Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-73-2021.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Impact spectrum SK, s. r. o., Štúrova 1419/41, 949 01 Nitra, IČO:46 399 186, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, IČO: 40 495 931 proti žalovanému BGM-impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, zastúpenému Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P.O.BOX 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o zaplatenie 1.980,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/17/2020-131 zo dňa 8.júna 2021 takto
rozhodol:
I.Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/17/2020-131 zo dňa 8.júna 2021 v napadnutej prvej výrokovej vete v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 900,--eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 900,--eur od 24.8.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,--eur potvrdzuje.
II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/17/2020-131 zo dňa 8.júna 2021 v napadnutej prvej výrokovej vete v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,--eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.080,--eur od 20.7.2019 do zaplatenia mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
III. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/17/2020-131 zo dňa 8.júna 2021 v napadnutej druhej výrokovej vete mení tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.980,--eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 900,--eur od 24.8.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.080,--eur od 20.7.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,--eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 16.9.2020 doručil Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.980,--eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe písomne objednanej a vykonanej prepravy žalovaného vystavil žalovanému faktúry spolu s dokladmi potvrdzujúcimi vykonanie dohodnutej prepravy, ktoré žalovanému doručil. Žalovaný v odpore namietol
nárok žalobcu ako nedôvodný, nakoľko faktúry vystavené žalobcom mu neboli doručené a nároky neeviduje ani vo svojom účtovníctve. Ďalej namietal, že tvrdenia žalobcu v návrhu nie sú v súlade so skutočnosťou, nakoľko medzi žalobcom a ním nedošlo k uzavretiu dohody a teda sumy požadované žalobcom neboli medzi žalobcom a ním ani dohodnuté a ani mu riadne vyúčtované. Tvrdenia žalobcu nepokladal za preukázané.
3. Z pojednávania konaného dňa 8.6.2021 sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil a doručil aj vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania s poukazom na čl. 1 odsek 1 predmetného dohovoru CMR a čl. 32 ods., podľa ktorého sa nároky z prepráv, na ktoré sa Dohovor CMR vzťahuje premlčuje na jeden rok a premlčacia lehota začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Keďže je zrejmé, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, vzniesol námietku premlčania a požiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru s tým, že žalovaný nebol priamo odosielateľom, ktorým bola firma HP Pelzer Automotive GmbH sídliaca v meste Bochum v Nemeckej spolkovej republike, a to v prvom prípade objednania nákladnej prepravy, ktorým bola firma Pfeifer Holz Lauterbach GmbH, sídliaca v meste Lauterbach v Nemeckej spolkovej republike v druhom prípade objednania nákladnej prepravy, s ktorými odosielateľmi bol pravdepodobne v priamom zmluvnom vzťahu žalovaný a žalobca vykonával dopravu prostredníctvom ďalších dopravcov, ktorými bola firma Mosad Logistik s.r.o., v prvom prípade objednania nákladnej prepravy a ktorým bola firma Orino s.r.o., v druhom prípade objednania nákladnej prepravy. K objednaniu nákladnej prepravy došlo formou písomného návrhu tzv. sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190202 s tým, že na strane žalovaného vystupovala Mária Anna Gábrišová a formou písomného návrhu tzv. sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190238, kde za žalovaného vystupovala Mária Gábrišová. Preprava na základe sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190202 datovanej dňom 9.5.2019, ktorá sa mala uskutočniť v dňoch 10.5.2019 - 13.5.2019 z adresy firmy odosielateľa v meste Bochum na Slovensko do Bratislavy, a to konkrétnym príjemcom bola firma Adler Pelzer Automotive Slovakia s.r.o., Bratislava. Odplata bola navrhnutá v cene prepravného 900,-- eur s tým, že objednávka, ktorá bola obsahom sprostredkovateľskej zmluvy platila aj bez spätného potvrdenia. Podľa sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190238, datovanej dňom 18.6.2019 sa preprava mala uskutočniť v dňoch 19.6.2019 - 21.6.2019 z adresy firmy odosielateľa v meste Lauterbach na Slovensko do Šurian, keď konkrétnym príjemcom bola firma Woodpan Slovakia s.r.o., Šurany. Odplata bola navrhnutá v cene prepravného 750,--eur, pričom objednávka, ktorá bola obsahom tejto sprostredkovateľskej zmluvy platila aj bez spätného potvrdenia.
