Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-7-2020.pdf
PDF · 211.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkýň 1./ MUDr. J. R., trvale bytom W., R. XXX/XX, a 2./ ENDOCARE s.r.o., so sídlom Humenné, Domašská 463/15, IČO: 44 878 389, obe právne zastúpené JUDr. Radovanom Bilým, advokátom,so sídlom Humenné, Kukorelliho 52, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 11.12.2019 Č.p.: B.-PO-B na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok na základe odvolania žalobcov preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Snine Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom o priestupku pod č.p.: G.-HE-G zo dňa 16.09.2019 (rozhodnutie ODI v Humennom) a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie zamietol a rozhodnutie ODI v Humennom potvrdil.
2. Uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát v Snine Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom (ďalej ODI v Humennom, správny orgán prvého stupňa) uznal Ing. P. vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej len „BaPCP“) podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušila ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, tým, že dňa 18.10.2018 v čase o 15.20 bod. viedla osobné motorové vozidlo po miestnej komunikácii označenej ako vedľajšia cesta a na križovatke ulíc bez zastavenia vošla do križovatky, čím nerešpektovala dopravnú značku „STOJ daj prednosť v jazde“ následkom čoho došlo k zrážke s vozidlom prichádzajúcim sprava po jednosmernej ulici označenej ako hlavná cesta, ktoré viedla žalobkyňa v 1.) rade so spolujazdcom, po zrážke vozidlo zišlo mimo cestu, kde narazilo do betónového stĺpu elektrického vedenia, vozidlo
žalobkyne v 1.) rade ostalo pootočené do vedľajšej cesty vpravo, pri dopravnej nehode utrpela vodička Ing. P. ľahké zranenie, dňa 05.11.2018 bolo poverenému príslušníkovi oznámené, že žalobkyňa v 1.) rade je od 29.10.2018 práceneschopná z dôvodu utrpenia zranení pri dopravnej nehode, ktoré trvalo do 16.12.2018, na vozidle Ing. P. vznikla škoda vo výške 7 000 EUR, na vozidle žalobkyne v 2.) rade vznikla totálna škoda, ktorú takto stanovila poisťovňa Kooperatíva, kde bolo vozidlo poistené, vodičky alkoholické nápoje požité nemali.
3. Dňa 11.12.2018 bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. R. P.. Na základe vypracovaného znaleckého posudku znalec v časti II.2 Posudková časť, od str. 4 až po str. 12 znaleckého posudku vyvrátil zranenia, na ktoré sa žalobkyňa v 1.) rade liečila a v závere znaleckého posudku jej priznal zranenie, a to pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa s adekvátnou dobou liečenia 3 až 4 dní, pričom toto zranenie si nutne nevyžadovalo práceneschopnosť.
4. Za tento priestupok bola vodičke Ing. P. uložená pokuta vo výške 150 EUR, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov, do ktorej sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel túto činnosť vykonávať, t.j. od 18.10.2018 a zároveň jej bola v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 EUR.
5. Správny orgán prvého stupňa zároveň nerozhodol o povinnosti obvinenej uhradiť škodu spôsobenú pri dopravnej nehode poškodenej spoločnosti žalobkyni v 2.) rade a žalobkyni v 1.) rade, ale v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkázal ich na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti BaPCP na súd alebo iný príslušný orgán.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobkyne odvolanie.
7. Odvolací orgán v rozhodnutí poukázal na jednotlivé odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Podrobne uviedol zo spisového materiálu základ, z ktorého pri vydávaní rozhodnutia vychádzal.
8. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán nadobudol presvedčenie, že Ing. P. spáchala daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.
9. Konštatoval skutkové zistenia a s nimi súvisiace podkladové materiály, priebeh dokazovania, priebeh správneho konania.
10. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa taktiež vyjadril k stanoveniu povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, pričom vychádzal z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého ..Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť, inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán", pričom po preštudovaní predložených podkladov na uplatnenie si nároku na náhradu škody pred správnym orgánom dospel k zisteniu, že všetky podklady, t.j. ušlá mzda, ušlý zisk, náklady na lieky a cestovné sa týkajú doby PN MUDr. R. od 28.10.2018 do 16.12.2018, ktorá jej znalcom bola vyvrátená a nepriznaná, nakoľko zo záveru znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo je preukázané, že pri dopravnej nehode poškodená MUDr. J. R. utrpela ľahké zranenia s dobou liečenia 3 - 4 dni, počas ktorých nebola PN, ale riadne vykonávala svoju pracovnú činnosť. Na základe uvedeného správny orgán nemohol o nároku poškodeného rozhodnúť, preto ho odkázal na náhradu majetkovej škody spôsobenej priestupkom proti BaPCP v občianskoprávnom konaní. Správny orgán prvého stupňa rovnako k uplatneniu si náhrady škody na motorovom vozidle BMW uviedol, že o tejto nie je možné v konaní rozhodnúť, nakoľko nemôže rozhodnúť len o časti nároku na náhradu škody a so zvyškom odkázať na súd, preto poškodeného aj v tejto časti náhrady škody odkázal na občianskoprávne konanie. K dôvodu neprerušenia konania správny orgán uviedol, že tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko nebol zákonný dôvod na prerušenie konania, pričom v prípade prerušenia konania by správny orgán porušil ustanovenie § 50 Správneho poriadku, nakoľko by išlo o jeho nečinnosť. V danom štádiu bolo pre správny orgán rozhodujúcim, že právoplatným uznesením OP v
Humennom bol spisový materiál postúpený na prejednanie priestupku. Následne konštatoval vyhlásenie prvostupňového rozhodnutia.
11. Konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu ako celku, ako aj dôkazov v ňom zhromaždených jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, s poukazom na vyššie uvedené, zastáva názor, že ku skutku došlo ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia o priestupku. Definoval dopravnú nehodu v zmysle zákona, citoval ustanovenia § 3, § 4, § 2 zákona o cestnej premávke, § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Predostrel svoje právne úvahy týkajúce sa dokázaného zavinenia vodičky zo spáchania priestupku, stotožnil sa s hodnotením konania obvinenej z priestupku prvostupňovým orgánom, s postupom prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery, s prihliadnutím k tomu, že pri vedení vozidla došlo k spôsobeniu škody inému a taktiež k ľahkému ublíženiu na zdraví u vodičky MUDr. J. R., ktorá podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. R. P. utrpela ľahké zranenia s dobou liečenia 3-4 dni, pričom charakter poranenia si nutne nevyžadoval práceneschopnosť. Na vozidle BMW vznikla podľa poisťovne Kooperativa totálna škoda. Správny orgán prihliadal aj na osobu páchateľky priestupku, ktorá žije usporiadaný život, je zamestnaná ako učiteľka na SOŠ Polytechnickej v Humennom s mesačným príjmom brutto 1.400 eur, bola si plne vedomá svojho protiprávneho konania a spôsobenia dopravnej nehody, svoje konanie oľutovala a spolupracovala s políciou. Prvostupňový správny orgán správne prihliadal aj na evidenčnú kartu vodičky. 12. Argumentoval, že určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na úvahe a posúdení správneho orgánu prvého stupňa, za podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie za konkrétny priestupok. Dodal, že prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmere zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 121 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje. Odvolací správny orgán tak nemá dôvod uloženú sankciu meniť, nakoľko táto bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako to správny orgán prvého stupňa dostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Tiež sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že uložená sankcia bude pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne na páchateľku priestupku, aby sa v budúcnosti obdobných skutkov nedopúšťala, resp. aby ju v budúcnosti odvrátila od protiprávneho konania.
13. Odvolací orgán k nároku poškodených na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej predmetným priestupkom proti BaPCP poukázal v prvom rade na § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch v zmysle, ktorého ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len ..poškodený "), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená; podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán.
