Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Szak/6/2017

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): A. A.,

narodeného X., štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, aktuálne miestom

pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Mgr. Jarmilou

Karak Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému:

Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného

zboru Bratislava, so sídlom Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného o zaistení, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniam Krajského súdu v

Bratislave č. k. -21 zo dňa 20. marca 2017 a č. k. -25 zo dňa 22.

marca 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenia Krajského súdu v Bratislave

č. k. -21 zo dňa 20. marca 2017 a č. k. -25 zo dňa 22. marca 2017

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -21 zo dňa 20. marca 2017

zastavil podľa (ďalej len

„S.s.p.“) konanie o správnej žalobe vo veciach zaistenia, ktorou sa sťažovateľ domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA6-31-025/2017-AV

2

zo dňa 30.01.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). V odôvodnení napadnutého

uznesenia krajský súd uviedol, že sťažovateľ podal správnu žalobu proti rozhodnutiu

žalovaného priamo na krajský súd. Takýmto konaním sťažovateľ nedodržal postup uvedený

v § 225 ods. 3 S.s.p., čo malo za následok zastavenie konania podľa § 99 ods. 1 písm. f)

S.s.p., t. j. z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené

príslušným zákonom (S.s.p.) pri jednotlivých typoch konania. V danom prípade bol

sťažovateľ podľa § 225 ods. 3 S.s.p. povinný doručiť správnu žalobu vo veciach zaistenia

žalovanému.

2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť (evidovanú na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. ) z dôvodov podľa § 440 písm. f) a g),

t. j. z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi

konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Sťažovateľ žiadal kasačný súd aby uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V kasačnej sťažnosti namietal, že podanie správnej žaloby priamo na krajský súd

nebolo možné posúdiť ako nevyčerpanie postupov ustanovených príslušným zákonom (S.s.p.)

pri jednotlivých typoch konania pred podaním žaloby.

3. Spôsob, akým sťažovateľ pri podaní správnej žaloby postupoval, odôvodnil tým, že

po rozhodnutí Centra právnej pomoci o určení advokáta, ktoré nadobudlo právoplatnosť

doručením žalobcovi dňa 07.03.2017, posledný deň na podanie správnej žaloby

proti rozhodnutiu žalovaného pripadol na 08.03.2017. Z dôvodu krátkeho časového priestoru

na vypracovanie správnej žaloby a jej podanie právna zástupkyňa sťažovateľa túto podala

elektronickými prostriedkami dňa 08.03.2017 a následne ju doplnila riadnym podaním

prostredníctvom pošty. Z dôvodu skúseností s neprijímaním elektronických podaní

žalovaným za účinnosti právnej úpravy podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako aj dosiahnutia právnej istoty, právna

zástupkyňa sťažovateľa podala túto žalobu s odkazom na § 69 ods. 6 S.s.p. aj na krajskom

súde. Takýto postup zvolila právna zástupkyňa odvolávajúc sa na nedlhú účinnosť S.s.p.

a z toho plynúcu nemožnosť oprieť sa o ustálenú judikatúru v otázke doručovania.

3

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -25 zo dňa 22. marca 2017

odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. b) S.s.p. správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal

preskúmania rovnakého rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA6-31-025/2017-AV

zo dňa 30.01.2017 (v texte tohto uznesenia aj ako „rozhodnutie žalovaného“). V odôvodnení

napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že nakoľko v danom prípade totožná žaloba

sťažovateľa, proti tomu istému rozhodnutiu žalovaného je evidovaná v konaní pod

sp. zn. , konaniu vo veci pod sp. zn. bráni prekážka skôr začatej

a totožnej veci (tzv. prekážka litispendencie).

5. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť (evidovanú na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. ) z dôvodov podľa § 440 písm. f) a g), t. j.

z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Odôvodňujúc postup pri podaní správnej žaloby (rovnako ako v bode 3 tohto

uznesenia), sťažovateľ žiadal kasačný súd, aby uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že v čase vydania druhého uznesenia o správnej žalobe

sťažovateľa už konanie pod sp. zn. neprebiehalo, ale naopak, bolo zastavené

z dôvodu údajnej vady, ktorá však bola odstránená podaním žaloby žalobcovi (správne

žalovanému). Vydanie uznesení č. k. -21 zo dňa 20. marca 2017

a č. k. -25 zo dňa 22. marca 2017 spôsobilo, že rozhodnutie žalovaného nebolo

preskúmané a sťažovateľ je aj naďalej v zaistení.

