Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Ing. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. X., zastúpený Weis & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/B, IČO: 47 234 776 a Mgr. H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., Hlboká 26, zastúpená JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Čadca, Mierova 1725, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. 09. 2021, č. k. -151, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia mal. Timothyho do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej v texte len „SOS“) oboch rodičov, zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , o rodine (ďalej v texte len „Zákona o rodine“, „ZoR“), (ďalej v texte len „CMP“). Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -107 zo dňa 24. 10. 2017 bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne a rodičia sa dohodli o styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka 16 00 hod. do pondelka 7 00 hod., každý nepárny týždeň od štvrtka 16 00 hod. do piatka 19 00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom povinní a oprávnení maloletého si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom matky. Vykonaným dokazovaním zistil, že maloletý v čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevoval materskú školu a v čase jeho rozhodovania bol tretiak na základnej škole, obaja rodičia boli spôsobilí svojho syna vychovávať a mali na starostlivosť vytvorené vhodné podmienky. Vo výchove a starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky a žiadne negatíva nevyšli najavo ani počas času, ktorý maloletý trávi s otcom. Mal preukázané, že maloletý má rád oboch rodičov a má s nimi blízky citový vzťah. Uzavrel, že okrem veku dieťaťa od posledného rozhodnutia k zásadnej zmene pomerov nedošlo. Ďalej mal preukázané, že otec so synom trávi čas aj nad rámec súdom schválenej rodičovskej dohody, pričom rodičia sa vedia na stretávaní dohodnúť a maloletý nemá problém s otcom zotrvať aj počas dlhšej dovolenky. Dôvodil, že problémom však bola otcova priateľka, ku ktorej má maloletý výrazne negatívny postoj, ako aj k jej synovi. Uvedené bolo zistené aj u psychologičky, pričom uvedené negatívne až nenávistné nastavenie

je také silné, že ovplyvňuje postoj dieťaťa k tráveniu času s otcom. Mal zistené, že maloletý samotnú SOS odmieta, ale chce tráviť viac času s otcom, avšak bez jeho priateľky a jej syna. Rovnako tak si želá tráviť dovolenky s otcom osamote. Preto zastal názor, že je potrebné zistiť dôvody a príčiny takéhoto negatívneho nastavenia dieťaťa najlepšie s odbornou pomocou a konštatoval, že keď sa vzťah dieťaťa k otcovej priateľke zlepší alebo úplne zmení, môže byť maloletý v budúcnosti zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zvýraznil, že prvoradým je záujem dieťaťa, pričom otcovi nie je žiadnym spôsobom bránené v podieľaní sa na výchove dieťaťa a v starostlivosti oň. Uzavrel, že návrh otca zamietol, pretože zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebolo v najlepšom záujme maloletého. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil aplikáciou ust. .

