Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-61-2021.pdf
PDF · 164.33 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, W., PSČ XXX XXX, Y. E., právne zastúpeného JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom Ul. Y. č. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: PPZ-HCP-BB2-40-001/2021-SK zo dňa 05.02.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím PPZ-HCP-BB7-3001-018/2020-PP zo dňa 18.11.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) zrušil K. J., účastníkovi konania (ďalej aj len žalobkyňa), prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018 a 2019. Zároveň podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov bola žalobkyni udelená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnená zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa má žalobkyňa na území Slovenskej republiky prechodný pobyt podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov - zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), platný od 02.10.2020 do 30.04.2021. Jedná sa o zmenu účelu predtým v čase od 27.08.2015 do 02.10.2020 udeleného pobytu za účelom podnikania. Kontrolnou činnosťou dňa 04.10.2020 bolo preverovaním cestovného dokladu žalobkyne zistené, že sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018 a 2019 o čom svedčia priechodové pečiatky, ktorými je označený cestovný doklad Ruskej federácie č. 71 1707973 platný od 20.08.2010 do 20.08.2020. Tento cestovný doklad je označený vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 27.08.2018 z leteckého hraničného priechodu Wien - Schwechat, Rakúska republika a výstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 27.08.2018 z leteckého hraničného priechodu Wien - Schwechat, Rakúska republika. Ďalej je tento cestovný doklad označený vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 09.05.2019 z leteckého hraničného priechodu Wien
- Schwechat, Rakúska republika a výstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 09.05.2019 z leteckého hraničného priechodu Wien - Schwechat a taktiež vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 11.12.2019 z leteckého hraničného priechodu Bratislava, pričom výstupná pečiatka absentovala. Ďalej bolo zistené,
že menovaná opustila územie Slovenskej republiky dňa 12.12.2019 o 14:30 cez hraničný priechod Bratislava - Letisko. Lustráciou v Informačnom systéme ECU bolo zistené, že žalobkyňa mala počas celého kalendárneho roka 2018 a celého kalendárneho roka 2019 udelený prechodný pobyt na účel podnikania. Žalobkyňa sa v nadväznosti na tieto zistenia na území Slovenskej republiky zdržiavala iba jeden deň v kalendárnom roku 2018 a iba 3 dni v kalendárnom roku 2019. V prípade kalendárneho roka 2018 správny orgán prvého stupňa zobral do úvahy zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky od 01.05.2018, nakoľko uvedená povinnosť ako aj dôvod na zrušenie prechodného pobytu boli ustanovené zákonom č. 108/2018 Z. z., ktorým bol zmenený zákon o pobyte cudzincov, s účinnosťou práve od 01.05.2018. Polovica kalendárneho roka pre rok 2018 predstavuje 123 dní a pre rok 2019 predstavuje 183 dní. Správny orgán prvého stupňa poukazujúc na úpravu podľa § 111 ods. 1 písm. u) a § 36 ods. 1 písm. d) všetko zákona o pobyte cudzincov postupoval tak, že zaslal žalobkyni prostredníctvom splnomocneného zástupcu výzvu o začatí konania o zrušení prechodného pobytu, v rámci ktorej bola stanovená lehota 10 dní na vyjadrenie sa k veci. Svoje právo k veci vyjadriť sa žalobkyňa využila, avšak podľa záveru správneho orgánu prvého stupňa v ňom neuviedla skutočnosti a nepredložila dôkazy ani listiny, ktoré by vyvracali alebo spochybňovali skutočnosti, ktoré správny orgán prvého stupňa získal svojou činnosťou a ku ktorým sa mala žalobkyňa vo veci zrušenia pobytu na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa vyjadriť. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že pri rozhodovaní o zrušení prechodného pobytu zobral do úvahy aj úpravu podľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte a tiež článok 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na úpravu podľa článku 8 ods. 3 písm. a) bod i) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 09.03.2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), podľa ktorého štátni príslušníci tretej krajiny sa podrobia dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe spôsobom tak, že dôkladné kontroly na vstupe zahŕňajú overenie podmienok stanovených v článku 6 ods. 1, ktorými sa riadi vstup a prípadne aj overenie dokladov, ktoré ich oprávňujú na pobyt a vykonávanie odbornej činnosti. V tomto je obsiahnuté podrobné preskúmanie nasledujúcich aspektov: dôkladná kontrola cestovného dokladu kvôli zisťovaniu znakov falšovania alebo pozmeňovania. Správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, podľa ktorého prípadný zásah do súkromného a rodinného života účastníka nie je neprimeraný z dôvodu zrušenia prechodného pobytu. Žalobkyňa sa na území SR počas udeleného pobytu zdržiavala výnimočne a nie je napĺňaný účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa záveru správneho orgánu prvého stupňa cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa v zmysle platnej legislatívy systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe zo Schengenského priestoru, pričom táto prax je aplikovaná väčšinou štátov sveta aj mimo Schengenského priestoru, a to hlavne na hraničných priechodoch na letiskách. V nadväznosti na to bolo jednoznačne preukázané, že postup v zmysle § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je dôvodný. Vo vzťahu k úprave podľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa jeho zistení má žalobkyňa na území Slovenskej republiky manžela, ktorý má udelený prechodný pobyt na účely podnikania, dieťa žalobkyne nemá na území Slovenskej republiky udelený žiaden druh pobytu. Zdržiavanie sa žalobkyne na území Slovenskej republiky od udelenia prechodného pobytu t.j. od 27.08.2015, čo predstavuje spolu 9 dní svedčí o tom, že žalobkyňa nikdy neviedla na území Slovenskej republiky rodinný a súkromný život. Je zrejmé, vychádzajúc z uvedeného, že priestor pre uplatnenie ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o pobyte daný nie je.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobkyne rozhodovalo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Č.: PPZ-HCP-BB2-40-001/2021-SK zo dňa 05.02.2021 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zamietlo odvolanie žalobkyne. V rámci skonštatovania podstatného obsahu odvolania žalovaný poukázal na tvrdenia žalobkyne v podanom odvolaní, podľa ktorých správny orgán prvého stupňa si mal počas konania o udelenie prechodného pobytu zistiť všetky údaje, ktoré boli potrebné k rozhodnutiu. Žalobkyňa v odvolaní vyjadrila nepochopenie činnosti správneho orgánu, ktorý jej najprv prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny udelil a následne dňa 04.10.2020 začal konanie o zrušení tohto prechodného pobytu. Tento postup považuje za neakceptovateľný v právnom štáte. Neporušila úpravu podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte, pretože od udelenia prechodného pobytu do začatia konania o jeho zrušení ubehli len dva dni a na tom základe podľa jej názoru nemôže správny orgán objektívne určiť, či sa na území Slovenskej republiky zdržiavala viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu.
