Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/19/2017

Identifikačné číslo spisu: 5014200781 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5014200781.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. 5, K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 08.12.2016, č.k. -83, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 08.12.2016, č.k. - 83, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 08.12.2016, č.k. -83, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 12.05.2014 a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. -25 zo dňa 09.10.2014, ktorým zrušil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 12.05.2014 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie; v odvolacom konaní najvyšší súd ako súd odvolací tento rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie uznesením sp.zn. z 28.09.2016.

Krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS") č. GR ZVJS-12345/30-99 z 12.10.1999 podľa , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „") od 01.10.1999 priznaný výsluhový príspevok, pre nárok a výšku ktorého mu bola zhodnotená doba 23 rokov (vrátane základnej vojenskej služby), zaradená I. kategórie funkcií. Výsluhový príspevok navrhovateľa sa od 01.07.2002 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a profesionálnych vojakov (ďalej len „zákon č.

") považuje za výsluhový dôchodok.

Krajský súd poukázal na to, že úmyslom poskytnúť výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Z toho dôvodu je v zmysle Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) možné krátiť starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Pochybnosti navrhovateľa o uplatniteľnosti Dohovoru č. 128 preto nepovažoval za dôvodné. Mal preukázané, že odporkyňa pri výpočte výšky starobného dôchodku postupovala v súlade s Dohovorom č. 128, jej postup nepovažoval za diskriminujúci, ani v rozpore s SR. Skonštatoval, že navrhovateľ nemôže spravodlivo žiadať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia aj za tie doby, ktoré mal hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku (považovaného za výsluhový dôchodok), ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku" neobsahuje. Rozhodnutie odporkyne preto ako súladné so zákonom potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že v zmysle rozsudkov Najvyššieho súdu SR zverejneného pod por. č. 63v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č.6/2006 a č. 40 v Zbierke č.3/2007, rozsudku sp.zn. z 23.03.2006 príspevok za službu považovaný podľa za výsluhový dôchodok nie je starobným dôchodkom ani obdobným dôchodkom v zmysle Dohovoru č. 128, zo nevyplýva priamo, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určeného veku, t.j. za tú istú sociálnu udalosť podľa Dohovoru č. 128. Štátnu dávku nemožno považovať za starobný dôchodok v zmysle Dohovoru č. 128, lebo jeho požiadavkám nezodpovedá. Podľa jeho názoru krajský súd konal len a len na politickú objednávku a nevysporiadal sa s jeho námietkou o nemožnosti krátenia starobného dôchodku. Z Dohovoru č. 128 taxatívne vyplýva, že starobný dôchodok sa môže krátiť za určených podmienok a v určitom rozsahu, teda nie je dané, že sa krátiť musí a ani odporkyňa netvrdí, že krátenie starobného dôchodku je zákonné. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Z obsahu odvolania navrhovateľa mal najvyšší súd preukázané, že navrhovateľ namieta nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia krajského súdu a najmä namieta, že výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný podľa a nasl. nemožno považovať za dávku v starobe v zmysle Dohovoru č. 128 a preto nie je možné ani krátiť jeho výšku podľa tohto Dohovoru, resp. že nemožno krátiť výšku starobného dôchodku, priznaného v roku 2010.

Podľa (ďalej len „") konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Konanie o opravnom prostriedku (návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne) sa začalo podaním opravného prostriedku dňa 11.11.2013, preto sa toto súdne konanie dokončí podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmala rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza ďalšie dôvody ( ):

Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, potvrdeného Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej správy (ďalej len „GR ZVJS") vyplýva, že navrhovateľ z celkovej doby služby 23 rokov vykonával službu v I. kategórii funkcií v rozsahu 21 skončených rokov.

V zmysle v spojení s policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa i nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

V zmysle veta prvá suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Keďže navrhovateľ vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s , a mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. Dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil dňa XX.XX.XXXX.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých Keďže navrhovateľ skončil výkon služby dňom 30.09.1999, nevznikol mu ani nárok na výsluhový dôchodok podľa a nasl. Dobu jeho služby ako príslušníka zboru nápravnej výchovy teda treba považovať za obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 2003 podľa

Navrhovateľovi bol podľa a od 01.10.1999 priznaný výsluhový príspevok za 23 skončených rokov služby.