5. Súd konštatoval, že návrh týchto sprostredkovateľských zmlúv žalobca akceptoval, objednávku v nich prijal aj bez spätného potvrdenia a o akceptácii zo strany žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalobca ako dopravca prostredníctvom ďalších dopravcov sprostredkovateľské zmluvy naplnil a nákladné prepravy podľa požiadaviek žalovaného vykonal, ktorý túto skutočnosť v konaní nerozporoval. Potom tvrdenie žalovaného, že medzi ním a žalobcom nedošlo k uzavretiu dohody nie je v súdnom konaní akceptovateľné.
6. Súd prvej inštancie okrem príslušných ustanovení Obchodného zákonníka posúdil vzťah medzi stranami sporu aj v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Skonštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom vykonania prepravy, a to bez ohľadu na fakturáciu. Žalovaný v konaní nenamietal nevykonanie prepravy žalobcom, preto skutočnosť, že žalobca prepravu pre žalovaného vykonal, súd vyhodnotil za nespornú medzi stranami sporu v zmysle § 151 ods. 1 CSP.
7. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie touto námietkou zaoberal. Skonštatoval, že v prípade sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190238, ktorá bola uzatvorená dňa 18.6.2019 začala premlčacia lehota plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy, teda začala plynúť dňom 19.9.2019 a márne by uplynula dňom 19.9.2020 za predpokladu aplikácie čl. 32 ods. 1 veta prvá CMR. Nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu bol v predmetnej veci upomínaciemu súdu doručený dňa 16.9.2020 (č.l. 12 - 15 spisu), žalobca z tejto sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci právo na zaplatenie odplaty vyfakturovanej faktúrou č. 2019/0946 v čiastke 900,--eur uplatnil na súde včas, teda v jednoročnej premlčacej lehote, ktorá mu
márne neuplynula. Preto súd námietku žalovaného o premlčaní práva žalobcu na zaplatenie odplaty vyúčtovanej touto faktúrou vyhodnotil ako nedôvodnú.
8. V prípade sprostredkovateľskej zmluve o preprave veci č. 20190202, ktorá bola uzatvorená dňa 9.5.2019 začala plynúť premlčacia lehota uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy, teda 10.8.2019. V prípade práva žalobcu na zaplatenie odplaty z tejto zmluvy o preprave súd pri vznesenej námietke premlčania žalovaným aplikoval čl. 32 ods. 1 druhá veta CMR, podľa ktorého v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná, teda aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu. Táto by žalobcovi na včasné uplatnenie práva v tomto prípade márne uplynula dňom 10.8.2022. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde dňa 16.9.2020, podal žalobu včas a premlčacia lehota mu márne neuplynula, preto ani právo žalobcu na zaplatenie sumy 1.080,-eur z faktúry č. 2019/0456 nie je premlčané. Súd ohľadne tohto práva aplikoval čl. 32 ods. 1 druhá veta CMR v spojení s čl. 32 ods. 1 písm. c/ CMR z toho dôvodu, že z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že žalovaný vystupoval a vystupuje vo viacerých obdobných súdnych sporoch v pozícii žalovaného, neuhrádza sumy z vyúčtovaných prepráv pre rôznych dopravcov, čo možno podľa názoru súdu vyhodnotiť za úmysel vyhýbať sa plneniu svojich povinností z prepravných zmlúv (napr. sp. zn. 10Cb 15/2019, sp. zn. 10Cb 19/2019, sp. zn. 16Cb 15/2019, sp. zn. 6Cb 16/2019, sp. zn. 7Cb 6/2020, sp. zn. 15Cb 20/2019, čo sú konania právoplatne skončené, ďalej sp. zn. 7Cb 13/2020, sp. zn. 15Cb/ 2/2021, sp. zn. 10Cb 2/2021, čo sú konania neprávoplatne skončené. Za takéhoto zisteného skutkového stavu súd nemohol inak konštatovať, že žalovaný napriek tomu, že neuhrádza svoje záväzky z obchodno-záväzkových vzťahov riadne a včas, uzatvára ďalšie obchodno-záväzkové vzťahy, z ktorých si riadne a včas neplní svoje povinnosti, čo možno vyhodnotiť ako zavinené konanie zo strany žalovaného, ktoré sa považuje za rovnocenné s úmyslom neplniť si riadne a včas svoje zmluvné záväzky. Takémuto zavinenému konaniu žalovaného podľa názoru súdu nebolo dôvodné poskytnúť ochranu, a preto v danom prípade aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu. Dôkazom je i email žalovaného zo dňa 7.6.2019, v ktorom žalovaný uviedol, že robí všetko pre to, aby svoj dlh voči žalobcovi čo najskôr vyrovnal. Potom žalobca v domnení tohto prísľubu žalovaného mohol mať za to, že žalovaný dobrovoľne uhradí svoj splatný záväzok a nebude žalobcu vystavovať prípadným oneskorením uplatnenia práva na súde.