14. Následne citoval ustanovenia § 72, § 77 a § 51 zákona o priestupkoch, § 3 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že podľa § 70 a § 72 písm. b) zákona o priestupkoch v priestupkovom konaní sa možno domáhať len majetkovej škody. t.j. škody, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, ktorou môže byť aj iná materiálna ujma. t.j. okrem iných, aj ako v tomto konkrétnom prípade uplatňované poškodenou stranou náklady liečenia, ujma vzniknutá poškodením veci a pod. Ide teda o takú materiálnu ujmu, ktorú možno buď napraviť alebo zmierniť uvedením do pôvodného stavu alebo peňažnou náhradou. Konštatoval, že zákon o priestupkoch priznáva tomu, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, postavenie „poškodeného", avšak len za predpokladu, že si uplatnil nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 zákona o priestukoch. 15. Poukázal, že z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku vzťahujúceho sa aj na priestupkové konanie v zmysle ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, zakotvujúceho zásadu aktívnej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi správneho konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, vyplýva pre správne orgány okrem iného aj povinnosť poučiť osobu, ktorej bola priestupkom spôsobená majetková škoda o jeho procesnom práve uplatniť, resp. neuplatniť si nárok na jej náhradu v priestupkovom konaní. Iba za podmienky splnenia tejto zákonnej povinnosti správneho orgánu možno vyvodiť následne záver, či osoba, ktorej bola priestupkom spôsobená majetková škoda, je účastníkom priestupkového konania, alebo ňou nie je. V danom prípade správnym orgánom prvého stupňa uvedená požiadavka opomenutou nebola. Prvostupňový správny orgán následne konal s poškodenými, pričom tieto okrem iného vyzval
k uplatneniu si nároku na náhradu škody, čím správny orgán v danom prípade rešpektujúc zásady správneho konania konal s poškodenými, pričom poškodené, ktoré si uplatnili v tomto konaní nárok na náhradu škody, mali možnosť navrhovať dôkazy, ktoré sa týkali zistenia škody a jej výšky, mali právo podať odvolanie voči časti rozhodnutia, ktorá sa týkala náhrady škody. resp. voči rozhodnutiu, ktorým sa o náhrade škody nerozhodlo, a boli správnym orgánom odkázané na uplatnenie si náhrady škody v súvislosti s priestupkom proti BaPCP na občianskoprávne konanie, na súd alebo iný príslušný orgán. Účastníci dopravnej nehody boli upovedomení o svojom oprávnení uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní priamo proti poisťovni. Taktiež zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného. MUDr. J. R. zo dňa 04.01.2019 vyplýva skutočnosť, že bola poučená v zmysle § 46 Trestného poriadku o práve na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorej sa nevzdávam. ... ”, z čoho je zrejmé, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatňovala už v trestnom konaní. 16. Odvolací orgán posúdil znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný MUDr. R. P., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, z ktorého záverov je zrejme, že poškodená MUDr. J. R. utrpela pri dopravnej nehode pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa, kde sa jednalo o pohmoždenie tváre nad telom sánky ľahkého stupňa s hematómom v mieste pohmoždenia veľkosti cca 3x4 cm. K mechanizmu vzniku jednotlivých poranení bolo znalcom poukázané na to, že počas dopravnej nehody došlo k nárazu do ľavej prednej časti motorového vozidla BMW, v ktorom poškodená sedela, po primárnom náraze došlo k rotácii vozidla BMW' v smere hodinových ručičiek, pričom počas dopravnej nehody došlo k ..nahodeniu” tela poškodenej smerom dopredu a vľavo, pričom došlo k aktivácii predného airbagu vodiča a ľavého strešného airbagu vodiča, kde pritom mohlo dôjsť k nárazu airbagu do oblasti ľavej strany tváre poškodenej, kde na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia - pohmoždenia tváre vľavo ľahkého stupňa. Na základe posúdenia charakteru poranenia poškodenej, ako aj s prihliadnutím na priebeh jej liečenia znalec zo súdnoznaleckého hľadiska konštatoval, že s poukázaním na priznané poranenia vo svojom znaleckom posudku mohla byť adekvátna doba liečenia cca 3 - 4 dni, pričom charakter poranenia si nutne PN nevyžadoval. Znalec taktiež konštatoval, že poranenia poškodenej zo dňa 18.10.2018 nevytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov, počas priznanej nutnej doby liečenia mohla byť obmedzená v obvyklom spôsobe života, pričom z hľadiska posúdenia jednotlivých obmedzení znalec konštatoval, že poškodená mohla mať bolesti v miestach poranenia, ktorých intenzita mohla byť slabá počas doby cca 2 - 3 dni na mieste pohmoždenia tváre. Poškodená taktiež nebola obmedzená v bežných denných činnostiach a taktiež nebola odkázaná na pomoc inej osoby. Znalec vo svojom posudku taktiež vykonal bodové hodnotenie bolesti pre poškodenú na úraz zo dňa 18.10.2018, kde za úraz pohmoždenie tváre vľavo určil poškodenej 5 bodov, pričom záverom posudku poukázal na finančné hodnotenie bolesti pre poškodenú a uviedol, že finančné hodnotenie bolesti predstavuje 19,08 eur, čo po prenásobení ním určenými 5 bodmi bodového hodnotenia bolesti poškodenej predstavuje celkom zaokrúhlene 96 eur.
17. Zo spisu odvolací orgán zistil, že znalec prerušil vykonávanie znaleckej činnosti z dôvodu, že proti uzneseniu o jeho pribratí do konania podala žalobkyňa v 1.) rade sťažnosť, ktorú však prokurátor zamietol, preto pokračoval v znalec v činnosti, boli mu doručené lekárske správy cestou advokátky žalobkyne, a to vrátane ukončenia PN. K osobe znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia. odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. R. P. odvolací správny orgán uviedol, že nemá dôvod spochybňovať závery jeho znaleckého posudku, nakoľko považuje osobu znalca za štátom aprobovanú osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho priestupkového, resp. trestného konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu. Pokiaľ poškodená chcela spochybniť závery znalca, s ktorými sa nestotožňuje, mala možnosť predložiť k svojim tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili, resp. mala možnosť predloženia znaleckého posudku vypracovaného iným znalcom z odboru zdravotníctvo v požadovanom odvetví. Poškodená však do dňa rozhodnutia o odvolaní takýto dôkazný prostriedok nepredložila, a ani neavizovala jeho vyhotovenie. 18. Ďalej odvolací správny orgán posúdil kópie znaleckých posudkov doložených právnou zástupkyňou poškodených JUDr. G. F.. t.j. znalecké posudky vypracované znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, financie Ing. T. K., kde z kópie znaleckého posudku č. 1/ XXXX vo veci určenia škody a ušlého zisku ENDOCARE s.r.o. z dôvodu PN MUDr. J. R. je zrejmé, že na základe predložených podkladov so zohľadnením všetkých známych skutočnosti a vplyvov na konečný výsledok znaleckého posudku určil znalec priamu škodu ENDOCARE s.r.o. spôsobenú PN MUDr. J. R. na sumu 730,79 eur a ušlý zisk ENDOCARE s.r.o. spôsobený PN L.. J. R. na sumu 8 959,76 eur. Z kópie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci určenia ušlej mzdy MUDr. J. R. z dôvodu PN je zrejmý záver, že na základe predložených podkladov so zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov na konečný výsledok
znaleckého posudku určil znalec ušlú mzdu MUDr. J. R. z dôvodu PN od zamestnávateľa ENDOCARE s.r.o. na sumu 498,60 eur a ušlú mzdu MUDr. J. R. z dôvodu PN od zamestnávateľa Nemocnica A. Leňa Humenné na sumu 234,88 eur. Z kópie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci určenia škody spoločnosti ENDOCARE s.r.o. z dôvodu poistnej udalosti motorového vozidla BMW X4 xDrive 20d model M Šport. ev. č.: W je zrejmé, že na základe predložených podkladov so zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov na konečný výsledok znaleckého posudku určil znalec priamu škodu spoločnosti ENDOCARE s.r.o z dôvodu poistnej udalosti predmetného vozidla ev. č.: W na sumu 7 903,70 eur. 19. K vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací správny orgán argumentoval, že predmetné znalecké posudky vyhotovené znalcom Ing. T. K. boli právnou zástupkyňou poškodenej ODI v Humennom predložené iba vo forme fotokópii, bez akéhokoľvek overenia úradnou pečiatkou, nezožurnalizované a v niektorých častiach listov nečitateľné, resp. nečitateľné z dôvodu chýbajúcich koncov riadkov, k čomu došlo pravdepodobne nesprávnym kopírovaním. Obidva správne orgány aj napriek kópiám znaleckých posudkov tieto vzali na vedomie a zaoberali sa nimi, napriek tomu, že neboli predložené originály uvedených znaleckých posudkov. Odvolaciemu správnemu orgánu, okrem vyššie uvedených skutočností utkveli v pozornosti znalecké posudky znalca Ing. T. K. č. X/XXXX vo veci určenia ušlej mzdy MUDr. J. R. z dôvodu PN a č. X/XXXX vo veci určenia škody spoločnosti ENDOCARE s.r.o. z dôvodu poistnej udalosti motorového vozidla BMW X4 xDrive 20d model M Šport. ev. č.: W nakoľko obidva znalecké posudky toho istého znalca, aj keď vypracované v inej veci figurujú pod tým istým číslom, t.j. č. X/XXXX, z čoho nie je zrejmé, či k uvedeniu toho istého poradového čísla znaleckého posudku znalcom Ing. T. K. došlo len v dôsledku jeho nedôslednosti a administratívnej chyby. t.j. chyby v písaní, alebo z iného dôvodu. 20. Odvolací správny orgán vo vzťahu k uzneseniu o pribratí znalca MUDr. R. P. povereným príslušníkom PZ OD1 v Poprade zo dňa 11.12.2018 poukázal, že právnou zástupkyňou poškodenej MUDr. J. R. JUDr. G. F. proti tomuto uzneseniu podaná sťažnosť, v ktorej napádali najmä skutočnosť, že v danej veci pribratie znalca z tohto odvetvia nekorešponduje so zdravotným stavom poškodenej a jeho pribratie je irelevantné, t.j. požadovali pribratie znalca z odvetvia psychiatria, a nie znalca z odvetvia chirurgia, úrazová chirurgia. Poverený príslušník PZ ODI v Humennom však predmetnej sťažnosti v rámci autoremedúry nevyhovel, nakoľko následky po dopravnej nehode rieši znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, a nie psychiater, pričom predložil sťažnosť na rozhodnutie OP \ Humennom. OP v Humennom sťažnosť podanú právnou zástupkyňou poškodenej zamietol ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že v danom prípade procesný postup povereného príslušníka o pribratí znalca z odboru zdravotníctva je zákonný, pretože sú potrebné odborné vedomosti na posúdenie zranení, ktoré poškodená MUDr. J. R. utrpela pri dopravnej nehode, stanoviť dĺžku práceneschopnosti poškodenej, ohodnotiť zranenia, určiť mechanizmus vzniku zranení, ako aj zodpovedať na ďalšie skutočnosti, majúce význam pre náležité zistenie skutočného stavu veci. 21. K veci ďalej odvolací orgán uviedol, že následne potom, čo poverený príslušník PZ ODI v Humennom vydal uznesenie dňa 26.03.2019. ktorým postúpil predmetnú trestnú vec na priestupok, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale o priestupok proti BaPCP podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch (dôvodom bola znalcom v znaleckom posudku priznaná doba PN MUDr. J. R. v trvaní 3-4 dni), právna zástupkyňa poškodenej proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorej poverený príslušník nevyhovel a predmetnú vec postúpil OP v Humennom. OP v Humennom predmetnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú, pritom poukázal, že zhromaždené dôkazy vo vyšetrovacom spise skutkovo a právne náležite vyhodnotil poverený príslušník PZ, pričom s odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotožnil v plnom rozsahu, a rozhodnutie povereného príslušníka PZ o postúpení veci ODI v Humennom na prejednanie priestupku o BaPCP podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch považoval za zákonné. Taktiež uviedol, že je nepochybné, že vodička Ing. J. P. porušila jednotlivé ustanovenia zákona o cestnej premávke tak, ako sú uvedené v odôvodnení uznesenia o postúpení veci na prejednanie priestupku. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací správny orgán konštatoval, že dňa 19.06.2019 došlo ODI v Humennom oznámenie cestou právnej zástupkyne žalobkyne v 1.) rade, v ktorom oznámila, že podala žiadosť o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, vrátane postupu policajta a prokurátora, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora v priebehu trestného konania na Generálnu prokuratúru SR, čo aj právna zástupkyňa dokladovala podacím lístkom zo dňa 18.06.2019 preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti Generálnej prokuratúre SR. Cestou Krajskej prokuratúry Prešov pod číslom 3 B jej bola zaslaná odpoveď, že o sťažnosti bolo rozhodnuté prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné uznesením zo dňa 11.6.2019 č. 1Pv XXX/XX/XXXX-XX, ktorým bola zamietnutá.
