Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/103/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci proti obžalovanému Z. Z. stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 13.10.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2022 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Z. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 13.10.2021 bol obžalovaný Z. Z. uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 25.08.2013 v čase okolo 06:45 hod. až do 07:30 hod. v Bratislave na Obchodnej 36 v podniku S. pub násilím donútil k súloži poškodenú Z. A., narodenú XX.XX.XXXX a to tak, že po tom ako sa poškodená nezisteným spôsobom ocitla na stole, začal ju bozkávať, pričom mu poškodená stále hovorila, aby stým prestal, potom jej začal vyťahovať hore šaty, na čo sa poškodená intenzívne začala brániť, fackala ho po tvári, bila po hlave, potom si pravdepodobne obvinený rozopol zips na svojich nohaviciach, prehodil poškodenú na lavicu a tam sa snažil vniknúť svojim pohlavným údom do pošvy poškodenej, pričom poškodená si spočiatku držala ruku v rozkroku, na čo jej povedal, aby dala preč ruku, lebo jej ju zlomí, chytal ju tak silno, až jej spôsobil podliatiny na oboch rukách, pritom ju aj poškriabal, bol veľmi agresívny, následne jej vy krútil ruky tak, že mala jednu za chrbtom a druhú jej držal pri hlave, poškodená sa pritom intenzívne bránila a stále sa snažila spod obvineného dostať, medzitým sa obvinenému podarilo dať dole poškodenej nohavičky, na čo vnikol svojim pohlavným údom do pošvy poškodenej, následne 2-3 minúty opakovane vnikal pohlavným údom do jej pošvy, čím poškodenej Z. A. spôsobil zranenie a to krvné výrony na chrbte (nad dolnými uhlami oboch lopatiek), krvné výrony na zadných plochách ramien nad lakťami, drobné bodkovité odreniny a krvné výrony nad oboma zápästiami výraznejšie vľavo, krvný výron na vnútornej a viac na prístrednej ploche pravého ramena, krvný výron na vnútornej ploche pravého stehna, opuch veľkých a malých pyskov vonkajšieho genitálu, radiálne trhliny okolo vchodu do pošvy. Za to mu bol podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej Z. A.. Podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, že odvolaním napáda iba výrok o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Je názoru, že trest vyhostenia nemá podklad v zákonných ustanoveniach §

65 Tr. zák. a pôsobí kontraproduktívne smerom k podmienečnému odsúdeniu obžalovaného. Probačný dohľad nad odsúdeným, respektíve jeho správaním a konaním v skúšobnej dobe by bol blokovaný a nevykonateľný smerom k obžalovanému, keďže by sa nachádzal mimo územia SR. Tento trest by bol nekontrolovateľný zo strany probačného úradníka. Obžalovaný sa na území SR zdržiava viac ako 13 rokov, od skutku, za ktorý bol odsúdený už uplynulo 8 rokov a nespáchal v tejto dobe žiadny trestný čin a ani priestupok. Trest vyhostenia je fakultatívnym trestom, pričom jeho uloženie predpokladá ochranu verejných záujmov chránených ako aj bezpečnosť osôb alebo majetku čo v danom prípade nie je naplnené. Je názoru, že postačuje uloženie podmienečného trestu, pričom obžalovaný má na území SR podnikateľské aktivity, podniká v stavebníctve, zamestnáva ľudí, odvádza dane a podobne. Dáva taktiež do pozornosti oľutovanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného, mimosúdnu dohodu s poškodenou, ktorá si neuplatnila náhradu škody ako aj písomné ospravedlnenie pred právoplatnosťou rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že trest vyhostenia obžalovanému neuloží.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného v zmysle , nakoľko obžalovaný bol riadne a včas upovedomený o konaní verejného zasadnutia na adresu, ktorú v tomto smere uviedol na doručovanie písomností (č. l. 298, 305), pričom z tejto adresy sa doručovaná zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy. V zmysle sa doručovaná zásielka považuje za doručenú obžalovanému dňom, keď sa vrátila súdu, t. j. dňom 10.01.2022. Z vyjadrenia obhajcu obžalovaného vyplynulo aj to, že obžalovaný vedel o konaní verejného zasadnutia, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil, nakoľko sa nemal cítiť zdravotne v poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, je názoru, že uloženie trestu vyhostenia nemá oporu v zákone, pričom poukázal aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku trestu vyhostenia.

Splnomocnenec poškodenej uviedol, že poškodená je s obžalovaným v kamarátskom vzťahu, obžalovaný jej našiel zamestnanie a nemá voči obžalovanému žiadne požiadavky. Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že navrhuje zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného bolo zamerané len do výroku o treste a aj to len do časti výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený aj trest vyhostenia podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k uvedenému výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa. Obžalovaný Z. Z. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 13.10.2021 právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd preskúmal výrok o treste vyhostenia, pričom dospel k záveru, že trest vyhostenia uložený obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a súd prvého stupňa výrok o treste vyhostenia aj náležitým spôsobom odôvodnil. Trest vyhostenia uložený obžalovanému možno označiť za trest prísny, avšak je úmerný (zákonný a spravodlivý) vzhľadom na závažný násilný trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom. Skutočnosť, že obžalovaný viedol pred ako aj po spáchaní tohto násilného úmyselného trestného činu riadny život a že sa k jeho spáchaniu priznal sú výrazné poľahčujúce okolnosti, ktoré okresný súd náležite zohľadnil pri ukladaní druhu trestu (uloženie podmienečného trestu odňatia slobody) ako aj pri výmere ukladaných trestov (uloženie trestu vyhostenia na samej dolnej hranici trestnej sadzby). Na strane druhej je nutné prihliadnuť aj na závažnosť spáchaného trestného činu, ktorým trestný čin znásilnenia nepochybne je, a preto kombinácia ukladaných trestov (podmienečného trestu odňatia slobody a trestu vyhostenia) nespôsobuje zjavnú neprimeranosť trestu uloženého obžalovanému v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Ukladanie týchto dvoch trestov popri sebe nespôsobuje ani nezákonnosť trestu ukladaného obžalovanému v zmysle kasačného dôvodu podľa , nakoľko zakazuje popri sebe v ustanovení Tr. zák. len ukladanie trestu zákazu pobytu s trestom vyhostenia. Z uvedeného vyplýva, že ukladanie trestu odňatia slobody (a to aj v jeho podmienečnej forme) popri treste vyhostenia nie je v rozpore so zákonom.

