Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/23/2017

Identifikačné číslo spisu: 5711011683 Dátum vydania rozhodnutia: 21.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5711011683.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému M. M. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 21. júna 2017 v Bratislave o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Martin zo 4. februára 2014, sp. zn. , podľa , takto

rozhodol:

Uznesením Okresného súdu Martin zo 4. februára 2014, sp. zn. , bol z dôvodu uvedeného v porušený zákon v ustanovení v neprospech obvineného M. M..

Toto uznesenie sa zrušuje.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odôvodnenie

Okresný súd Martin (ďalej tiež „okresný súd“) uznesením zo 4. februára 2014, sp. zn. , podľa rozhodol, že podmienečne prepustený M. M. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia určenej uznesením tohto súdu zo 7. decembra 2011 vydaným pod tou istou spisovou značkou neosvedčil a nariadil výkon zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace a osem dní z pôvodne desať mesačného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo 16. marca 2011, sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, ktoré bolo príslušnej prokuratúre doručené 12. februára 2014 a obvinenému Otovi Olachovi 14. februára 2014, podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) na podnet predsedu Okresného súdu Pezinok 16. januára 2017 dovolanie a to z dôvodu podľa tvrdiac, že rozhodnutím Okresného súdu Martin bol

porušený zákon v ustanovení v neprospech obvineného M. M..

V dôvodoch podaného dovolania ministerka spravodlivosti po zrekapitulovaní predchádzajúceho konania v podstate tvrdí, že obvinený M. M. bol účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 a teda zvyšok trestu, ktorého výkon okresný súd napadnutým uznesením nariadil, mu bol odpustený.

Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa vyslovil, že uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn. , zo 4. februára 2014 bol porušený zákon v ustanovení v neprospech obvineného M. M. a podľa napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry sa s obsahom podaného dovolania stotožnil a považuje ho za plne dôvodné, keďže Okresným súdom Pezinok bolo po zistení svojho nedostatku vydané 15. decembra 2016 uznesenie sp. zn. , ktorým sa rozhodlo, že odsúdený M. M. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, v dôsledku čoho bol, podľa prokurátora, napadnutým uznesením porušený zákon v neprospech odsúdeného.

Obvinený M. M. v písomnom vyjadrení k dovolaniu ministerky spravodlivosti prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol, že sa s ním stotožňuje, považuje ho za plne dôvodné a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle petitu podaného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané ministerkou spravodlivosti ako oprávnenou osobou podľa a to na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, v zákonnej lehote uvedenej v , , s obsahovými náležitosťami podľa a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Zároveň bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, a v ňom vytýkané chyby možno podradiť pod dôvod dovolania podľa

V tejto súvislosti považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že ustanovenie rozširuje nielen dôvody dovolania, keď oprávňuje ministra spravodlivosti podať dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe a alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, ale aj okruh rozhodnutí, proti ktorým možno dovolanie podať. Uvedené otázky sú totiž vždy predmetom iných rozhodnutí, než taxatívne vymedzených v Za rozhodnutie, proti ktorému možno podať dovolanie podľa , tak treba považovať aj uznesenie vydané podľa o tom, že sa zvyšok trestu po podmienečnom prepustení vykoná.

Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi ( ) preskúmal následne zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podala ministerka spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, a dospel k záveru, že uplatnený dôvod dovolania je v posudzovanej veci zjavne preukázaný ( ).

Podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Podľa veta prvá o tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Podľa rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa čl. II rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o amnestii z 2. januára 2013, č. (ďalej len „“) prezident odpustil nevykonané tresty odňatia slobody, ktoré boli predo dňom tohto rozhodnutia právoplatne uložené vo výmere neprevyšujúcej osemnásť mesiacov, ak bol takýto trest uložený mladistvému alebo ak súd zaradil páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, alebo nevykonané zvyšky týchto trestov odňatia slobody. Tieto tresty odpustil s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa čl. V toto rozhodnutie sa nevzťahuje a) na tresty právoplatne uložené za trestné činy s následkom smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo škody veľkého rozsahu, b) na tresty právoplatne uložené za trestný čin zanedbania povinnej výživy, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, šírenia toxikománie, podávania alkoholických nápojov mládeži, c) na tresty právoplatne uložené za trestné činy ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a opilstva, d) na tresty právoplatne uložené osobám, ktoré boli v posledných desiatich rokoch pred ich uložením právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody, výkon ktorého nebol odložený, alebo ktoré boli v posledných desiatich rokoch pred ich uložením prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, e) na právoplatne uložené tresty úhrnné a súhrnné, ak jedným z trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, je trestný čin, na ktorý sa podľa písmen a) až c) nevzťahuje, alebo ak boli uložené osobe, na ktorú sa podľa písmena d) nevzťahuje.

So zreteľom na citované ustanovenia zákona a treba k veci v prvom rade uviesť, že obvinenému M. M. bol trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo 16. marca 2011, sp. zn. , uložený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin zo 7. decembra 2011, sp. zn. , s tým, že mu bola určená skúšobná doba na dva roky.

Z obsahu predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že uvedenému odsúdeniu predchádzali ďalšie dve odsúdenia menovaného a to trestnými rozkazmi Okresného súdu Pezinok z 29. apríla 2009, sp. zn. , za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a z 1. júla 2010, sp. zn. , za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., pričom za oba tieto trestné činy mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere rok a šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok a šesť mesiacov.

Na základe týchto zistení treba prisvedčiť námietke dovolateľky, že obvinený M. M. bol účastný . Trest odňatia slobody, o výkone zvyšku ktorého v dôsledku neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, mu bol totiž právoplatne uložený ešte pred jej udelením a to vo výmere neprevyšujúcej osemnásť mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (čl. II ). Obvineného sa pritom netýka žiadna z výnimiek jej použitia uvedená v čl. V.

V nadväznosti na to je potrebné uviesť, že rozhodnutie o použití podľa je rozhodnutím deklaratórnym, ktorým príslušný súd iba overuje, či osoba, ktorej bol uložený trest, je (a pokiaľ áno do akej miery) účastná , teda či spĺňa jej podmienky. Samotné účinky

spočívajúce v odpustení, resp. zmiernení trestu alebo zahladení odsúdenia však nastávajú okamihom jej udelenia, bez ohľadu na to, či súd v konkrétnom prípade o jej použití rozhodol alebo nie. Z toho zároveň vyplýva, že pokiaľ súd príslušný na rozhodnutie podľa nerozhodol o účasti podmienečne prepusteného na amnestii, je súd následne rozhodujúci o tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, povinný túto otázku vyriešiť ako predbežnú v zmysle Ak bol totiž v dôsledku podmienečného prepustenia nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody odpustený, nemožno už o ňom rozhodovať podľa

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení v neprospech obvineného M. M., keďže okresný súd ním rozhodol o výkone zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý už bol v tom čase odpustený.

Len pre úplnosť sa žiada dodať, že o účasti obvineného na amnestii rozhodol napokon Okresný súd Pezinok uznesením z 15. decembra 2016, sp. zn. , hoci nebol na vydanie takéhoto rozhodnutia miestne príslušný. V tom čase bol totiž obvinený vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a teda v súlade s bol na rozhodnutie o použití príslušný Okresný súd Trnava. Uvedené však nemení nič na fakte, že zvyšok trestu odňatia slobody bol obvinenému odpustený už 2. januára 2013.

Z týchto dôvodov rozhodol najvyšší súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku bez toho, aby okresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť, pretože ďalšie rozhodovanie o tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil, nie je v prípade odpusteného zvyšku trestu možné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.