maloletého dieťaťa, pričom zistenie skutkového stavu ako aj právne posúdenie veci uviedol v dostatočnom rozsahu v bode 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že berúc do úvahy vek maloletého dieťaťa, jeho zdravotný stav, s čím sú zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním prostriedkov na ošetrovanie pokožky, okluzorov, výmenou skiel v okuliaroch, ako aj do určitej miery špeciálna strava (vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov z jedálnička maloletej), berúc do úvahy návštevu materskej školy, súd správne dospel k názoru, že s prihliadnutím na aj zabezpečovanie osobnej starostlivosti vrátane plnenia vyživovacej povinnosti matkou maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu je primerané nateraz určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu čiastkou 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2021. Bolo potrebné vziať do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktoré súd ustálil a jednoznačne uviedol v odôvodnení rozhodnutia správne a zároveň aj na vyživovaciu povinnosť otca k ďalšiemu dieťaťu B. T. X., nar. v roku XXXX, pričom otec preukázal predložením rodného listu tohto dieťaťa, že je otcom tohto dieťaťa, na základe čoho v zmysle zákona o rodine mu vyplýva vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu, pričom vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti mal súd výpoveďou otca preukázané, že tento mimo súdneho rozhodnutia na základe dohody s matkou tohto maloletého dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu bolo vo veku cca 9 rokov, plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu 150,- Eur. Túto vyživovaciu povinnosť ako aj výšku vyživovacej povinnosti v konaní pred súdom prvej inštancie matka maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nespochybnila, pričom až v podanom odvolaní namieta zistenie výšky vyživovacej povinnosti otca k tomuto druhému dieťaťu len výpoveďou samotného otca v konaní pred súdom, ktoré odvolací súd vyhodnocuje ako tvrdenie účelové. Je nepochybné, že otec maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a preto pri rozhodovaní o určení výšky výživného pre maloletú F. D. bolo potrebné, aby súd pri rozhodovaní na túto preukázanú skutočnosť prihliadol. Súd prvej inštancie pri zistenom príjme otca maloletého dieťaťa vo výške 1.327,50 Eur, príjme matky vo výške 618,98 Eur, berúc do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo veku 9 rokov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, berúc do úvahy aj zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, berúc do úvahy aj ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, dospel k vecne správnemu rozhodnutiu, keď určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2021, ktoré výživné je povinný rodič, t. j. otec maloletého dieťaťa, schopný poskytovať na výživu maloletého dieťaťa bez ujmy na svojej vlastnej výžive, berúc zároveň do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky k maloletému dieťaťu, ktorá zároveň zabezpečuje dieťaťu aj osobnú starostlivosť. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 23. odôvodnenia, keď súd prvej inštancie vyhodnocoval dôvodnosť, prípadne nedôvodnosť určitých výdavkov uvádzaných matkou ako výdavky potrebné na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, resp. výdavky, ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné alebo primerané veku maloletého dieťaťa. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že matka nepreukázala výdavky na cestovanie a prepravu v MHD v sume 50,- Eur, a preto na tento výdavok v takejto výške neprihliadol, aj s takýmto vyhodnotením
zisteného skutkového stavu sa odvolací súd stotožňuje, keď aj s matkou doloženého cenníka cestovných lístkov MHD Banská Bystrica vyplýva, že matka uvádzala najvyššiu možnú sumu cestovného, pričom takáto výška cestovného v konaní preukázaná nebola a zároveň je zrejmé, že náklady na cestovné MHD pri zakúpení iného typu lístka by boli značne nižšie; pokiaľ matka argumentuje vo vyjadrení, že takýto cestovný lístok nezakúpila z dôvodu, že nemá vedomosť, či nebude uzatvorená prevádzka materskej škôlky, ktorú maloleté dieťa navštevuje, neobstojí, pretože potom ani náklady na MHD formou zakupovania jednorazových cestovných lístkov by nevznikli. Súd do úvahy vzal