Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: U. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX, XXX XX O., pr. zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému: U. Q.G., A.. XX.XX.XXXX, W. P. D. XX, XXX XX H., S..Č.. P. XXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 9 719 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8 400 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 8 400 Eur od 1.3.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 72,86%.

IV. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.06.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9715 Eur (správne 9719 Eur, v žalobe je zrejmá nesprávnosť, viď bod 4 odôvodnenia) s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.6.2016 (ďalej len „Zmluva“) poskytol žalovanému, ktorý je jeho synom, finančné prostriedky vo výške 8.000,- € na kúpu chaty v obci Kameňany. Ako potvrdenie o zrealizovaní prevodu požičaných finančných prostriedkov syn podpísal príjmový pokladničný doklad. Splatnosť požičanej sumy nebola dohodnutá. Na zaplatenie svojho syna viackrát vyzýval ústne, naposledy písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 29.1.2019. Napriek opakovaným ústnym a písomným výzvam mu žalovaný požičané finančné prostriedky do dnešného dňa nevrátil. Rovnako žalobca na základe ústnej dohody v júli 2016 požičal žalovanému na kúpu plastových okien sumu 1.200,- Eur, na kúpu kotla sumu 115,-Eur a na kúpu kamier sumu 400,- Eur. Všetky tieto veci boli namontované a inštalované v predmetnej chate. Potom ako mu žalovaný nevrátil požičané finančné prostriedky, navrhol žalobca možné vyporiadanie jeho záväzku formou prevodu vlastníckeho práva k chate na osobu žalobcu, s čím žalovaný spočiatku súhlasil, ale k následnej realizácii prevodu nedošlo. Na základe lustrácie katastra nehnuteľností žalobca zistil, že syn už nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti. Žalovaný svoj záväzok na vrátenie požičaných finančných prostriedkov do dnešného dňa nesplnil, ani napriek viacerým ústnym, ako aj písomným pokusom o mimosúdne vyriešenie veci.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.08.2019, doručeným žalovanému dňa 28.08.2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote vecne odôvodnený odpor. Súd preto uznesením č.k. -49 zo dňa 01.10.2019 platobný rozkaz zrušil.

3. V odpore zo dňa 18.04.2019 žalovaný uviedol, že s tým, že on nikdy nebol zaviazaný žalobcovi žiadnym úkonom k tomu, aby mu uhradil žalovanú čiastku. Žalobcovi nedlhuje nič. Nikdy som žalobcovi nepodpisoval príjmový pokladničný doklad, ktorý on doložil a ktorý je zo dňa 26.6.2016. Na tomto tlačive nie je jeho vlastnoručný podpis, z uvedeného dôvodu sa domáha, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený a žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

4. K odporu žalovaného sa podaním zo dňa 06.11.2019 vyjadril žalobca, ktorý naďalej trval na tom, že synovi sumu 8.000,- Eur požičal a že podpis na príjmovom doklade z 26.6.2016 je žalovaného. Poopravil, že synovi požičal na kúpu kotla sumu 119,- Eur a v žalobe je uvedená zrejmá nesprávnosť v údaji o výške kúpnej ceny 115,- Eur. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie dôkazov výsluchom svedkov, obhliadkou a na preukázanie pravosti podpisu žalovaného na príjmovom doklade a teda preukázanie môjho tvrdenia navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

5. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2020 žalovaný uviedol, že žiadal grafologický posudok. Podľa jeho vedomostí sa tam nenachádza ani jeden môj podpis a ten doklad je účelovo vyhotovený. Nezhoduje sa ani s písmom žalobcu ani s jeho písmom. Odmieta nárok v plnej hodnotne, neprevzal od žalobcu žiadne financie. Čo sa týka posledných troch týždňov žalobca sa ho snaží účelovo zlikvidovať a v podstate zdiskreditovať jeho osobu. Min. týždeň poslal mu na domovú prehliadku policajtov, ktorá dokázala pravý opak. Dokázalo sa, že jeho obvinenia sú nepravdivé. Taktiež, čo sa týka krivého obvinenia z vyhrážania, tiež bolo dokázané, že v podstate je v tom žalovaný nevinne. Uviedol, že vyslovene popiera, že mu dal žalobca peniaze na plastové okná. Tie mimochodom stáli 800 Eur. Tiež poprel, že mu dal peniaze na kamery, tie si montoval sám a úplne popiera, že mu dal 8000 Eur, a že teda je na príjmovom doklade jeho podpis. Čo sa týka kotla ide o bojler na teplú vodu, ktorý on zakúpil do uvedenej chaty, avšak to nie je a nikdy nebola chata vo vlastníctve žalovaného, on ju mal na základe ústnej dohody v prenájme. Vlastníkom nikdy nebol. Bojler kúpil do predmetnej chaty jeho otec (žalobca) za tým účelom, aby tam mohol sám chodiť navštevovať chatu. Žalovaný do uvedenej nehnuteľnosti investoval peniaze z dôvodu, aby ju mohol využívať s tým, že takto neplatil nájomné, platil len réžiu za užívanie nehnuteľnosti. Energie boli písané na jeho meno. O tejto skutočnosti vie doložiť potrebné doklady od elektrárni. Uvedený bojler a ešte nejaké zariadenie chaty si otec, teda žalobca odmontoval sám, v hodnote 1300 Eur v priebehu tohto konania, čo je zachytené aj na fotopasci.

6. Na uvedenom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že od začiatku žalovaný žalobcovi uvádzal, že peniaze majú ísť na kúpu chaty a nemal vedomosť, že žalovaný syn nie je vlastníkom chaty, neskôr, keď sa peniaze nevracali, tak vzhľadom aj na dohodu uvádzanú v žalobe, že v prípade, že nebude vedieť žalovaný peniaze vrátiť, tak sa na žalobcu prevedie predmetná chata, bolo zistené, že dňa 22.07.2016 došlo k vkladu vlastníckeho práva v prospech P.. Y. H..

7. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán sporu a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to najmä: príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 26.6.2016, pokladničným blokom na sumu 119 Eur z 19.07.2016, znaleckým posudkom č. 10/2021 z čl 127-153, rozhodnutím o povolení vkladu VP č. vkladu Q. zo dňa 22.07.2016, kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2016, listinou „mimosúdne uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 29.1.2019, podaním zo žalobcu zo dňa 14.1.2022 ako aj s celým obsahom spisu, výsluchmi strán sporu a výsluchom svedkov, a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. V zmysle príjmového pokladničného dokladu prijal žalovaný od žalobcu sumu 8 000 Eur na účel kúpy chaty v Kameňanoch.

9. V zmysle pokladničného bloku dňa 19.07.2016 bola vykonaná platba 119 Eur v hotovosti za tovar s názvom Euro 80 IK predajcovi, F. O., Hnúšťa (B. O.).

10. V zmysle Rozhodnutia Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru č.v. XXX/XXXX zo dňa 22.07.2016 bol dňa 22.07.2016 povolený vklad vlastníckeho práva k záhradnej chate so súpisným číslom XXX a pozemkom zapísaným v reg. CKN parc. č. XXX/X Y. XXX/X, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Kameňany, v prospech vlastníčky P.. Y. H., A.. XX.XX.XXXX.

11. V zmysle Znaleckého posudku č. 10/2021 znalkyne z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej zo dňa 19.03.2021 je podpis ma príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 26.06.2016 nachádzajúco sa na čl. 3 súdneho spisu vlastnoručným podpisom žalovaného.

12. V zmysle listiny Potvrdenie o dohode žalobca prehlásil, že svojmu synovi (žalovanému) zapožičal peniaze na kúpu chaty v Kameňanoch č. LV. XXX, záhradu vo výmere 2625 m2. Hodnota chaty je 8000 Eur a sumu, ktorú požičiava je 8000 Eur. Uvedené potvrdenie podpísal žalobca a nebolo podpísané aj žalovaným.

