Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/235/2016

Identifikačné číslo spisu: 8712218946 Dátum vydania rozhodnutia: 26.07.2017 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8712218946.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R. C., trvale bytom v U., zastúpenej splnomocnenkyňou Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova č. 830/15, v menej ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Ján Hudzík, proti žalovaným 1/ M. C., trvale bytom v Q., 2/ N. C., trvale bytom tamtiež a 3/ Československá obchodná banka, a. s., s o sídlom v Bratislave, Michalská č. 18, o neplatnosť zmluvy, vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 3/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) hore označeným uznesením odmietol ako oneskorené odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad (ďalej len „prvoinštančný súd“) zo 16. septembra 2014 č. k. -186 (ktorým prvoinštančný súd zamietol žalobu a žalovaným nepriznal náhradu trov konania).

2. Takéto uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním zo 4. apríla 2016, podaným osobne na prvoinštančnom súde rovnaký deň, toto však následne ďalším podaním z 1. decembra 2016, taktiež podaným na prvoinštančnom súde toho istého dňa, vzala v celom rozsahu späť.

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej len „“), ktorý zrušil č. v znení neskorších zmien a doplnení (ako právny predpis normujúci tiež procesnoprávny vzťah v prejednávanej veci v čase jeho vzniku - tu por. ).

4. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa rovnakého zákona ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

5. Vzhľadom na späťvzatie dovolania dovolateľkou preto dovolací súd dovolacie konanie (po prejednaní veci bez pojednávania podľa , časti vety pred bodkočiarkou ) zastavil.

6. O trovách dovolacieho konania potom rozhodol podľa (sčasti a contrario i za použitia analógie podľa ) a rovnakého zákona. Zastavenie dovolacieho konania tu totiž späťvzatím dovolania zavinila žalobkyňa a preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania jej procesným súperom (žalovaným), z tých ale u žalovaných 1/ a 2/ možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žiadnemu z nich v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a preto sa ani vo vzťahu k nim nemohol uplatniť dvojfázový mechanizmus rozhodovania o trovách podľa a , zverujúci súdu končiacemu konanie rozhodovanie o nároku na náhradu trov a súdu prvej inštancie určenie výšky trov, resp. aj určenie platobného miesta náhrady (k tomuto tiež por. najmä odsek 10. uznesenia najvyššieho súdu z 25. januára 2017 sp. zn. ). Naopak žalovanej 3/ v dovolacom konaní vznikli trovy prinajmenšom n a poštovnom (v súvislosti s jej vyjadrením sa k dovolaniu) a v tomto prípade preto rozhodnutie o jej nároku na náhradu malo opodstatnenie, pričom dovolací súd tu tzv. náhradový výrok formuloval v súlade s tými svojimi závermi, podľa ktorých práve súčasťou rozhodovania o nároku (a nie o určení výšky) musí byť aj určenie osoby z rozhodnutia oprávnenej, povinnej a tiež uloženie povinnosti (tu por. napr. uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca 2017 sp. zn. , zo 4. apríla 2017 sp. zn. alebo zo 7. júna 2017 sp. zn. ).

7. Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.