Žalovaný skonštatoval, že pri posudzovaní odvolania vychádzal prioritne z právnej normy upravujúcej pobyt cudzincov, ktorou je zákon o pobyte cudzincov, ale neopomenul ani ustanovenia správneho poriadku a z nich vyplývajúce zásady správneho konania. Skúmal a hodnotil obdobie plnenia povinnosti ustanovenej v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte zo strany žalobkyne v dobe od 01.05.2018. Povinnosť podľa označeného zákonného ustanovenia zdržiavať na sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku zaviedol zákonodarca z potreby aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky a ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť kalendárneho roka počas udeleného pobytu nezdržiava. Zároveň zákonodarca porušenie uvedenej povinnosti zaradil medzi taxatívne, teda menovite uvedené dôvody k zrušeniu prechodného pobytu podľa úpravy § 36 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, kde aj podľa písm. d) policajný orgán zruší prechodný pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný poukázal na zistenia správneho orgánu prvého stupňa z cestovného pasu žalobkyne, svedčiace o rozsahu zdržiavania sa žalobkyne na území Schengenského priestoru, a teda aj na území Slovenskej republiky v posudzovanom období, teda od 01.05.2018 do 31.12.2018, v rozsahu jeden deň a v kalendárnom roku 2019 v rozsahu 3 dni, pri ustálení polovice kalendárneho roka 2018 od 01.05.2018 v rozsahu 123 dní a polovice kalendárneho roka 2019 v rozsahu 183 dní. Zdôraznil, že cestovný pas žalobkyne je jednoznačným a nespochybniteľný dôkazom porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov a táto skutočnosť je náležite zaevidovaná aj v administratívnom spise. Námietky žalobkyne ohľadne nespoľahlivo zisteného skutkového stavu a údajného neuvedenia podstatných dôkazov v administratívnom spise, preto hodnotil ako irelevantné. Zdôraznil úpravu podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), podľa ktorej sa cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe do Schengenského priestoru. Žalobkyňa žiadnym dôveryhodným spôsobom nepreukázala svoju prítomnosť v Schengenskom priestore resp. na území Slovenskej republiky napríklad cestovnými lístkami, v prípade ak by tak urobila, boli by tieto skutočnosti ako prvostupňovým správnym orgánom tak žalovaným zohľadnené. Nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorým by dokázala dôvodne obhájiť svoju neprítomnosť na území Slovenskej republiky resp. Schengenského priestoru. Žalovaný uzavrel, že vychádzajúc z administratívneho spisu konštatuje, že v odvolacom konaní boli preukázané nespochybniteľné dôkazy, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že žalobkyňa sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018 a taktiež v kalendárnom roku 2019, v nadväznosti na čo žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobkyne zamietol.
3. Podaním zo dňa 09.04.2021 podala žalobkyňa včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhla preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného a obe tieto rozhodnutia zrušiť. Na odôvodnenie predloženej všeobecnej správnej žaloby vymedzila žalobkyňa nasledujúce žalobné body: · 1.Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že prechodný pobyt jej bol dňa 02.10.2021 udelený na účel zlúčenia rodiny a už dňa 04.10.2021 bolo začaté konanie o jeho zrušení v nadväznosti na úpravu podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa tvrdí, že správne orgány v predmetnej veci nepostupovali v súlade s ich povinnosťou pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb dbať na dodržiavanie základných pravidiel konania a zabezpečovať ochranu práv a slobôd jednotlivcov, pričom niektoré práva a slobody majú charakter ústavných princípov vrátane dodržiavania princípu legitímneho očakávania. Žalobkyňa tvrdí, že porušenie týchto pravidiel a zásad je zásadnou procesnou chybou a môže byť dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu. Konkrétne namieta porušenie práva na spravodlivý proces. Poukazuje na úpravu podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej sú správne orgán povinné postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, poskytnúť im pomoc a poučenia, aby pre neznalosť práva neutrpeli ujmu. I tým sa má zabezpečiť, aby podklad rozhodnutia zahŕňal všetky rozhodujúce skutkové a právne významné okolnosti prípadu. Splnenie podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov bolo na mieste skúmať počas trvania prechodného pobytu žalobkyne na účel podnikania v rokoch 2018 a 2019. · 2.Správny orgán mal v rámci získavania podkladov rozhodnutia z úradnej povinnosti lustráciou ohľadne pobytu žalobkyne zisťovať splnenie podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov.