13. V zmysle listiny zo dňa 29.01.2019 (čl. 190) označenej ako „Mimosúdne uplatnenie pohľadávky“ právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 9 715 Eur najneskôr do 28.02.20219. Podľa výzvy žalobca poskytol hotovostnú pôžičku žalovanému synovi vo výške 8000 Eur na kúpu chaty. Následne žalobca investoval do kúpy plastových okien vo výške 1200 Eur, kotla 115 Eur a kamier vo výške 400 Eur inštalovaných do predmetnej chaty.

14. V zmysle poštového poukazu na výplatu bola dňa 15.06.2016 vyplatená žalobcovi Sociálnou poisťovňou suma 11 178,97 Eur.

15. Pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.10.2021 žalobca uviedol, že rok po smrti jeho manželky, ktorá zomrela v r. 2015 za ním prišiel žalovaný, že je v Kameňanoch chata na predaj, aby mu požičal peniaze. Žalobca šiel pozrieť chatu aj s p. S., s tým, že sa mu chata páčila a chcel ju sám kúpiť nakoľko v Kameňanoch má povolený výkon poľovného práva. Avšak syn mu uviedol, že majitelia chatu nepredajú žalobcovi ani žalovanému, lebo táto chata je na predaj pre partnerku syna žalovaného P.. H. a dohodol sa so synom, že keď žalobcov druhý syn Patrik dovŕši 18 rokov, bude chata prevedená z pani doktorky na neho. Výška pôžičky, ktorú žalovaný syn žiadal bola 8 000 Eur. Po týchto udalostiach, týždeň na to prišiel za ním žalovaný, ktorý sa zrejme dozvedel, že žalobcovi bol spätne vyplatený dôchodok vo výške 11 000 Eur a žiadal od neho opätovne pôžičku vo výške 8 000 Eur. Vtedy mu priniesol aj dohodu, ktorú predložil žalobca na nahliadnutie súdu. S tým, že na žalobcu tlačil, že mu tých 8 000 má požičať na kúpu chaty, ktorú mala kúpiť p. T.. H.. Žalobca mu teda v hotovosti uvedenú sumu poskytol, nakoľko mu bol dôchodok v hotovosti vyplatený na pošte. Následne syn s p. MUDr. H. týždeň na to, ako poskytol peniaze, išli na dovolenku do Turecka. Žalobca aj s p. S. celý čas chatu pratali, pracovali na chate. Neskôr sa dozvedel, že chata stála 5 000 Eur a 3 000 Eur si nechali. Zároveň však, keď dosiahol žalobcov druhý syn 18 rokov, nechceli tú chatu previesť. V čase, keď dovŕšil žalobcov druhý syn 18 rokov žalobca s P.. H. tvorili pár, a žili ako druh a družka. V čase, keď syn Patrik mal 18 rokov, tak žalovaný syn požiadal o ďalšiu pôžičku 4 000 Eur, ale zároveň syn a p. dr., nechceli previesť chatu na syna Patrika. Žalobca preto navrhol synovi- žalovanému, aby splácal jeho úver, ktorým žalobca splácal dlhy, ktoré boli taktiež predmetom dedičstva po nebohej manželke a zaplatil ich v sume 220 Eur. Syn odmietol uvedený úver splácať. Čo sa týka plastových okien, uviedol, že jeho neplnoleté deti zdedili pozemky a rodinný dom, ktorý bolo potrebné rekonštruovať. So súhlasom súdu predal jeden pozemok za 5 000 Eur a peniaze mali byť použité na rekonštrukciu okien v tom dome, ktorý bol zdedený po nebohej manželke. Žalobca so známym z firmy komunikoval ohľadom objednávky plastových okien s tým, že keď sa o tom dozvedel jeho syn- žalovaný, ten kontaktoval uvedenú firmu, uviedol im, že žalobca chce rekonštruovať okná na údajne svojej chate v Kameňanoch, oni už teda vykonali inštaláciu okien na uvedenej chate a následne fakturovali žalobcovi uvedenú sumu. Vtedy sa žalobca prvýkrát dozvedel, že tieto okná boli namontované na chate syna. Žalobca okná vyplatil. Nevie presne uviesť koľko stáli. Asi 1 200 Eur. Dodatočne pýtal od syna nech mu splatí aj cenu za okná. Zároveň však, keď dosiahol syn 18 rokov, nechceli tú chatu previesť. Po tom, čo sa chata kúpila dal žalovaný hneď namontovať kamery. Videl ich ako pracujú s p. S. na chate, počas toho ako bol na dovolenke v Turecku. Ešte pred odchodom do Turecka za žalobcom syn prišiel, že idú na dovolenku a preto je potrebné namontovať kamery. Žalovaný dal namontovať kamery a vypýtal si peniaze na kúpu týchto kamier v sume 400 Eur. S tým, že žalobca bol presvedčený, že chata sa prepíše na jeho syna Patrika, preto mu 400 Eur na kúpu kamier dal a nežiadal ich vrátenie. Taktiež čo sa týka okien, keď žalobca vyplácal spomínané okná na chate v Kameňanoch, bol presvedčený, že chata bude prepísaná jeho syna, preto nežiadal vyplatenie ani za tieto okná. Čo sa týka kúpy kotla, sám žalobca ho bol kúpiť v Hnúšti, sám ho namontoval. Peniaze za kotol nežiadal, vychádzal z toho, že chatu bude užívať a bude využívať aj to poľovné právo. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v čase, keď investoval do chaty, zaplatil za okná, za kamey a kúpil a namontovali kotol, už vedel, že vlastníčkou nehnuteľnosti je P.. H.

