Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/30/2016

Identifikačné číslo spisu: 8812204753 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8812204753.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č. 8, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Bolješikom, so sídlom v Piešťanoch, ul. Radlinského č. 50, proti žalovaným 1/ Q. bývajúcemu v T., B., zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Gogom, so sídlom vo Vranove n/Topľou, ul. Štúrova 129, 2/ R., bývajúcej v M., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Kmecom, so sídlom vo Vranove n/Topľou, ul. M.R. Štefánika č. 2465, 3/ D. bývajúcemu vo D. D. č. XXX, 4/ I., bývajúcej vo D., o zaplatenie 6 155,98 Eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2015 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. septembra 2014 č. k. -127 konanie v časti istiny 1 699,51 Eur, zmluvných úrokov vo výške 295,27 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 6 155,98 Eur od 16.3.2012 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej iba „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, rozsudkom z 11. marca 2015 sp. zn. na základe ustanovenia , (ďalej iba „) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie. Namietal, že v konaní došlo k vade konania, ktorá je uvedená v ustanovení (rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

4. Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p) po zistení, že dovolanie podala strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1

), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť (podľa ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a

7. Dovolateľ dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v , a , voči ktorým by bolo dovolanie prípustné. V danej veci tak prípustnosť dovolania podľa nevyplýva.

8. S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku ( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nebolo prípustné podľa

9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až g/ nenamietal a ich existencia (okrem písm. f/ tohto ustanovenia - viď nižšie) ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. 10. Žalobca vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení (rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci) z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené, ako aj z toho, že odvolací súd nepoužil správny právny predpis, resp. aplikoval nesprávny právny predpis alebo ho nesprávne interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

12. V predmetnom spore došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ku ktorému žalovaní podali 13. novembra 2014 a 21. novembra 2014 vyjadrenie (č. l. 142 a 143). Žalobcovi ako odvolateľovi tieto vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ však doručené neboli, teda nebol s nimi oboznámený.

13. Preto možno konštatovať, že týmto postupom odvolacieho súdu, ktorý nedoručil žalobcovi vyjadrenia žalovaných k odvolaniu žalobcu došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti konať pred súdom, čo bolo treba považovať za procesnú vadu v zmysle

14. Vzhľadom na uvedenú vadu konania majúcu za následok, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle , dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.