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec nezaoberal skutočným stavom, teda presahom styku otca s maloletým dieťaťom nad rámec predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorý sa zjavne približuje striedavej starostlivosti, s čím súhlasil aj maloletý. Zvýraznil, že v záujme maloletého je najmä zabezpečenie jeho zdravého vývoja, ktoré by bolo obklopené toleranciou medzi rodičmi, láskou a priateľstvom. Mal za to, že styk otca s dieťaťom vo forme striedavej starostlivosti predstavuje budovanie ešte hlbšieho vzťahu dôvery. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením o zmene postoja maloletého dieťaťa k spoločnej dovolenke s otcom v zahraničí práve po podaní jeho návrhu vôbec nezaoberal. Mal za to, že táto zmena zjavne vychádza z postoja matky v konaní, ktorá svoje predstavy vsugerovala aj maloletému a pohla ho k naučenému názoru o pandemickej situácii, nemožnosti vycestovania na dovolenku. Vyjadril sa, že viaceré maloletým vyjavené stanoviská sú vnuknutými stanoviskami matky. Poukázal na skutočnosť, že navrhovaný stav striedavej starostlivosti je podobný skutočnému stavu, kedy v jeden týždeň je maloletý s otcom 4 dni (+ 1 deň) namiesto 7 dní, šlo by teda o rozšírenie na o dva dni. Namietal, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal tvrdením maloletého, že chce byť s otcom viac ako v súčasnosti, pričom akurát nevedelo presne vyjadriť, o aký rozsah by malo ísť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mu nebolo zrejmé, na základe akých dôvodov Referát poradensko-psychologických služieb J. uskutočnil pohovor s matkou a súčasne s maloletým dieťaťom na jednej strane a iba s otcom bez maloletého dieťaťa na strane druhej, čo označil za diskriminačný postup dokazovania vo vzťahu k nemu. Mal za to, že práve spoločným pohovorom s maloletým dieťaťom a otcom súčasne mohol byť ustálený skutočný stav - postoj maloletého dieťaťa k striedavej starostlivosti bez vplyvu zo strany matky. Z vyššie uvedeného vplyvu matky na maloleté dieťa prejavil aj podozrenie z manipulácie maloletého voči jeho partnerke, ako aj voči maloletému dieťaťu jeho partnerky. Mal za to, že z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že maloleté dieťa trávi čas aj s dieťaťom jeho partnerky, kedy sa obe maloleté deti spolu hrajú. Zvýraznil, že z vykonaného dokazovania vyplývala jeho snaha vybudovať zdravé rodinné zázemie pre maloletého aj spolu so jeho priateľkou a jej maloletým dieťaťom, ktorú snahu vníma rovnako aj matka, ktorá zjavne maloleté dieťa usmerňuje, vyvoláva v ňom pocit strachu v dôsledku pandemických opatrení (a údajne možným dočasným odlúčením matky a maloletého dieťaťa v karanténe) a umocňuje pocit odmietania priateľky otca. Za účelom potvrdenia vyššie uvedených skutočností - budovanie spoločného rodinného života aj s jeho priateľkou, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom priateľky otca ako aj odborným vyjadrením/znaleckým posudkom založeným aj na spoločnom stretnutí odborníka (znalca z odboru psychológie) s maloletým dieťaťom a otcom súčasne. Zároveň navrhol aj stretnutie odborníka (znalca) z odboru psychológie s matkou pre posúdenie vplyvu matky na maloleté dieťa, a to aj s ohľadom na znenie vyjadrenia maloletého dieťaťa „Mamina povedala, že je to tak lepšie“. Prezentoval názor, že práve spoločným stretnutím odborníka z odboru psychológie, otca a maloletého dieťaťa súčasne bude možné jednoznačne ustáliť skutočný stav, a to práve aj s prihliadnutím na postoj maloletého dieťaťa.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník písomným podaním, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia prezentovaného na pojednávaní dňa 27. 09. 2021 pred súdom prvej inštancie, v ktorom navrhol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť, nakoľko so správy o spolupráci rodičov s RPPS J. vyplynulo, že maloletý má síce pozitívne citové väzby k obom rodičom a prial by si aby otec a mama si boli bližší, aby všetci traja bývali spolu na jednom mieste, ale nebaví ho striedať sa. Poukázal na zistený silný negatívny postoj k otcovej priateľke a k jej dieťaťu. Maloletý o SOS nemal záujem, vyhovoval mu doterajší model stretávania sa a chcel ho zachovať. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a so zreteľom na zdravý psychický vývin dieťaťa psychologička neodporúčala striedavú starostlivosť do doby, kým nedôjde k zmene postojov mal. dieťaťa (negatívny postoj k priateľke otca,