Žalobca ďalej na pojednávaní uviedol, že po dovŕšení plnoletosti syna Patrika, keď žalovaný odmietol, že jeho partnerka P.. H. prepíše nehnuteľnosť na Patrika, a zároveň žalovaný žiadal ďalších 4 000 Eur, vtedy prvý krát žalobca žiadal žalovaného o vrátenie poskytnutých peňazí. O náležitostiach pôžičky resp. prevodu chaty od MUDr. H. sa žalobca nikdy nerozprával s P.. H., akurát po príchode z Turecka ona kúpila tričko synovi resp. aj žalobcovi nejaký sveter, ktorý mal byť podľa žalobcu za tú pôžičku.

16. Z výsluchu svedkyne P.. Y. H. na pojednávaní vyplynulo, že svedkyňa žila cca 2,5 roka so žalovaným. Otca žalobcu som videla zhruba 2-3krát, keď bol na návšteve u nich. Žalobcu bližšie nepozná. Osobne pri žiadnom odovzdávaní peňazí nebola. Uviedla, že žalovaný neklame len vtedy, keď mu to vyhovuje. Má vedomosť o tom, že keď sme si kupovali chatu v Kameňanoch, ktorej bola výlučnou vlastníčkou, tak až ex post, dodatočne sa dozvedela, že žalovanému mala byť požičaná, resp. poskytnutá suma od otca, ktorú ona nikdy nevidela. Chatu kúpila za 5 000 Eur do svojho výlučného vlastníctva. Uviedla k osobe žalovaného, že je to osoba, ktorá nedodržiava zákony. Vždycky nejakým spôsobom klame, podvádza a ona má z tejto osoby celoživotnú traumu. Čo sa týka chaty, on tam na nej pracoval, pomáhal s nejakými prácami, nakoľko mal tam nejaké záujmy vo vzťahu k poľovníctvu, avšak vždy ako sa dozvedela, šlo o určitú nezákonnú činnosť na čierno, čo sa týka výkonu toho poľovníctva. Nevedela uviesť, kedy sa dozvedela o poskytnutí peňazí, len vie, že to bolo povedané žalovaným medzi rečou, ale až po kúpe nehnuteľností. Už si to presne nepamätá, bolo to pred 5 rokmi. Uviedla, že potvrdenie o dohode predložené žalobcom ona nepripravila, nemá vedomosť o takejto listine. Matne si spomína, že okna mohol rekonštruovať nejaký bratranec žalovaného z Rožňavy Y.. Presne si nepamätá, nebola pri tom. Nevedela uviesť, kto uhradil cenu za okná, ale ona to nehradila, zrejme to bol žalovaný. Kamerový systém podľa svedkyne montoval informatik, ktorý jej spravuje siete vo firme. Hradila to ona zo svojich prostriedkov. Žalovaný kamery pred predajom min. roku odmontoval, teda predpokladá, že to urobil žalovaný, nakoľko nikto iný nemal prístup do chaty. Uviedla, že neuzavrela žiadnu zmluvu so žalobcom o prepise nehnuteľností predmetnej chaty na tretiu osobu a nemá vedomosť o tom, aby sa na takom niečom dohodli žalovaný so žalobcom. Jediné na čom mala ona neskôr záujem bol predaj chaty, v prípade, že sa nájde záujemca. Nemá vedomosť o tom, že by mala byť chata za určitých okolnosti prepísaná na mladšieho syna žalobcu Patrika, v prípade dosiahnutia plnoletosti. Uviedla, že žalovaný uvádza niečo iné na jednu niečo iné na druhú stranu. To už je o tom klamstve ohľadom jeho osoby ako uvádzala. Žalovaný pýtal stále peniaze svedkyne, aj jej ich kradol, ešte si robil srandu, že si peniaze nevie spočítať. No ona si peniaze označila a spočítala a týmto spôsobom ho pristihla.