čiastočne tiež pri určení vyživovacej povinnosti len pomernú časť nákladov v súvislosti s výdavkami spojenými s bývaním správne. Odvolací súd teda uvádza, že s určením výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu sumou 200,- Eur mesačne pri náležite zistenom skutkovom stave a právnom posúdení, ktoré vykonal súd prvej inštancie v zmysle § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine, sa stotožňuje, keď uvádza, že súdom stanovená výška vyživovacej povinnosti je nateraz postačujúca pre potreby maloletého dieťaťa, preto odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd ešte k podanému odvolaniu matky maloletého dieťaťa vo vzťahu k tvrdenej hráčskej závislosti otca uvádza, že túto okolnosť namietala matka aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom otec maloletého dieťaťa bol na pojednávaní k tejto otázke vypočutý, po jeho výsluchu matka zastúpená právnou zástupkyňou uviedla, že vyjadrenia otca k tejto otázke sú postačujúce, preto opakovaná namietaná prípadná závislosť otca maloletého dieťaťa matkou v odvolaní je odvolacím súdom vyhodnotená ako účelová odvolacia námietka, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto odvolací súd na túto neprihliadol. Čo sa týka odvolania matky proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil zročné výživné za obdobie od 01. 06. 2021 do 05. 10. 2021 (dátum rozhodnutia súdu vo veci) sumou 200,- Eur, pričom toto zročné výživné povolil otcovi splácať v 20- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, pričom matka namietala, že vzhľadom na príjem otca nie je dôvodné, aby otec splácal zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur, keď toto je v jeho schopnostiach zaplatiť jednorazovo, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku a odvolanie matky proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie považuje za dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na zistený príjem a výšku zročného výživného, ktoré súd prvej inštancie stanovil čiastkou 200,- Eur, je v schopnostiach a možnostiach otca zaplatiť aj jednorazovo, berúc do úvahy aj uplynulú dobu od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vo veci rozhodol, a teda určil aj výšku zročného výživného, ktorého výška pri nezmenenej výške určenej vyživovacej povinnosti je nezmenená, berúc do úvahy ust. § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Odvolací súd teda postupom v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a rozhodol, že zročné výživné vo výške 200,- Eur za obdobie od 01. 06. 2021 do 05. 10. 2021 je otec povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorá lehota na plnenie zročného výživného je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná a v záujme maloletého dieťaťa.
14. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, preskúmaním veci, odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaného odvolania, berúc do úvahy aj vyjadrenie otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa k podanému odvolaniu, odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, avšak v prevažujúcej časti odvolanie matky je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Odvolací súd poukazuje, že matka v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v rámci podaného odvolania a vyjadrenia k vyjadreniu otca uvádzala, že súhlasí s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom, avšak nie v takom rozsahu, ako to navrhuje otec, keď nesúhlasila predovšetkým s tým, aby maloleté dieťa v rámci stretávania prespalo u otca, dôvodiac, že rozsah styku, ktorý ona navrhuje, a to každú párnu sobotu v roku v rozsahu 10 hodín je dostatočný na vybudovanie vzťahov medzi otcom a maloletým dieťaťom s prihliadnutím k tomu, že podľa názoru matky je potrebné, aby sa citové vzťahy medzi maloletým dieťaťom a otcom ako aj poznanie otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu (o jeho návykoch, potrebách, atď.) najprv vytvorilo a až potom by bolo možné pristúpiť k úprave styku aj v širšom rozsahu. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4 a 5 a § 25 zákona o rodine, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil, že rodičia sa o rozsahu styku s maloletým dieťaťom dohodnúť nevedia. Pri rozhodovaní o určení rozsahu styku vychádzal zo súdom zisteného skutkového stavu, poukazujúc na to, že z výsluchu matky v konaní pred súdom vyplynulo, že maloletá otca pozná, reaguje na neho pozitívne tým, že sa na neho usmeje, neodmieta ho, zároveň maloletá pri pohovore uvádzala, že sa stretáva aj s ockom, na základe čoho súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že otec je pre maloleté dieťa známou osobou. V konaní tiež bolo preukázané,