určité znaky ovplyvňovania zo strany matky), k čomu sa priklonil. Preto navrhol v rámci odvolacieho konania napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Matka vo svojej replike k odvolaniu otca žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Zvýraznila, že otec v priebehu celého konania nepreukázal, že by došlo k podstatnej zmene pomerov, tak ako to má na mysli ustanovenie § 78 ZoR. Tvrdila, že odvolací súd nevykonáva dokazovanie, preto navrhla, aby na nové návrhy otca odvolací súd neprihliadal a vyhodnotil ich ako účelové. Nestotožnila sa s názorom otca, že súd sa vôbec nezaoberal skutočným stavom. Zvýraznila, že v konaní bolo vykonané, nad rámec návrhu otca, psychologické poradenstvo, na ktorom maloletý jednoznačne vyslovil svoj názor, že doteraz zaužívaný model starostlivosti rodičov mu vyhovuje. Mala za to, že súd prvej inštancie prihliadal na najlepší záujem maloletého. Uviedla, že otcovi žiadnym spôsobom neobmedzuje styk s maloletým, práve naopak, stretáva sa s otcom i nad rámec súdom stanoveného času. Vyzdvihla, že maloletý s ohľadom na jeho vek sa vie samostatne vyjadriť a jeho vôľu je potrebné rešpektovať, teda i skutočnosť, že maloletému prekáža prítomnosť otcovej priateľky a jej syna. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že by maloletého navádzala, aby so svojím otcom nešiel na dovolenku (vždy chodieval s otcom na dovolenku) a nebola nadšená vycestovaním syna s otcom na dovolenku do zahraničia s ohľadom na pandemickú situáciu a v najlepšom záujme maloletého. Maloletého nemanipulovala, maloletý v jeho veku aj sám vie čo sa deje vo svete a aj na W.. V škole im neustále vštepujú do hlavy, že majú nosiť rúška, a že sú obmedzenia po celom svete, zároveň tieto informácie sú verejne dostupné v médiách. Uviedla tiež, že v konaní nebolo podľa jej názoru potrebné skúmať jednotlivý vzťah maloletého k rodičom samostatne, pretože v tomto smere problém nie je, ale skôr by mal otca zaujímať vzťah jeho priateľky a jej syna R. voči ich synovi, ktorý nie je dobrý a je evidentné, že v tomto vzťahu je problém, čo potvrdil pred kolíznym opatrovníkom aj maloletý. Rovnako tak znalecké dokazovanie navrhované otcom považovala za nehospodárne, pretože už samotnými skúmaniami na Referáte poradensko-psychologických služieb J. bolo preukázané, že maloletý má vybudovaný dobrý vzťah s oboma rodičmi. Opäť by bol preukázaný len konflikt maloletého s priateľkou otca a jej synom. V závere uviedla, že otec počas celého konania neuviedol dôvody, pre ktoré by sa mal rozšíriť styk, pričom styk funguje a maloletý je naň už zvyknutý a má ho zaužívaný už niekoľko rokov, pričom sa pomery na strane maloletého sa nezmenili.

6. Otec vo svojej duplike k replike matky zvýraznil, že mimosporové je ovládané zásadou úplnej apelácie, na rozdiel od sporového konania. Uviedol, že je nepravdivé tvrdenie matky, že nebráni otcovi v styku s maloletým, pretože od rozvodu maloletý nebol ani raz na Štedrú večeru s otcom. Maloletý sa v prítomnosti matky jeho partnerke nepozdraví, bez prítomnosti matky sa otcovej partnerke v škole pozdraví. Tvrdil, že matka má preukázateľne na maloletého až nezdravý vplyv, jeho správanie je výrazne determinované názormi matky ako aj samotnou osobnosťou matky. Mal za to, že práve týmto konaním bola zistená prílišná upätosť matky na maloletého, preto je potrebné znalecké dokazovanie.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Konanie vo veciach starostlivosti súdu u maloletých je upravené v

- účinnom od 01. 07. 2015.

11. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

13. Podľa , názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

14. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

20. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

21. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

22. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov ako aj v pomeroch maloletých detí odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia (dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu). Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takúto zmenu rozhodnutia. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove

pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie urobené súdom, už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o rodičovských právach a povinnostiach je, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa a vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Záujem maloletého dieťaťa na zachovanie stability výchovného prostredia nemožno vidieť len v tom, že za každú cenu sa musí rešpektovať vytvorený faktický stav. Súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Súd musí zohľadniť aj bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodičov tak, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. Tiež musí brať do úvahy vek a zdravotný stav dieťaťa, jeho dochádzku do školy, denný režim a pod.