17. Z výsluchu svedka P. S. na pojednávaní súd zistil, že bol dvakrát za tu prítomným žalobcom s p. žalovaným Prvýkrát boli u p. žalobcu dohodnúť si aké práce bude potrebné u neho robiť nakoľko sa u neho stierkovalo a zároveň tam padla téma chaty, kedy žalovaný uviedol žalobcovi, že v Kameňanoch je dobrá chata na predaj a bolo by dobré ju kúpiť. Prvý krát teda sa rozprávali otec so synom. Syn hovoril, že by bolo dobré ju kúpiť. Potrebuje na ňu nejaké peniaze. Svedok nebol pri tom, ako to žalovaný vyslovene žiadal od otca. Vtedy sa boli pozrieť aj na tej chate v Kameňanoch. Svedok mal kľúče od švagra, ktorý sa o tú chatu staral, bol v tom čase v Košiciach. Vlastníčky tej chaty bývali v Košiciach. Boli sa na tej chate pozrieť traja, svedok, žalobca a žalovaný a žalobca tam uviedol, že chata sa mu pozdáva. Je na peknom mieste. Mali by ju odkúpiť. Keď otec žalovaného U. Q. odišiel, mladší U. Q. mu povedal, že otec mu dá peniaze na tú chatu. Keď boli druhýkrát, kedy pomáhali žalobcovi aj pri stierkovaní domu, tak boli žalovanému odovzdané peniaze v hotovosti vo vyššej sume zrejme na tú chatu. Svedok presne nevedel určiť o akú sumu išlo, ale bola to vysoká suma. Následne svedok zhruba týždeň nato išiel na tú chatu, ktorá mala byť kupovaná, pracovať, keď išiel žalovaný so svojou partnerkou do Turecka. Pri takejto dohode som prítomný nebol. Svedok na chate montoval aj bojler. Ten priniesol žalovaný v krabici na chatu, pri kúpe bojlera nebol. Po čase v tej chate boli vymieňané okná, žalovaný si na to zavolal svojho bratranca, išlo to mimo svedka. Žalovaný mu vravel, že chata je jeho, neskôr sa dozvedel od švagra, ktorý chatu spravoval, že to nadobudla p. doktorka H..

