Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-20-2021.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľky: H. J., N.. R., Q.. XX.XX.XXXX , U. R. XX, U., zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti odporcovi: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. J., N.. R., Q.. XX.XX.XXXX G. H. J., Q.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX T. O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 05.10.2021 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva uzatvoreného s odporcom. Svoju žiadosť dôvodila tým, že manželstvo bolo uzatvorené z úprimnej lásky, na začiatku bolo pokojné a šťastné. Neskôr začali vznikať problémy, vyvrcholili v roku 2008, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, manželku a vtedy maloleté deti. Odvtedy ich nekontaktoval, neprispieval na výživu detí. Manželka nemala dlhodobo vedomosť, kde sa manžel zdržiava, či vôbec žije. Už v minulosti podala návrh na rozvod, ale nebolo možné zistiť, kde sa manžel nachádza, vzala z tohto dôvodu návrh späť. Aktuálne bolo zistené dopytom na Ministerstvo vnútra SR, že manžel má od 19.12.2017 evidovaný trvalý pobyt na adrese R. XXX, nevie však, či sa tam zdržiava. Nakoľko manželia od roku 2008 spolu nežijú, nekontaktujú sa, nehospodária spolu, doposiaľ manželka nevedela, či sa manžel na uvedenej adrese zdržiava, považuje manželstvo len za formálne, nakoľko si neplní svoju spoločenskú funkciu. Vzhľadom na uplynutie dlhého časového obdobia, počas ktorého sa manželia nevideli, nekomunikovali spolu, je zrejmé, že obaja nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia, manželka žije vlastným životom bez manžela po dobu 13 rokov, vychovala spoločné deti bez akejkoľvek participácie manžela. Každý z manželov žije život, ktorý nie je vzájomne prepojený, navrhovateľka žiada tak o rozvod ich manželstva .
2. Odporca sa k podanému návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: návrh na rozvod manželstva, potvrdenie o pobyte, sobášny list, pričom vykonal výsluch účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX T. O., manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O.. Ide o prvé manželstvo oboch manželov, z ich manželstva pochádzajú 3 deti, ani jedno z nich nie je maloleté.
5. Dňa 10. 1.2022 sa pojednávania zúčastnil len odporca, navrhovateľka sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Odporca uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Viac ako 10 rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Pred uzavretím manželstva sa poznali cca polroka - rok. Asi 5 rokov manželstvo fungovalo, mali tri deti, všetky sú dospelé, narodili sa v r. XXXX, XXXX, XXXX. Problémy mali také, že odporca vždy pracoval, manželka nepracovala. Zobrali si pôžičky, tieto sa nesplácali, hádali sa kvôli peniazom. Kvôli peniazom mali aj súd, kvôli výživnému, stále od odporcu pýtala peniaze. Po narodení strednej dcéry mala manželka mimomanželský vzťah. Tretí syn podľa odporcu nie je jeho biologický, avšak nebolo vedené konanie o určenie otcovstva. Po narodení tretieho syna, cca v roku 2006 manželka odišla bývať k priateľovi do H., on potom odišiel v r. 2008, odvtedy spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Odporca teraz žije 8 rokov v Nemecku, má tam aj priateľku, je tlmočníčka, sekretárka, nežijú spolu v jednej domácnosti. Jeho adresa v Q. H. X. XX, XXXXX E.. Súhlasil v prípade ďalšieho pojednávania, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti, nakoľko pracuje v zahraničí.
6. Navrhovateľka na ďalšom nariadenom pojednávaní uviedla, že nie je pravda to, čo uviedol jej manžel. Nie je pravda, že nikde nepracovala, že syn D. nie je manželov. Je pravda, že sa pred uzavretím manželstva poznali asi pol roka. Manželstvo fungovalo asi 5 rokov, potom začal manžel piť, nestaral sa o rodinu, o deti, chodil do práce, domov nechodil vôbec, prespával v robote. Mimomanželský vzťah mal on, nie ona. Manželstvo nefunguje v podstate 25 rokov, nežijú spolu 17 rokov. Manžel sa odsťahoval, absolútne nevie kde. Naposledy sa videli v r. 2008, na súde ohľadne výživného na všetky tri deti. Odvtedy sa nevideli, ani na deti neplatil. D. je jeho synom. Popretie, že nie je jeho otcom prvý krát videla v zápisnici. Deti k nemu nemajú žiaden vzťah, práve preto, že pil. Nevie o tom, že by mali teraz spoločné dlhy, ale rozviesť sa rozhodla aj z obavy, že by manžel mohol mať nejaký dlh. Aj o tom, že žije v Nemecku sa dozvedela až zo zápisnice.
7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
8. Súd z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu účastníkov zistil, že manželia v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od roku 2006, čo je viac ako 15 rokov, nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú, a to na dlhodobej báze, ich spoločné deti sú už dospelé. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil celkové ochladenie vzťahu medzi manželmi, nedostatok vzájomnej úcty, dôvery a porozumenia, odporca ako dôvody rozvratu uvádzal finančné problémy, mimomanželský vzťah zo strany manželky, odporkyňa za príčiny rozvratu uvádzala nezáujem manžela o rodinu, jeho mimomanželský vzťah ako aj nadmerné užívanie alkoholu. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spolužitia, na podanom návrhu na rozvod trvá. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, rovnako nemal
záujem o obnovenie spolužitia. Súd vychádzal z tvrdení oboch účastníkov, pričom ustálil, že vzťah medzi účastníkmi konania nevykazuje znaky trvalého partnerstva, ktorého cieľom by malo byť vytvorenie a udržanie harmonického a trvalého životného spoločenstva. Zo strany oboch účastníkov absentuje akákoľvek vôľa zotrvať v manželskom vzťahu.
9. Vychádzajúc z toho, že účelom manželského spolužitia je vytvorenie trvalého partnerstva, ktorého obsahom je nielen pozitívna náklonnosť manželov voči sebe samým, ale aj ich vôľa byť druhému oporou, vytvárať pozitívne rodinné prostredie pre výchovu detí, je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo a vážne rozvrátené a nie je možná ich náprava. K rozvratu manželských vzťahov prispeli problémy manželov týkajúce sa financií, údajných mimomanželských vzťahov oboch účastníkov, odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti a následne nezáujem o rodinu, o spoločné záujmy, ktoré skutočnosti zjavne narušili vzájomný vzťah a dôveru, a prispeli k ochladnutiu citov medzi oboma manželmi, vyústili k úplnému odcudzeniu, pričom odsťahovanie zo spoločnej domácnosti aktuálne trvá už vyše 15 rokov, odporca navyše deklaruje, že má aktuálne priateľku.
10. Je nutné poznamenať, že aj zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda dvoch individualít, z ktorých keď jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, nemožno ju za žiadnych okolností nútiť, a to ani autoritatívnym rozhodnutím súdu, v tomto zotrvať. Manželstvo predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na jednej strane nie je záujem na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Súd konštatuje, že v danom prípade na strane navrhovateľky nebola vôľa zotrvať v manželstve, pričom odporca v manželstve rovnako nechcel zotrvať. Účastníci obnovenie spolužitia v žiadnom prípade nepripúšťali, súd tak návrh na rozvod manželstva posúdil ako dôvodný vzhľadom na jeho úplnú nefunkčnosť.
11. Súd vzhľadom na vyššie uvedené manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).