že styk otca s maloletou neprebieha pravidelne, pričom otec dlhšiu dobu z dôvodu jeho zamestnania v zahraničí sa s dieťaťom pravidelne nestretával. Po návrate zo zahraničia je evidentné, že otec má eminentný záujem s maloletou sa stretávať, čoho dôkazom je aj samotné podanie tohto návrhu a konanie o ňom, pričom v konaní mal tiež súd prvej inštancie preukázané, že maloletá sa stretáva s otcom bez prítomnosti matky a jedenkrát maloletá u otca aj prespala, pričom nebolo zistené, že by pobyt s prespaním maloletej u otca negatívne vplýval na ďalší rozvoj maloletej, pričom je zrejmé, že matka mala výhrady vo vzťahu k čiastkovej starostlivosti o dieťa počas pobytu u otca (neumytie zubov, jedenie sladkostí, ktorú skutočnosť, čo sa týka sladkostí, otec vysvetlil tým, že boli s maloletou na rodinnej oslave). Samotné tieto matkou vyčítané nedostatky nemožno považovať za skutočnosti diskvalifikujúce realizáciu úpravy styku maloletej s otcom aj na čas dlhší ako je rozsah 10 hodín každý druhý týždeň. Odvolací súd však berúc do úvahy námietky matky, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka v tom smere, že je potrebné, aby si maloletá vzhľadom na to, že v predchádzajúcom období pomerne dlhšiu dobu nebol styk s maloletou realizovaný pravidelne (predovšetkým v období, keď otec pracoval v zahraničí) zvykla na prítomnosť otca ako aj na prostredie, v ktorom otec žije, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že na prechodné obdobie dvoch mesiacov, počínajúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 h do 19.00 h, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, je to dostatočne dlhé obdobie na aklimatizáciu sa dieťaťa, berúc do úvahy aj vek maloletého dieťaťa, ktoré je už vo veku viac ako 6 rokov, s prihliadnutím práve na jeho vek ako aj na skutočnosť, že navštevuje materskú škôlku, je schopné tráviť čas aj s inou osobou ako je matka dieťaťa, ktorá sa o dieťa osobne stará, pričom berúc do úvahy zistené skutočnosti, že maloleté dieťa otca pozná, toto súdom stanovené prechodné obdobie je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné na upevnenie vzťahov medzi maloletou a otcom. Je v záujme maloletej, aby obaja rodičia, teda aj matka, aj otec maloletej, toto prechodné obdobie využili v čo najväčšej miere práve za účelom vytvorenia hlbších vzťahov, či už citových, osobnostných, pretože v záujme maloletej je a je to aj právom dieťaťa, aby poznalo obidvoch svojich rodičov, bolo vychovávané obidvomi rodičmi, a to aj oddelene, keďže rodičia neboli schopní vytvoriť pre maloleté dieťa harmonické rodinné prostredie tak, aby bolo vychovávané v prostredí úplnej rodiny. Vytvorenie takýchto vzťahov nielen vo vzťahu k matke, ale aj vo vzťahu k otcovi je pre ďalší vývoj dieťaťa zásadné a veľmi významné, preto by obidvaja rodičia mali k tejto otázke pristupovať veľmi zodpovedne, berúc do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu úprava styku len na časové obdobie v rámci každého párneho týždňa roku počas soboty nie je dostatočná na vytvorenie citových väzieb, osobných a osobnostných vzťahov medzi maloletým dieťaťom a otcom na vzájomné poznanie sa, odvolací súd na ďalšie obdobie, a to počínajúc tretím mesiacom od právoplatnosti tohto rozhodnutia upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 h do nedele 15.00 h, rovnako počas vianočných sviatkov od 25. 12. od 14.00 h do 26. 12. do 15.00 h, t. j. aj s prespatím u otca. Počas veľkonočných sviatkov v roku 2022, ktoré obdobie už bude spadať do obdobia po prechodnom období dvoch mesiacov, odvolací súd upravil styk počas veľkonočných sviatkov v roku 2022 od piatku od 10.00 h do soboty do 19.00 h, t. j. aj s prespatím u otca. Keďže otec navrhol úpravu styku počas veľkonočných sviatkov každý párny rok, nasledujúce veľkonočné sviatky, počínajúc rokom 2024, odvolací súd upravil styk od piatku od 10.00 h do nedele do 19.00 h v každom párnom roku. Počas letných prázdnin v roku 2022 súd pri úprave styku vzal do úvahy argumenty matky uvádzané už aj v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v rámci podaného odvolania o uzatvorení škôlky, ktorú maloletá ešte navštevuje aj v roku 2022, keď v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2021 matka uvádzala uzavretie škôlky od 26. 