9. Súd prvej inštancie nepovažoval email žalovaného zo 7.6.2019 za uznanie záväzku, keď podľa jeho názoru predmetný email nemal náležitosti písomného uznania v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Spolu so zaplatením istiny priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania, nakoľko žalovaný odplatu neuhradil v lehote splatnosti faktúr. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,-- eur.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalovaný trvá na všetkých námietkach proti žalobe s osobitným dôrazom na námietku nepreukázania žalobou požadovaného peňažného plnenia zo strany žalobcu, pretože žiadny z dokladov, resp. listín priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu ani k ďalším podaniam žalobcu nie je potvrdený žalovaným z čoho vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom nie je preukázaný a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, t.j. že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. Súd prvej inštancie tak v nadväznosti na uvedené nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena v neprospech žalovaného, keď za situácie, že žalobca preukazoval svoje skutkové tvrdenia len listinami, z ktorých ani jedna nie je potvrdená žalovaným, považoval zrejme za potrebné, aby žalovaný
nielen poprel skutkové tvrdenia žalobcu, ale uviedol aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a predložil dôkazy, hoci žalovaný nie je povinný ani nemôže byť povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, t. j., že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca, čím súd prvej inštancie porušil aj rovnosť zbraní strán sporu v neprospech žalovaného a porušil tak práva žalovaného. Súd prvej inštancie tak svojim nesprávnym postupom porušil práva žalovaného vrátane práva žalovaného na spravodlivý proces.
14. Ďalej uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil žalovaného námietku premlčania vznesenú proti žalobcom uplatňovanému nároku, ktorá vyplýva jednak zo skutkových tvrdení žalobcu a jednak z právnej úpravy vzťahujúcej sa na obidve vyššie uvedené zmluvy o preprave v čl. 1 ods. 1 predmetného dohovoru CMR, podľa ktorého čl. 32 sa nároky z prepráv, na ktoré sa dohovor CMR vzťahuje premlčujú za jeden rok a premlčacia lehota začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy s tým, že je zrejmé, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval čl. 32 ods. 1 druhá veta CMR v spojení s čl. 32 ods. 1 písm. c/ CMR, keď premlčaciu lehotu považoval za trojročnú a nie jednoročnú, pretože úmysel ani zavinenie žalovaného ohľadne neuhradenia žalovaných faktúr nebol preukázaný.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný bol na omeškanie s úhradou žalovaných faktúr opakovane upozornený, pričom konateľka spoločnosti Mariana Bartošová reagovala na upozornenie na omeškanie emailom zo dňa 7.6.2019, v ktorom nespochybniteľne uznáva svoj dlh voči žalobcovi a žiada o trpezlivosť s omeškaním s úhradou tohto dlhu a sľubuje dlh uhradiť do konca júna 2019. Rovnako pri telefonickom kontakte bol žalobca opakovane uisťovaný, že dlh bude uhradený. Pri objednávaní služieb zo strany žalovaného tento emailom zaslal žalobcovi objednávku s presnou špecifikáciou požadovaných služieb, kde prílohou objednávky bol návrh sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci. Žaloba následne objednávku akceptoval, na znak čoho podpísal sprostredkovateľskú zmluvu o preprave vecí a po podpise zaslal žalovanému. V uvedenej zmluve je presne určená služba, ktorá sa má poskytnúť a rovnako sú dohodnuté ostatné podmienky a cena ako odplata za službu. V texte objednávky žalovaný sám uvádza, že objednávka platí aj bez spätného potvrdenia.
