Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-68-2021.pdf
PDF · 86.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. Z., S.. XX.X.XXXX, M. W. V. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, s.r.o., so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092 o zaplatenie 2.451,97 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.06.2021 č.k. 4Csp/80/2017-384 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 555,56 eur s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. zo sumy 555,56 eur od 28.06.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 54,68 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.451,97 eur, spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 2.451,97 eur od 28.06. 2017 do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 497, § 499, § 502 ods. 1, ods. 2, § 506, § 365, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, v ktorom žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 250 eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne. Na základe žiadosti žalovaného sa uvedený limit mohol meniť podľa čl. T, Všeobecných obchodných podmienok bod 8 povolené prečerpanie na účte - občania. Výška aktuálneho limitu povoleného prečerpania vyplynula z výpisu z účtov. Dňa 13.02.2014 bol limit povoleného prečerpania zmenený na sumu 570 eur.
4. Súd prvej inštancie danú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Po posúdení obsahu zmluvy o povolenom prečerpaní dospel k záveru, že žalobca v nej neuviedol podstatné náležitosti, a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Ide pritom o podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania vyžadované ust. § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, tak ako
vyplýva z § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 129/2010. Žalovaný výbermi v hotovosti z bankomatov, platbami kartou, resp. ďalšími odchádzajúcimi platbami (vynímajúc z týchto transakcií samozrejme poplatky a úroky), vyčerpal úhrnom sumu 16.028,58 eur (debetné transakcie) a uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 15.473,02 eur (kreditné transakcie). Žalovaný je tak, poukazujúc na vyššie uvádzané, na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 555,56 eur. Táto suma bola žalovanému reálne poskytnutá. Preto žalobe v tejto časti vyhovel. V časti predstavujúcej sumu vo výške 1.896,41 eur uplatnený nárok považoval za nedôvodný a žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi spolu s istinou 555,56 eur, aj úrok z omeškania, ktorý vyplýva z § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,00 % ročne a ktorý priznal počnúc dňom 28.06.2017.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že náhradu trov konania priznal žalovanému vo výške 54,68 %, vychádzajúc z toho, že priznal žalobcovi 555,68 eur s prísl. a v časti o zaplatenie sumy 1.893,41 s prísl. žalobu zamietol. Úspech žalobcu tak predstavuje 22,66 % a úspech žalovaného 77,34 %. Vzhľadom na túto skutočnosť medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom je rozdiel v jeho neprospech a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,68 %.
6. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu alebo aby vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 2 písm. f)). Poukázal na skutočnosť, že zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 cit. zák. postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018. Krajský súd uviedol, že v dôsledku toho, že sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo VOP. Čo sa týka VOP ako časti zmluvy žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Home Credit Slovakia, a.s. Q. Z. M.. V zmysle uvedeného rozsudku sa čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalo nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami. Na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
8. Rozsudok je v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. 01. 2022 o 09.30 hodine, v pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.01.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
12. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
13. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd udáva:
14. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Súčasne z vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že ide o zmluvu typovú, resp. štandardnú, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a ktorá z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole.
15. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
16. V zmysle § 11 ods. 1 písm. c) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w).
17. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že v danej úverovej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
18. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v danej spotrebiteľskej zmluve absentujú údaje vyplývajúce z ust. § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ide pritom o obligatórne náležitosti zmluvy a ich absencia spôsobuje, že danú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
19. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému zostalo doplatiť na úvere sumu 555,68 eur s prísl. Správne preto súd prvej inštancie v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej zamietavej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto odvolací súd rozhodol, že úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).