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa odôvodnené nesplnením podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov za roky 2018 a 2019, kedy mala žalobkyňa povolený prechodný pobyt na účel podnikania, teda na iný účel ako je zlúčenie rodiny, považuje žalobkyňa za nesprávne a uvedený postup označuje za nezákonný. · 3.Správny orgán prvého stupňa a žalovaný zanedbali povinnosť odbornej starostlivosti pri posudzovaní splnenia podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. Prechodný pobyt na účel podnikania a na účel zlúčenia rodiny sú dva odlišné pobyty a nemožno ich posudzovať kontinuálne ako tomu bolo v postupe správnych orgánov. Správny orgán prvého stupňa mal už pri udelení prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny preskúmať, či nie je dôvod na zamietnutie žiadosti. V opačnom prípade žalobkyňa uvedený postup správneho orgánu prvého stupňa vníma ako zásah do jej legitímnych očakávaní. Žalobkyňa nadobudla prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny dobromyseľne. · 4.Skutočnosť, že správne orgány nenáležite preskúmali skutočný stav veci, nemôže byť zhojená doslova retroaktívnym prostriedkom donútenia - zrušením prechodného pobytu žalobkyne na účel zlúčenia rodiny, v dôsledku skúmania dĺžky pobytu žalobkyne na území SR pred udelením prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, počas trvania prechodného pobytu pre účel podnikania. Ide o porušenie princípu právnej istoty podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR spočívajúceho v predvídateľnosti postupu orgánu verejnej moci a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere. · 5.K porušeniu povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov nemohlo dôjsť, pretože prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny bol udelený od 02.10.2020 do 30.04.2021 a už 04.10.2020 bolo začaté konanie o zrušení prechodného pobytu. Nemohlo dôjsť k porušeniu § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov, pretože prebehli len dva dni. Žalobkyňa namieta nesprávnosť posudzovania „predošlého“ obdobia prechodného pobytu pre účel podnikania (t.j. v rokoch 2018 a 2019). Malo sa posudzovať aktuálne obdobie od udelenia prechodného pobytu pre účel zlúčenia rodiny t.j. od 02.10.2020. Rozhodnutie žalovaného je v nadväznosti na to nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. · 6.Podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je upravená výnimka, podľa ktorej ak je medzi udelením pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní. Medzi udelením pobytu na účel zlúčenia rodiny od 03.10.2020 t.j. deň po udelení 02.10.2020 do konca kalendárneho roka 2020 zostávalo 89 dní, v nadväznosti na čo nie je dôvod na zrušenie prechodného pobytu pre účel zlúčenia rodiny. S týmto skutkovým stavom viažucim sa k uvedenej výnimke sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedenú výnimku ani prečo sa táto výnimka neuplatnila vo vzťahu k žalobkyni. Aj to je dôvod nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. V tejto časti žalobkyňa poukázala na úpravu podľa § 46 správneho poriadku. · 7.Porušenie hmotnoprávnych ustanovení je dôvodom pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí prehliadol žalobkyňou namietané porušenie hmotného práva a princípov správneho konania, čo zakladá dôvod zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Súhrnne žalobkyňa tvrdí dôvody pre zrušenie rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP.
4. K žalobe sa podaním zo dňa 05.10.2021 vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že kontrolnou činnosťou zistil, že sa žalobkyňa nezdržiavala na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018 a 2019, čím porušila povinnosť ustanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Túto skutočnosť potvrdzujú priechodové pečiatky v cestovnom doklade Ruskej federácie č. 71 1707973 vydaného na meno žalobkyne. Žalobkyňa mala udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny s platnosťou od 02.10.2020 do 30.04.2021 na základe podania žiadosti o zmenu účelu prechodného pobytu zo dňa 22.07.2020. Zmene účelu prechodného pobytu predchádzal obnovený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou od 06.04.2020 do 05.04.2021. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok dňa 17.05.2020 začalo správne konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobkyne v rovnakej skutkovej veci, pričom toto konanie vyústilo do vydania rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu na účel podnikania zo dňa 19.06.2020. Žalovaný toto rozhodnutie na základe podaného odvolania žalobkyne zrušil a vrátil vec Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok na nové prejednanie a rozhodnutie. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti viažucej sa k miestu pobytu cudzinca - V. D. XXXX/ XX, G., v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov odstúpilo konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu na účel podnikania, ktoré bolo začaté z úradnej moci Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok dňa 22.09.2020 Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Žilina. Listom zo dňa 04.10.2020 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie konania o
zrušení prechodného pobytu a zároveň ho poučil o práve podľa § 32 a § 33 zákona o správnom konaní vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Prvostupňový správny orgán následne na základe zistených skutočností dospel k záveru o naplnení zákonného dôvodu pre zrušenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny, čo dňa 18.11.2020 vyústilo do vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, založeného na závere o porušení povinnosti žalobkyňou ustanovenej v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. V rámci následného odvolacieho konania na základe žalobkyňou podaného odvolania neboli zistené žalovaným také skutočnosti, ktoré by preukazovali odvolacie námietky žalobkyne v nadväznosti na čo bolo jej odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Ku konkrétnym námietkam uvádzaným žalobkyňou v predloženej správnej žalobe žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný mali pre svoje rozhodnutie zaobstaraný jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz odôvodňujúci zrušenie prechodného pobytu žalobkyne, a to cestovný pas žalobkyne. Právo na spravodlivý proces žalobkyne a na jej súdnu a inú ochranu zostalo zachované. Žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaného vyslovene zavádza správny súd, nakoľko sa snaží vytvoriť dojem o nevedomosti porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov pred samotným udelením prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny a neexistencii predchádzajúceho správneho konania v danej veci (tu sa má na mysli konanie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok - poznámka správneho súdu). Žalobkyňa si bola plne vedomá začatia správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu voči jej osobe už dňa 21.05.2020, o čom svedčí návratka doporučenej zásielky evidovaná k predmetnému oznámeniu pod číslom PPZ-HCP- BB9-1295-001/2020-PP zo dňa 17.05.2020. V čase kedy začalo konať Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina mala žalobkyňa už udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, platný od 02.10.2020 do 30.04.2021. Nakoľko neexistovali dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina vydalo rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu na základe vlastnej kontrolnej činnosti, dôkazov a skutkových zistení, ktoré boli vykonané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok a práve na základe týchto zistení bolo potrebné postupovať v zmysle zákona o pobyte cudzincov, čo aj správny orgán prvého stupňa učinil. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nenadobudla prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny dobromyseľne, ale práve naopak, o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny požiadala cielene, pretože mala vedomosť o tom, že jej prechodný pobyt, ktorý mala udelený na účel podnikania, bude v každom prípade zo zákonných dôvodov zrušený. Konala vyslovene so špekulatívnym zámerom, za každú cenu opätovne získať pobyt, ktorý jej umožňuje bezproblémový a neobmedzený pohyb v Schengenskom priestore. Splnenie podmienky ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov sa posudzuje vždy spätne za určité obdobie udeleného resp. obnoveného pobytu. Posudzované obdobie kalendárneho roka resp. označenie „v danom kalendárnom roku“ uvedené v ustanovení § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti, čiže predmetom posudzovania je obdobie kalendárneho roka 2018 a 2019 a nie kalendárny rok 2020 tak, ako to uvádza žalobkyňa, ktorá sa snaží zákon vysvetľovať vo svoj prospech bez zákonného podkladu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného bolo vydané v súlade so zásadou zákonnosti, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 46 a § 47 správneho poriadku. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného obsahovalo všetky obligatórne náležitosti jasne, zreteľne a dostatočne verbalizovanými paragrafovými ustanoveniami, ktoré v odôvodnení zhrnuli a zhodnotili všetky podstatné okolnosti a skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok týchto rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na návrhy a námietky žalobcu vyslovené v jeho vyjadrení, čiže podrobne a rozsiahlo odôvodnenie rozpracoval. Žalovaný zastáva názor, že nakoľko je povinný postupovať striktne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ktoré mu presne ukladajú povinnosť ako postupovať v preukázaných prípadoch, nemal inú možnosť ako vydať preskúmavané rozhodnutie a stotožniť sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.
5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 30.12.2021 učinila žalobkyňa po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby repliku. V jej obsahu uviedla, že nedošlo ku porušeniu ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov a výklad tohto ustanovenia, ktorý uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe považuje žalobkyňa za extenzívny. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom o kontinuálnosti pobytu bez ohľadu na jeho účel. Pojem „v danom kalendárnom roku“ sa podľa jazykového výkladu vzťahuje na rok 2020 t.j. kedy bol pobyt na účel zlúčenia rodiny žalobkyni udelený, a teda nemožno tvrdiť, že žalobkyňa sa snaží zákon vysvetľovať vo svoj prospech bez zákonného
podkladu. Úvahy žalovaného o špekulatívnosti postupu žalobkyne so zámerom opätovne získať pobyt za každú cenu sú len domnienkami žalovaného, ktoré nie sú ničím podložené a preukázané.
6. Podaním zo dňa 10.01.2022 učinil žalovaný dupliku, v obsahu ktorej zdôraznil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 22.07.2020 požiadala počas platnosti prechodného pobytu pre účel podnikania o zmenu účelu prechodného pobytu, a to na účel zlúčenia rodiny. Žalobkyňa pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny predložila nový cestovný doklad Ruskej federácie č. 76 3127786, v ktorom sa v tom čase nachádzala len jedna vstupná priechodová pečiatka. V ostatnom zotrval žalovaný na vyjadrení k žalobe.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako zákonnosť procesných postupov týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň 26.01.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP): Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o pobyte cudzincov alebo zákon č. 404/2011 Z. z.): Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je po a) rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo s trvalým pobytom. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, môže podnikať; to neplatí, ak ide o rodinného príslušníka podľa odseku 2 písm. e) alebo písm. f), ktorý nesmie podnikať.
Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1, písm. a) až i), ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a) na účel podnikania, b) na účel zamestnania, c) na účel štúdia, d) na účel osobitnej činnosti, e) na účel výskumu a vývoja, f) na účel zlúčenia rodiny, g) na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl, h) ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, i) ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte.
Podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak po c) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.
Podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak po d) štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u); to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo § 30 alebo ak v danom kalendárnom roku je medzi udelením pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní.
Podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny je povinný po u) zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte.
Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len správny poriadok: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
9. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť odstúpenia prebiehajúceho správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobkyne na účel podnikania, ktoré bolo začaté z úradnej moci Oddelením cudzineckej polície PZ Ružomberok dňa 21.05.2020 na Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina, ktoré je vecne a miestne príslušné na vybavenie žiadosti, a to oznámením zo dňa 22.09.2020, ktoré bolo žalobkyni cestou jej splnomocneného zástupcu doručené dňa 25.09.2020. Podľa úradného záznamu Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina zo dňa 04.10.2020, ktorý vychádza z fotokópie cestovného dokladu Ruskej federácie - pasu žalobkyne č. 71 1707973 platného od 20.08.2010 do 20.08.2020, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že sa žalobkyňa v kalendárnom roku 2018 na území Slovenskej republiky zdržiavala iba jeden deň a v kalendárnom roku 2019 iba tri dni. Podľa oznámenia - udelenie prechodného pobytu Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina zo dňa 02.10.2020 tento orgán žalobkyni cestou jej splnomocneného zástupcu oznámil, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline podľa § 33 ods. 9 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov dňa 02.10.2020 udelil žalobkyni prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny podľa §
27 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Prechodný pobyt je udelený do 30.04.2021. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je detail žiadosti o udelenie prechodného pobytu cudzinca K. J. na účel zlúčenie rodiny, s dátumom prijatia 10.09.2020, začiatok konania 22.07.2020, s údajom o stave konania „prebiehajúce“ a s údajom typu pobytu a účelu pobytu „prechodný pobyt, podnikanie“. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú konštatované čo do podstatného obsahu v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku a taktiež odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, podľa obsahu ktorého sa žalobkyňa odvolala proti rozhodnutiu o zrušení udeleného pobytu na účel zlúčenia rodiny v plnom rozsahu, keďže žalobkyni bol udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny dňa 02.10.2020 a následne dňa 04.10.2020 začal správny orgán konanie o zrušenie prechodného pobytu podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že neporušila uvedený paragraf, nakoľko od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny prešli len dva dni a na základe uvedeného paragrafu správny orgán po dvoch dňoch od udelenia prechodného pobytu nemôže objektívne zhodnotiť, či sa zdržiavala účastníčka konania viac ako polovicu udeleného prechodného pobytu na území SR.