16. Poukázal na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že pre úspech v spore musia byť predložené listinné dôkazy potvrdené druhou stranou sporu. Z vykonaného dokazovania okrem iného aj z emailovej komunikácie žalovaného bolo nespochybniteľne preukázané a konajúcim súdom aj vyhodnotené, že k poskytnutiu služieb zo strany žalobcu došlo riadne na základe objednávky žalovaného.
17. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že túto považuje za nedôvodnú v zmysle ust. čl. 32 ods. 1 veta druhá CMR, keď žalobca bol nepravdivo a zavádzajúco neustále ubezpečovaný úmyselným konaním žalovaného, že pohľadávka bude uhradená. Cieľom takéhoto konania žalovaného bolo dosiahnutie premlčania pohľadávok. Má za to, že takéto konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Opätovne uviedol, že pokiaľ ide o nárok z faktúry č. 2019/0462 došlo v tomto prípade k uznaniu nároku žalovaným, a to v emaily zo dňa 7.6.2019, v ktorom žalovaný svoj záväzok podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka uznal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 25/1993. Uviedol, že žalovaný nespochybňoval výšku žalovaného nároku, v priebehu konania túto nečinil spornou. Prostriedky procesnej obrany žalovaného smerovali a smerujú výlučne k uplatneniu námietky premlčacia (iba existujúca pohľadávka môže byť premlčaná, preto námietkou premlčania podľa názoru žalobcu uznal žalovaný existenciu pohľadávok, ktorých úhrady sa domáha žalobca v tomto konaní) a k neuneseniu dôkazného bremena údajným neodsúhlasením listinných dôkazov žalovaným.
18. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných podaní a ústnych prednesov a má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný, riadne zdôvodnený, obsahujúci logické úvahy vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Súd riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie aj čo do právnej stránky veci s poukazom na konkrétne ustanovenia súdom prvej inštancie aplikovaných všeobecných právnych predpisov. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol, prípadne rozsudok Okresného súdu Zvolen v zmysle ust. § 387 CSP potvrdil pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou uvedenou v čl. III. vyjadrenia a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
20. Keďže po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene obchodného mena a sídla žalobcu, odvolací súd žalobcu už v rozsudku označuje novým obchodným menom a sídlom. 21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.980,-Eur s príslušenstvom a výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že žalobca nepreukázal žalobou požadované peňažné plnenie pretože žiadny z dokladov predložených žalobcom v konaní nie je potvrdený žalovaným, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť. Žalovaný zotrval aj na vznesenej námietke premlčania.
22. Odvolací súd s poukazom na § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, kde súd prvej inštancie konštatoval existenciu sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190238 zo dňa 18.06.2019, v záhlaví ktorej sú uvedené údaje žalovaného, vrátane loga s tým, že ako dopravca je uvedený žalobca. Ďalej je špecifikovaný typ a ŠPZ vozidla, tovar ako aj adrese nakládky Pfeifer Timber GmbH, Am Hällstein 1, DE-36341 Lauterbach, dátum nakládky 19.06.2019, adresa vykládky Woodpan Slovakia s.r.o., Stará Tehelňa 1, Šurany, dátum vykládky 21.06.2019 a cena prepravného 750,- Eur. Ohľadne fakturácie je uvedené, že faktúru je potrebné doručiť do 7 dní po vykládke pri importe na Slovensko a do 10 dní pri exporte zo Slovenska. Splatnosť faktúry je 60 dní po doručení originálu CMR. V kolónke „vybavuje“ je uvedená Mária Gábrišová, bez podpisu, uvedené je telefónne číslo. Objednávka prepravy je potvrdená aj pečiatkou a podpisom žalobcu. Žalobca tiež predložil faktúru č. 2019/0946 zo dňa 24.06.2019, s dátumom splatnosti 23.08.2019 kde ako dodávateľ je uvedený žalobca a ako odberateľ žalovaný s tým, že je fakturovaná preprava D Lauterbach - SK Šurany v sume 750,-Eur bez DPH, 900,-Eur s DPH. O vykonaní prepravy svedčí medzinárodný nákladný list č. SK 0004860, z ktorého vyplýva dátum vystavenia 19.06.2019, nákladný list je podpísaný jednak spoločnosťou žalobcu ako aj spoločnosťou kde sa mala uskutočniť nakládka a vykládka tovaru, teda firmou Pfeifer Timber GmbH Lauterbach a firmou Woodpan Slovakia s.r.o., Šurany.