Ďalej uviedol argumenty v súvislosti s podaním ústavnej sťažnosti žalobkyňou v 1.) rade, pričom nenašiel zákonné dôvody na prerušenie konania z tohto dôvodu. 23. K námietkam právnej zástupkyne poškodených JUDr. G. F. odvolací orgán v prvom rade argumentoval, že voči jej námietkam, resp. sťažnosti o pribratí znalca rozhodol uznesením prokurátor OP v Humennom a to tak, že ju zamietol, pretože sťažnosť nie je dôvodná. Poukázal, že hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania v priebehu skráteného vyšetrovania, dospel k záveru, že postup povereného príslušníka ODI v Humennom vo vzťahu k pribratiu konkrétneho znalca MUDr. R. P. je zákonný, pretože sú potrebné odborné vedomosti na posúdenie zranení, ktoré poškodená MUDr. J. R. utrpela pri dopravnej nehode, stanoviť dĺžku práceneschopnosti, ohodnotiť zranenia, určiť mechanizmus vzniku zranení, ako aj zodpovedať na ďalšie skutočnosti, majúce význam pre náležité zistenie skutočného stavu veci. 24. K námietke týkajúcej sa preštudovania, resp. nepreštudovania zdravotnej dokumentácie poškodenej MUDr. J. R. znalcom MUDr. R. P.. ako aj na jeho konzultácie zdravotného stavu s obvodnou lekárkou poškodenej MUDr. F. T., odvolací správny orgán uviedol, že znalec MUDr. R. P. sa dostavil dňa 17.07.2019 na ODI v Humennom, kde okrem iného vo svojej výpovedi ozrejmil vyššie uvedenú nezrovnalosť a uviedol, že potom čo začal pracovať na koncepte znaleckého posudku, vyznačil si v ňom aj to, že musí konzultovať dĺžky práceneschopnosti s obvodnou lekárkou poškodenej, pretože v tom čase bola stále práceneschopná. Poukázal, že nakoľko došlo k prerušeniu v vypracovávania znaleckého posudku z dôvodu rozhodovania prokurátora o sťažnosti proti uzneseniu o jeho pribratí ako znalca, prerušil vypracovávanie znaleckého posudku a začal v ňom pokračovať až po zamietnutí sťažnosti poškodenej prokurátorom, pričom v tom čase mu boli doložené od povereného príslušníka lekárske správy MUDr. J. R.. medzi ktorými bola aj kópia ukončenia jej PN, a preto už nemal dôvod na konzultáciu PN s jej obvodnou lekárkou, čo však do záznamu o podaní vysvetlenia opomenul v pôvodnom koncepte vymazať a skutočnosť, že konzultoval dĺžku PN s obvodnou lekárkou poškodenej zostala aj naďalej zapracovaná v znaleckom posudku. Znalec v závere svojej výpovede zdôraznil, že z jeho strany nešlo o žiaden zámer, ale iba o pisársku chybu. 25. K ďalšej z námietok, kde poukazujú na nesprávne uvedenú skutočnosť prvostupňovým správnym orgánom vo vzťahu k listu doručenému právnej zástupkyni poškodených od Krajskej prokuratúry Prešov, k čomu mal správny orgán uviesť, že sťažnosť bola oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.07.2019 zamietnutá, odvolací správny orgán uviedol, že po dôslednom preštudovaní preskúmavaného rozhodnutia o priestupku, takéto prvostupňovým správny orgánom uvádzané tvrdenie nezistil. Z upovedomenia doručeného právnej zástupkyni poškodených JUDr. G. F. cestou Krajskej prokuratúry Prešov číslo 3 B. XXX/XX/XXXX - 6 zo dňa 04.07.2019 je zrejmé, že týmto listom bolo potvrdené prijatie jej podania zo dňa 17. júna 2019 a zároveň bola prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove upovedomená... „ že na základe preskúmania jeho obsahu som zistil, že s poukazom na ust. § 33 ods. I písm. b) zákona č. 153/2001 Z z. o prokuratúre nie je podnetom na postup podľa tohto zákona. ... “. Menovaná bola predmetnou písomnosťou zároveň vyrozumená, že v zmysle § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet na podanie odvolania podľa Trestného poriadku.
26. K námietke o nesprávnom závere správneho orgánu prvého stupňa o tom, že poškodená si uplatnila aj náhradu škody poškodením motorového vozidla BMW, odvolací orgán uviedol, že z kópie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci určenia škody spoločnosti ENDOCARE s.r.o. z dôvodu poistnej udalosti motorového vozidla vyplýva skutočnosť, že znalec určil v posudku škodu spoločnosti ENDOCARE s.r.o. na sumu 7 903,70 eur, pričom celkové náklady firmy boli - splátky leasingu 23 933,12 eur, vysporiadanie leasingu 1 710,08 eur, poplatok za ukončenie leasingu 204 eur, úhrada faktúr za použiteľné zvyšky 39,83 eur, čiže celkovo za motorové vozidlo BMW uhradila sumu 25 887,03 eur. Je potrebné uviesť, že po odkúpení použiteľných zvyškov vozidla firmy, tieto zvyšky predali za sumu 18 000 eur. Znalec do prevádzkových nákladov zahrnul taktiež pomernú časť ceny zakúpenej diaľničnej známky 16,67 eur. Znalec aj na základe uvedeného určil celkové náklady firmy ENDOCARE s.r.o. na sumu 25 903 eur, pričom nakoľko príjmy firmy ENDOCARE s.r.o. boli z predaja použiteľných zvyškov vozidla v hodnote 18 000 eur, bola po odpočítaní tejto sumy stanovená škoda z dôvodu poistnej udalosti motorového vozidla BMW na vyššie uvedenú sumu 7 903 eur. 27. Odvolací správny organ opätovne k námietkam vo vzťahu k prerušeniu predmetného konania zopakoval, že v danom prípade právoplatným uznesením prokurátora OP v Humennom číslo 1 Pv XXX XX/XXXX - XX zo dňa 11.06.2019 bol spisový materiál postúpený na prejednanie priestupku v správnom
konaní ODI v Humennom, z čoho je zrejmé, že sa nejednalo o takú prekážku v konaní, v dôsledku ktorej by správny orgán prvého stupňa nemohol rozhodnúť vo veci a mal prerušiť konanie o priestupku. Listom, t.j. upovedomením Krajskej prokuratúry Prešov číslo 3 B. XXX/XX/XXXX - X zo dňa 04.07.2019 bola právna zástupkyňa poškodenej prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove upovedomená, že na základe preskúmania jej podania prokurátor zistil, že toto nie je podnetom na postup podľa zákona o prokuratúre a v danej veci bolo rozhodnuté uznesením prokurátora okresnej prokuratúry. 28. K podaniu ústavnej sťažnosti poškodenými odvolací orgán poukázal, že toto nebolo podnetom na to, aby správny orgán prvého stupňa uplatnil postup v zmysle § 29 Správneho poriadku, nakoľko nebol daný žiaden obligatórny, ani fakultatívny zákonný dôvod, pre ktorý by nemohol pokračovať v konaní. Rozhodujúcim hľadiskom bolo, že v danom štádiu konania nadobudlo právoplatnosť uznesenie o postúpení veci na prejednanie priestupku proti BaPCP, proti ktorému podala poškodená prostredníctvom právnej zástupkyne sťažnosť, ktorú následne prokurátor OP v Humennom zamietol ako nedôvodnú. Odvolací správny orgán aj na základe vyššie uvedeného má za to, že správny orgán prvého stupňa svojim postupom, a to nevyhovením námietkam právnej zástupkyne poškodených na prerušenie konania postupoval v súlade so Správnym poriadkom, pričom v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkázal poškodené s ich nárokom na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou na súd alebo iný príslušný orgán v rámci občianskoprávneho konania. 29. Odvolací správny orgán sa stotožnil s hodnotením daného stavu správny orgánom prvého stupňa, vrátane jeho hodnotenia podkladov na uplatnenie náhrady škody pred správnym orgánom predložených prostredníctvom právnej zástupkyne poškodenej JUDr. G. F., kde práve v týchto priznávajú dobu práceneschopnosti poškodenej MUDr. J. R. od 29.10.2018 do 16.12.2018, aj napriek tomu, že z vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. R. P. je jednoznačne zrejmé, že poškodená MUDr. J. R. utrpela pri dopravnej nehode ľahké zranenia s dobou liečenia 3-4 dni, pričom charakter zranení si nutne nevyžadoval jej práceneschopnosť, z čoho je potrebné vyvodzovať, že táto nimi uvádzaná doba práceneschopnosti poškodenej MUDr. J. R. im znalcom priznaná nebola. Odvolací správny orgán sa taktiež stotožnil s odkázaním poškodených na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti BaPCP na občianskoprávne konanie na súd alebo iný príslušný orgán, nakoľko tento uplatnený postup v konečnom dôsledku vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
30. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 26.02.2020 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. B.-PO- B zo dňa 11.12.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania a žiadali vo veci nariadiť pojednávanie.