V tomto smere možno podporne využiť aj komparatívny výklad práva a poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí (sp. zn. zo dňa 11.03.2009, R 30/2010) skonštatoval, že súčasné uloženie trestu vyhostenia a podmienečného odňatia slobody nie je vylúčené. To platí zvlášť v situácii, keď na základe medzinárodnej zmluvy možno dosiahnuť sledovanie spôsobu života odsúdeného.

Ak teda obžalovaný v podanom odvolaní namietal aj to, že výkon podmienečného trestu odňatia slobody by bol nevykonateľný popri uloženom treste vyhostenia, tak s týmto názorom sa nemožno stotožniť, nakoľko výkon trestu podmienečného odsúdenia možno odovzdať do cudziny (v rámci prevzatia výkonu podmienečného trestu s probačným dohľadom do cudziny), respektíve možno požiadať cudzie justičné orgány len o sledovanie správania odsúdeného v skúšobnej dobe počas určitého času (primerane ustanovenie ).

Kombinácia trestov, ktorá bola uložená obžalovanému napadnutým rozsudkom teda nie je nevykonateľná, či nekontrolovateľná, tak ako sa domnieva obžalovaný v podanom odvolaní.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu vyhostenia podľa § 65 ods. 1 Tr. zák., tak mu nemožno dať za pravdu.

Obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana. Na obžalovaného sa nevzťahujú ani žiadne vylučovacie okolnosti vymedzené v ustanovení § 65 ods. 2 Tr. zák.

V posudzovanej trestnej veci vyžaduje uloženie trestu vyhostenia podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. bezpečnosť osôb. Požiadavku bezpečnosti osôb je možné považovať za slnenú, pokiaľ zo strany páchateľa hrozí páchanie trestnej činnosti smerujúcej napríklad proti životu alebo zdraviu, slobode, sexuálnej motivovanej trestnej činnosti a podobne. Zásadný význam v tomto smere hrá predovšetkým povaha trestného činu, za ktorý je trest vyhostenia ukladaný s tým, že ukladanie trestu vyhostenia by malo byť výnimočné spravidla pri menej závažných trestných činoch, či trestných činoch nedbanlivostných. V posudzovanom prípade sa však obžalovaný dopustil závažného zločinu znásilnenia, pri ktorom boli, podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku, spôsobené aj viaceré poranenia poškodenej a preto bolo namieste aj ukladanie trestu vyhostenia.

Skutočnosť, že obžalovaný sa na území Slovenskej republiky od spáchania zločinu znásilnenia nedopustil žiadnej trestnej činnosti a že riziko možnej recidívy obžalovaného je preto menšie, keďže už vedením riadneho spôsobu života po spáchaní tohto zločinu preukázal, že sa do určitej miery napravil, zhodnotil okresný súd pri výmere trestu vyhostenia tak, že tento trest uložil na dolnej hranici trestnej sadzby.

To, že od spáchania stíhaného skutku uplynula už doba viac ako osem rokov, na čo poukazuje v podanom odvolaní obžalovaný, nie je možné preceňovať, nakoľko spôsobenie prieťahov v prípravnom konaní ide na ťarchu obžalovaného, ktorý bol pre orgány činné v trestnom konaní nedostupný a musel byť vydaný na neho príkaz na zatknutie a následne bolo aj prerušené trestné stíhanie. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava viac ako 13 rokov, tak mu nie je možné dať celkom za pravdu. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 03.10.2018, ktorý bol vykonaný po zrealizovaní príkazu na zatknutie (č. l. 205), možno zistiť, že sám obžalovaný vypovedal , že mu v roku 2013 skončil prechodný pobyt na území SR, musel vycestovať na Ukrajinu, vtedy začal konflikt s Ruskom a musel povinne nastúpiť do armády. V armáde musel byť až do marca 2018. Na Slovensko prišiel v októbri 2018.

Z uvedených údajov vyplýva, že obžalovaný sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval v rokoch 2013 až 2018, t. j. na území SR sa zdržiava od októbra roku 2018, t. j. cca tri roky. Z predloženého

spisu nevyplýva, že by mal obžalovaný na území SR napríklad dlhodobé rodinné zázemie (napríklad manželku, deti a podobne). Pokiaľ ide o pracovné aktivity, skutočnosť, že obžalovaný figuruje v obchodnej spoločnosti Stav-Z. s.r.o. ešte neznamená, že by mu nemohol byť uložený trest vyhostenia.

Krajský súd teda nezistil žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby obžalovanému bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.