10. Podstatou argumentácie žalobkyne obsiahnutej a rozvedenej v žalobných bodoch včas podanej všeobecnej správnej žaloby bolo tvrdenie, podľa ktorého správny orgán prvého stupňa a žalovaný nepristupovali k prechodnému pobytu udelenému žalobkyni na účel zlúčenia rodiny ako ku samostatnému prechodnému pobytu, nezávislému na prechodnom pobyte udelenom žalobkyni na účel podnikania a neskúmali z pohľadu žalobkyne dostatočne dôsledne a s odbornou starostlivosťou splnenie podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov osobitne vo vzťahu k tomuto prechodnému pobytu (k prechodnému pobytu na účel zlúčenia rodiny). Podľa námietok žalobkyne nemohlo dôjsť k porušeniu podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov vo vzťahu k prechodnému pobytu na účel zlúčenia rodiny z dôvodu uplynutia len dvoch dní medzi momentom udelenia tohto prechodného pobytu dňa 02.10.2020 a momentom začatia správneho konania správneho orgánu prvého stupňa o zrušení tohto prechodného pobytu dňa 04.10.2020. Pri vyhodnocovaní uvedenej argumentácie žalobkyne vychádzal správny súd z hľadiska právneho rámca z úpravy podľa § 20 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov. Z nej vyplýva, že prechodný pobyt je inštitútom, ktorý oprávňuje konkrétnu fyzickú osobu - štátneho príslušníka tretej krajiny, zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným orgánom udelený. Prechodný pobyt je vždy viazaný na jeden účel, pričom taxatívny výpočet účelov prechodného pobytu je obsiahnutý v § 21 ods. 1 písm. a) až písm. i), ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva z hľadiska skutkového stavu existujúceho k momentu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, že žalobkyni bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 27.08.2015, obnovený dňa 06.04.2020 do dňa 05.04.2021. O jeho zrušení rozhodovalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Ružomberok, ktoré rozhodnutím zo dňa 19.06.2020 prechodný pobyt žalobkyni na účel podnikania zrušilo. Na základe včas podaného odvolania žalobkyne žalovaný zrušil rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu na účel podnikania rozhodnutím zo dňa 27.08.2020 a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie, pričom Oddelenie cudzineckej polície PZ Ružomberok odstúpilo z dôvodu miestnej príslušnosti prebiehajúce správne konanie Oddeleniu cudzineckej polície PZ Žilina ako vyplýva z informácie zo dňa 22.09.2020, ktorá je súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu. Na základe žiadosti žalobcu podanej dňa 22.07.2020 (uvedená žiadosť i vyhodnotenie tejto žiadosti správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.10.2020 uvádza cestovný doklad žalobkyne č. 76 3127786 platný od 29.06.2020 do 29.06.2030), správny orgán prvého stupňa dňa 02.10.2020 žalobkyni udelil prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov od 02.10.2020 do 30.04.2021. Správny súd poukazuje na to, že z pripojeného administratívneho spisu nevyplýva existencia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu žalobkyne na účel podnikania. Na základe toho správny súd konštatuje, že v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného mala žalobkyňa udelený prechodný pobyt, ktorý jej bol pôvodne udelený na účel podnikania (do 05.04.2021), u ktorého prechodného pobytu na základe žiadosti žalobkyne podanej dňa 22.07.2020 došlo ku zmene účelu už udeleného prechodného pobytu z účelu prechodného pobytu na podnikanie na účel prechodného pobytu na zlúčenie rodiny. V danom prípade nedošlo k udeleniu nového rsp. ďalšieho prechodného pobytu žalobkyni, ale len ku zmene účelu už udeleného prechodného pobytu (pôvodne udeleného prechodného pobytu na účel podnikania od 27.08.2015 a obnoveného do 05.04.2021), nakoľko vo vzťahu k prechodnému pobytu na účel podnikania nebolo k momentu udelenia
prechodného pobytu žalobkyni na účel zlúčenia rodiny, v súlade s právnou úpravou realizovaným postupom a na základe rozhodnutia správneho orgánu rozhodnuté o jeho zrušení. Z uvedeného vyplýva základ záveru správneho súdu, podľa ktorého je nedôvodná námietka žalobcu obsiahnutá v treťom žalobnom bode, podľa ktorej je prechodný pobyt udelený žalobkyni na účel podnikania a prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny potrebné považovať za dva odlišné prechodné pobyty a nemožno ich posudzovať ako kontinuálny prechodný pobyt. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia podotýka, že podľa § 27 ods. 3 veta po bodkočiarku zákona o pobyte cudzincov, príslušník tretej krajiny, ktorý má prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, môže podnikať. Zároveň ďalej správny súd zdôrazňuje, že úprava podľa § 36 zákona o pobyte cudzincov nerozlišuje pri vymedzení dôvodov zrušenia prechodného pobytu účel na, ktorý je prechodný pobyt udelený, ale viaže zrušenie prechodného pobytu ako takého, na vymedzené podmienky uvedené v tomto ustanovení, čo pre pomery prejednávanej veci založilo opodstatnenosť zohľadnenia nesplnenia povinnosti žalobkyne podľa § 111 ods. 1, písm. u) zákona o pobyte cudzincov i v rokoch 2018 a 2019 vo vzťahu k prechodnému pobytu žalobkyne na účel zlúčenia rodiny.
