Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/113/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. I. XXX, XXX XX K. I., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou, so sídlom X. R. XXX/XX, XXX XX K. R., proti žalovanému: GLOBAL MAX, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 47 062 827, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Jurajom Fričom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie sumy 36.645,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -275 zo dňa 09.09.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -275 zo dňa 09.09.2020 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 17.643,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 27.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 17.643,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 27.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom konanie o zaplatenie sumy 19.001,67 Eur, ako aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3% ročne od 27.06.2017 do zaplatenia zastavil. V poradí tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu, doručenú okresnému súdu dňa 11.10.2017, ktorou si žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie sumy 36.645,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 27.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100% na tom skutkovom tvrdení, že prijala cenovú ponuku S 2016/18 od žalovaného, následne došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. S 01/2016, ktorá okrem iného odkazovala aj na cenovú ponuku, ktorá tvorila prílohu zmluvy o dielo. Cena diela bola stanovená na sumu 57.855 Eur, pričom termín plnenia a zhotovenia diela bol zmluvnými stranami dohodnutý na obdobie september až december 2016 s tým, že dielo malo byť zhotovené najneskôr do 31.12.2016. Do dňa podania žaloby dielo nebolo zhotovené, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy. Dňa 03.06.2017 žalobkyňa upozornila žalovaného na podstatné porušenie zmluvy a zároveň mu poskytla dodatočnú lehotu na vykonanie diela do 30.04.2017. Žalovaný bol upozornený aj na to, že v prípade, ak nebude dielo dokončené v dodatočne poskytnutej lehote, žalobkyňa v zmysle od zmluvy o dielo odstúpi. Žalovaný dielo nevykonal ani v dodatočne poskytnutej lehote. Listom zo dňa 14.06.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že

odstupuje od zmluvy o dielo vzhľadom aj na márne uplynutie dodatočnej lehoty na dokončenie diela. Dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo bolo podstatné porušenie zmluvných podmienok spočívajúce v omeškaní zhotoviteľa a nedokončení diela ani v dodatočnej lehote. Súčasne bol žalovaný vyzvaný, aby bezodkladne vydal stavebný denník, ako aj ďalšie doklady súvisiace so zakúpením materiálu použitého na vykonanie diela. Odstúpenie od zmluvy, ako aj výzva bola žalovanému doručená dňa 20.06.2017. Súčasťou oznámenia o odstúpení od zmluvy o dielo bola aj výzva na vrátenie sumy 36.645,50 Eur. V žalobe bolo poukázané na to, že právny zástupca žalovaného prestal komunikovať, do podania žaloby nedošlo zo strany žalovaného, ani zo strany právneho zástupcu k prevzatiu doporučených zásielok. Z obsahu elektronickej komunikácie medzi právnymi zástupcami jasne vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha riadneho ukončenia diela, ako aj odovzdania nevyhnutných dokladov, potrebných pre verifikovanie nákladov v banke, ktorá jej na prestavbu a rekonštrukciu rodinného domu poskytla finančné prostriedky. Zo žaloby vyplynulo, že žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanému sumu 56.300,- Eur napriek tomu, že žalovaný nevystavil žiadnu faktúru. Platby žalobkyňa vykonala z dôvodu, že verila v čo najskoršie dokončenie a odovzdanie diela vo vymienenej obvyklej kvalite. Žalobkyňa si dala vypracovať ohodnotenie prác, ktoré je potrebné ešte vykonať, aby stavba spĺňala vlastnosti vymedzené v zmluve o dielo, pričom stavebnou cenárkou D. bolo zistené, že na dokončenie stavby diela v zmysle špecifikácie prác dohodnutých v ZOD je nevyhnutné vynaložiť finančné prostriedky 36.645,50 Eur. Keďže žalobkyňa poukázala žalovanému celkovú sumu 56.300,- Eur a na dokončenie diela je potrebná investícia v hodnote 36.645,50 Eur, z toho vyplýva, že žalovaný zaobstaral materiál a vykonal práce v rozsahu 19.654,50 Eur. Žalobkyňa v oznámení o odstúpení od zmluvy požiadala o vrátenie, resp. vydanie sumy 36.645,50 Eur, držbu ktorých finančných prostriedkov považovala za bezdôvodné obohatenie, nakoľko na ich držbu žalovaný nemal nárok, keďže zmluva o dielo bola zrušená, teda ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.09.2018 v zásade potvrdil odstúpenie od zmluvy o dielo s tým, že poštová zásielka obsahujúca listinu žalobkyne s odstúpením od zmluvy bola žalovanému doručená dňa 26.06.2017 a právnemu zástupcovi dňa 07.07.2017. Žalovaný nespochybnil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, pričom v štádiu rozostavanosti stavby žalobkyňa odstúpila od zmluvy z dôvodu na strane žalovaného. Žalovaný poukázal na ustanovenie , , a . Vzhľadom k tomu, že v zmluve o dielo nebola dohodnutá odchylná úprava vzťahov k dielu oproti zákonu a dôvod k odstúpeniu od zmluvy bol na strane žalovaného, je žalobkyňa v zmysle povinná vrátiť žalovanému to, o čo sa zhotovovaním diela obohatila. Z vyjadrenia ďalej vyplynulo, že oproti nároku žalobkyne na vrátenie peňažného plnenia podľa je potrebné pre vysporiadanie strán sporu určiť rozsah nároku žalovaného podľa . Pre určenie nároku žalovaného nie je rozhodujúce, o čo tento prišiel, ale to, čo žalobkyňa ako povinná nadobudla. Zo žalobkyňou k žalobe pripojeného výpisu z listu vlastníctva vyplynulo, že za účelom zápisu rozostavanej stavby bol vypracovaný Znalecký posudok č. 63/2016. Nakoľko podľa žalovaného dôvodom znaleckého posudku bolo pravdepodobne určenie hodnoty stavby rodinného domu, žalovaný žiadal, aby okresný súd vyzval žalobkyňu na jeho predloženie, ktorý znalecký posudok bude v konečnom dôsledku slúžiť ako dôkaz preukazujúci skutkový stav vo veci samej.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný poukázal na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 06.02.2019, ktoré popísal v odsekoch 9. a 10. odôvodnenia a v odseku 11. poukázal na repliku žalovaného, doručenú okresnému súdu dňa 27.03.2019, v ktorej žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania došlo k zmene právneho zastúpenia na strane žalobkyne, pričom dňa 13.06.2019 bol podaný žalobkyňou návrh na zmenu žaloby s tým, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 17.643,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% zo žalovanej sumy od 27.06.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. V tomto podaní žalobkyňa opätovne uviedla, že odstúpeniu predchádzala písomná výzva jej vtedajšieho právneho zástupcu, ktorý žalovaného upozornil na skutočnosť, že jeho konaním došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo a bola mu poskytnutá primeraná lehota na dokončenie diela v termíne do 30.04.2017. Na to žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu reagoval tým, že práce, ktoré mal v prospech žalobkyne vykonať, bolo možné vykonať až po vybudovaní krbu a jeho pripojení na ústredné kúrenie. Podľa žalovaného nebolo možné vykonať iné práce, ktorá skutočnosť sa podľa žalobkyne nezakladala na pravde.

6. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že dňa 07.03.2017 jej žalovaný predložil výkaz výmer č. 1, ktorým od žalobkyne požadoval doplatok vo výške 15.777,45 Eur s DPH, ktorý nazval ako práce naviac. Podľa žalobkyne tento výkaz výmer obsahoval položky, ktoré boli buď predmetom pôvodnej zmluvy na základe cenovej ponuky, resp. obsahoval práce, ktoré žalobkyňa nepožadovala vykonať. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa už poskytla v prospech žalovaného sumu 56.300 Eur, žalovaný od nej požadoval ďalšiu úhradu. Po vzájomnom rokovaní žalovaný dal vypracovať výkaz výmer č. 2, ktorý bol vystavený na sumu 16.840,45 Eur s DPH, pričom pri osobnom stretnutí sa žalovaný k jednotlivým položkám, hoci ich mal nacenené, nevedel vyjadriť. Väčšina uvedených prác nebola vôbec začatá, pričom z rokovania existuje písomný záznam. Žalobkyňa zdôraznila, že zmluva o dielo, ktorá bola uzavretá v júli 2016, obsahovala ustanovenie, kde cena za 1 m2 bola vo výške 321,41 Eur (pri výmere domu 180 m2), vo výkaze výmer č. 1 bola cena za 1 m2 už vo výške 608 Eur za 1 m2 a vo výkaze č. 2 už bola cena 985 Eur za 1 m2. Žalobkyňa bola názoru, že platne odstúpila od zmluvy, nakoľko napriek poskytnutej primeranej dodatočnej lehote na dokončenie diela žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil a dielo v dodatočnej lehote nedokončil.

7. Následne žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok znalcom S., zo záverov ktorého vyplynulo, že ukončenosť stavby, rozsah zhotoviteľom realizovaných stavebných prác ku dňu odstúpenia od zmluvy bol 63,93%. Podľa znaleckého posudku žalovaný vykonal v predmete diela búracie práce v hodnote 4.628,40 Eur, ako aj stavebné práce, zisteným pomerom medzi cenou žalovaného a uvedenou cenou v ponuke a pred termínom dokončenosti stavby v celkovej sume odhadom 38.656,17 Eur. Žalovaný teda na diele nezrealizoval z cenovej ponuky č. S 2016/18 práce v hodnote 19.198,83 Eur.

8. Okresný súd konštatoval, že v konaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach tak, ako ich predkladali v písomnej podobe. Žalobkyňa vzala späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 19.001,67 Eur, ako aj v časti príslušenstva, a to zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3% ročne od 20.07.2016 do zaplatenia späť.

9. Žalovaný oproti tomu uviedol, že z jeho strany došlo k zhodnoteniu rodinného domu žalobkyne vo výške 74.295,91 Eur, na ktoré má nárok a v takomto prípade by mala vyplatiť žalobkyňa žalovanému záporný rozdiel vo výške 17.995,91 Eur.