23. Súd prvej inštancie konštatoval aj existenciu sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190202 z 09.05.2019, v ktorej záhlaví sú taktiež uvedené údaje žalovaného vrátane loga s tým, že ako dopravca je uvedený žalobca. V tejto zmluve je uvedená adresa nakládky HP Pelzer Automotive GmbH Bochum s dátumom nakládky 10.05.2019 a adresa vykládky Adler Pelzer Automotive Slovakia s.r.o., Bratislava s dátumom vykládky 13.05.2019. Cena prepravného bola stanovená na 900,-Eur. Podmienky prepravy a fakturácie sú totožné s podmienkami prepravy uvedenými v sprostredkovateľskej zmluve o preprave veci č. 20190238. V kolónke „vybavuje“ je uvedená Mária Anna Gábrišová, bez podpisu a uvedené je telefónne číslo. Sprostredkovateľská zmluva je potvrdená žalobcom. Žalobca tiež predložil faktúru č. 2019/0462 zo dňa 20.05.2019 s dátumom splatnosti 19.07.2019, kde ako dodávateľ je uvedený žalobca a ako odberateľ žalovaný. Fakturovaná je preprava D Bochum - SK Bratislava v sume 900,-Eur bez DPH, 1.080, Eur s DPH. Z dokladu o preprave číslo prepravnej objednávky 1284118 z 10.05.2019 mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom ďalšieho dopravcu vykonal predmetnú prepravu čo mal potvrdené tak odosielateľom ako aj príjemcom tovaru.
24. Súd prvej inštancie na základe týchto dôkazov mal jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu sprostredkovateľských zmlúv o preprave veci, ktorých návrh predložil žalovaný žalobcovi a ktorých obsahom bola konkrétna objednávka nákladnej prepravy zo strany žalovaného u žalobcu, s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka žalovaného, že pokiaľ dôkaz predložený žalobcom nie je potvrdený žalovaným, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Sporové strany majú v zmysle ustanovenia § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Tieto tvrdenia strán môže protistrana poprieť, avšak na to, aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo účinné, v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP je nevyhnutné, aby
popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Len samotné tvrdenie, že tvrdenia protistrany sú nepravdivé, nepostačuje. Žalovaný v prejednávanej veci neposkytol súdu žiadne vlastné skutkové tvrdenia. Okresný súd preto postupoval správne, keď prihliadol na dôkazy predložené žalobcom, vyvodil z nich skutkový stav tvrdený žalobcom a neakceptoval neúčinnú obranu žalovaného.
26. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Súd nemá právo a ani nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z dôkazov, ktoré strany navrhli, si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. obrany žalovaného. Žalobca túto povinnosť splnil, keď k jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že so žalovaným uzavrel Sprostredkovateľské zmluvy o preprave veci č. 20190202 a č. 20190238, v ktorých strany sporu dostatočne určili predmet svojich záväzkov, a to vrátane výšky prepravného. Následne po uzavretí zmlúv zabezpečil žalobca prepravu tovaru pre žalovaného na trase Lauterbach - Šurany a Bochum - Bratislava, o čom predložil potvrdenie o preprave, ktorým vykonanie prepravy preukázal. Žalobca tak ku svojim skutkovým tvrdeniam predložil aj dôkazy. Naproti tomu žalovaný iba všeobecným spôsobom namietol pravosť a pravdivosť týchto predložených listinných dôkazov, pričom neuviedol, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že tieto doklady nie sú pravé a ani neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré tieto doklady preukazovali.
27. Žalovaný v odvolaní namietol, že nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, teda nie je povinný preukazovať svoje tvrdenie, že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Žalovanému v tejto časti je nutné prisvedčiť, pretože v zmysle práva negatórny dôkaz nie je prípustný. Žalovaný však opomína, že pokiaľ žalobca uvedie skutkové tvrdenie, ktoré preukáže dôveryhodným dôkazom, žalovaný musí takéto tvrdenie vyvrátiť, v opačnom prípade súd vychádza z toho, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Samotné popretie skutku bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení nie je považované za vyvrátenie tvrdenej skutočnosti.