11. Vychádzajúc z vyššie skonštatovaného záveru správneho súdu, podľa ktorého u prechodného pobytu žalobkyne pôvodne jej udeleného na účel podnikania odo dňa 27.08.2015 obnoveného do 05.04.2021, došlo na základe žiadosti žalobkyne podanej dňa 22.07.2020 ku zmene účelu už udeleného prechodného pobytu na účel prechodného pobytu na zlúčenie rodiny, potom správny súd vyhodnocoval i ďalšie žalobné námietky žalobkyne. Správny súd primárne pokiaľ ide o namietanie skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa mal splnenie podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov skúmať počas trvania prechodného pobytu na účel podnikania v rokoch 2018 a 2019 (námietka žalobcu obsiahnutá v prvom žalobnom bode) a založenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa na odôvodnení nesplnenia tejto podmienky za roky 2018, 2019 vo vzťahu k prechodnému pobytu na účel zlúčenia rodiny nebolo správne a tento postup je nezákonný (námietka žalobcu obsiahnutá v druhom žalobnom bode), išlo o doslova retroaktívny prostriedok donútenia a porušenie princípu istoty a predvídateľnosti postupu orgánu verejnej správy a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (námietky žalobcu obsiahnuté vo štvrtom žalobnom bode), poukazuje na úpravu podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Táto právna úprava ukladá správnemu orgánu zrušiť prechodný pobyt akonáhle zistí porušenie povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Aplikácia úpravy podľa § 36 ods. 1 písm. d) teda nie je založená na možnosti voľby postupu správneho orgánu, ale ide o uloženie povinnosti postupovať podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov v prípade zistenia porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň úprava podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov viaže právny dôsledok zisteného porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov v podobe rozhodnutia správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu, na prechodný pobyt ako taký, bez vymedzenia väzby na konkrétny účel, na ktorý je prechodný pobyt udelený k momentu zistenia porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov a k momentu rozhodovania o zrušení prechodného pobytu na základe zistenia porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. V pomeroch prejednávanej veci teda skutočnosť zmeny účelu prechodného pobytu udeleného žalobcovi na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22.07.2020 nebola právne významnou, nakoľko dôsledky zistenia porušenia povinnosti žalobkyne podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov za roky 2018 a 2019, mali dopad na udelený prechodný pobyt žalobkyne ako taký, bez väzby na konkrétny účel, na ktorý bol prechodný pobyt udelený. Z uvedených dôvodov hodnotí správny súd ako nedôvodné námietky žalobcu, podľa ktorých: -splnenie podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov bolo na mieste skúmať počas trvania prechodného pobytu žalobkyne za účelom podnikania v rokoch 2018, 2019 (tu správny súd uvádza, že táto podmienka bola skúmaná už miestne príslušným správnym orgánom prvého stupňa
- Oddelením cudzineckej polície Ružomberok, ktoré z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti listom zo dňa 22.09.2020 odstúpilo prebiehajúce správne konanie oddeleniu cudzineckej polície Žilina), -skutočnosť, že správne orgány nenáležite preskúmali skutočný stav veci nemôže byť zhojená doslova retroaktívnym prostriedkom donútenia - zrušením prechodného pobytu žalobkyni na účel zlúčenia rodiny v dôsledku skúmania dĺžky pobytu žalobkyne na území SR pred udelením prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny (tu správny súd poukazuje na svoj záver o hodnotení udelenia prechodného pobytu žalobkyni na účel zlúčenia rodiny ako zmeny účelu už udeleného prechodného pobytu žalobkyne), -k porušeniu povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov nemohlo dôjsť, pretože prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny bol udelený od 02.10.2020 do 30.04.2021 a už dňa 04.10.2020 bolo začaté konanie o zrušení prechodného pobytu, a teda z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k
nesplneniu podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov, pretože prebehli len dva dni, a teda nebolo správne posudzovanie „predošlého“ obdobia prechodného pobytu pre účel podnikania (v rokoch 2018, 2019) a malo byť posudzované aktuálne obdobie od udelenia prechodného pobytu pre účel zlúčenia rodiny teda od 02.10.2020 (tu správny sú zdôrazňuje vyššie uvedené zdôvodnenie východiska posudzovania prechodného pobytu žalobkyne ako kontinuálneho prechodného pobytu, u ktorého došlo ku zmene účelu, na ktorý bol udelený a na to sa viažuci záver o dôvodnosti zohľadnenia porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov i za roky 2018 a 2019).
12. Správny súd konštatuje, že porušenie povinnosti žalobcu podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov bolo v administratívnom konaní spoľahlivo preukázané ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, kde sa nachádza fotokópia cestovného dokladu - pasu žalobkyne č. 71 1707973 platného od 20.08.2010 do 20.08.2020, s vyznačenými priechodovými pečiatkami ako je sumarizované v úradnom zázname správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.10.2020. Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva rozsah zdržiavania sa žalobkyne na území SR tak, ako bol konštatovaný správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným v odôvodneniach ich rozhodnutí. V administratívnom konaní ani v správnom súdom konaní zo strany žalobkyne neboli označené a produkované dôkazy, ktoré by relevantne spochybnili alebo vyvrátili závery zistení správneho orgánu prvého stupňa pokiaľ ide o rozsah zdržiavania sa žalobkyne na území SR, pričom vo vzťahu k záveru o rozsahu zdržiavania sa žalobkyne na území SR v roku 2018 a 2019 nemôže nič zmeniť ani obsah cestovného dokladu žalobkyne č. 76 3127786, ktorý je uvádzaný v žiadosti žalobkyne zo dňa 22.07.2020 a je aj súčasťou pripojeného administratívneho spisu, pretože tento je platný až od 29.06.2020 do 29.06.2030. Z takto spoľahlivo zisteného skutkového stavu dostačujúceho pre riadne posúdenie veci správny orgán prvého stupňa i žalovaný vychádzali. Skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ svojich rozhodnutí je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu.