10. Okresný súd poukázal na výpoveď v konaní vypočutého znalca S.. S. Z., ktorý sa odvolal na písomne vypracovaný Znalecký posudok č. 154/2017. Znalec uviedol, že mu nebola predložená štandardná zmluva o dielo, ktorá by bola spojená aj s podrobným súpisom vykonaných prác, prípadne prác, ktoré mali byť vykonané do budúcna. Východiskovú hodnotu stavby určil podľa vykonávacieho predpisu, čo podľa znalca predstavuje náklady, ktoré sú potrebné na vyhotovenie stavby na danom mieste, v danom čase a za daných platobných podmienok. Znalec mohol vychádzať len zo stupňa rozostavanosti stavby a jeho percentuálneho vyčíslenia, na základe ktorej skutočnosti mohol následne vyčísliť percentuálnu dokončenosť stavby a zároveň určiť aj hodnotu dokončených stavebných prác. Znalec vykonal ohliadku stavby, pričom postupoval z rozpočtových ukazovateľov a koeficientu cenovej úrovne, na základe ktorých dospel k záveru o východiskovej cene. Znalec výslovne uviedol, že nevychádzal z hodnoty stavby pred začatím prác, ani z následnej hodnoty stavby po ukončení prác zo strany žalovaného. Ohliadka stavby bola uskutočnená až po vykonaní prác žalovaným. Podľa znalca je potrebné rozlišovať, že všeobecná hodnota stavby nie je ekvivalentná k východiskovej hodnote prác, ktoré boli na danej nehnuteľnosti vykonané, ani ich hodnota. Do všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vstupujú ďalšie rôzne faktory, ktoré v konečnom dôsledku majú vplyv na určenie výšky ceny nehnuteľnosti.

11. Okresný súd uviedol, že žalovaný v reakcii na výsluch znalca poukázal na skutočnosť, že hodnota stavebných prác bola znalcom zisťovaná až po dni odstúpenia od zmluvy žalobkyňou. Podľa žalovaného prípadný nárok, ktorý žalobkyňa uplatňuje, musí byť posudzovaný ako rozdiel všeobecných hodnôt nehnuteľnosti pred začatím realizácie stavebných prác žalovaným, ako aj z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú táto nehnuteľnosť mala ku dňu, keď žalobkyňa odstúpila od zmluvy. Z tohto dôvodu znalecký posudok S.. Z. nie je použiteľný na určenie nároku žalobkyne a v tomto smere ponechal na úvahe okresnému súdu možnosť vykonať nové znalecké dokazovanie.

12. Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , v spojení s ust. , ,

a 4, , , , , , , , , , , , , , , , , a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne (po dispozitívnom úkone) je dôvodná.

13. Podľa okresného súdu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný predložil objednávateľovi cenovú ponuku, predmetom ktorej boli stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu na adrese objednávateľa. Na základe cenovej ponuky bola vystavená objednávka č. S01/2016, s termínom plnenia v mesiacoch september až december 2016, v dohodnutej cene 57.855 Eur. Bolo nepochybne preukázané, že zhotoviteľ v dohodnutom termíne práce nevykonal, a to napriek poskytnutej primeranej lehote na splnenie pred odstúpením od zmluvy. Nepochybne bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 56.300 Eur napriek tomu, že ku dňu 03.04.2017 žalovaný nevystavil žiadnu faktúru. V dobe poskytnutej primeranej lehoty žalovaný stavbu nedokončil (do 30.04.2017). Žalobkyňa zároveň upozornila žalovaného, že nemá záujem o vystavenú ponuku prác naviac a trvá na splnení zmluvy v pôvodnom rozsahu. Následne dňa 14.06.2017 žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a vyzvala žalovaného na vrátenie poskytnutej sumy (po zohľadnení ním vykonaných prác v hodnote 19.654,50 Eur), a teda žiadala vydať sumu 36.645,50 Eur. Okresný súd konštatoval, že uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

14. Spornou otázkou, podľa okresného súdu bolo vyriešenie postavenia oboch subjektov právneho vzťahu, ako aj otázka prípadnej výšky nároku v podobe peňažného plnenia.

15. Okresný súd uviedol, že vo všeobecnosti právny vzťah medzi účastníkmi sa riadil ustanoveniami zmluvy o dielo v zmysle tak, ako to vyplynulo z objednávky č. S01/2016. V súdenej veci však bolo potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ).

16. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazy najmä v listinnej podobe, ktorými preukazovala opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Predložila znalecký posudok, ktorý si dala na vlastné náklady vypracovať znalcom S.. S. Z., na základe ktorého vzala sčasti späť návrh na začatie konania.

17. Vzhľadom k tomu, že žalovaný so späťvzatím v časti návrhu na začatie konania nevyjadril nesúhlas, okresný súd za aplikácie ust. , konanie o zaplatenie sumy 19.001,67 Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 3% ročne od 27.06.2017 do zaplatenia zastavil.

18. Okresný súd zhodnotil, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil nárok uplatnený žalobou (resp. jeho zostávajúcu časť), a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný akceptoval platné odstúpenie od zmluvy o dielo, a teda bol povinný vrátiť plnenie, ktoré prijal od žalobkyne.

19. Vzhľadom na zistený skutkový stav okresný súd nemal pochybnosti o záveroch znaleckého posudku, najmä v smere čo do rozsahu vykonaných prác zo strany žalovaného, ako aj vo vzťahu k výške plnenia (cena o dielo). Uviedol, že hoci to nebolo predmetom skúmania, činnosť žalovaného nemôžu ovplyvňovať jeho prípadné iné aktivity, a to aj v mediálnom priestore, navyšovanie pôvodne dohodnutej ceny a rozsahu vykonávaných prác, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť zo strany žalobkyne k ďalšiemu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy.

20. Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa má v súdenej veci postavenie spotrebiteľa a z tohto dôvodu jej zákonodarca priznáva „silnejšie postavenie“, väčšiu ochranu pred správaním sa druhého účastníka právneho vzťahu, ktorým v tomto prípade je stavebno-obchodná spoločnosť.