18. Z výsluchu svedka Y. Y., ktorý je synom sesternice žalobcu, na pojednávaní súd zistil, že pred rokmi bol svedok požiadaný žalovaným o výrobu a montáž okien do chaty. Žalovaný za ním prišiel, že treba okná zamerať, naceniť a vyrobiť, následne to otec zaplatí. Po výrobe a montáži okien svedok kontaktoval žalobcu, z čoho bol žalobca mierne prekvapený, ale následne doniesol peniaze a vyplatil mu ich. Sumu si už presne nepamätá, bolo to do 2 000 Eur. Doklad o tom nemá. Ale vystavil ho. Čo sa týka montáže kamier, tú on nevykonával ani o nej nič nevie. Viem len, že keď sa montovali okná, tak už tam boli kamery namontované.

19. V podaní zo dňa 21.01.2022 žalobca v zastúpení právnym zástupcom zopakoval svoje tvrdenia v žalobe a posúdil svoj nárok právne, a to alternatívne tak, že v prvom rade sa domáha zaplatenia žalovanej sumy (žalobca opäť uviedol sumu 9715 Eur, ide však o zrejmú nesprávnosť, správne má byť 9 719 Eur) titulom pôžičky, alternatívne titulom nepomenovanej zmluvy podľa , a v prípade, že by súd uvedené zmluvy posúdil ako neplatné, tak titulom bezdôvodného obohatenia, či už z dôvodu neplatnosti právnych úkonov, alebo na základe prospechu získaného z nepoctivých zdrojov.

20. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov:

21. Podľa zákona kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

24. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. Podľa <aspi://module='ASPI'&link=' %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa <aspi://module='ASPI'&link=' %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej miere dôvodná. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy spolu 9 719 Eur. V zmysle žaloby táto suma pozostávala zo sumy 8 000 Eur, ktorú mal žalobca na základe zmluvy o pôžičke poskytnúť žalovanému na kúpu chaty, ďalej zo sumy 1200 Eur, ktorú mal žalobca žalovanému na základe ústnej dohody požičať na kúpu plastových okien, zo sumy 119 Eur (v žalobe je uvedená suma - 115 Eur, čo žalobca neskôr označil ako zrejmú nesprávnosť) a zo sumy 400 Eur, ktorú mal žalobca na základe taktiež ústnej dohody požičať žalovanému na kúpu kamier. Po tom, čo žalovaný finančné prostriedky nevrátil, mal žalobca žalovanému navrhnúť vyporiadanie záväzku formou prevodu vlastníckeho práva k chate na žalobcu, s čím mal žalovaný súhlasiť, ale nerealizoval to.

31. Žalovaný na pojednávaní poprel všetky tvrdenia žalobcu o pôžičke akýchkoľvek finančných prostriedkov. Vo vzťahu k sume na kotol žalovaný uviedol, že tento zakúpil žalobca do chaty za účelom, aby tam mohol chodiť, navštevovať chatu, ktorá nikdy vo vlastníctve žalovaného nebola. Sporným tak bol v tomto konaní

32. Vykonaním znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že podpis žalovaného na príjmovom doklade na sumu 8000 Eur bol jeho, čím sa zároveň preukázalo, že žalovaný v konaní klamal o pravosti svojho podpisu na príjmovom doklade. Takto súd ustálil, že poskytnutie sumy 8000 Eur žalovanému bolo preukázané. Bolo tak potrebné posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na ich vrátenie a z akého titulu.