31. Žalobkyne považujú rozhodnutie žalovaného za nezákonné, a to z dôvodu zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci /§ 191ods. 1, písm. e/, §195 písm. a / SSP/, b/, z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej / § 191ods. 1, písm. g/ SSP/, z dôvodu nerešpektovania základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie /§ 195, písm. c/ SSP/.
32. K skutkovým dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedli, že nezákonným rozhodnutím žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo boli porušené práva žalobkýň ako poškodených v správnom konaní účinne si uplatniť náhradu spôsobenej škody /ujmy/, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so spáchaním priestupku bližšie špecifikovanom vo výrokovej časti rozhodnutia OR PZ v Humennom, Okresný dopravný inšpektorát, zo dňa 16.09.2019, Č.p. G.-HE-G (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) vrátane znemožnenia práva žalobkýň uplatňovať si spôsobenú škodu /ujmu/ v súdnom konaní. 33. Zdôraznili, že v dôsledku protiprávneho konania obv. Ing. J. P., ktoré je bližšie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu, žalobkyňa v 1./ rade ako poškodená utrpela ujmu na zdraví, ktorá bola charakteru neurologického, psychiatrického a psychologického, v dôsledku čoho bola PN v období od 29.10.2018 do 16.12.2018. Na posúdenie vzniknutej ujmy na zdraví vrátane
odôvodnenosti PN, žalobkyňa v 1./ rade doložila do správneho spisu 10 príloh, ktoré dokumentujú je zdravotný stav a odôvodnenosť PN za vyššie uvádzané obdobie /t.j. správa neurologickej ambulancie zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 09.11.2018, čestné prehlásenie o vyšetrení v psychologickej ambulancii dňa 07.11.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.11.2018, lekárske potvrdenie zo dňa 03.12.2018, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 19.11.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.11.2018, správa neurologickej ambulancie zo dňa 23.11.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 07.12.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 14.01.2019/. Žalobkyňa v 1./ rade zároveň niekoľkokrát počas predchádzajúceho konania /či už správneho alebo trestného/ navrhovala, aby v uvedenej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo 480000, odvetvie 481700-Psychiatria.
34. Poukázali, že aj keď povinnosťou správneho orgánu je skúmať materiálnu pravdu, t.j. zistiť skutočný stav veci pre konečné rozhodnutie /§ 32 ods.1 Správneho poriadku/, odvolací správny orgán, tak i prvostupňový správny orgán sa skutočným zdravotným stavom žalobkyne v 1./ rade ako poškodenej vôbec nezaoberali. Tento nezákonný postup správnych orgánov je o to závažnejší, že samotná dĺžka pracovnej neschopnosti u žalobkyne v 1./ rade ako poškodenej má priamy súvis s právnou kvalifikáciou skutku z pohľadu priestupku, či trestného činu.
35. Namietali, že odvolací orgán rozhodnutím, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, vo veci dôvodnosti PN žalobkyne v 1./ rade za obdobie od 29.10.2018 do 16.12.2018 len odkázal na znalecký posudok pribratého znalca MUDr. R. P.. Podľa tohto znaleckého posudku, menovaný znalec mal údajne vyvrátiť zranenia, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa v 1./ rade a v závere posudku jej priznal zranenie, a to pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa, s adekvátnou dobou liečenia 3 až 4 dní s tým, že toto liečenie si nutne nevyžadovalo práceneschopnosť. Odvolací orgán sa teda oprel o spomínaný znalecký posudok a to aj napriek tomu, že počas celého predchádzajúceho konania, žalobkyňa niekoľkokrát namietala jeho nezákonnosť /aj v samotnom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu/, pričom v doterajšom konaní sa žiadny orgán jej námietkami vôbec nezaoberal, a to i napriek tomu, že im boli známe zo samotného administratívneho spisu /bližšia špecifikácia námietok k znaleckému posudku je napr. uvedená v sťažnosti proti uzneseniu o postúpení veci zo dňa 02.04.2019/.
36. Najpodstatnejšou námietkou v súvislosti so znaleckým dokazovaním v tejto správnej veci je, že obidva správne orgány založili svoje rozhodnutie o priestupku na základe znaleckého posudku, ktorý je ako dôkazný prostriedok nepochybne nezákonný. Žalobkyne v tejto súvislosti zdôraznili, že znalec ktorý má oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti z odvetvia 480600 - Chirurgia, 480601 - Úrazová chirurgia, nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie ujmy, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a ktorá je charakteru neurologického, psychiatrického a psychologického.
37. Žalobkyňa v 1./ rade počas administratívneho konania preukazovala, že zdravotné následky, pre ktoré bola PN v čase od 29.10.2018 do 16.12.2018, nie sú charakteru chirurgického ani traumatologického. Pokiaľ sa teda znalec MUDr. R. P. vyjadroval k ujme na zdraví vyššie uvádzaného charakteru, je nepochybné, že na takúto znaleckú činnosť nemá odbornú spôsobilosť. Znalec L.. R. P. tak teda nemal odbornú spôsobilosť znalecky sa vyjadrovať k uvádzanej ujme na zdraví žalobkyne v 1./ rade ako poškodenej. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že tento znalec sa v samotnom znaleckom posudku k niektorým vyššie uvádzaným lekárskym správam - nálezom vyjadroval /aj keď na to nemal oprávnenie/, a niektoré zase ako keby zámerne opomínal, čo celkovo svedčí o neobjektívnosti podaného znaleckého dokazovania /bližšia špecifikácia námietok k znaleckému posudku je napr. uvedená v sťažnosti proti uzneseniu o postúpení veci zo dňa 02.04.2019/.
38. Žalobkyňa v 1./ rade má podozrenie zo zámerného vyhotovenia neobjektívneho znaleckého posudku s ohľadom na fakt, že znalec MUDr. R. P. bol primárom na chirurgickom oddelení v Humennom, kde pôsobil manžel žalobkyne v 1./ rade ako lekár - chirurg. Z dôvodu výpovede všetkých lekárov tohto oddelenia, t.j. aj manžela žalobkyne v 1./ rade, MUDr. R. P. bol z pozície primára odvolaný a neskôr sa stal primátorom na tomto oddelení manžel žalobkyne v 1./ rade.
39. Žalobkyňa v 1./ rade má zároveň podozrenie zo zámerného neobjektívneho vedenia predchádzajúceho administratívneho konania, keďže aj napriek znalosti správneho orgánu o nezákonnom znaleckom posudku v tejto veci, žiaden zo správnych orgánov nemal záujem sa touto skutočnosťou zaoberať a má podozrenie, že zámerne bola prehliadaná.
40. Žalobkyne zastávajú názor, že s poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací orgán tak nepochybne rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý bol nedostatočný pre riadne posúdenie veci a zároveň samotné predchádzajúce konanie trpí vážnou vadou, keďže skutočný stav veci mal žalovaný správny orgán ustáliť na základe nezákonného dôkazného prostriedku.
41. Z doterajšieho postupu oboch správnych orgánov je zrejmé, že boli nepochybne porušené i základné zásady trestného konania, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Odvolací orgán ako i prvostupňový správny orgán porušili zásadu oficiality v zmysle ust. § 2 ods. 6 Tr. poriadku, zásadu zákonného procesu v zmysle ust. § 2 ods. 7 Tr. poriadku, zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ktorá priamo súvisí so zásadou materiálnej pravdy v zmysle ust. § 3 ods. 4, §32 ods. 1 Správneho poriadku, zásadu voľného hodnotenia dôkazov získaných zákonným spôsobom v zmysle ust. § 2 ods. 11 Tr. poriadku.