21. K námietkam žalovaného týkajúcim sa znaleckého posudku znalkyne Žakarovskej okresný súd považoval za potrebné uviesť, že podľa vyjadrenia žalobkyne tento znalecký posudok bol zabezpečovaný prostredníctvom tretej osoby a slúžil na zabezpečenie finančného krytia na realizáciu stavebných prác rodinného domu patriaceho žalobkyni. B. posudok bol vyhotovený za odlišných podmienok než tých, ktoré vznikli následne a vyústili do súdneho sporu.

22. Okresný súd popri povinnosti zaplatiť zostatok istiny, uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania o výške 5%, a to odo dňa 27.06.2017 až do jeho zaplatenia v zmysle ust. .

23. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , . Uviedol, že pôvodne sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 36.645,50 F.. V priebehu konania zobrala späť sčasti svoj návrh vo výške 19.001,67 Eur a v tejto časti bolo konanie zastavené. Okresný súd podotkol, že žalobkyňa už v priebehu konania vedela o existencii znaleckého posudku S.. S. Z.. Okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 17.643,83 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 48,15% a žalovaný v rozsahu 51,85%. Rozdiel medzi vyššie uvedenými sumami potom predstavoval úspech žalovaného vo veci. S prihliadnutím na charakter prejednávaného sporu, dôvody, ktoré viedli žalobkyňu k odstúpeniu od zmluvy, bol okresný súd názoru, že je spravodlivým rozhodnutím ani jednému z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania.

24. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , , a . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil podľa ust. tak, že žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 17.643,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 27.06.2017 do zaplatenia zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania i trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 % alebo v tejto časti vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že skutočnosti uvedené v odsekoch 22. - 52. odôvodnenia rozsudku neboli medzi účastníkmi sporné. Žalovaný sa však nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti vyplynuli zo zákonných ustanovení, tie totiž vyplynuli z vykonaného dokazovania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v odseku 55. odôvodnenia rozsudku iba všeobecne konštatoval, aké právne predpisy podľa jeho názoru dopadajú na právny vzťah strán sporu. Samotnej aplikácii práva, ktorá vždy tvorí podstatu odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia, sa vyhol. Keďže to súd prvej inštancie neurobil, konanie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa žalovanému javí, že žalovaný z pohľadu súdu prvej inštancie neprezentoval počas konania nič, čo by mohlo mať význam pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie úplne odignoroval kompletnú právnu argumentáciu žalovaného a vôbec sa s ňou nevysporiadal napriek tomu, že z pohľadu žalovaného bola kľúčová pre právne posúdenie veci. Žalovaný poukázal na to, že v odsekoch 7. a 8. odôvodnenia okresný súd citoval niektoré časti písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.09.2018, avšak opomenul uviesť jeho podstatnú časť, v ktorej žalovaný prezentoval právny názor na vec, a to, že výška bezdôvodného obohatenia pri zhodnotení nehnuteľnosti sa rovná rozdielu hodnôt rodinného domu pred začatím stavebných prác a po ich skončení (rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 17.02.2005). Rozdiel takto určených hodnôt predstavuje finančné vymedzenie obohatenia žalobkyne ako objednávateľa, pričom výšku takto určeného obohatenia je potrebné odpočítať od celkovej sumy záloh vyplatených zo strany žalobkyne žalovanému. Najprv teda bolo potrebné určiť to, čo má žalobkyňa zaplatiť žalovanému, čo sa dá zistiť z rozdielu všeobecnej hodnoty stavby rodinného domu pred začatím stavebných prác a všeobecnej hodnoty stavby rodinného domu ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo a až na základe takto určenej sumy bude zrejmé, aký bude nárok žalobkyne voči žalovanému. Bezdôvodným obohatením nie je hodnota vložených investícií, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami. Žalovaný ďalej poukázal na to, že okresný súd v odsekoch 12. - 18. citoval z podania žalobkyne zo dňa 10.06.2018, označeného ako zmena žaloby a hoci na toto podanie žalobkyne reagoval žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.06.2019, tak jeho argumenty v odôvodnení absentujú. Podľa žalovaného, s ohľadom na jeho argumentáciu je zrejmé, že spôsob výpočtu žalobkyňou uplatneného nároku je v rozpore s platnou právnou úpravou. Na to, aby súd mohol posúdiť, či žalobkyňa má vôbec nejaký nárok voči žalovanému, musel by mať k dispozícii údaje o všeobecnej hodnote stavby rodinného domu pred začatím stavebných prác a všeobecnej hodnote stavby rodinného domu ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo, ktoré údaje však nie je možné zistiť zo Znaleckého posudku S.. S. Z. č. 154/2017. Žalovaný poukázal na to, že za účelom zápisu rozostavanej stavby rodinného domu bol vypracovaný znalecký posudok č. 63/2016, ktorým bola určená všeobecná hodnota rodinného domu a ten mal byť podľa žalovaného dôkazom preukazujúcim skutkový stav vo veci samej. Jediný ukazovateľ, ktorý mohol byť zo žalobkyňou predloženého Znaleckého posudku č. 154/2017, vyhotoveného znalcom S.. Z., použitý pri určení nároku žalobkyne i protinároku žalovaného, bol stupeň rozostavanosti rodinného domu, ktorý bol znaleckým posudkom určený na 63,93 %.

26. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako určil výšku plnenia, ktoré žalobkyni priznal. Žalovanému sa javí, že súd prvej inštancie pravdepodobne najprv určil výšku jeho nároku voči žalobkyni na základe Znaleckého posudku S.. Z. č. 154/2017, ktorý stanovil hodnotu stavebných prác vykonaných žalovaným na sumu 38.656,17 Eur, následne po odpočítaní tejto sumy od záloh v celkovej výške 56.300,00 Eur, ktoré žalobkyňa zaplatila žalovanému, určil výšku nároku žalobkyne na sumu 17.643,86 Eur. Znalecký posudok S.. Z. však nebol spôsobilý na určenie výšky nároku. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, čo strany sporu uviedli v rámci svojich prednesov, pričom konštatovanie, že v konaní pred súdom zotrvali na svojich vyjadreniach tak, ako ich predkladali v písomnej podobe, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Na pojednávaní dňa 13.01.2020 totiž žalobkyňa na rozdiel od predchádzajúcich tvrdení začala tvrdiť, že v danej veci prichádza do úvahy aplikácia ust. v spojení s a a nasl. v súvislosti s voľbou odstúpenia žalobkyne od zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu by tým účastníkom daného právneho vzťahu vznikla povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia v súlade s ust. a nasl. . Na uvedenú argumentáciu žalobkyne reagoval žalovaný na pojednávaní dňa 09.09.2020, na ktorej trvá i v podanom odvolaní. Ak žalobkyňa tvrdila, že na právny vzťah medzi ňou a žalovaným sa mali aplikovať výlučne ustanovenia , resp. spotrebiteľských právnych predpisov, nie je možné dôjsť k inému záveru, než k tomu, že žalobkyňa ani do skončenia dokazovania od uzavretej zmluvy o dielo neodstúpila, pretože jej Odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.06.2017 je neplatné. Ak na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa mali aplikovať výlučne ustanovenia , resp. spotrebiteľských právnych predpisov, predsa právo na odstúpenie od zmluvy jej podľa vôbec nepatrilo. Ak si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje nárok z dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa , toto právo, ak jej vôbec patrí, ani nevyužila. Za tohto stavu je nárok uplatnený žalobkyňou predčasný.

27. Ak by aj žalobkyňa odstúpila od zmluvy podľa ust. , resp. takto by jej odstúpenie od zmluvy posúdil súd, je nevyhnutné pamätať na ustanovenie , to znamená, že z dôvodu zrušenia zmluvy od počiatku nevznikol medzi účastníkmi zmluvy žiadny právny vzťah a k dohode o cene diela by vôbec nedošlo. V prípade odstúpenia od zmluvy podľa je potrebné aplikovať na vyporiadanie nárokov oboch zmluvných strán ustanovenia a . Kým pri žalobkyni ako objednávateľke predstavuje jej nárok zálohy vyplatené žalovanému, pri žalovanom ako zhotoviteľovi predstavuje jeho nárok peňažná náhrada, obohatenie žalobkyne totiž spočívalo vo výkonoch, ktorých výsledok nie je možné použiť inak. Ak z dohodnutej ceny diela vo výške 57.855,00 Eur vychádzal znalec S.. Z. pri určení hodnoty stavebných prác a následne i žalobkyňa pri určení žalovaného nároku, tak tento nie je možné na určenie žalovaného nároku použiť, pretože vychádza z ceny diela, ktorá je pre určenie nárokov strán sporu bez významu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ním navrhnuté dokazovanie prostredníctvom súdom ustanoveného znalca okresný súd zamietol, napriek tomu, že vyhodnotil Znalecký posudok S.. O. č. 63/2016 ako nevhodný na určenie nároku žalovaného, nakoľko bol vyhotovený za odlišných podmienok než tých, ktoré následne vyústili do súdneho sporu. V súdnom konaní boli predložené dva znalecké posudky, pričom ani jeden z nich nemohol byť pre súd prvej inštancie podkladom pre rozhodnutie, preto nie žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, ale žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie jej nároku. Za tohto stavu odvolací súd nemá na základe čoho určiť, či je daný a ak áno, v akej výške nárok žalobkyne voči žalovanému. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na to, že na jednej strane súd prvej inštancie v odseku 60. odôvodnenia uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil nárok uplatnený žalobou a na strane druhej zamietol jeho návrh na vykonanie dokazovania ustanovením znalca, čím žalovanému zmaril možnosť spochybniť „svojim“ dôkazom nárok uplatnený žalobou. Z charakteru žalovaným navrhnutého dôkazu je totiž zrejmé, že žalovaný nemal možnosť zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku ako osoba odlišná od žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu, kde žalovaný nemal prístup a bez ohliadky ktorého nie je možné znalecký posudok vypracovať. Podľa žalovaného okresný súd vôbec nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a najmä ako vec právne posúdil, a tým rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa viaceré zákonné atribúty vyplývajúce z ustanovenia . Na záver žalovaný považoval za potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či by žalobkyňa ako objednávateľ odstúpila od zmluvy o dielo podľa , resp. podľa

, v oboch prípadoch sa musí výška nároku zhotoviteľa určiť bez ohľadu na zmluvne dohodnutú cenu diela, ktorá je vo vzťahu k nárokom účastníkov zmluvy bez významu, a to podľa žalovaného z rozdielu všeobecnej hodnoty stavby rodinného domu pred začatím stavebných prác a všeobecnej hodnoty stavby rodinného domu ku dňu odstúpenia objednávateľa od zmluvy o dielo. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.02.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.01.2018, v ktorom je vysvetlené vyporiadanie nárokov zmluvných strán po odstúpení od zmluvy o dielo zo strany objednávateľa z dôvodu omeškania zhotoviteľa. Navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel.

28. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.05.2021 bolo odvolanie žalovaného doručené priamo žalobkyni (v čase doručovania právna zástupkyňa žalobkyne mala pozastavený výkon činnosti) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.

29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 17.643,83 Eur spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -311 zo dňa 17.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Krajský súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného aplikoval ust. , , keď bol viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi žalovaného. Žalovaný v podanom odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom pod bodmi I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a k vymedzeným odvolacím dôvodom poukázal na ust. , , , a . Krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ žalovaný podaným odvolaním nenapadol druhý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 19.001,67 Eur s príslušenstvom zastavené a súčasne nenamietal priznanie príslušenstva, a to úroku z omeškania k vyhovenej žalovanej istine, tak krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní pri absencii takéhoto odvolacieho dôvodu nemal daný zákonný priestor vzhľadom k ust. , aby sa zaoberal rozsudkom okresného súdu, jeho prvým výrokom aj v časti priznaného príslušenstva, a to úroku z omeškania.

32. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu. Táto námietka podľa názoru odvolacieho súdu nemohla obstáť, pretože okresný súd, síce stručným spôsobom, ale v dostatočnom rozsahu tak po skutkovej, ako aj právnej stránke jasným spôsobom zdôvodnil prijaté závery a jeho rozhodnutie zodpovedá kritériám ust. . Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľne vyjadril, z akých skutkových a právnych záverov mal za to, že právny vzťah medzi stranami sporu sa riadi ustanoveniami , že žalobkyňa má v súdenej veci postavenie spotrebiteľa, ako aj vyjadril medzi stranami nesporné a sporné okolnosti.

33. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že okresný súd správne konštatoval, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné (odsek 54. odôvodnenia rozsudku), avšak nestotožnil sa s jeho konštatovaním, že vyplynuli zo zákonných ustanovení, ale z vykonaného dokazovania, tak podstatným bolo to, že skutočnosti, ktoré okresný súd uviedol v odseku 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vyhodnotil za nesporné, keďže protistranou neboli výslovne popreté (ust. ). Uvádza krajský súd, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V tejto súvislosti však zároveň poukazuje odvolací súd na zjednocujúce stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 2/2016, z ktorého vyplýva,

že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. , pričom len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej, prípadne „ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava justičného omylu.“ O takýto prípad však v preskúmavanej veci nešlo, pretože skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu neboli v danom prípade zjavne neodôvodnené. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR je aktuálne aj v súčasnosti, teda v čase účinnosti nového , pretože zmeny v právnej úprave, obsiahnuté v novom sa nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska. Po preskúmaní napadnutého prvoinštančného rozsudku je potrebné zdôrazniť to, že zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobkyňa svojou podanou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený, aké právne normy na vec aplikoval a aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených práv a povinností procesných strán, vo vzťahu k žalobou (po čiastočnom späťvzatí) uplatnenému nároku. Okresný súd uviedol zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, výsluch svedka, listinné dôkazy a uviedol svoje závery. To, že sa odvolateľ s právnym názorom a závermi okresného súdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

34. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania namietal nevykonanie ním navrhnutého dôkazu, a to nenariadenie znaleckého dokazovania, za účelom určenia všeobecnej hodnoty rodinného domu ku dňu začatia realizácie stavebných prác a všeobecnej hodnoty rodinného domu ku dňu odstúpenia žalobkyne od zmluvy o dielo, na základe ktorého by boli určené nároky strán sporu, tak krajský súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého rozhodovania súdu o tom, ktoré dôkazy vykoná a aj jeho nezávislého postavenia pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal. Z uvedeného nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaného dôkazu hodnotiť ako žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa ust. . Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd nevykonanie ním navrhnutého dôkazu ani nezdôvodnil, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. , tak krajský súd upriamuje pozornosť na znenie , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Takýto dôvod by mohol byť ako odvolací dôvod relevantný, len ak nedošlo k vykonaniu takého navrhnutého dôkazu, vykonanie ktorého bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dodáva krajský súd, že návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania na ním položenú otázku podľa Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 09.09.2020 nebol dôkazom, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, z hľadiska zistenia rozhodujúcich skutočností.

35. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie považuje za dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu tak krajský súd konštatuje, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

36. Z obsahu spisu vyplývalo a medzi stranami neboli sporné skutkové zistenia, podľa ktorých na základe žalovaným predloženej cenovej ponuky žalobkyni ako objednávateľovi, predmetom ktorej boli stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu na adrese objednávateľa, bola vystavená objednávka č. S01/2016 s termínom plnenia v mesiacoch september až december 2016, v dohodnutej cene 57.855 Eur. Nebolo sporu o tom, že žalobkyňa žalovanému uhradila zálohu (preddavok) v sume 56.300 Eur,

pričom k vykonaniu diela riadne a v dohodnutom čase nedošlo, ako aj, že následne žalobkyňa podaním zo dňa 14.06.2017 od zmluvy o dielo odstúpila, ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanému.

