Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/4/2017

Identifikačné číslo spisu: 3013200345 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3013200345.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. A. O., bytom A., právne zastúpeného JUDr. MUDr. Miroslavom Pavlákom, advokátom so sídlom Moyzesova 1744, Púchov, proti žalovanému: Mesto Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21, Púchov, právne zastúpenému JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, IČO: 47 253 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Výst.2013/00326-001-AQ-B/10-Mo zo 7. januára 2013 a č. Výst.2013/00326-002-AQ-B/10-Mo zo 7. januára 2013, o odvolaní žalobcu proti výroku uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 o trovách konania pred súdom prvého stupňa, o trovách odvolacieho konania a o poplatkovej povinnosti, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 vo výroku o poplatkovej povinnosti žalobcu z r u š u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. -80 z 10. novembra 2014 konanie podľa zastavil. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa veta prvá v spojení s tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu prostredníctvom krajského súdu súdny poplatok za odvolanie v sume 140,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobca žalobný petit formuloval nasledovne:

Časť 1. „Mesto Púchov ako príslušný stavebný úrad doručovaním rozhodnutí o správnom delikte - uloženie pokuty č.j. Výst.2013/00326-001-AQ-B/10-Mo a č . j. Výst.2013/00326-002-AQ-B/10-Mo žalobcovi porušilo o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež Mesto Púchov ako príslušný stavebný úrad porušilo v kontexte s , keďže ako príslušný správny orgán neoznámilo žalobcovi ako účastníkovi konania začatie výkonu rozhodnutia. Z týchto dôvodov sa zrušuje vykonateľnosť predmetných rozhodnutí.“ Časť 2. Na základe druhá veta v kontexte s , keďže výkonnom rozhodnutí žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma (nielen ekonomická, ale i sociálna) žiada, aby Krajský súd v Trenčíne vykonateľnosť rozhodnutí č.j. Výst.2013/00326-001-AQ-B/10-Mo a č.j. Výst.2013/00326-002-AQ-B/10-Mo odložil. Časť 3. Aby Krajský súd v Trenčíne uložil Mestu Púchov ako príslušnému stavebnému úradu povinnosť doručiť predmetné rozhodnutia č. j. Výst.2013/00326-001-AQ-B/10-Mo a č.j. Výst.2013/00326-002- AQ-B/10-Mo žalobcovi na adresu A., do vlastných rúk.

Vo vzťahu k časti 1. žalobného petitu krajský súd uviedol, že z pripojeného administratívneho spisu Okresného úradu Trenčín č. OVBP-2013-470 vyplýva, že obe napadnuté rozhodnutia žalovaného zo 7. januára 2013 (č.j. Výst.2013/00326-001-AQ-B/10-Mo a č.j. Výst.2013/00326-002-AQ-B/10-Mo) boli na základe podnetu žalobcu v rámci mimo odvolacieho konania podľa zrušené rozhodnutiami Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) z 18. júla 2013, a to konkrétne rozhodnutie žalovaného č.j. Výst.2013/00326-001-AQ-B/10-Mo bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č. ObÚ-TN-OVBP 2013-470/1795-16/Ba a rozhodnutie žalovaného č.j. Výst.2013/00326-002-AQ-B/10- Mo bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č. ObÚ-TN-OVBP 2013-470/1796-17/Ba. Rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol správnou žalobou boli zrušené v priebehu súdneho konania, t.j. predmet súdneho prieskumu počas súdneho konania zanikol. V takomto prípade napadnuté rozhodnutia žalovaného už nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, v konaní nemožno pokračovať a preto konanie podľa v časti 1. žalobného petitu krajský súd zastavil.

Vo vzťahu k formulácii určovacieho výroku v časti 1. žalobného petitu krajský súd uviedol, že žalobný petit podľa druhej hlavy piatej časti môže obsahovať len výrok o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátení veci. Nemožno sa teda v správnom súdnictve domáhať „určenia“ (vyslovenia), že správne orgány porušili konkrétne ustanovenia právnych predpisov a preto jediným možným spôsobom rozhodnutia súdu o takejto žalobe je zastavenie konania v zmysle Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal okrem „určovacieho“ výroku i zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, a keďže tieto boli počas súdneho konania zrušené v mimo odvolacom konaní, uprednostnil krajský súd zastavenie konania podľa vrátane určovacieho výroku, z dôvodu zániku spôsobilého predmetu súdneho prieskumu.

Vo vzťahu k častiam 2. a 3. žalobného petitu krajský súd uviedol, že žalobca na ich prejednaní netrval, keď v časti 2. a 3. zobral žalobca svojím podaním zo 4. októbra 2013 žalobu späť a preto v tejto časti žalobného petitu konanie krajský súd podľa zastavil.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania krajský súd odôvodnil tak, že konanie pred súdom prvého stupňa bolo zastavené a preto pri rozhodovaní o ich náhrade postupoval podľa a , a teda skúmal zavinenie niektorého z účastníkov na zastavení konania. Vzhľadom na to, že po zrušení napadnutých rozhodnutí žalovaného v mimo odvolacom konaní stratili tieto rozhodnutia žalovaného charakter spôsobilého predmetu súdneho prieskumu a žalobca napriek uvedenej skutočnosti naďalej trval na tom, aby súd rozhodoval o časti 1. žalobného petitu, krajský súd dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti žaloby zavinil žalobca. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania vo vzťahu k časti 2. a 3. žalobného petitu, krajský súd uviedol, že žalobca svoju žalobu v časti 2. a 3. žalobného petitu zobral späť z dôvodu zrušenia napadnutých rozhodnutí v rámci mimo odvolacieho konania a preto zavinenie na zastavení konania v tejto časti treba dať na ťarchu žalovanému.