13. Správny súd podotýka, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania tak, ako je zachytený opisom sledu realizovaných úkonov správnych orgánov vo vyššie uvedenom odôvodnení. V nadväznosti na to správny súd hodnotí námietku zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu a o porušení princípu právnej istoty s odkazom na článok 1 ods. 1 Ústavy SR spočívajúceho v predvídateľnosti postupu orgánu verejnej moci a v ochrane práv nadobudnutých v dobrej viere, ako nedôvodnú. Ku zdôrazňovanému zásahu do legitímnych očakávaní žalobkyne, jej právnej istoty a ku zdôrazňovanej dobromyseľnosti pri nadobudnutí prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny správny súd považuje za dôležité uviesť, že žalobkyňa už od doručenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BB9-1295-004/2020-PP zo dňa 19.06.2020 cestou jej právneho zástupcu dňa 25.06.2020, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, mala vedomosť o procese skúmania splnenia povinnosti žalobkyne podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov v rokoch 2018 a 2019 a o tom, že konanie v uvedenej veci nie je skončené, ktoré skutočnosti v ich súhrne žalobkyňou zdôrazňovanú dobromyseľnosť zásadne spochybňujú a zároveň do roviny účelových stavajú jej námietky o zásahu do jej legitímnych očakávaní a do jej právnej istoty.
14. Správny súd uvádza svoje závery v tejto časti odôvodnenia za súčasného skonštatovania výhrady, ktorú má vo vzťahu k postupu správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na žiadosť žalobkyne zo dňa 22.07.2020, kedy ako vyplýva z administratívneho spisu oznámením zo dňa 02.10.2020 žalobkyni správny orgán prvého stupňa oznámil podľa § 33 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, že dňa 02.10.2020 jej bol udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom prechodný pobyt je udelený do 30.04.2021. Správny súd k tomuto postupu správneho orgánu prvého stupňa i v nadväznosti na argumentáciu žalobkyne v treťom žalobnom bode a na vyjadrenie sa žalovaného k správnej žalobe v tejto veci uvádza, že pri vyhodnocovaní uvedenej žiadosti žalobkyne mal správny orgán prvého stupňa z dostupných zdrojov skúmať i splnenie podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov a v nadväznosti na svoje zistenia následne postupovať. To by v pomeroch predmetnej veci znamenalo pri nespornom zistení časového rozsahu, v akom sa žalobkyňa na území SR zdržiavala v rokoch 2018 a 2019 tak, ako to vyplýva z predloženého cestovného dokladu č. 71 1707973 platného od 20.08.2010 do 20.08.2020, preverovaného v konaní pred Oddelením cudzineckej polície Ružomberok, ktoré konanie bolo správnemu orgánu prvého stupňa z dôvodu miestnej príslušnosti odstúpené v septembri 2020, že pre udelenie prechodného pobytu na zmenený účel - zlúčenie rodiny neboli splnené zákonné podmienky, konkrétne nebola splnená podmienka podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné preto súhlasiť so žalovaným pokiaľ ide o jeho tvrdenie v rámci vyjadrenia sa k predmetnej správnej žalobe, že pre
zamietnutie žiadosti žalobcu, na ktorú bolo reagované práve oznámením zo dňa 02.10.2020 neboli dôvody. V tejto časti poukazuje správny súd práve na úpravu podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Uvedená skutočnosť je však správnym súdom vyhodnotená ako skutočnosť, ktorá nie je spôsobilá založiť záver o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v nadväznosti na námietku žalobcu obsiahnutú vo všeobecnej rovine ako námietka porušenia princípov správneho konania a ich nedôsledného uplatnenia orgánom prvého stupňa v siedmom žalobnom bode. Naviac správny súd v tejto časti zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti oznámenie zo dňa 02.10.2020 nie je a pre postup podľa § 27 ods. 1 SSP absentujú podmienky v zmysle tohto ustanovenia. Postup správneho orgánu prvého stupňa v zmysle výhrady prezentovanej správnym súdom vyššie, nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by pri zohľadnení vyššie uvedených záverov správneho súdu založila nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a tým záver o naplnení dôvodu zrušenia týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Uvedený nedostatok v postupe správneho orgánu prvého stupňa predchádzajúci oznámeniu zo dňa 02.10.2020 nemá i vzhľadom na už uvedené odôvodnenie tohto rozsudku intenzitu zakladajúcu žalobkyňou tvrdené porušenie princípu právnej istoty, spočívajúceho v predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci a v ochrane nadobudnutých práv v dobrej viere.
15. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané porušenie jej práva na spravodlivý proces v rámci ktorej námietky poukazovala na úpravu podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku a zdôraznila potrebu zabezpečenia podkladu rozhodnutia správneho orgánu, ktorý zohľadňuje všetky právne a skutkovo významné okolnosti prípadu (námietka obsiahnutá v prvom žalobnom bode), nie sú tieto námietky žalobkyne hodnotené ako dôvodné. Správny súd nevzhliadol v postupe správneho orgánu skutočnosti, ktoré by predstavovali vady konania zakladajúce nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rovnaký záver dopadá i na postup a rozhodnutie žalovaného. Správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe preukázaného rozsahu zdržiavania sa žalobkyne na území SR, ako vyplýva z cestovného dokladu
- pasu žalobkyne č. 71 1707973 platného od 20.08.2010 do 20.08.2020. Správny súd i na tomto mieste opätovne podotýka, že žalobkyňa uvedené zistenie správnych orgánov svojimi tvrdeniami a k nim produkovanými dôkazmi nevyvrátila a ani relevantne nespochybnila. Skutkový stav, na základe ktorého správne orgány rozhodovali vo veci a ktorý vzali za základ ich rozhodnutí je preto potrebné hodnotiť ako presný a úplný skutočný stav v zmysle úpravy § 32 ods. 1 správneho poriadku, ktorý má zároveň oporu v podkladoch rozhodnutia v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku, ktoré podklady sú obsiahnuté v administratívnom spise. Správny súd zároveň podotýka, že námietky žalobkyne o porušení pravidiel konania, práva žalobkyne na spravodlivý proces, o porušení povinnosti postupovať podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku (námietky obsiahnuté v prvom žalobnom bode), o porušení hmotnoprávnych ustanovení (obsiahnuté v siedmom žalobnom bode), hodnotí správny súd ako všeobecné, nevymedzujúce konkrétne rozpory postupov alebo rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného so zákonom, a tým nevymedzujúce pre správny súd priestor na ich podrobnejšie vecné hodnotenie (uvedený záver dopadá predovšetkým na námietku porušenia práva žalobcu na to, aby mu bolo dané potrebné poučenie, na námietku žalobkyne o porušení hmotnoprávnych ustanovení, v ktorej absentuje vymedzenie konkrétneho hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré malo byť postupom správnych orgánov porušené). V nadväznosti na to pri vyhodnotení uvedeného súboru námietok žalobkyne ako všeobecných, nekonkrétnych, a tým primárne z tohto dôvodu nedôvodných, správny súd tieto námietky nevyhodnotil ako námietky, ktoré by zakladali nezákonnosť rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ svojho rozhodnutia správne právne posúdili v nadväznosti na úpravu podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Nesprávne právne posúdenie v zmysle všeobecných tvrdení žalobkyne podľa siedmeho žalobného bodu nie je možné vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov preto skonštatovať. Správny súd podotýka, že námietku nesprávneho právneho posúdenia viazala žalobkyňa na východisko, podľa ktorého boli žalobkyni udelené dva prechodné pobyty (prechodný pobyt na účel podnikania a prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny) a pre posúdenie splnenia podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov nemal byť zohľadnený rozsah zdržiavania sa žalobkyne na území SR v rokoch 2018 a 2019, čo je však nesprávne východisko ako vyplýva z vyššie uvedených záverov správneho súdu.
16. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne obsiahnuté v šiestom žalobnom bode, v rámci ktorých namietala s poukazom na výnimku podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov časový úsek od
udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny do konca roku 2020 (konkrétne časový úsek od 03.10.2020, teda deň po udelení prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny dňa 02.10.2020 do konca roku 2020 v rozsahu 89 dní), pričom v nadväznosti na to tvrdila, že nebol dôvod na rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny a zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný s týmto skutkovým stavom nevysporiadal a neuviedol, prečo vzťahu k žalobkyni nebola výnimka podľa úpravy § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov uplatnená, v dôsledku čoho nie je rozhodnutie žalovaného zrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, nie sú tieto námietky žalobkyne správnym súdom hodnotené ako dôvodné. Správne orgány správne a v súlade so zákonom vychádzali pri svojich rozhodnutiach z posudzovania podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov vo vzťahu k prechodnému pobytu udelenému žalobkyni, u ktorého došlo na základe jej žiadosti len ku zmene účelu udeleného prechodného pobytu, čo nezakladá dôvod pre vyhodnocovanie výnimky podľa § 36 ods. 1 písm. d) veta za bodkočiarkou zákona o pobyte cudzincov, pretože v danom prípade nešlo o situáciu udelenia nového prechodného pobytu žalobkyni ako takého. V danom prípade teda nebol prvostupňový správny orgán a ani žalovaný povinný posudzovať a v nadväznosti na to ani odôvodňovať otázky spojené s uvedenou výnimkou. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov z hľadiska zákonných požiadaviek na kvalitu a kvantitu odôvodnenia rozhodnutia tak, aby spĺňalo atribút preskúmateľnosti uvedením dostatočných dôvodov. Tento záver správny súd uvádza vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov. Osobitne správny súd konštatuje rovnaký záver vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, uvedenej v rámci piateho žalobného bodu, v zmysle ktorej žalobkyňa namietala nesprávnosť posudzovania „predošlého“ obdobia prechodného pobytu pre účel podnikania (t.j. v rokoch 2018, 2019) so zdôraznením, že sa malo posudzovať aktuálne obdobie od udelenia prechodného pobytu pre účel zlúčenia rodiny t.j. od 02.10.2020. Správny súd dodáva, že rozhodnutie žalovaného sa v súlade s úpravou podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vysporiadalo so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne. Správny súd zdôrazňuje, že námietka žalobcu viažuca sa k výnimke podľa § 36 ods. 1 písm. d) veta za bodkočiarkou zákona o pobyte cudzincov nebola ani obsahom odvolania podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako vyplýva z administratívneho spisu (odvolanie žalobkyne zo dňa 14.12.2020). Na túto skutočnosť poukazuje správny súd podporne pri primárnom vyhodnotení vecnej nedôvodnosti námietky žalobkyne viažucej sa k výnimke podľa § 36 ods. 1 písm. d) veta za bodkočiarkou zákona o pobyte cudzincov v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného je v súlade so zákonom, je vydané orgánom na to príslušným a má predpísané náležitosti, a teda nie je možné skonštatovať ich rozpor s požiadavkou podľa § 46 správneho poriadku. Vychádzajúc z vyhodnotenia všetkých žalobných námietok žalobkyne ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
17. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
18. Žaloba bola zamietnutá v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalobkyni v nadväznosti na to nebola náhrada trov konania priznaná na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a contrario. Na základe skonštatovania nesplnenia podmienky výnimočnosti situácie nebola náhrada trov konania priznaná ani žalovanému podľa § 168 SSP.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na
krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.