Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/74/2016

Identifikačné číslo spisu: 5314010197 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5314010197.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. C. H. pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2015, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. mája 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. C. H. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 23. decembra 2015, sp. zn. , bol obvinený Ing. C. H. podľa č. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, sp. zn. -20, zo dňa 19. apríla 2004 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin ohovárania podľa Tr. účinného do 31. decembra 2015 (ďalej len „“), ktorý mal spáchať tak, že dňa 1. októbra 2003 v čase okolo 10.15 h. na pojednávaní pred Okresným súdom v Čadci, sp. zn. -26, vo veci rozvodu manželstva uviedol, že jeho manželka L. H. je neverná s J. F., čím narušil rodinné vzťahy v rodine J. F.; pretože obvinený nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Krajský súd v Žiline rozhodujúc o odvolaní obvineného Ing. C. H. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 26. mája 2016, sp. zn. , podľa napadnutý rozsudok zrušil a podľa Tr. obvineného podľa oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora Čadca, sp. zn. -20 z 19. apríla 2004 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin ohovárania podľa , ktorý údajne spáchal tak, že dňa 1. októbra 2003 v čase okolo 10.15 h. na pojednávaní pred Okresným súdom v Čadci sp. zn. -26, vo veci rozvodu manželstva uviedol, že jeho manželka L. H. je neverná s J. F., čím narušil rodinné vzťahy v rodine J. F.; pretože skutok nie je trestným činom.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený Ing. C. H. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 7. júla 2016 (č. l. 419 spisu), následne aj prostredníctvom obhajcu dňa 25. októbra 2016 z dôvodu uvedeného v č. účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „“).

Podané dovolanie obvinený odôvodnil ust. , v zmysle ktorého „dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“

V dovolaní ďalej uviedol, že senát Krajského súdu v Žiline ako súd odvolací sa nestotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní obvineného absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Krajský súd tiež poukázal na to, že prvostupňový súd môže obvineného oslobodiť spod obžaloby z dôvodu uvedeného v ustanovení preto, že nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, len po tom, keď bolo zistené, že sa skutku, ktorý je predmetom obžaloby dopustil a že tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu, teda až po tom, čo nie je daný žiadny z dôvodov oslobodenia spod obžaloby uvedených v až c)

S rozhodnutím odvolacieho súdu obvinený sčasti súhlasí, pokiaľ ide o rozhodnutie, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby nie je trestným činom, ale sčasti s ním nesúhlasí, pretože má za to, že v danom prípade skutok, pre ktorý bola podaná voči jeho osobe obžaloba, sa nestal a ani vykonaným dokazovaným nebolo preukázané, že sa stal. Z tohto dôvodu žiadal, aby dovolací súd rozhodol o jeho oslobodení podľa Poukázal pritom na vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa, v rámci ktorého žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil spáchanie skutku osobou obvineného (pretože všetci relevantní svedkovia odmietli vo veci vypovedať a preto prokurátor, ktorý podal obžalobu, nepreukázal, že sa skutok stal) tak, ako bol predmetom obžaloby, pričom v bližších podrobnostiach odkázal na svoje odvolanie zo dňa 29. februára 2016, v ktorom podrobne uvádza a argumentuje, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa nestal a z tohto dôvodu by mal byť oslobodený spod obžaloby podľa Zároveň uviedol, že jeho exmanželka L. H. mu niekoľkokrát ústne potvrdila a priznala sa k nevere s J. F. a preto túto skutočnosť napísal do návrhu na rozvod manželstva ako dôvod, pre ktorý žiadal manželstvo rozviesť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby najvyšší súd podľa zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. mája 2016 a podľa vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca vo vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že s dôvodmi uvádzanými v dovolaní, na základe ktorých sa obvinený domáha zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, sa nemožno stotožniť. Nie je podľa nej možné súhlasiť s názorom obvineného, že krajský súd ho mal oslobodiť spod obžaloby z dôvodu uvedeného v , keďže vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne preukázané, že sa obvinený predmetného skutku dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutočnosti boli jednoznačne preukázané najmä výpoveďami svedkov - poškodeného, L. H., H. H., ale najmä a v neposlednom rade výpoveďou obvineného na pojednávaní Okresného súdu Čadca v konaní o rozvod manželstva sp. zn. zo dňa 1. októbra 2003, kde výslovne uviedol, že „Jediné, čo prispelo k rozvodu je nevera manželky s J. F..“ Vzhľadom na uvedené je nesporné, že obvinený výrok použil. Prokurátorka je zároveň toho názoru, že podané dovolanie je nedôvodné, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle prezentované obvineným. S dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu sa možno v plnom rozsahu stotožniť a toto rozhodnutie možno považovať za zákonné a dôvodné, teda nemožno skonštatovať, že by trpelo vadami, pre ktoré by bolo možné prijať záver, že existujú dôvody dovolania v zmysle

Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd na verejnom zasadnutí dovolanie obvineného odmietol v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), za splnenia podmienok uvedených v , v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Súčasne však najvyšší súd dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Spomínaný dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ( až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania ( Tr. zák.), či pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu ( až 43 Tr. zák.). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je , a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.

K tomuto dovolaciemu dôvodu považuje najvyšší súd za potrebné tiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. ). Dovolací súd nie je možné chápať ako súd tretej inštancie a dovolanie nie je inštitút, ktorý má plniť úlohu ďalšieho odvolania, je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré má zabrániť porušovaniu základných práv účastníkov konania a nie nahrádzať úlohy určené prvostupňovému a odvolaciemu súdu, pokiaľ ide o vykonávanie a hodnotenie dôkazov.

Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v neuplatnil námietky právneho charakteru, ale iba námietky skutkové, ktorými zjavne vybočil z rámca tohto dovolacieho dôvodu. Obvinený spochybnil vykonané dokazovanie, ako aj súdmi ustálený skutkový stav a z týchto dôvodov žiadal dovolací súd o oslobodenie spod obžaloby

podľa Ako však už bolo vyššie uvedené, z ustanovenia , časť vety za bodkočiarkou je zrejmé, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci nebol naplnený dôvod dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Ing. C. H. podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.