23. Striedavá osobná starostlivosť, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú, presne určenú dobu, napríklad 1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Zákon však neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov, jej určenie zákon ponecháva na úvahe súdu. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo oboch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Zo zákonnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujeme, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba),

- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

24. Odvolací súd vyhodnotil zistený skutkový stav vzhľadom na vyššie uvedené. Po preštudovaní obsahu spisu a prednesov kolízneho opatrovníka, matky, otca a i maloletého dieťaťa v konaní mal za to, že dokazovanie prvoinštančného súdu bolo veľmi starostlivo orientované na zistenie skutočností potrebných pre úpravu práv a povinností rodičov a ich styku k maloletému. V tomto smere konštatuje, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním, výsluchom maloletého a jeho rodičov, zistené, že v danej veci nie sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zmenu úpravy rodičovských práv a povinností ako ani na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa poukazuje na nasledovné skutočnosti.

25. Úprava rodičovských práv a povinností bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -107 zo dňa 24. 10. 2017, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne a styk bol dohodnutý tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka 16 00 hod. do pondelka 7 00 hod., každý nepárny týždeň od štvrtka 16 00 hod. do piatka 19 00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom povinní a oprávnení maloletého si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom matky. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná zásadná zmena pomerov od posledného rozhodnutia, okrem veku dieťaťa, ktorá by si vyžadovala zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, že styk tak ako bol upravený posledným rozhodnutím bez akýchkoľvek problémov prebieha, dokonca i nad rámec tohto rozhodnutia. Bezproblémovým priebehom styku, ako i výsluchmi rodičov a samotného maloletého, bolo nepochybne preukázané, že maloletý má kladný a láskavý vzťah k obom rodičom, s ktorými rád trávi svoj čas, ako i neboli preukázané akékoľvek nedostatky, či problémy v starostlivosti rodičov o maloletého. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne a zákonne prihliadol na názor a postoj maloletého k otázke striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd je toho názoru, že maloletý je vzhľadom k svojmu veku (9 rokov) spôsobilý vyjadriť svoj názor vo vzťahu k rodičovi, preto na tento jeho názor aj prihliadal, pričom na strane druhej zohľadnil aj rodičovské práva a citlivo vyhodnotil či pôsobenie matky neústi do prípadného