07. do 11. 08., preto súd počas letných prázdnin v roku 2022 upravil styk za obdobie od 25. 07. od 9.00 h do 31. 07. do 15.00 h a od 08. 08. od 9.00 h do 14. 08. do 15.00 h, čo v zásade zodpovedá aj termínu uzavretia škôlky, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby dieťa bolo v starostlivosti otca počas aj dlhšieho obdobia, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie zdravého vývinu maloletého dieťaťa, počas ktorého obdobia otec bude môcť s maloletým dieťaťom realizovať aj aktivity v rámci letného obdobia, napr. výlety, dovolenka a podobne. Keďže od septembra 2022 má maloletá navštevovať základnú školu, odvolací súd na ďalšie obdobie počínajúc rokom 2023 upravil rozsah stretávania počas letných prázdnin od 16. 07. od 9.00 h do 25. 07. do 15.00 h a od 16. 08. od 9.00 h do 25. 08. do 15.00 h. Odvolací súd preto postupom v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým upravil styk otca s maloletou zmenil z dôvodov uvedených vyššie. Odvolací súd poukazuje na to, že jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom, a to prostredníctvom úpravy stretávania sa tohto rodiča s maloletým dieťaťom. Je právom dieťaťa poznať a mať vybudované podľa možností čo najlepšie a najužšie vzťahy s obidvomi svojimi rodičmi, preto je potrebné podporovať čo
najextenzívnejšie stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Prioritným záujmom každého dieťaťa je priaznivé budovanie a zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd je povinný (v zmysle dikcie ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine) dbať dôsledne, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom vždy skúmať. Súdy musia zvažovať naplnenie podmienok pre ten-ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania najlepších záujmov dieťaťa. Súd nesmie byť pri rozhodovaní ovplyvnený vzájomnou rivalitou rodičov. Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, súdy na takomto nesúhlase nemôžu založiť rozhodnutie. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností otca maloletej Liliany nebol pozastavený, obmedzený ani pozbavený v zmysle ust. § 38 zákona o rodine, pričom odvolací súd výhrady matky vo vzťahu k potrebe určitého návyku maloletého dieťaťa k osobe otca s prihliadnutím na uplynulú dobu do určitej miery akceptoval, a preto určil prechodné obdobie dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, kedy sa otec s maloletým dieťaťom bude stretávať počas každej párnej soboty v roku v rozsahu dňa od 9.00 h do 19.00 h, čo je dostatočný časový úsek na vytvorenie, resp. obnovenie a prehĺbenie návyku dieťaťa na otca, upevnenie citových vzťahov tak, aby v ďalšom období mohol, a to predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa prebiehať plnohodnotnejší styk maloletého dieťaťa so svojím otcom v rozsahu v zásade dvoch dní, pri úprave aj vianočných, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, ktoré odvolací súd s prihliadnutím práve na letné obdobie, čerpanie dovoleniek, realizáciu výletov a podobne určil v dlhšom časovom období, ktoré je však pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa tiež veľmi potrebné a dôležité. Z tohto dôvodu nebolo možné akceptovať návrh matky, ktorá navrhovala úpravu styku len počas jedného dňa, pretože takáto úprava styku nedáva dostatočný časový priestor na to, aby došlo k upevneniu a prehĺbeniu citových vzťahov, pocitu spolupatričnosti maloletého dieťaťa aj k otcovi a nie len k matke. S prihliadnutím teda už na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte rozhodnutia odvolacieho súdu.
15. Keďže ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním, pričom žiaden z účastníkov nemal žiadne výhrady k výrokom I., V., VI., VII. a VIII., IX. odvolací súd vo výroku rozsudku rozhodol, že tieto výroky zostávajú rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. O trovách konania, a to ako prvoinštančného, tak aj odvolacieho s prihliadnutím aj k tomu, že čiastočne došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).