33. Vo vzťahu k poskytnutiu uvedenej sumy žalobca neskôr pri výsluchu na pojednávaní zmenil svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ohľadom jeho dohody so žalovaným o poskytnutí a vrátení peňažnej sumy určenej na kúpu chaty (8 000 Eur) a to tak, že žalobca poskytol peniaze žalovanému s tým, že po dovŕšení plnoletosti jeho ďalšieho syna Patrika, prevedie P.. H.Á., ako majiteľka chaty, na tohto plnoletého syna žalobcu predmetnú chatu. Z uvedeného tak ale vyplýva, že nešlo o pôžičku, ako to pôvodne tvrdil v žalobe žalobca, nakoľko pri zmluve o pôžičke majú byť vrátené veci rovnakého druhu ( ), a v danom prípade malo byť protiplnením za jeho peňažné plnenie v prospech žalobcu prevod nehnuteľnosti, avšak z vlastníctva ďalšej osoby (P.. H.). Uvedená zmluva bola takto charakterom najbližšie k zámennej zmluve ( ), avšak s tým, že malo ísť o tzv. zmluvu v prospech tretej osoby, a to druhého syna žalobcu Patrika ( ). Takáto zmluva však nemohla byť platne uzavretá, nakoľko bola zmluvou zároveň v neprospech ďalšej osoby, a to T.. H., ktorá ale nebola jej účastníčkou, napriek tomu, že podľa uvedenej dohody (medzi žalobcom a žalovaným) mala plniť. Zmluvu v „neprospech“ tretej osoby slovenský právny poriadok ani nepozná. Z výsluchu P.. H. vyplynulo, že o žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovaným nevedela a nezaviazala sa na prevod chaty na syna žalobcu, a teda uvedená dohoda je neplatná pre nedostatok jej vôle previesť jej nehnuteľnosť na tretiu osobu. Takáto zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom a platnou by nemohla byť tiež pre to, že z celkového konania žalovaného vyplýva, že jeho skutočnou vôľou nikdy nebolo poskytnuté peniaze od žalobcu v akejkoľvek forme naozaj vrátiť, t.j. ani vo forme prevodu nehnuteľnosti (čo ani nie je vzhľadom na absenciu jeho vlastníckeho práva k predmetnej chate vzhľadom na zásadu „nemo plus iuris“ možné.) Nakoľko tak išlo o neplatný právny úkon, z ktorého získal prospech žalovaný (bolo preukázané prevzatie sumy 8000 Eur), došlo tak na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Nie je podstatné, že žalobca svoj nárok právne posúdil ako pôžičku, nakoľko právne posúdenie nároku nepatrí stranám konania, ale patrí súdu. K uvedeným záverom len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca síce súdu predložil ako dôkaz „potvrdenie o dohode“, v zmysle ktorého mal sumu 8000 Eur žalovanému „zapožičať“, a ku ktorej tvrdil, že ju mala vyhotoviť P.. H., ktorá však uvedené tvrdenie poprela a zároveň je uvedený dôkaz v rozpore s horeuvedenými skutkovými tvrdeniami žalobcu (o dohode o prevode nehnuteľnosti z T.. H. za poskytnutie uvedenej sumy žalovanému). Navyše uvedená dohoda nebola podpísaná žalovaným.

34. V časti žalovanej sumy 8000 Eur preto považoval súd žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

35. Taktiež o poskytnutí peňažnej sumy na kamery v sume 400 Eur samotný žalobca na pojednávaní tvrdil, rovnako ako o sume 8 000 Eur poskytnutej žalovanému na kúpu chaty, že uvedené peniaze nežiadal od žalovaného vrátiť, nakoľko rátal s prepisom chaty na jeho druhého syna. Súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a na celkové správanie žalovaného, ktoré súd vyhodnocoval aj z preukázania jeho nepravdivých tvrdení znaleckým dokazovaním a jeho následnej pasivity v konaní, ako aj z výsluchu svedkyne, sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu o nepoctivom získaní (vylákaní) finančných prostriedkov od žalobcu pod zjavne nepravdivým prísľubom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, a súd v tomto kontexte považoval popieranie tvrdení žalovaným o poskytnutí finančných prostriedkov za neúčinné. Za pravdivé a logické potom súd vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu, že tento s vedomím nadobudnutia nehnuteľnosti v prospech jeho druhého syna poskytol žalovanému aj uvedenú sumu na kamery a žalovaný sa tak obohatil o sumu 400 Eur, a to bez ohľadu na to, či za ne žalobca kamery kúpil, alebo nie ( z výsluchu svedkyne vyplynulo, že kamery zakúpila ona, a že tie už nie sú namontované v predmetnej chate, nakoľko si ich mal žalovaný odmontovať). Súd preto z rovnakých dôvodov ako pri sume 8000 Eur na kúpu chaty posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 400 Eur, a aj v tejto časti žalobe vyhovel.