42. Správne orgány aj napriek tomu, že žalobkyňa v 1./ rade ako poškodená preukázala vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, tj. lekárskymi správami- nálezmi, ktoré potvrdzujú dôvodnosť jej PN v období od 29.10.2018 do 16.12.2018, v uvedenej veci vôbec nekonali, nezisťovali skutočný stav veci, nezabezpečili ďalšie zákonné dôkazy, ktoré by potvrdzovali skutočný stav v tejto veci /najmä ustanovenie znalca z odboru psychiatrie/, a to či už v prospech alebo neprospech poškodených ako účastníkov konania, skutočný stav veci hodnotili na základe znaleckého posudku, ktorý ako dôkazný prostriedok na potvrdenie spôsobenej ujmy na zdraví u žalobkyne v 1./ rade je nezákonný.
43. Žalobkyni v 1./ rade ako poškodenej vznikla v príčinnej súvislosti s jej pracovnou neschopnosťou v období od 29.10.2018 do 16.12.2018 celková škoda vo výške 2 968,82 eur. Žalobkyni v 2./ rade ako poškodenej taktiež vznikla škoda vo výške 9 950,55 eur, ktorá priamo súvisí s vyššie uvádzanou pracovnou neschopnosťou žalobkyne v 1./ rade, keďže táto ako odborne spôsobilá osoba je jej zamestnancom a vykonáva v jej prospech odborné činnosti pri prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia: - všeobecnej ambulancie v odbore: pediatria - špecializovanej ambulancie v odbore: pediatrická endokrinológia. Bližšia špecifikácia uplatnenej škody je uvedená v podaní zo dňa 09.08.2019 označené ako „Výzva- uplatnenie nároku na náhradu škody - oznámenie“, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Správne orgány však odkázali žalobkyňu v 1./ a 2./ rade vo veci uplatnenej náhrady škody na konanie v civilných veciach, resp. pred iným orgánom.
44. V tejto súvislosti však žalobkyne považujú za potrebné poznamenať, že ak by si žalobkyne uplatnili svoj nárok v civilnom konaní, súd je v súlade s ust. § 193 CSP viazaný rozhodnutím správneho orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok, a kto ho spáchal. Viazanosť súdu rozhodnutím správneho orgánu vo vzťahu k priestupku prestavuje viazanosť nielen z hľadiska právnej kvalifikácie, ale celej skutkovej vety, tj. konkrétneho protiprávneho konania páchateľa vrátane následkov tohto konania, ktoré odôvodňuje spáchanie priestupku. Pokiaľ teda zo skutkovej vety potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že žalobkyňa v 1./ rade ako poškodená utrpela pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa s adekvátnou dobou liečenia 3 až 4 dni, pričom toto zranenie si nutne nevyžadovalo práceneschopnosť s tým, že ďalšie ňou tvrdené ujmy pre ktoré bola pracovne neschopná v období od 29.10.2018 do 16.12.2018 mali byť znaleckým posudkom MUDr. R. P. „vyvrátené“, je zrejmé, že si nebude môcť úspešne uplatniť svoj nárok z uvádzanej ujmy na zdraví v civilnom konaní, a to vrátane žalobkyne v 2./ rade ako poškodenej.
45. Vzhľadom na to, že civilný súd je v zmysle ust. § 193 CSP viazaný aj skutkovou vetou priestupku, civilný súd by nemohol opätovne viesť dokazovanie vo veci ohľadne pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1./ rade za obdobie od 29.10.2018 do 16.12.2018, keďže tieto skutočnosti už mali byť podľa rozhodnutia predmetom dokazovania v správnom konaní /aj keď nezákonným postupom/. Z vyššie uvedeného teda vyplýva že predchádzajúcim nezákonným postupom odvolacieho orgánu, ako i prvostupňového správneho orgánu a následne aj nezákonným rozhodnutím, je tak zmarené právo poškodených, tj. žalobkyne v 1./ rade a v spojitosti s tým i žalobkyne v 2./ rade domáhať sa v civilnom konaní i náhrady vzniknutej škody /ujmy/, ktorá priamo súvisí s pracovnou neschopnosťou žalobkyne v 1.rade za obdobie od 29.10.2018 do 16.12.2018.
46. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyne v 1./ a 2./ rade navrhujú, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu zo
dňa 11.12.2019 Č.p. B.-PO-B a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhli, aby žalobkyni v 1./ a 2./rade priznal náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
47. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom, možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Žalovaný zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia. Ďalej uviedol detaily prvostupňového rozhodnutia, jeho výrok i odôvodnenie.
48. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že Ing. J. P. spáchala daný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Žalovaný sa taktiež stotožnil s hodnotením podkladov na uplatnenie náhrady škody pred prvostupňovým správnym orgánom predložených prostredníctvom právnej zástupkyne poškodenej, kde práve v týchto priznávali dobu práceneschopnosti poškodenej MUDr. J. R. od 29.10.2018 do 16.12.2018, aj napriek tomu, že z vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. R. P. bolo jednoznačne zrejmé, že poškodená MUDr. J. R. utrpela pri dopravnej nehode ľahké zranenia s dobou liečenia 3-4 dni, pričom charakter zranení si nutne nevyžadoval jej práceneschopnosť, z čoho bolo potrebné vyvodzovať, že táto nimi uvádzaná doba práceneschopnosti poškodenej MUDr. J. R. im znalcom priznaná nebola. Žalovaný sa preto stotožnil s odkázaním poškodených na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti BaPCP na občianskoprávne konanie na súd alebo iný príslušný orgán, nakoľko tento uplatnený postup v konečnom dôsledku vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyne v podanej žalobe neuvádzajú nové podstatné skutočnosti vo vzťahu k nároku na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti BaPCP, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní.
49. Následne žalovaný detailne konštatoval jednotlivé žalobné dôvody.
50. Žalovaný po dôslednom posúdení žalobných dôvodov zistil, že žalobkyne poukazujú najmä na skutočnosť, že znalec MUDr. R. P., ktorý má oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti z odvetvia 480 600 - Chirurgia, 480 601 - Úrazová chirurgia, nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie ujmy, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a ktorá je charakteru neurologického. psychiatrického a psychologického. Žalovaný k osobe znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. R. P. argumentoval, že nemá dôvod spochybňovať závery jeho znaleckého posudku, nakoľko ho považuje za štátom aprobovanú osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho priestupkového, resp. trestného konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu. Pokiaľ žalobkyne chceli spochybniť závery znalca, s ktorými sa nestotožňovali, mali možnosť predložiť k svojim tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili, resp. mali možnosť predloženia znaleckého posudku vypracovaného iným znalcom z odboru zdravotníctvo v požadovanom odvetví.
51. Žalovaný ďalej uviedol, že posúdením záverov znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa v 1./ rade utrpela pri dopravnej nehode pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa, kde sa jednalo o pohmoždenie tváre nad telom sánky ľahkého stupňa s hematómom v mieste pohmoždenia veľkosti cca 3 x 4 cm. K mechanizmu vzniku jednotlivých poranení bolo znalcom poukázané na to, že počas dopravnej nehody došlo k nárazu do ľavej prednej časti motorového vozidla BMW. v ktorom žalobkyňa v
1./ rade sedela, po primárnom náraze došlo k rotácii vozidla BMW v smere hodinových ručičiek, pričom počas dopravnej nehody došlo k „nahodeniu“ tela žalobkyne v 1./ rade smerom dopredu a vľavo, pričom došlo k aktivácii predného airbagu vodiča a ľavého strešného airbagu vodiča, kde pritom mohlo dôjsť k nárazu airbagu do oblasti ľavej strany tváre žalobkyne v l./ rade. kde na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia - pohmoždenia tváre vľavo ľahkého stupňa. Na základe posúdenia charakteru poranenia žalobkyne v 1./ rade, ako aj s prihliadnutím na priebeh jej liečenia znalec zo súdnoznaleckého hľadiska konštatoval, že s poukázaním na priznané poranenia vo svojom znaleckom posudku mohla byť adekvátna doba liečenia cca 3-4 dni, pričom charakter poranenia si nutne PN nevyžadoval. Znalec taktiež konštatoval, že poranenia žalobkyne v 1./ rade zo dňa 18.10.2018 nevytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov, počas priznanej nutnej doby liečenia mohla byť obmedzená v obvyklom spôsobe života, pričom z hľadiska posúdenia jednotlivých obmedzení znalec konštatoval, že žalobkyňa v 1./ rade mohla mať bolesti v miestach poranenia, ktorých intenzita mohla byť slabá počas doby cca 2 - 3 dni na mieste pohmoždenia tváre. Žalobkyňa v 1./ rade taktiež nebola obmedzená v bežných denných činnostiach a taktiež nebola odkázaná na pomoc inej osoby. Znalec vo svojom posudku taktiež vykonal bodové hodnotenie bolesti pre žalobkyňu v 1./ rade na úraz zo dňa 18.10.2018/,. kde za úraz pohmoždenie tváre vľavo jej určil 5 bodov, pričom záverom posudku poukázal na finančné hodnotenie bolesti a uviedol, že finančné hodnotenie bolesti predstavuje 19,08 eur. čo po prenásobení ním určenými 5 bodmi bodového hodnotenia bolesti žalobkyne v 1./ rade predstavuje celkom zaokrúhlene 96 eur.
