Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-31-2021.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Subarea
24Co/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v spore žalobcu: Ing. N. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, N., proti žalovanému: X. I., narodený X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, N., o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/61/2020-23 zo dňa 8.3.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 6.9.2020, doručené súdu dňa 7.9.2020, odmietol.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 131, § 132 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca sa podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 7.9.2020 domáhal vydania rozhodnutia: „Žalovaný je povinný zaplatiť uvedenú čiastku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú čiastku a tiež všetky náklady spojené so súdnym konaním a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“ Uznesením č. k. 15C/61/2020-17 zo dňa 23.9.2020 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoj žalobný návrh doplnil a opravil tak, aby bolo z jeho petitu jasné, akej výšky náhrady škody sa žalobca domáha za znalecký posudok a používanie motorového vozidla, t. j. náhrada škody vyjadrená v peniazoch tak, aby bol petit žalobného návrhu vykonateľný. Uznesenie č. k. 15C/61/2020-17 zo dňa 23.9.2020 bolo doručené žalobcovi dňa 29.9.2020 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2020.
4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v predmetnej veci súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu ako také, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou. Predmetné podanie žalobcu bolo však vecne a procesne neúplné, čo bránilo jeho vybaveniu, keďže neobsahovalo potrebné náležitosti a to presnú formulácia žalobného návrhu - petitu. Keďže podanie žalobcu nemalo presne formulovaný petit, žalobca bol uznesením č. k. 15C/61/2020-17 zo dňa 23.9.2020 vyzvaný na odstránenie uvedeného nedostatku s poučením, že v prípade, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. Súd nemôže v tomto konaní pokračovať, pretože žalobca svoje podanie nedoplnil tak, ako bol súdom prvej inštancie vyzvaný, a preto súd prvej inštancie podanie odmietol.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. K odvolaniu pripojil Vyúčtovanie 25/2018, Znalecký posudok č. 25/2018 zo dňa 3.9.2018, Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: ORP-2092/PN-TT-2018 zo dňa 3.12.2018, Vyjadrenie žalovaného vo veci sp. zn. 7Cb/6/2018 zo
dňa 8.6.2018, Vyjadrenie k odvolaniu č. k. SUBA 109/2018-ODV. V odvolaní uviedol, že predmetný nedostatok neodstránil, pretože sa mu nepodarilo dohľadať dôkazy, ktoré by predmetný žalobný návrh preukazovali. Proti uzneseniu sa odvolal preto, že momentálne týmito dôkazmi disponuje. Navrhol žalobný návrh: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a v konaní pokračoval.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že žalobca v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne v súlade so zákonom odmietol podanie žalobcu pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre nedoplnenie žalobného návrhu.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody. V žalobe uviedol, že je nútený brániť sa proti ohováraniu žalovaného o tom, že žalobca je alkoholik. Nepravdivé informácie o jeho osobe vážne poškodili jeho meno, povesť, poškodili mu v zamestnaní, oslabili jeho pozíciu a spôsobovali mu psychologickú traumu. Na zabezpečenie dôkazov, že nie je alkoholik mal náklady spojené s vyšetrením a zabezpečením znaleckého posudku 500 eur, úhradu za používanie motorového vozidla doplní dodatočne, pričom na základe uvedeného navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú čiastku a všetky náklady spojené so súdnym konaním. Uznesením č. k. 15C/61/2020-17 zo dňa 23.9.2020 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia doplnil a opravil žalobný návrh tak, aby z jeho petitu bolo jasné, akej výšky náhrady škody sa žalobca domáha za znalecký posudok a používanie motorového vozidla, t. j. náhrada škody vyjadrená v peniazoch tak, aby bol petit žalobného návrhu vykonateľný. Žalobca na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie nereagoval.
9. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
12. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
13. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
14. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v ustanovení § 127 Civilného sporového poriadku. Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.
15. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je zistiť na začiatku konania, nie až na pojednávaní, čoho sa žalobca v konaní domáha. Žalobný návrh je obligatórnou náležitosťou žaloby a absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť, je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby. K odmietnutiu žaloby preto, že žalobný návrh nie je dostatočne určitý, môže dôjsť iba za predpokladu, že v konaní nie je možné pre túto vadu pokračovať. Odmietnutie žaloby nie je namieste vtedy, ak je petit síce nesprávne formulovaný, avšak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje.
16. Za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 2 O.s.p.), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým rozhodnutím bráni žalobcovi v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 144/2011 z 27.2.2012).
17. Právo na prístup k súdu môže na druhej strane podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám (ako napríklad legislatívne upravenie náležitostí žaloby, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.5.1985, sťažnosť č. 8225/78).
18. V danej veci z obsahu podania žalobcu (zo žaloby) nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, v akej výške náhrady škody sa žalobca domáha. Žalobca v texte Čl. V. žaloby uviedol, že so zabezpečením znaleckého posudku mu vznikli náklady 500 eur a v žalobnom návrhu uviedol, že žiada od žalovaného zaplatiť uvedenú čiastku. Je zrejmé, že v danom prípade ide o žalobu, ktorou sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia náhrady škody, ktorej sumu 500 eur uvádza v texte žaloby, pričom v žalobnom návrhu už len odkazuje na uvedenú čiastku. Podľa názoru odvolacieho súdu je z obsahu žaloby a z jej žalobného návrhu celkom zrejmé, že žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 500 eur, aj keď túto sumu neuviedol priamo v žalobnom návrhu, ale odkázal vo vzťahu k nej na predchádzajúci text žaloby.
19. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. Zo žaloby žalobcu (z jej celkového kontextu) totiž jasne vyplýva, že žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody v sume 500 eur. Žaloba neobsahovala také nedostatky, pre ktoré bolo potrebné žalobcu vyzvať na jej doplnenie a už vôbec nie žalobu odmietnuť. Nesprávne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď podanie žalobcu odmietol, keďže takýmto postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou uvedenou v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a odňal tak žalobcovi možnosť konať pred súdom.
20. Žiada sa dodať, že pokiaľ aj žalobca v žalobe uviedol, že náhradu škody za úhradu a užívanie motorového vozidla doplní dodatočne, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie konať o jeho požiadavke na zaplatenie náhrady škody za vyhotovenie znaleckého posudku v sume 500 eur, pričom žalobcovi zostalo zachované jeho právo požiadať o rozšírenie žaloby za podmienok uvedených v ustanoveniach § 139 až § 143 Civilného sporového poriadku.
21. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).