7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2

S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal

prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

Po zistení, že osobitne podané kasačné sťažnosti proti horeuvedeným uzneseniam sa týkajú

totožnej správnej žaloby toho istého účastníka, veci (sp. zn.

a sp. zn. ) tieto spojil v zmysle ust. § 65 S.s.p. uznesením

sp. zn. zo dňa 15.6.2017 s tým, že ďalšie konanie bude vedené

pod sp. zn. .

4

8. Kasačný súd po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané sťažovateľom včas

s prihliadnutím na neformálnosť ich posudzovania (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3

S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenia krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo

ich vydaniu, a jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru,

že napadnuté uznesenia krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

9. V predmetnej veci sú predmetom konania na kasačnom súde uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č. k. -21 zo dňa 20. marca 2017, ktorým bolo zastavené

konanie o správnej žalobe sťažovateľa vo veci zaistenia z dôvodu nevyčerpania postupu

uvedeného v § 225 ods. 3 S.s.p. a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -25

zo dňa 22. marca 2017, ktorým bola odmietnutá tá istá správna žaloba sťažovateľa vo veci

zaistenia z dôvodu prekážky tzv. litispendencie.

10. V konaní neboli pochybnosti o tom, že sťažovateľ podal obsahovo identickú žalobu

dňa 08.03.2017 elektronickými prostriedkami s následným doplnením prostredníctvom pošty

u žalovaného a toho istého dňa aj na Krajskom súde v Bratislave. Rovnako bolo nesporné, že

v oboch prípadoch šlo o konanie v rovnakej veci (totožnosť účastníka konania, jeho správnej

žaloby ako aj predmetu konania – rozhodnutia žalovaného o jeho zaistení).

11. Zo spisu krajského súdu sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ podával

správnu žalobu na súd dňa 08.03.2017 prostredníctvom elektronickej pošty so sprievodným

textom objasňujúcom zámer právnej zástupkyne sťažovateľa zabrániť takýmto postupom

márnemu uplynutiu lehoty na jej podanie, nakoľko v minulosti podanie opravného prostriedku

podľa tretej hlavy piatej časti elektronickými prostriedkami žalovaný odmietol.

Zároveň v ňom vysvetlila, že rovnopis žaloby podala týmto spôsobom aj u žalovaného, teda

bol zjavný jej úmysel (urobiť podanie v zákonnej lehote) ako aj to, že zároveň dodržala

postup podľa § 225 ods. 3 S.s.p. pričom účelom takéhoto postupu nebolo konanie o tej istej

veci paralelne v dvoch súdnych konaniach.

12. V súvislosti s postupom a záverom krajského súdu, v zmysle ktorého konanie

zastavil (uznesenie č. k. -21 zo dňa 20. marca 2017) kasačný súd nespochybňuje

ust. § 225 ods. 3 S.s.p., z ktorého krajský súd vychádzal, podľa ktorého sa správna žaloba vo

5

veciach zaistenia sa podáva žalovanému t.j. policajnému útvaru, ktorý vydal napadnuté

rozhodnutie, resp. rozhodol o zaistení. I keď konajúci súd správne poukázal na legitímny

zámer zákonodarcu urýchliť tým konanie o žalobe jej doručením priamo žalovanému (ktorý

sa k nej vyjadrí a spolu so spisom ju postúpi súdu), nemožno opomenúť, že v konečnom

dôsledku je žaloba určená súdu, ktorý o nej rozhodne, preto prípadné nedodržanie tohto

ustanovenia (majúce charakter usmernenia) zo strany žalobcu, by nemalo mať za následok,

okrem logickej straty výhody vo forme urýchlenia konania, pozbavenie ho samotného práva

na konanie o žalobe, preto záver, ku ktorému dospel krajský súd neprípustne reštriktívnym

výkladom predmetného ustanovenia v neprospech účastníka o potrebe zastavenia konania

s poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. f/ S.s.p. je v rozpore s takýmto účelom a zmyslom

citovaného ustanovenia.