52. Žalovaný ďalej poukázal na kópie znaleckých posudkov doložených právnou zástupkyňou poškodených (toho času JUDr. G. F.), t.j. znalecké posudky vypracované znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, financie Ing. T. K., kde z kópie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci určenia škody a ušlého zisku ENDOCARE s.r.o. z dôvodu PN MUDr. J. R. je zrejmé, že na základe predložených podkladov so zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov na konečný výsledok znaleckého posudku určil znalec priamu škodu ENDOCARE s.r.o. spôsobenú PN MUDr. J. R. na sumu 730,79 eur a ušlý zisk ENDOCARE s.r.o. spôsobený PN MUDr. J. R. na sumu 8959,76 eur. Z kópie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci určenia ušlej mzdy MUDr. J. R. z dôvodu PN je zrejmý záver, že na základe predložených podkladov so zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov na konečný výsledok znaleckého posudku určil znalec ušlú mzdu MUDr. J. R. z dôvodu PN od zamestnávateľa ENDOCARE s.r.o. na sumu 498,60 eur a ušlú mzdu MUDr. J. R. z dôvodu PN od zamestnávateľa Nemocnica A. Leňa Humenné na sumu 234,88 eur. Z kópie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci určenia škody spoločnosti ENDOCARE s.r.o. z dôvodu poistnej udalosti motorového vozidla BMW X4 xDrive 20d model M Šport. ev. č.: HE904CB je zrejmé, že na základe predložených podkladov so zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov na konečný výsledok znaleckého posudku určil znalec priamu škodu spoločnosti ENDOCARE s.r.o. z dôvodu poistnej udalosti predmetného vozidla ev. č.: W. na sumu 7 903,70 eur.
53. Žalovaný zároveň zdôraznil, že predmetné znalecké posudky vyhotovené znalcom Ing. T. K. boli právnou zástupkyňou žalobkýň (toho času JUDr. G. F.) predložené iba vo forme fotokópii, bez akéhokoľvek overenia úradnou pečiatkou, nezožurnalizované a v niektorých častiach listov nečitateľné, resp. nečitateľné z dôvodu chýbajúcich koncov riadkov, k čomu došlo pravdepodobne nesprávnym kopírovaním. Napriek predloženým kópiám znaleckých posudkov ich žalovaný vzal na vedomie a zaoberal sa nimi, napriek tomu, že neboli predložené originály. Na margo vyššie uvedeného je potrebné dodať, že žalovanému, okrem vyššie uvedených skutočností utkveli do pozornosti znalecké posudky znalca Ing. T. K. č. X/XXXX vo veci určenia ušlej mzdy MUDr. J. R. z dôvodu PN a č. X/XXXX vo veci určenia škody spoločnosti ENDOCARE s.r.o. z dôvodu poistnej udalosti motorového vozidla BMW X4 xDrive 20d model M Šport, ev. č.: I Obidva znalecké posudky toho istého znalca, aj keď vyhotovené v inej veci figurujú pod tým istým číslom, t.j. X/XXXX, z čoho nie je zrejmé, či k uvedeniu toho istého poradového čísla znaleckého posudku znalcom Ing. T. K. došlo len v dôsledku jeho nedôslednosti, resp. administratívnej chyby (chyby v písaní) alebo z iného dôvodu.
54. Žalovaný vo vzťahu k uzneseniu o pribratí znalca MUDr. R. P. povereným príslušníkom PZ poukázal, že právnou zástupkyňou poškodených (toho času JUDr. G. F.) bola proti tomuto uzneseniu podaná sťažnosť, v ktorej poškodené napádali skutočnosť, že v danej veci pribratie znalca z tohto odvetvia nekorešponduje so zdravotným stavom žalobkyne v 1./ rade a jeho pribratie je irelevantné, t.j. požadovali pribratie znalca z odvetvia psychiatria a nie znalca z odvetvia chirurgia, úrazová chirurgia. Poverený príslušník však predmetnej sťažnosti v rámci autoremedúry nevyhovel, nakoľko následky po dopravnej nehode rieši znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, a nie psychiater, pričom predložil
sťažnosť na rozhodnutie OP v Humennom. OP v Humennom následne predmetnú sťažnosť podanú právnou zástupkyňou žalobkýň zamietol ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že v danom prípade procesný postup povereného príslušníka PZ o pribratí znalca z odboru zdravotníctva je zákonný, pretože sú potrebné odborné vedomosti na posúdenie zranení, ktoré žalobkyňa v 1./ rade utrpela pri dopravnej nehode, stanoviť dĺžku práceneschopnosti poškodenej, ohodnotiť zranenia, určiť mechanizmus vzniku zranení, ako aj zodpovedať na ďalšie skutočnosti, majúce význam pre náležité zistenie skutočného stavu veci. Potom, čo bola predmetná trestná vec postúpená na priestupok, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale o priestupok proti BaPCP podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch (dôvodom bola znalcom v znaleckom posudku priznaná doba PN MUDr. J. R. v trvaní 3-4 dni) právna zástupkyňa poškodenej v 1./ rade proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorej poverený príslušník PZ nevyhovel a predmetnú vec postúpil OP v Humennom. Tá predmetnú sťažnosť zamietla ako nedôvodnú, pritom poukázala, že zhromaždené dôkazy vo vyšetrovacom spise skutkovo a právne náležite vyhodnotil poverený príslušník PZ, pričom s odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotožnila OP v Humennom v plnom rozsahu, pričom rozhodnutie povereného príslušníka PZ o postúpení veci ODI v Humennom na prejednanie priestupku považovala za zákonné. Prokurátor OP v Humennom tiež uviedol, že je nepochybné, že vodička Ing. J. P. porušila jednotlivé ustanovenia zákona o cestnej premávke tak, ako sú uvádzané v odôvodnení predmetného uznesenia o postúpení veci na prejednanie priestupku.
55. Žalovaný sa ďalej venoval otázke prerušenia administratívneho konania, ktorá bola skúmaná v samotnom konaní.
56. Žalovaný zároveň zdôraznil, že adhézne konanie nie je podstatou konania o priestupku. Jeho význam spočíva predovšetkým vo vyriešení súkromnoprávnej otázky bez zložitého dokazovania, pričom povinnosťou správneho orgánu bolo pôsobiť na páchateľku priestupku tak, aby spôsobenú škodu nahradila dobrovoľne, pritom mohol rozhodnúť o povinnosti páchateľky priestupku škodu nahradiť len za splnenia podmienok, t.j. škoda a jej výška boli spoľahlivo zistené a nedošlo k dobrovoľnej úhrade škody. V konkrétnom prípade však bolo v tej dobe právoplatné uznesenie o postúpení veci na prejednanie priestupku, proti ktorému podala právna zástupkyňa žalobkýň sťažnosť a táto bola prokurátorom OP v Humennom zamietnutá, nakoľko sťažnosť bola nedôvodná, pričom aj zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. R. P. jednoznačne vyplývalo, že žalobkyňa v 1./ rade utrpela pri dopravnej nehode ľahké zranenia s dobou liečenia 3-4 dni. pričom charakter zranení si nutne nevyžadoval jej práceneschopnosť, z čoho je potrebné vyvodzovať, že táto nimi uvádzaná doba práceneschopnosti žalobkyne v 1./ rade im znalcom priznaná nebola. Žalovaný sa preto aj na základe uvedeného stotožňuje s odkázaním poškodených na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti BaPCP na občianskoprávne konanie na súd alebo iný príslušný orgán.
57. Žalovaný v závere poukázal , že pokiaľ žalobkyne chceli spochybniť závery znalca MUDr. R. P., s ktorými sa nestotožňovali, mali možnosť predložiť k svojim tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili, resp. mali možnosť predloženia znaleckého posudku vypracovaného iným znalcom z odboru zdravotníctvo v požadovanom odvetví, čo však doteraz nevykonali, resp. takýto dôkazný prostriedok nepredložili, ani neavizovali jeho vyhotovenie.
III.
Replika žalobcu
58. Žalobkyne v replike uviedli, že žalovaný sa v podanom vyjadrení bližšie nevyjadruje k podstatným dôvodom podanej správnej žaloby vo veciach správneho trestania zo dňa 24.02.2020, ale opätovne na svoju obranu uvádza iba tie isté skutočnosti, ktoré už uvádzal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
59. Zdôraznili, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou /ktorá bola predmetom vyšetrovania/, žalobkyňa v 1./ rade utrpela i ujmu na zdraví charakteru neurologického, psychiatrického a psychologického, v dôsledku čo bola práceneschopná od 29.10.2018 do 16.12.2018. Na posúdenie vzniknutej ujmy na zdraví vrátane odôvodnenosti PN, žalobkyňa v 1./ rade doložila do administratívneho spisu 10 príloh, ktoré dokumentujú je zdravotný stav a odôvodnenosť PN za vyššie uvádzané obdobie / t.j. správa neurologickej ambulancie zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 9.11.2018, čestné prehlásenie o
vyšetrení v psychologickej ambulancii dňa 07.11.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.11.2018, lekárske potvrdenie zo dňa 03.12.2018, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 19.11.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.11.2018 správa neurologickej ambulancie zo dňa 23.11.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 07.12.2018, lekárska správa psychiatrickej ambulancie zo dňa 14.01.2019. Následne, v čase podania správnej žaloby žalobkyňa ako listinný dôkaz na preukázanie jej tvrdení doložila konajúcemu súdu i lekársku správu - nález MUDr. L. Q., psychiatra, k odôvodnenosti jej pracovnej neschopnosti.
