Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/13/2016

Identifikačné číslo spisu: 3015200721 Dátum vydania rozhodnutia: 21.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3015200721.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S. D., A., proti odporcovi: Mesto Bojnice, Sládkovičova 1, Bojnice, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. Priest. 1/2015 zo dňa 19. augusta 2015, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -14 zo dňa 22. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -19 zo dňa 25. novembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -14 zo dňa 22. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -19 zo dňa 25. novembra 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. podľa v spojení s (ďalej len „“) s tým, že po právoplatnosti predmetného uznesenia bude vec postúpená Okresnému úradu Prievidza. Krajský súd v Trenčíne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2011 dospel k záveru, že obec má v konaní o priestupkoch postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výslovne neurčujú. Pri určovaní odvolacieho správneho orgánu postupoval Krajský súd v Trenčíne per analogiam aplikáciou o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) aj na priestupky, ktoré prejednáva obec podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 29.04.2015 v obdobnej veci rozhodol, že vec patrí na konanie a rozhodnutie do právomoci Okresného úradu v Prievidzi, pričom išlo tiež o právomoc na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu obce podľa zákona č.

Uznesenie krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním, v ktorom uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahuje právne, ako aj formálne vady, a preto je potrebné uvedené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Svoje tvrdenia navrhovateľ opiera najmä o rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.11.2014 sp. zn. . Z rozhodnutia okrem iného vyplýva, že v obdobných prípadoch je daná vecná príslušnosť na rozhodovanie Okresnému úradu s miestnou príslušnosťou v sídle kraja s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2011 a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.03.2014. Z uvedeného je zrejmé, že vec mala byť postúpená Okresnému úrad v Trenčíne, ako tak bolo v rámci prejednávania veci v roku 2014 urobené. Taktiež poukázal na nesprávny rok vydania napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trenčíne.

Navrhovateľ podal dňa 30.12.2015 odvolanie aj voči opravnému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -19 zo dňa 25.11.2015 s tým, že v predmetnom opravnom uznesení krajský súd opomenul uviesť, či disponuje odvolaním voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -14 zo dňa 22.10.2015. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie navrhovateľa bolo dňa 14.01.2016 doručené odporcovi na vedomie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne ( veta prvá , ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí.

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že prejednávanie priestupkov podľa je výkonom prenesenej štátnej správy, keď ich prejednanie ako výnimku zo všeobecnej príslušnosti podľa bolo zverené obciam. Obec má v konaní o priestupkoch postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to ani výslovne neurčujú. Pri určovaní odvolacieho správneho orgánu postupoval Krajský súd v Trenčíne per analogiam aplikáciou o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) aj na priestupky, ktoré prejednáva obec podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 29.04.2015 v obdobnej veci rozhodol, že vec patrí na konanie a rozhodnutie do právomoci Okresného úradu v Prievidzi, pričom išlo tiež o právomoc na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu obce podľa

Navrhovateľ v odvolaní zo dňa 18.11.2015 poukázal na to, že vec už raz bola v rámci prejednávania veci postúpená Okresnému úradu v Trenčíne v roku 2014. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k tejto odvolacej námietke navrhovateľa uvádza, že vec bola v roku 2014 Okresnému úradu Trenčín

postúpená na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. -11 zo dňa 24.11.2014, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu. V danom prípade išlo o preskúmanie zo dňa 06.08.2014. V súčasnosti je však v tomto súdnom konaní predmetom preskúmania rozhodnutie Mesta Bojnice č. Priest. 1/2015 zo dňa 19.08.2015, teda Krajský súd v Trenčíne postúpil inú vec Okresnému úradu Prievidza, než tú, ktorá bola predmetom preskúmania v roku 2014. Ide teda o dve odlišné rozhodnutia. Postúpenie veci uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -11 zo dňa 24.11.2014 nemá vplyv na postúpenie veci uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -14 zo dňa 22.10.2015. Okresný úrad Prievidzi bude po právoplatnosti súdneho rozhodnutia a následnému postúpení ďalej vo veci konať a má povinnosť vydať rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľa zo dňa 30.12.2015 voči opravnému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne a námietke navrhovateľa o absencii informácie, či má Krajský súd v Trenčíne o odvolaní zo dňa 18.11.2015 informácie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v zmysle odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa veta prvá , veta druhá v spojení s , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nemal úspech.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.