37. V rámci odvolacieho konania krajský súd postupom podľa z týchto skutkových zistení, vo vzťahu ku ktorým nebola vyvolaná spornosť, vychádzal a súčasne aplikoval ust. , keď bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nezistil dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobkyňou uplatnený nárok, ktorý bol sporným nárokom, a to či žalobkyňa má nárok na vrátenie časti vyplateného preddavku v sume 17.643,83 Eur (zostávajúca časť po dispozitívnom úkone žalobkyne), pričom predmetom druhoinštančného konania, v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, bolo zodpovedať právne otázky žalovaným nastolené, t.j. právne posúdenie tohto sporného nároku.

39. V prvom rade, vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci okresným súdom, ktorý na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, i keď konštatoval, že vo všeobecnosti právny vzťah medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami zmluvy o dielo v zmysle ust. , krajský súd zvýrazňuje, že strany sporu síce v Objednávke č. S01/2016 zo dňa 11.07.2016 (č.l. 7 spisu) odkázali na ust. a nasl. , avšak v danom prípade účastníkmi tohto vzťahu sú žalovaný - právnická osoba, podnikateľ, vykonávajúci dielo na vlastnú zodpovednosť a žalobkyňa - fyzická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú ani obchodnú činnosť, a teda ju nemožno považovať za podnikateľa v zmysle ust. (zaväzujúca sa v prípade vykonania diela zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela), teda v danom prípade sa nejednalo o vzťah, na ktorý sa vzťahuje úprava . Zmluva o dielo uzavretá medzi stranami mala spotrebiteľský charakter, a preto i nároky z nej bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení , vrátane nárokov po odstúpení od zmluvy. Zároveň je potrebné dodať i to, že len samotný odkaz na ust. a nasl. nezodpovedá dohode o aplikácii ustanovení tak, ako je vyžadovaná v zmysle ust. , .

40. Podľa ust. zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi z ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

41. Podľa ust. veta prvá zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

42. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorou sa zhotoviteľ diela zaväzuje vykonať na svoje nebezpečenstvo pre objednávateľa určité dielo za odplatu. Zmluva o dielo vznikne, len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, a to o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Cena za dielo je pritom splatná v zásade až po dokončení diela, ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

43. V zmysle vyššie citovaného ust. dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, ďalšími vlastnosťami dohode zmluvných strán. Dielo má byť vykonané riadne a v dohodnutom čase. V Objednávke č. S01/2016 zo dňa 11.07.2016 bol termín plnenia dohodnutý na september - december 2016. Vykonané dokazovanie preukázalo, a žalovaný to výslovne nepoprel, že dielo v dohodnutom termíne, t.j. do 31.12.2016 vykonané nebolo. Žalobkyňa listom zo dňa 14.06.2017 od zmluvy o dielo odstúpila z dôvodu, že žalobca dielo - stavebné úpravy, prístavbu a nadstavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie a cenovej ponuky nevykonal v dohodnutej lehote najneskôr do 31.12.2016, napriek tomu, že ho listom zo dňa 03.04.2017 vyzvala na zhotovenie diela (splnenie povinnosti) v primeranej lehote do 30.04.2017.

44. Z osobitnej právnej úpravy, systematicky zaradenej v štvrtej hlave, prvom oddiele , a to v ust. vyplýva, že objednávateľ je oprávnený až do zhotovenia diela od zmluvy odstúpiť, a to i bez udania dôvodu ( ).

Je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku pripadajúcu na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže výsledky práce použiť inak. Okrem toho je povinný nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady. Objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy o dielo aj z dôvodu, ak je už vopred zrejmé, že dielo nebude včas zhotovené, alebo že nebude vykonané riadne, a to ani v lehote poskytnutej zhotoviteľovi objednávateľom, v ktorej mal možnosť urobiť nápravu ( .). Takéto odstúpenie od zmluvy objednávateľom porušenie zmluvy iba predpokladá, pretože zhotoviteľ v čase odstúpenia od zmluvy objednávateľom ešte neporušil zmluvnú povinnosť. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa.

45. Krajský súd odvolaciu námietku neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo žalobkyňou v podaní zo dňa 14.06.2017, spočívajúcu v tom, že žalobkyňa neodstúpila od zmluvy o dielo podľa úpravy , ale podľa úpravy nehodnotil ako dôvodnú. V prvom rade poukazuje na to, že zo znenia právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo vyplývali dôvody tohto odstúpenia, avšak bez odkazu na právnu úpravu. Zmluva o dielo bola uzatvorená písomne a odstúpenie od zmluvy bolo vykonané písomne. Úkon odstúpenia žalobkyňou bol platný a účinný, t.j. bol vykonaný v písomnej forme tým, kto bol oprávnený na tento právny úkon, t.j. objednávateľ

- žalobkyňa a spĺňal náležitosti jasne, určito a zrozumiteľne prejavenej vôle žalobkyne a bol doručený (dostal sa do dispozičnej sféry) žalovanému, t.j. nastali jeho účinky, čím sa zmluva o dielo od počiatku zrušila.