Podľa prechodného ustanovenia výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa a odseku 2 v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

Výsluhový príspevok priznaný podľa a nie je výsluhovým dôchodkom, priznaným podľa ; je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č a za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov.

Pre posúdenie otázky, či je možné krátiť starobný dôchodok navrhovateľa podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach (č.128) , zverejneného v Zbierke bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či uvedený výsluhový príspevok má charakter dávky v starobe.

Podľa príspevok nepatrí po dosiahnutí 60 rokov veku.

Navrhovateľ dosiahol vek 60 rokov dňom XX.XX.XXXX, teda až po nadobudnutí účinnosti zákona č.

, účinného od 01.07.2002. Práve v dôsledku toho, že jeho výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa na účely jeho ďalšej výplaty aj po dosiahnutí všeobecného dôchodkového veku 60 rokov ( ), je potrebné tento príspevok považovať za dávku v starobe (starobný dôchodok) z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. dňa 29. júna 1967 bol na 51. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 11. januára 1990 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Podľa svojho článku 48 odseku 3 Dohovor nadobudol pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 11. januárom 1991.

Podľa Čl.2 ods. 1, I. časti Dohovoru č. 128 každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať

a) časť I;

b) aspoň jednu z častí II, III a IV; c) príslušné ustanovenia častí V a VI a d) časť VII.

Podľa čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 128 každý členský štát uvedie v ratifikácii, ohľadne ktorých z častí II až IV prijíma záväzky vyplývajúce z Dohovoru.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pre ČSFR a teda aj pre Slovenskú republiku ako nástupnický štát sú záväzné ustanovenia nielen časti III., ale aj časti I, V a VI Dohovoru, teda aj čl. 33 ods. 2, uvedený v VI. časti dohovoru.

Postup odporkyne, ktorá pri znížení starobného dôchodku od 16.06.2014 pri určení výšky starobného dôchodku aplikuje postup podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je preto súladný so zákonom.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 03.12.2010 bol navrhovateľovi podľa a od 01.09.2010, priznaný starobný dôchodok , pre nárok a výšku ktorého boli navrhovateľovi započítané len tzv. „civilné" obdobia dôchodkového poistenia od 01.09.1964 do 01.10.1967, od 06.10.1969 do 30.04.1974, od 02.05.1974 do 30.06.1978, od 01.10.1999 do 31.08.2003, od 04.10.2003 do 06.07.2004, od 12.05.2005 do 31.07.2005, od 01.01.2008 do 31.03.2008, od 08.04.2008 do 09.04.2008 v rozsahu 16 rokov a 357 dní. Rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 09.08.2011 bol tento starobný dôchodok od 01.05.2011 zvýšený podľa za dobu dôchodkového poistenia od 01.10.2010 do 30.04.2011 na sumu 188,80 € mesačne.

Vzhľadom na to, že zamestnanie (dôchodkové poistenie) navrhovateľa bolo prerušené od 01.09.2003 do 03.10.2003, teda netrvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok k 31.12.2003 nepretržite, navrhovateľ nespĺňa podmienky na výpočet starobného dôchodku podľa v spojení s a nasl. V zmysle mal byť jeho starobný dôchodok priznaný a vypočítaný podľa , čo odporkyňa realizovala preskúmavaným rozhodnutím z 12.05.2014;správne a v súlade s jednotlivými ustanoveniami pritom navrhovateľovi pre zistenie teoretickej sumy starobného dôchodku započítala aj doby, hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku.

Podľa dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Podľa dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Navrhovateľovi bol starobný dôchodok od 01.09.2010 vyplácaný vo vyššej sume ako je suma zistená postupom podľa Dohovoru č. 128. Odporkyňa preto v súlade s a preskúmavaným rozhodnutím z 12.05.2014, doručeným navrhovateľovi dňa 29.05.2014, znížila starobný dôchodok od splátky za jún 2014, teda od 16.06.2014 v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa v spojení s rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.