28. Žalovaný namietol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože okresný súd nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena, ktoré spočíva na žalobcovi ohľadom preukázania tvrdení žalobcu. Okresný súd však naopak vychádzal z dôkazov predložených žalobcom k tvrdeniam žalobcu, teda vychádzal z toho, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, žalovaný mal možnosť tieto vyvrátiť, a to najprv poskytnutím vlastných skutkových tvrdení a následne aj navrhnutím dôkazov. V takom prípade znášal dôkazné bremeno vyvrátenia tvrdení žalobcu on. Žalovaný však toto bremeno neuniesol.
29. Keďže žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal touto námietkou žalovaného keď dospel k názoru, že nárok žalobcu nie je premlčaný s poukazom na ustanovenie článku 32 ods. 1 veta prvá Vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), podľa ktorého nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor sa premlčujú za jeden rok. Premlčacia lehota začína plynúť uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť sa do premlčacej lehoty nepočíta.
30. V prípade sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci číslo 20190238, ktorá bola uzatvorená 18.06.2019 správne okresný súd konštatoval, že premlčacia lehota začala plynúť 19.09.2019 teda uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy a márne by uplynula dňom 19.09.2020. Keďže návrh na vydanie platobného rozkazu bol upomínaciemu súdu doručený dňa 16.09.2020, žalobca z tejto sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci právo na zaplatenie odplaty v čiastke 900,-Eur uplatnil na súde včas, teda v jednoročnej premlčacej lehote a preto námietku žalovaného o premlčaní práva žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
31. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v prípade sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190202 uzatvorenej 09.05.2019 aplikoval na premlčanie článok 32 ods. 1 veta druhá
CMR podľa ktorého v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota 3-ročná, teda aplikoval 3-ročnú premlčaciu lehotu. V tomto prípade súd skonštatoval, že žalobcovi by na včasné uplatnenie práva v tomto prípade márne uplynula premlčacia lehota dňa 10.08.2022 ( začala by plynúť dňa 10.08.2019 teda uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy ). Nakoľko žalobca podal žalobu na súde 16.09.2020, podal ju včas v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty.
32. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ako úmysel žalovaného vyhýbať sa plneniu svojich povinností z prepravných zmlúv vyhodnotil viaceré súdne konania predmetom ktorých je uhradenie súm z vyúčtovaných prepráv pre rôznych dopravcov. Žalovaný v konaní namietal, že úmysel ani zavinenie žalovaného ohľadne neuhradenia žalovaných faktúr nebol preukázaný, s čím sa odvolací súd stotožnil. Len z konštatovania, že žalovaný neuhrádza svoje záväzky riadne a včas, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver o úmysle, prípadne zavinení žalovaného ohľadne neuhradenia žalovaných faktúr, najmä s poukazom na e-mail žalovaného zo 07.06.2019, v ktorom žalovaný uviedol, že robí všetko preto aby svoj dlh voči žalobcovi čo najskôr vyrovnal a aby mohol so žalobcom spolu v budúcnosti bez problémov spolupracovať. Aj predmetný e-mail svedčí o tom, že úmysel, prípadne zavinenie žalovaného nebolo v danom prípade preukázané. Záverom odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedený e-mail nemožno považovať za uznanie záväzku vyplývajúceho zo sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č. 20190202, nakoľko uvedené podanie nespĺňa náležitosti písomného uznania záväzku stanovené v § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Svedčí len o snahe uhradiť faktúry žalobcu čo najskôr, ako sám žalovaný uviedol priebežne do konca júna.
33. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal aj v tomto prípade aplikovať na premlčanie jednoročnú premlčaciu lehotu podľa čl. 32 ods. 1 veta prvá CMR a ak žalobca podal žalobu dňa 16.9.2020, podal ju v tomto prípade po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 10.8.2020.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej prvej výrokovej vete v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 900,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 900,-Eur od 24.08.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur je vecne správny, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.
35. Rozsudok okresného súdu v napadnutej prvej výrokovej vete v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.080,-Eur od 20.07.2019 do zaplatenia podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu.
36. Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej prvej výrokovej vete v časti zmenil a žalobu zamietol, zmenil rozsudok okresného súdu aj v napadnutej druhej výrokovej vete tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania pretože žalobca aj žalovaný boli čiastočne v odvolacom konaní úspešní.
38. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).