Keďže zastavenie konania čiastočne zavinil žalobca a čiastočne žalovaný, pričom nie je možné objektívne ustáliť, či zavinenie žalobcu spôsobilo zastavenie konania vo väčšej časti ako zavinenie žalovaného, krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich žalobca resp. jeho advokát neuplatnil, t.j. nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Krajský súd uloženie poplatkovej povinnosti odôvodnil tým, že žalobcovi ako navrhovateľovi poplatkového úkonu ( ) vznikla podaním odvolania proti uzneseniu krajského súdu č.k. -52 z 16. októbra 2013 povinnosť zaplatiť súdny poplatok ( ), a to v sume 140,- € (položka 10 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s a ). Výšku súdneho poplatku 140,- Eur krajský súd odôvodnil tým, že predmetom súdneho prieskumu sú dve rozhodnutia správneho orgánu, čomu zodpovedá súdny poplatok 2 x 70,- €.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výrokov o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 210,- € a trov právneho zastúpenia v sume 634,73 €. Uznesenie krajského súdu vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok v sume 140,- € navrhol žalobca zrušiť. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobca uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že konanie bolo krajským súdom v celom rozsahu zastavené z dôvodu zrušenia preskúmavaných rozhodnutí žalovaného mimo odvolacieho konania po podaní žaloby žalobcom na súd. Zastavenie konania teda v celom rozsahu zavinil žalovaný, keďže jeho rozhodnutie bolo nadriadeným správnym orgánom po podaní správnej žaloby na súd zrušené. V súvislosti s uložením povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 140,- € žalobca namietal, že súdny poplatok za odvolanie v sume 70,- € zaplatil kolkovými známkami na písomnom odvolaní, pričom krajský súd zaplatenie tohto poplatku nespochybnil a ani žalobcu nevyzval na doplatenie súdneho poplatku. Navyše je nedôvodné uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v dvojnásobnej výške, nakoľko toto nemá oporu v , keďže išlo o jedno odvolanie žalobcu proti jednému rozhodnutiu krajského súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( veta prvá , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (250ja ods. 2 veta prvá ).

Podľa (ďalej len „“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Druhá hlava piatej časti ustanovuje právo na priznanie náhrady trov konania v právnej norme , v zmysle ktorej, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zákonodarca v piatej časti neustanovuje úpravu náhrady trov konania, pokiaľ súd preskúmavacie konanie zastaví. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ súd preskúmavacie konanie zastaví, rozhodovanie o náhrade trov konania posudzuje v zmysle podľa všeobecnej právnej úpravy

ustanovenej v tretej hlave tretej časti , upravujúcej trovy konania. Ak bolo konanie zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa psím. c/ Výnimkou je , v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že preskúmavacie konanie bolo v tomto prípade v celom rozsahu zastavené z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného boli po podaní žaloby žalobcom na súd zrušené v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Odvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že zastavenie konania v 1. časti žalobného petitu zavinil žalobca, keď žalobu v tejto časti petitu nevzal späť. Aj keď žalobca žalobu v 1. časti žalobného petitu nevzal späť, mal krajský súd žalobu v tejto časti zastaviť z dôvodu podľa , nakoľko už v čase verejného vyhlásenia uznesenia krajského súdu č.k. -52 zo 16. októbra 2013 boli žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa zrušené. Z podania žalobcu zo 4. októbra 2013 je zrejmé, že tento zobral žalobu v časti 2. a 3. petitu späť práve z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného boli po podaní žaloby na súd v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa zrušené. Vzhľadom k tomu dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný správny orgán v dôsledku svojich nezákonných rozhodnutí zavinil zastavenie tohto preskúmavacieho konania a tým mu vznikla povinnosť uhradiť trovy prvostupňového konania žalobcovi podľa v spojení s

Na základe uvedeného odvolací súd podľa s použitím napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu bude o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa opätovne rozhodnúť, pričom podľa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca v odvolaní z 22. novembra 2013 proti uzneseniu krajského súdu č.k. -52 zo 16. októbra 2013 nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca návrh na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepodal ani do vydania uznesenia krajského súdu č.k. -80 z 10. novembra 2014.

Z veta prvá vyplýva, že na to, aby sa účastníkovi konania priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania. Pokiaľ teda žalobca návrh na náhradu trov odvolacieho konania (konanie o odvolaní žalobcu z 22. novembra 2013 proti uzneseniu krajského súdu č.k. -52 zo 16. októbra 2013) v odvolaní z 22. novembra 2013 a ani do vydania uznesenia krajského súdu č.k. -80 z 10. novembra 2014 nepodal, nepochybil krajský súd, keď žalobcovi s poukazom na veta prvá náhradu trov uvedeného odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd preto uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania ako vecne správne podľa veta druhá a potvrdil.

Krajský súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 140,- €, a to za odvolanie z 22. novembra 2013 proti uzneseniu krajského súdu č.k. -52 zo 16. októbra 2013, ktorým krajský súd konanie podľa zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania podľa v spojení s veta prvá nepriznal.

Podľa veta prvá a druhá , účinného od 15.06.2013 do 30.11.2013, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Podľa , účinného od 15.06.2013 do 30.11.2013, za konanie o

opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti sa platí poplatok podľa odseku 2.

Nakoľko z , účinného v čase podania odvolania žalobcu z 22. novembra 2013 vyplýva, že poplatková povinnosť vzniká iba podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu vo veci samej a žalobca podal uvedené odvolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo konanie zastavené, a teda nešlo o odvolacie konanie vo veci samej, odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -80 z 10. novembra 2014 vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 140,- € podľa s použitím zrušil.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože o týchto rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.