Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/21/2017

Identifikačné číslo spisu: 9017200104 Dátum vydania rozhodnutia: 28. júna 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Szabo Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9017200104.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci vyžiadanej osoby N. Y., v konaní o návrhu Krajskej prokuratúry v Bratislave na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. júna 2017 sťažnosť prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. mája 2017, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. mája 2017, sp. zn. , podľa z dôvodu o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR) rozhodol, že sa nevykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný dňa 10. marca 2017 Štátnym zastupiteľstvom Viedeň, Rakúska republika, pod sp. zn. t, na občana Slovenskej republiky N. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. XX, U.N., Slovenská republika, na účely trestného stíhania do Rakúskej republiky pre podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa StGB (Trestného zákonníka Rakúskej republiky) na tom skutkovom základe, že mal v noci z 8. na 9. septembra 1998 úmyselne zabiť osobu G. X. a to tak, že mu zaviazal ruky a nohy lepiacou páskou a kuchynským nožom mu vrazil štyrikrát do pravej strany krku, jedenkrát do pravého ramena, jedenkrát do brucha a spôsobil mu päť rán nožom do oblasti pŕs, pričom poškodený napokon zomrel na mechanické ochrnutie srdca a zlyhanie srdcového krvného obehu. Proti tomuto uzneseniu zahlásila prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave ako oprávnená osoba podľa zákona o EZR do zápisnice z verejného zasadnutia sťažnosť, ktorú následne odôvodnila (č. l. 125a, 154-156). V dôvodoch sťažnosti uviedla, že pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu sa má vychádzať zo vzájomnej dôvery a dodatočné informácie majú tvoriť podklad pre rozhodnutie súdu. Rakúska strana uviedla doposiaľ známe skutočnosti, že v byte poškodeného boli zaistené stopy DNA a stopy po odtlačkoch prstov, pričom bola zistená zhoda odtlačkov prstov s vyžiadanou osobou. Z ohliadky miesta činu vyplynulo, že poškodený bol vzadu na chrbte spútaný lepiacou páskou, bol týraný a napokon dopichaný nožom. Prokuratúra považovala odpoveď rakúskej strany za dostačujúcu. Ak zo strany krajského súdu nebolo možné prijať záver, že skutok bol spáchaný obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom, mal opätovne požiadať o doplňujúce informácie. Pokiaľ ide o samotný

skutok, v rámci predbežného vyšetrovania bolo konanie opísané v európskom zatýkacom rozkaze prokuratúrou právne kvalifikované ako trestný čin vraždy podľa platného ku dňu 9. septembra 1998 (ďalej len ), pretože takýto postup je pre páchateľa priaznivejší. Súčasne bol prokuratúrou vyjadrený právny názor, že konanie by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu vraždy podľa , , pričom trestné stíhanie by sa podľa premlčalo uplynutím premlčacej doby, ktorá je 20 rokov. Z popisu skutku možno právnu kvalifikáciu podľa odseku 1 vylúčiť. Osoba bola zviazaná a následne usmrtená, teda nie je možné vylúčiť, že bola vystavená bolestiam na hranici znesiteľnosti trvajúcu určitý čas, bola vystavená psychickým útrapám z dôvodu extrémneho strachu o svoj život, vrátane vlastnej bezmocnosti s ohľadom na neúčinnosť svojej obrany. Z priloženej fotodokumentácie vidno, že obeť mala na tvári šatku, aby nemohla kričať, krvácala z nosa a mala hematómy v oblasti nosa a ľavého oka. Išlo teda o obzvlášť surový alebo trýznivý spôsob spáchania skutku, ktorý by mal byť právne posúdený ako trestný čin vraždy podľa a trestné stíhanie nepremlčané. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto navrhla, aby zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol v súlade s návrhom prokuratúry podľa zákona o EZR o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu. Sťažnosť prokurátorky bola 14. júna 2017 zaslaná na vyjadrenie vyžiadanej osobe a obhajcovi. Vyžiadaná osoba vo vyjadrení poukázala na prípis krajského súdu z 27. apríla 2017, ktorým súd vyzval krajskú prokuratúru na zabezpečenie dodatočných informácií od rakúskych justičných orgánov. Jedna z otázok smerovala k uvedeniu známych skutkových okolností svedčiacich pre surový alebo trýznivý spôsob spáchania skutku. V prípade postupu v súlade so sťažnosťou prokurátorky by sa len zopakovala tá istá otázka, pričom rakúske orgány k tomu uviedli, že v byte usmrteného boli zaistené stopy DNA a stopy po odtlačkoch prstov vyžiadanej osoby. Z ohliadky miesta činu je zrejmé, že usmrtený bol lepiacou páskou spútaný vzadu na chrbte, bol týraný a napokon dopichaný nožom. Krajský súd takéto konštatovanie vyhodnotil ako nedostatočné pre subsumovanie objektívnej stránky pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu vraždy podľa . Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci vyžiadaná osoba poukázala na argumentáciu uvedenú v jej skoršom vyjadrení z 12. mája 2017. Zároveň najvyššiemu súdu navrhla sťažnosť krajskej prokuratúry zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote. V súlade s preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k takému záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Z ustanovenia zákona o EZR vyplýva, že proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť prokurátora pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený zákon o EZR, a taká sťažnosť má odkladný účinok. Podľa zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, aka/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa a ; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebof/ súd na základe postupu podľa rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu ( o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v

Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov).Podľa kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.Podľa citovaného zákona sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1a/ na dvoch alebo viacerých osobách,b/ obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom,c/ opätovne,d/ na osobe mladšej ako pätnásť rokov,e/ na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci,f/ v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.Podľa citovaného zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je a/ dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest,b/ desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov,c/ päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky,d/ tri roky pri ostatných trestných činoch.Podľa citovaného zákona premlčanie trestného stíhania sa prerušujea/ vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebob/ ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave podala 26. apríla 2017 pod č. k. -28 návrh na vykonanie predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu. Súd prvého stupňa pred rozhodnutím podrobne skúmal splnenie podmienok, za ktorých bol európsky zatýkací rozkaz vydaný, skutok, pre ktorý bol vydaný, podradenie pod niektorú z kategórií trestných činov podľa zákona o EZR, dodatočné informácie zo štátu pôvodu s priloženou fotodokumentáciou, dôvody odmietnutia a dospel k správnemu záveru o nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu pre premlčanie trestného stíhania podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.Predovšetkým je potrebné prisvedčiť správnosti zhodného posudzovania právnej kvalifikácie zo strany krajského súdu a prokuratúry podľa účinného v čase spáchania skutku, ktorý je pre vyžiadanú osobu priaznivejší. V spornej časti sa najvyšší súd stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu, nakoľko z dodatočných informácií poskytnutých štátom pôvodu nie je možné jednoznačne vyvodiť záver o obzvlášť surovom alebo trýznivom spôsobe spáchania skutku. Na uvedené nemá vplyv ani stručné konštatovanie štátu pôvodu, že usmrtený bol týraný, pričom ani z predloženej fotodokumentácie takáto skutočnosť bez bližšieho odôvodnenia nevyplýva. Spútanie rúk a omotanie šatky cez ústa na zamedzenie odporu obete, resp. privolania pomoci sa nevymyká z bežného rámca spáchania trestného činu vraždy. Hematómy v oblasti nosa a ľavého oka neboli štátom pôvodu vysvetlené, resp. na ne štát pôvodu ani nepoukazoval. V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na podrobnú argumentáciu krajského súdu, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje. K námietke prokurátorky o možnosti opätovného vyžiadania dodatočných informácií je nutné poznamenať, že nie je povinnosťou súdu opakovane dopytovať štát pôvodu, kým nezíska informácie odôvodňujúce vydanie slovenského štátneho občana do cudziny. Krajský súd postupoval zákonne v intenciách ustanovenia veta druhá zákona o EZR, keď sa prostredníctvom prokuratúry obrátil na rakúsku stranu, pričom sa dopytoval aj na skutkové okolnosti svedčiace o surovom alebo trýznivom spôsobe spáchania skutku. Napriek presnej špecifikácii otázky, rakúske justičné orgány oznámili len strohé fakty bez ich podrobnejšieho odôvodnenia. Neobstojí pritom tvrdenie prokurátorky, že rakúska strana je len na začiatku dokazovania, preto treba vychádzať z dôkazov, s ktorými slovenská strana disponuje. Od spáchania skutku uplynulo takmer 19 rokov, preto je nepredstaviteľné, že by rakúske justičné orgány nedisponovali bližšími informáciami o spôsobe a prevedení spáchania skutku (ktorá z rán bola smrteľná, či obeti bolo pred smrťou ubližované a akým spôsobom) napr. z pitevnej správy. Zaslanie podrobných a relevantných informácii by malo byť v plnom rozsahu v záujme štátu pôvodu, preto nie je namieste nútiť krajský súd k zisťovaniu prípadných ďalších existujúcich skutočností vzťahujúcich sa na preukázanie obzvlášť surového alebo trýznivého spôsobu vykonania skutku. Pri absencii iných skutočností odôvodňujúcich použitie obzvlášť surového alebo trýznivého konania krajský súd skutok správne právne kvalifikoval podľa slovenského ako trestný čin vraždy podľa . Za uvedený trestný čin v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody s trestnou sadzbou od desať do pätnásť rokov. V zmysle trestnosť činu, ktorého horná hranica trestnej sadzby je najmenej desať rokov, zaniká uplynutím desaťročnej premlčacej doby. V danom prípade premlčacia doba uplynula 9. septembra 2008, pričom do jej uplynutia nebol rakúskymi

justičnými orgánmi uskutočnený úkon, ktorý by v zmysle premlčaciu dobu prerušil.Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd sťažnosť prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave podľa zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.