negatívneho a odmietavého prístupu dieťaťa k jednému z rodičov, čo vo svojom odvolaní namietal i otec. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci , , , ). Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu mal preukázané, že kolízna opatrovníčka vykonala dňa 17. 06. 2021 pohovor s maloletým, v ktorom sa maloletý vyjadril, že nechce by byť týždeň u maminy a týždeň u tatina, lebo by mu chýbala mamina a je tam aj tatinova priateľka. Ona mu raz ukázala prostredník, s ňou sa nezvykne hrávať, iba s tatinom. Ona má aj syna R., s tým sa zvykne hrať. Chcel by byť trošku viac u tatina ako je to teraz, ale nevie povedať, že ako, ale asi tak ako je to teraz. Nechce byť rovnako u maminky a rovnako u tatina. Nechce ísť s tatinom do D., lebo sa bojí, že zavrú hranice a nebude s maminkou. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie požiadal Referát poradensko-psychologických služieb J. o vykonanie pohovoru s rodičmi a maloletým a poskytnutie odborného poradenstva ohľadne možnej SOS. V správe zo dňa 20. 09. 2021 oznámili, že maloletý má pozitívne citové väzby k obom rodičom, prial by si, aby si otec a mama boli bližší, a aby všetci traja bývali spolu na jednom mieste, konkrétne na adrese otca. Maloletý sa vyjadril, že ho nebaví dookola sa striedať. Z orientačného posúdenia vzťahov vyplynul silný negatívny postoj dieťaťa k otcovej partnerke a jej dieťaťu. Toto negatívne nastavenie je také silné, že ovplyvňuje postoj dieťaťa k tráveniu času s otcom. Maloletý sa vyjadril, že by chcel tráviť viac času s otcom, avšak osamote, bez prítomnosti jeho partnerky. Vyjadril túžbu tráviť viac dovoleniek s otcom osamote. Verbalizoval, že o striedavú starostlivosť záujem nemá, vyhovuje mu doterajší model stretávania a chcel by ho zachovať. Ako dôvod prečo by nechcel byť v striedavej starostlivosti rodičov uviedol, že nechce byť taký dlhý čas s otcovou partnerkou. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia (neprijatie rozchodu rodičov, silný negatívny postoj dieťaťa k otcovej partnerke a aj vyjadrenia dieťaťa ohľadom striedavej starostlivosti) a so zreteľom na zdravý psychický vývin dieťaťa aktuálne neodporučili striedavú starostlivosť do doby, kým nedôjde k zmene postojov mal. dieťaťa. S ohľadom na uvedené zistenia súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že maloletý má k priateľke otca a k jej synovi výrazne negatívny postoj, čo negatívne ovplyvňuje jeho následný postoj k tráveniu času s otcom a maloletý samotnú SOS odmieta, pričom ale chce tráviť viac času s otcom, avšak bez jeho priateľky a jej syna. Rovnako tak si želá tráviť dovolenky s otcom osamote. Je zrejmé, že maloletý má k otcovi krásny vzťah a styk s otcom prebieha bezproblémovo. Problémom je priateľka otca a jej syn, voči ktorým je maloletý negatívne nastavený, avšak toto nastavenie nie je definitívne a nemenné. Správnym prístupom zo stany otca a jeho priateľky, prípadne i s využitím odbornej pomoci, je možné dosiahnuť harmóniu i vo vzťahu maloletého s priateľkou otca a s jej synom. K námietkam otca, že matka dieťa negatívne manipuluje a ovplyvňuje vo vzťahu k otcovi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nemal uvedené preukázané, a práve naopak, musí skonštatovať, že za každým fungujúcim stykom po rozpadnutí sa vzťahu rodičov dieťaťa stoja práve rozumní a vyspelí rodičia, rešpektujúci svoje osobnosti, postavenie a úlohy navzájom. Je prirodzené, že maloletý žijúci s matkou, formuje svoje životné postoje i odzeraním správania sa matky, ale i otca, ako svojich životných vzorov, preberá a osvojuje si názory svojich rodičov, a v jeho veku i názory prijaté v školskom kolektíve. V správaní a prejavoch dieťaťa neexistuje pochybnosť o jeho pozitívnom a láskyplnom vzťahu k obom rodičom. Matka otca rešpektuje, uznáva jeho úlohu a dôležitosť v živote dieťaťa a je presvedčená, že i otec je dobrým rodičom a jeho styk s maloletým podporuje. Matka má nepochybne vplyv na mienku maloletého, avšak maloletý vo svojich deviatich rokoch je schopný jasne vyjadriť svoju vôľu, súd prvej inštancie v tomto smere vyvinul všetko úsilie, požiadal Referát poradensko- psychologických služieb J. o vykonanie pohovoru s maloletým i bez prítomnosti rodičov a jeho vôľu musel i odvolací súd rešpektovať. S ohľadom na uvedené pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nevzhliadol dôvod na doplnenie dokazovania navrhovaného otcom, ktoré vyhodnotil ako nehospodárne, pretože v konaní neboli absolútne žiadne pochybnosti o pozitívnosti a vrúcnosti vzťahu maloletého k otcovi a otcom navrhované dokazovanie by preukázalo len už zrejmé skutočnosti.

26. Odvolací súd nepovažoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za najlepší záujem maloletého po zhodnotení všetkých spomenutých faktorov. Nesporne by nebolo v súlade s princípom rešpektovania práv a najlepších záujmov maloletého rozhodovať proti jeho prejavenej vôli. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne prihliadal na prejavený názor maloletého s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa (čl. 12), ako aj právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o rodine (), pričom správne prihliadol i na maloletým prejavený záujem s otcom sa stretávať. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. a potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa a , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur ( ) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia ( ). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu ( ). Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční ( ).