13. Krajským súdom aplikované ustanovenie § 99 písm. f) S.s.p. umožňujúce súdu

zastaviť konanie, „ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto

zákonom pri jednotlivých typoch konania“ okrem toho predstavuje v tomto prípade nesprávne

právne posúdenie veci. Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou, v zmysle ktorej pojem

nevyčerpané iné postupy pred podaním žaloby nemožno stotožňovať so samotným podaním

žaloby (hoci nie správnemu orgánu) ale súdu a v tejto súvislosti odkazuje aj znenie dôvodovej

správy k § 99 písm. f) S.s.p., z ktorého vyplýva, že : „takýmto postupom je pri žalobe proti

nečinnosti vyčerpanie sťažnosti alebo podnetu prokuratúre podľa § 244 ods. 1 a 3.

Pri prokurátorovi je takýmto postupom podanie neúspešného protestu prokurátora

pri správnej žalobe (§ 45 ods. 1 a § 178 ods. 2), pri žalobe proti uzneseniu zastupiteľstva

(§ 45 ods. 3 a § 350), pri žalobe proti všeobecne záväznému nariadeniu (§ 45 ods. 4, § 359

ods. 1) a podanie neúspešného upozornenia prokurátora pri žalobe proti nečinnosti (§ 45 ods.

2 a § 244 ods. 2).“

14. Napokon z elektronického podania právnej zástupkyne sťažovateľa obsahujúceho

informáciu o súčasnom doručovaní žaloby súdu i žalovanému (ktoré súd v zmysle § 55 ods. 3

S.s.p. posudzuje podľa jeho obsahu) je zrejmé, že krajským súdom tvrdený nedostatok,

spočívajúci v nepodaní žaloby žalovanému neexistoval. Preto pokiaľ krajský súd

bez zohľadnenia tejto skutočnosti a jej posúdenia aj v kontexte ust. § 69 ods. 6 v spojení s ust.

§ 55 S.s.p. konanie zastavil, jeho rozhodnutie bolo predčasné, založené na nesprávnom

6

právnom posúdení veci a znemožňujúce žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

15. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil s postupom krajského súdu, ktorý uznesením č.

k. -25 zo dňa 22. marca 2017 správnu žalobu pre prekážku litispendencie

odmietol. Po preskúmaní oboch napadnutých uznesení krajského súdu v ich vzájomnej

súvislosti ako aj jeho postupu v oboch konaniach kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd

takýmto postupom znemožnil sťažovateľovi prístup k súdnej ochrane, čím naplnil kasačný

dôvod uvedený pod § 440 písm. f) S.s.p.

16. Kasačný súd poukazuje na to, že žalovaným postúpená správna žaloba bola

krajskému súdu doručená 20.03.2017, t. j. v ten istý deň ako krajský súd konanie pod

sp. zn. zastavil. Súd túto skutočnosť nemal ponechať bez povšimnutia, ale bol

povinný skúmať, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prekážka litispendencie v najbližšej

dobe neodpadne.

17. Zmyslom a účelom prekážky litispendencie je legitímna snaha zabrániť situácii,

keď sa o jednej a tej istej veci má konať a rozhodnúť dvakrát. Pripustenie možnosti

na prejednanie takýchto vecí v niekoľkých konaniach zároveň by bolo v príkrom rozpore

s princípom právnej istoty a s predvídateľnosťou súdneho rozhodovania. Účelom prekážky

litispendencie však naopak nemôže byť odmietnutie prístupu k súdnej ochrane tam, kde

neexistuje paralelné prejednanie tej istej veci. Nebolo preto prípustné odmietnuť žalobu

pre prekážku litispendencie tam, kde bolo zrejmé, že táto prekážka bude alebo môže byť

v dohľadnej dobe odstránená a teda ani v situácii, keď žalobca podal žalobu v súlade

so zákonom na správnom orgáne a zároveň na príslušnom správnom súde, ale tieto obsahovo

identické žaloby bolo nutné prejednať na správnom súde v jednom konaní.

18. Z oboch napadnutých uznesení vyplýva nadmieru formalistický postup súdu,

nezohľadňujúci okolnosti konkrétneho prípadu tak, aby účastníkovi nebolo odopreté právo

na spravodlivý proces.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené kasačný súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu

7

preskúmať rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných námietok sťažovateľa uplatnených

jednou žalobou doručenou súdu dvoma spôsobmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. júna 2017

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. JUDr. Marián Trenčan, v. r.

člen senátu člen senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Michaela Smolinská