46. Napriek tomu, že žalobkyňa v úkone odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.06.2017 ako dôvod odstúpenia uviedla podstatné porušenie povinnosti žalovaného v súvislosti so splnením povinnosti dielo vykonať v dohodnutom čase, z obsahu tohto úkonu a vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané v čase, keď sa porušenie zmluvnej povinnosti predpokladá (je už vopred zrejmé, že dielo nebude včas zhotovené), ale v čase, keď už k porušeniu zmluvy žalovaným, t.j. porušeniu zmluvnej povinnosti dielo zhotoviť v dohodnutom čase do decembra 2016 došlo. Zo systematického začlenenia odstúpenia od zmluvy tak bolo potrebné vyvodiť, že na vzájomné vyporiadanie medzi účastníkmi platí osobitná úprava obsiahnutá v prvom odseku . Pre zhodnotenie nárokovateľnosti uplatnenej pohľadávky žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu vrátenia zaplateného preddavku zo strany žalobkyne po odpočítaní ceny žalovaným vykonaných prác a použitého materiálu, bol potom správny postup okresného súdu, ak vychádzal zo záverov vypracovaného Znaleckého posudku č. 154/2017 S.. S. Z., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, pozemné stavby, ktorého úlohou bolo posúdenie kvality a rozsahu realizovaných stavebných prác na stavbe rodinného domu - a posúdenie - odhad hodnoty realizovaných stavebných prác na rodinnom dome zhotoviteľom diela podľa zmluvy o dielo. Znalecký posudok určil hodnotu stavebných prác zhotoviteľa, a to búracích prác v sume 4.628,40 Eur a hodnotu vykonaných stavebných prác pri rozostavanosti 63,93% (zo sumy 53.226,60 Eur) ako rozdielu medzi výslednou cenou cenovej ponuky 57.855 - 4.628,40 Eur (búracie práce) = 34.027,77 Eur + 4.628,40 Eur, celkom v sume 38.656,17 Eur. Znalec vo svojej výpovedi do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.09.2020 (konkrétne na č.l. 264 rub a nasl. spisu) zvýraznil aj to, že mu nebola predložená štandardná zmluva o dielo, spojená s podrobným súpisom vykonaných, prípadne vykonávaných prác, definícia prác súvisiacich s rozpočtom, a tým pádom aj cenou. Znalec vyčíslil percentuálnu dokončenosť stavby, určil hodnotu dokončených stavebných prác, vychádzajúc z cenovej ponuky, z rozpočtových ukazovateľov a koeficientu cenovej úrovne v danom mieste a v danom čase. Na základe tohto znaleckého posudku v spojení s výpoveďou znalca a v súlade s ust. potom hodnota prác vykonaných žalovaným ako zhotoviteľom do odstúpenia od zmluvy o dielo predstavovala sumu 38.656,17 Eur.

47. K odvolacej námietke nesprávne stanovenej sumy žalovaným vykonaných prác, a tým dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Vzhľadom k tomu, že v priebehu vykonávania diela (po uplynutí dohodnutého termínu jeho ukončenia) došlo k odstúpeniu od zmluvy, bolo pri určovaní žalovaným vykonaných prác potrebné zhodnotiť rozostavanosť tohto diela a hodnotu prác, ktoré boli k momentu odstúpenia vykonané. Pre stanovenie rozsahu hodnoty žalovaným vykonaných prác bolo okresným súdom správne vychádzané zo záverov znaleckého posudku S.. Z., nakoľko zákonné ust. vylučuje v tomto prípade použitie všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Pri určenej cene vykonaných prác žalovaným v hodnote 38.656,17 Eur a nesporne zaplatených preddavkov zo strany žalobkyne vo výške 56.300 Eur,

potom vzniknutý rozdiel vo výške 17.643,83 Eur je sumou, ktorá je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Žalobkyni vznikol nárok na vrátenie nespotrebovanej zálohy poskytnutej žalovanému.

48. K úplnosti sa uvádza, že ust. o odstúpení od zmluvy o dielo je ustanovením špeciálnym, ktoré vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia (NS ČR sp. zn. ). Hodnota patriaca žalovanému v zmysle ust. nevylučuje situáciu, kedy táto hodnota je ekvivalentná cene diela, čo nevylučuje ani judikatúra.

49. Vo vzťahu k záverom a zhodnoteniam vyjadreným krajským súdom v odôvodnení tohto rozsudku sa poukazuje na to, že pokiaľ odvolací súd rozviedol svoju vlastnú argumentáciu, uvedené je v súlade s princípmi odvolacieho konania, aby bolo reagované na každú podstatnú okolnosť v sporovej veci, resp. na obranu sporovej strany, ku ktorej z hľadiska komplexnosti veci je potrebné zaujať stanovisko. Z vysloveného názoru krajským súdom vyplýva, že ak podľa dôkazného stavu nebola preukázaná obrana tvrdená žalovaným, bolo preukázané včasné a účinné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne, a to v zmysle ust. , potom práve stanovením rozsahu vykonaných prác a ocenených znaleckým posudkom bola preukázaná suma, ktorá pripadá na práce už vykonané zhotoviteľom a bol tak zrejmý rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenými preddavkami a cenou vykonaných prác.

50. Rozhodnutím okresného súdu nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd správnym spôsobom aplikoval aj rozhodné zákonné ustanovenia , ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval. Krajský súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 17.643,83 Eur spolu s príslušenstvom potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý nebol osobitnými odvolacími dôvodmi napadnutý.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá by voči žalovanému mala nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacím konaním však nebolo preukázané, že by na strane žalobkyne došlo k vzniku trov odvolacieho konania, a preto krajským súdom bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.