60. Žalovaný však konštatoval neodôvodnenosť PN žalobkyne v 1./ rade a to odkazom na znalecký posudok znalca MUDr. R. P., ktorý mal údajne vyvrátiť utrpenú ujmu na zdraví, pre ktorú bola žalobkyňa v 1. /rade pracovne neschopná od 29.10.2018 do 16.12.2018. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ako i z podanej žaloby, žalobkyňa v 1./ rade utrpela ujmu na zdraví charakteru neurologického, psychiatrického a psychologického. MUDr. R. P. je znalcom, ktorý má oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti z odvetvia 480600 - Chirurgia, 480601 - Úrazová chirurgia. Ide teda o osobu znalca, ktorý nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie ujmy na zdraví, ktorá je charakteru neurologického, psychiatrického a psychologického.
61. Podstatou správnej žaloby teda je, že žalovaný posúdil zdravotný stav žalobkyne v 1./ rade /pre ktorý bola PN od 29.10.2018 do 16.12.2018/ na základe znaleckého posudku, ktorý bola ako dôkazný prostriedok na preukázanie žalobkyňou v 1./ rade tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov nepochybne nezákonný, a na tomto dôkaze ustálil i zistený stav veci. Žalobkyne považovali za triviálnu vedomosť, že znalecké dokazovanie vo veci ujmy na zdraví, ktorá je charakteru neurologického, psychiatrického a psychologického nemôže vykonávať znalec, ktorý má oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti z odvetvia 480600 - Chirurgia, 480601 - Úrazová chirurgia, ale naopak znalec z odboru zdravotníctvo 480000, odvetvie - Psychiatria.
62. Zároveň žalovaný nezákonným postupom zmaril právo žalobkyne v 1./ a 2./ rade domáhať sa v civilnom konaní náhrady vzniknutej škody /ujmy/ na zdraví, ktorá priamo súvisí s pracovnou neschopnosťou žalobkyne v 1./ rade za obdobe od 29.10.2018 do 16.12.2018.
63. Žalobkyne zotrvali na žalobnom petite.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
64. Z priloženého priestupkového spisu správny súd v nadväznosti na konkrétne žalobné dôvody zistil tieto skutočnosti:
65. K priestupkovému spisu bol priložený vyšetrovací spis OR PZ v Humennom, ODI v Humennom číslo G.-XXX/DX-HE-XXXX. Z neho vyplýva, že uznesením zo dňa 11.12.2018 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018 15.20 hod., ktorá bola skúmaná neskôr v predmetnom priestupkovom konaní.
66. V tomto konaní bol uznesením zo dňa 11.12.2018 pribratý do konania znalec z dobrou zdravotníctva MUDr. R. P. na zodpovedanie otázky ohľadom vonkajších a vnútorných zranení žalobkyne v 1./ rade, určenia mechanizmu vzniku jej zranení súvisiacich s dopravnou nehodou, stanovenia dĺžky PN, bodového ohodnotenia zranení, vyjadrenia k trvalým následkom, k obmedzeniam počas liečby, bolestivosti zranení, predpokladaného obmedzenia žalobkyne na obvyklom spôsobe života. Proti tomuto uzneseniu podala v konaní sťažnosť žalobkyňa v 1./ rade. Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné uznesením zo dňa 28.1.2019 túto sťažnosť zamietol.
67. Obsahom spisu je znalecký posudok č. XX/XXXX znalca MUDr. P.. V nálezovej časti konštatuje doklady k ponehodovej liečbe žalobkyne v 1./ rade, okrem iných vyšetrenie na neurologickej ambulancii u MUDr. N. (konštatuje jej diagnostické závery) i kontrolu u nej, vyšetrenie v Psychiatrickom centre, s.r.o., na Psychiatrickej ambulancii Michalovce (konštatuje diagnostické závery) dňa 15.11.2018, 07.12.2018,
14.01.2019, konštatoval dĺžku PN žalobkyne v 1./ rade. V časti záver zodpovedal na jednotlivé zadané úlohy podľa uznesenia o pribratí znalca, teda popis vonkajších a vnútorných zranení žalobkyne v 1./ rade, určenia mechanizmu vzniku jej zranení súvisiacich s dopravnou nehodou, stanovenia dĺžky PN, bodového ohodnotenia zranení, vyjadrenia k trvalým následkom, k obmedzeniam počas liečby, bolestivosti zranení, predpokladaného obmedzenia žalobkyne na obvyklom spôsobe života.
68. V konaní žalobkyňa v 1/ rade podala návrh na vykonanie dôkazu pribratím znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia 480000 odvetvie 481700 psychiatria. Tento návrh poverený príslušník PZ zamietol.
69. Uznesením zo dňa 26.03.2019 bola vec podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená na Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom, okresný dopravný inšpektorát v Humennom na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Proti tomuto uzneseniu sťažnosť podala žalobkyňa v 1./ rade. Uznesením zo dňa 11.06.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné jej sťažnosť zamietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2019.
70. Následne správny orgán prvého stupňa konal vo veci priestupku. Dňa 29.07.2019 vyzval na uplatnenie nároku na náhradu škody žalobkyne.
71. Podaním zo dňa 09.08.2019 si žalobkyne uplatnili nárok na náhradu škodu, presne ho vyčíslili a odôvodnili. K tomu priložili fotokópiu znaleckého posudku č. X/XXXX od znalca Ing. T. K. v odbore ekonómia a manažment na výšku priamej škody a ušlého zisku žalobkyne v 2./ rade a posudku č. X/ XXXX k výške ušlej mzdy žalobkyne v 1./ rade. K doplneniu nároku na náhradu škody zo dňa 02.09.2019 predložili znalecký posudok č. X/XXXX toho istého znalca na (zrejme, pre zlú čitateľnosť kópie posudku) definitívnu priamu škodu žalobkyne v 2./ rade.
72. Dňa 16.09.2019 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku, proti ktorému podali žalobkyne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
73. Ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia Krajská prokuratúra Prešov podaním XKpt XXX/XX/ XXXX-X zo dňa 04.07.2019 upovedomil žalobkyne - poškodené, že ich podnet nie je podnetom podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, , lebo postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, navyše podotkol, že o ich sťažnosti rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry uznesením zo dňa 11.06.2019.
74. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a nezistiac dôvody pre postup podľa § 195 SSP dospel k záveru, že správna žaloba žalobkýň v 1./ a v 2./rade nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
75. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
76. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
77. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie a podľa odseku (2) ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
78. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
79. Podľa § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.
80. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
81. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
82. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
83. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
84. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
85. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je obsah znaleckej činnosti v odbore zdravotníctvo a farmácia v odvetví 48 06 01 Úrazová chirurgia charakterizované nasledovne : „Ide o odvetvie zaoberajúce sa predovšetkým operačnou, ale aj konzervatívnou liečbou poranení kože a skeletu (otvorené rany, odreniny, podliatiny, zlomeniny rebier, panvy, kostí končatín, kľúčnych kostí, lopatky a tak ďalej), zahŕňa aj diagnostiku, liečbu a prevenciu poškodenia kĺbov, väzov, svalstva; v rámci znaleckého posudzovania sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomenín, určovaním doby liečenia a doby práceneschopnosti pri jednotlivých úrazoch. Odvetvie sa zaoberá aj hodnotením a posudzovaním návrhov odškodnenia. V niektorých prípadoch sa toto odvetvie prelína s odvetviami chirurgia, neurochirurgia a súdne lekárstvo.“
86. V odvetví 48 17 00 Psychiatria je charakterizovaná takto : Odvetvie psychiatria sa zaoberá výskumom, výučbou, diagnostikou, liečbou, prevenciou, prognózou, konzultačnou činnosťou a posudzovaním duševných porúch a chorôb (preukázaných alebo predpokladaných ochorení mozgu, ktoré sa prejavujú v psychickom fungovaní jedinca). Odvetvie zahŕňa skúmanie a posudzovanie duševného stavu v trestnom (páchateľ, svedok) a civilnom konaní. Odvetvie zahŕňa aj skúmanie a posudzovanie účinkov návykových a psychotropných látok alebo liečiv na psychický stav jedinca, látkových (alkohol, drogy) a nelátkových závislostí, duševných porúch u osôb vyššieho veku, práceneschopnosť, invaliditu a trvalé následky vyplývajúce z duševných porúch, taktiež skúmanie duševného stavu u zosnulých osôb.
87. Aby správny súd mohol posúdiť dôvodnosť žalobných argumentov, ktorými žalobkyne odôvodňovali povinnosť žalovaných správnych orgánov rozhodnúť, resp. vydať pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkýň na náhradu škody v konkrétnej výške, musel preskúmať, či postup, pri ktorom správny orgán prvého stupňa odkázal poškodených (žalobkyne) s uplatneným nárokom na náhradu škody na súd a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, bol v súlade so zákonom, lebo v tom prípade už úvahy o konkrétnej výške škody nie sú relevantné.