36. Aj vo vzťahu k ďalším čiastkovým žalovaným sumám žalobca pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že od syna nežiadal vrátenie týchto súm (za kamery, okná, bojler), nakoľko mal za to, že dôjde k vyššie spomínanému prevodu chaty do vlastníctva jeho druhého syna. Nakoľko ale aj v uvedenom prípade z rovnakých dôvodov ako pri sume 8000 Eur išlo o neplatnú dohodu (t.j. neplatný právny úkon), prijatím uvedených súm mohlo dôjsť len k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko však za bojler ani za plastové okná žalobca ani podľa vlastných tvrdení neposkytol peniaze priamo žalovanému, ale sám zakúpil bojler a zaplatil za montáž okien, bolo potrebné skúmať, na koho strane k tomuto obohateniu došlo. Tak bojler, ako aj plastové okná boli namontované do chaty, ktorá bola v čase uvedených investícií vo vlastníctve P.. H.. Zároveň žalobca v tom čase vedel, že nehnuteľnosť, do ktorej boli namontované, je vo vlastníctve P.. H.. Nakoľko zamontovaním okien a bojlera sa tieto stali súčasťou predmetnej chaty, zo strany žalobcu tak došlo k investícii do cudzej nehnuteľnej veci. Podľa rozsudku NSČR zo dňa 29. marca 2003, sp. zn. „vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci.“ Z uvedeného vyplýva, že investíciou do okien a boilera došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane vtedajšej vlastníčky chaty P.. H.. Navyše žalovaný vo vzťahu k cene okien poprel aj výšku ich kúpnej ceny a žalobca si presnú sumu za plastové okna nepamätal, a nepamätal si ju ani svedok, ktorý plastové okná montoval. V uvedenej časti teda žaloba voči žalovanému dôvodná nebola a súd ju preto v uvedenej časti zamietol.

37. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom vo výzve na vrátenie poskytnutých peňazí označenej ako „mimosúdne uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 29.01.2019, teda od 01.03.2019. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o splnenie. V danom prípade žalovaný nepoprel prevzatie uvedenej výzvy na vrátenie peňazí a deň, od ktorého si žalobca úroky z omeškania uplatnil je zjavne neskorším dňom, ako deň doručenia výzvy, ktorý možno pri bežnom chode vecí predpokladať ( z pečiatky na výzve je uvedený dátum odoslania 30.01.2019). Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy 8400 Eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v uvedenej výzve, t.j. od 01.03.2019, a to v zákonnej sadzbe 5 % v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

38. Podľa súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ust. a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci väčší úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 72,86 %. K uvedenému súd dospel jednoduchým výpočtom vychádzajúcim z toho, že žalobca, ktorý žaloval sumu 9719 Eur, čo predstavuje 100% nároku, bol úspešný v sume 8400 Eur, t.j. 27,14 %, neúspešný bola v sume 1319 Eur. Čistý úspech žalovaného bol teda vyrátaný ako rozdiel jeho úspechu a neúspechu v konaní (86,43 % - 13,57 %= 72,86 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. .

41. Súd zároveň rozhodoval aj o trovách štátu, ktoré v tomto konaní vznikli štátu vyplatením znalečného znalkyni z odboru písmoznalectvo za vypracovanie znaleckého posudku. Súd štátu priznal nárok na náhradu týchto trov v celom rozsahu proti žalovanému. Súd mal za to, že nie je spravodlivé vo vzťahu k týmto trovám postupovať podľa zásady úspechu v celom konaní, nakoľko znalecký posudok, a s ním spojené trovy štátu súviseli výlučne s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 8000 eur poskytnutej na základe príjmového dokladu na kúpu chaty žalovanému, ktorý zospornil pravosť svojho podpisu na uvedenom doklade, a v celej tejto časti bol žalobca úspešný, pričom rozhodujúcim dôkazom v tejto časti nároku bol práve vypracovaný znalecký posudok, ktorým sa preukázala pravosť podpisu žalovaného na

príjmovom doklade. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. . Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Revúca a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.