88. Správny orgán prvého stupňa vykonal dokazovanie primerané skúmanej situácii, keďže vo veci išlo i o skúmanie následkov na zdraví po dopravnej nehode. Dokazovanie založené okrem iného na znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia MUDr. P. bolo v súlade s požiadavkou na náležité zistenie skutočného stavu veci, keďže bez pochybností ide o znalca z odboru a odvetvia, ktorý sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomenín, určovaním doby liečenia a doby práceneschopnosti pri jednotlivých úrazoch a zaoberá sa aj hodnotením a posudzovaním návrhov odškodnenia. Z tohto pohľadu nebolo možné sa stotožniť s tým, že by išlo o nezákonný dôkaz, ktorý bol správnymi orgánmi použitý pri zisťovaní nároku na náhradu škody žalobkýň. Išlo o relevantný a zákonný dôkaz. Otáznym mohlo nanajvýš ostať to, či tento dôkaz bol dostatočný na kvalifikáciu a kvantifikáciu uplatneného nároku žalobkýň na náhradu škody v celom jeho rozsahu. Je potrebné poukázať i na to, že tento znalec mal k dispozícii i lekárske správy z psychiatrických vyšetrení a kontrol žalobkyne v 1./ rade, ktorých posudzovanie zahrnul do znaleckého posudku i svojho záveru.
89. Správny súd nemôže opomenúť, že je v kompetencii znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia úrazová chirurgia poukázať na širšiu potrebu skúmania rozsahu nároku na náhradu škody, ak skúmanie a zisťovanie presahuje jeho odvetvie, keď ide o okolnosti, ktorých posúdenie spadá evidentne do oblasti znaleckého skúmania iného odvetvia, ktorým je napríklad odvetvie psychiatrie.
90. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti však musel správny súd uzavrieť, že vo veci nastala práve taká procesná situácia popisovaná v § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorú interpretáciou argumentom a contrario možno jednoznačne definovať ako nespoľahlivo zistená škoda, resp. jej výška. A to vzhľadom aj na všetky žalobné argumenty v tejto súvislosti, medzi ktorými tie týkajúce sa výšky priamej škody žalobkyne v 1./ i v 2./ rade, podporené ďalšími znaleckými posudkami z odboru ekonómia a manažment znalca Ing. K., ktoré boli jednak dopĺňané, jednak predložené len v kópiách (čo opodstatnene konfrontoval aj žalovaný). Správny súd zdôrazňuje, že takáto situácia ohľadom zisťovania skutočného stavu veci vo vzťahu k skúmanému nároku poškodeného na náhradu škody vždy bráni správnemu orgánu výrokom rozhodnúť a priznať poškodenému nárok na náhradu škody a o jej výške.
91. Z uvedeného dôvodu nebolo možné takýto postup žalovaných správnych orgánov hodnotiť inak ako zákonný vo vzťahu k výroku, ktorým boli žalobkyne podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkázané na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na súd alebo iný príslušný orgán.
92. Správny súd zastáva názor, že žalobné argumenty v prezentovanom smere by obstáli predovšetkým v situácii, ak by správne orgány naopak rozhodli o nároku na náhradu škody a priznali by ju v konkrétnej výške, ktorú by poškodený mohol napadnúť zákonite z dôvodu jej nižšej než uplatnenej výšky, na druhej strane obvinený z priestupku by jej výšku mohol napadnúť z opačných pozícií.
93. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
94. V predmetnom správnom konaní žalovaný zamietol odvolanie žalobkýň a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým boli žalobkyne odkázané uplatniť si nárok na náhradu škody spôsobenej priestupkom na súd alebo iný príslušný orgán.
95. Správny súd uzatvára, že žalobné argumenty smerovali vo svojej podstate k nezákonnosti znaleckého posudku, nedostatočnému zisteniu skutočného stavu týkajúceho sa nároku na náhradu škody žalobkýň, predostreli ďalšie možnosti vykonania dokazovania v tejto otázke vykonaním ďalších dôkazov. Správny súd teda mohol konštatovať, že žalobné dôvody paradoxne potvrdzovali správnosť
rozhodnutí správnych orgánov, ktoré v takejto dôkaznej situácii dospeli k záveru, že škoda nie je spoľahlivo zistená, a preto je potrebné poškodených odkázať s nárokom na náhradu škody na súd podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch.
96. Pokiaľ ide o žalobné argumenty zakladajúce nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov na tom, že odkázaním žalobkýň s nárokom na náhradu škody na súd, došlo k zmareniu ich práva na náhradu škody, pričom uviedli konkrétne dôvody týkajúce sa výšky ustálenej škody v nadväznosti na možnú kvalifikáciu samotného protiprávneho konania a v spojitosti s tým obmedzenie súdu rozhodnúť o škode nad rámec uvedený v skutkovej vete o priestupku, správny súd sa s nimi nestotožnil.
97. Hoci tieto pre rozhodnutie vo veci už nemali význam, správny súd argumentuje, že v konaní o nároku na náhradu škody poškodeného priestupkom je podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
98. Tvrdenie žalobkýň o viazanosti súdu v civilnom sporovom konaní všetkými prvkami skutkovej vety priestupku, podľa názoru správneho súdu nemá podklad v zákonných ustanoveniach, keďže určenou výškou škody nie je súd nikdy viazaný, preto nie je ani dôvodná „obava“ žalobkýň, že by súd v civilnom sporovom konaní nemohol pri skúmaní rozsahu spôsobenej škody priznať jej náhradu v rozsahu väčšom než vyplýva zo skutkovej vety priestupku, ktorá má (mala) samozrejme vyjadrenie v právnej kvalifikácii konkrétneho konania. Názor žalobkýň, že by súd určením škody vyššej než bola ustálená v priestupkovom konaní, akoby spätne judikoval základ pre inú právnu kvalifikáciu konania, ktoré však už bolo predmetom priestupkového konania, a preto nemôže takúto vyššiu náhradu škody priznať, nie je správny. Z tohto dôvodu žalobný argument o nezákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí z dôvodu zmarenia práva žalobkýň uplatniť si škodu v celom požadovanom rozsahu v správnom konaní z dôvodov možných obmedzení uplatniť si toto právo v civilnom sporovom konaní, nemohol obstáť.
99. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti zatiaľ neprekonané rozhodnutie publikované v Zborníku rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR pod č. R 22/1979 <aspi:// module='JUD'&link='JUD69234SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>: „Výrok rozhodnutí o tom, že byl spáchán trestný čin nebo přečin, neřeší rozsah a výši škody ani tehdy, je-li odškodnitelná újma pojmovým znakem trestného činu. Mezi výší škody uplatnitelnou v adhezním řízení a výší škody rozhodnou pro posouzení trestní stránky věci může být rozdíl (viz III/1964 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR, str. 209). Soud v občanském soudním řízení tedy není vázán ve smyslu ustanovení § 135 odst. 1 o. s. ř., pokud jde o výši škody. Nebylo by sice správné nevzít v úvahu závěry a zjištění učiněná v tomto směru v trestním řízení soudním, avšak v občanském soudním řízení musí být podle potřeby provedeny důkazy další a soud si musí učinit o výši škody vlastní odpovědný závěr podložený úplným zjištěním skutečného stavu věci.“
100. Správny súd zastáva názor, že nepriznanie náhrady škody poškodenému z priestupku v civilnom sporovom konaní v plnej výške z dôvodu, že presahuje výšku, ktorá by mohla mať za bežných okolností vplyv na iné právne kvalifikovanie konania, ktorým škoda spôsobená bola, ktoré však už bolo právoplatne rozhodnutím orgánu verejnej správy kvalifikované, by zrejme zasahovalo do ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu v čl. 46, i práva vlastniť majetok v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
101. V závere nemohol správny súd opomenúť skutočnosť, ktorú zistil dopytom na Okresný súd v Humennom, že žalobkyne si už v civilnom sporovom konaní uplatňujú uvedený nárok na náhradu škody, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/67/2020 na Okresnom súde v Humennom, pričom nárok si uplatňujú v tom rozsahu, ktorý uplatňovali pred správnymi orgánmi, a predložili dôkazy - znalecké posudky aj znalcov z ďalších odvetví odboru zdravotníctvo a farmácia. V konaní sa pokračuje za účelom ďalšieho dokazovania.
102. Už aj z toho dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť, keďže je evidentné, že rozhodnutím orgánov verejnej správy neboli žalobkyne ukrátené na svojich subjektívnych právach, v zmysle
nemožnosti uplatniť si majetkové právo na súde, keďže zjavne účinný procesný prostriedok ochrany svojho práva uplatnili na súde. Teda aj pre nesplnenie podmienky ukrátenia na subjektívnych právach (§ 178 ods. 1 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP) bolo potrebné správnu žalobu zamietnuť.
103. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
104. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní veci v zmysle žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP) vzhľadom na súlad napadnutých rozhodnutí správnych orgánov so zákonom v otázke nároku na náhradu škody, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
105. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
106. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP .Keďže žalobkyne neboli v konaní úspešné a pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému správny súd nenašiel spravodlivé, ani výnimočné dôvody, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).