Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/225/2016

Identifikačné číslo spisu: 8610202996 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8610202996.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Obec Korejovce, so sídlom v Korejovciach, Korejovce 35, IČO: 00 330 566, zastúpenej JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hlinky 6, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpenej JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, 2/ S. Q. bývajúcemu v P., Q., 3/ X. Q., bývajúcej v P., Q., obom zastúpeným JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200, o návrhu žalobkyne na obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 11. decembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. marca 2014 č. k. - 121 zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. a rozhodol o trovách konania. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti nie sú relevantným dôvodom obnovy konania v zmysle (ďalej len „“ alebo „“). Žalobkyňa mala možnosť ňou označený dôkaz (list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Q.) použiť už v pôvodnom konaní a tento dôkaz aj použila. Návrh na obnovu konania preto zamietol.

2. O odvolaní žalobkyne a žalovaných (smerujúce proti výroku o trovách konania) rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 11. decembra 2014 sp. zn. tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala možnosť použiť ňou označený dôkaz už v pôvodnom konaní a túto možnosť aj využila. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správne potvrdil.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [ v spojení s ], že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ] a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [ ]. Namietala, že odvolací súd nesprávne posúdil existenciu dôvodov obnovy konania, ktoré podľa jej názoru sú dané, pretože odvolací súd si nevšimol, že ňou označený dôkaz v pôvodnom konaní nepoužila. Dôkaz si zaobstaral súd prvej inštancie sám aj napriek tomu, že nešlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Navyše, nemala možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť a urobila tak až v návrhu na obnovu konania. Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj „“ alebo „“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení rešpektujúc, že podľa procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov , a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 ), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež , aj nedostatok osobitnej úpravy v , teda v ) po zistení, že dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením , skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.

7. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal ( ).

8. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu boli upravené v ustanovení a

9. V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu bolo prípustné, ak ním bolo napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu [ ] alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska [ ]. Podľa bolo dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) išlo o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

10. Dovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z

ustanovenia vyvodiť nemožno.

11. V súlade s ustanovením , ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nebolo prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (išlo tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

12. Žalobkyňa procesné vady konania podľa až e) a nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa , na ktorú poukazovala žalobkyňa.

13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumel postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, a pod.).

14. Dovolací súd po preskúmaní veci uvádza, že žalobkyňa odňatie možnosti konať pred súdom spája s nesprávnym posúdením existencie dôvodov obnovy konania podľa odvolacím súdom, ako aj súdom prvej inštancie. Z hľadiska obsahového takéto posúdenie je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie veci považoval za prípustný dovolací dôvod [ ], ktorý ale možno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá, lebo nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd v konaní o návrhu na obnovu konania (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Dovolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. augusta 2011 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 54/2012, podľa ktorého „posúdenie, či v návrhu na obnovu konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle , je v konaní o obnove právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá“.

15. Žalobkyňa neopodstatnene preto namieta, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle )

16. Žalobkyňa v dovolaní uplatnila aj dovolací dôvod podľa ; k tejto námietke však dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolaciemu dôvodu v zmysle by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento prípad. Z uvedeného plynie, že rovnako ako na dovolací dôvod v zmysle dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať ani na dovolací dôvod v zmysle (i keby bol prípadne namieste záver o jeho opodstatnenom uplatnení).

17. Záverom najvyšší súd dodáva, že žalobkyňa spochybňuje správnosť postupu a rozhodovanie súdu v (inom) konaní, obnova ktorého bola navrhnutá. Na prípadné nesprávnosti, ku ktorým došlo v

(pôvodnom) konaní, dovolací súd (ani súdy nižšej inštancie) nemôže prihliadať v konaní o návrhu na obnovu konania, lebo mu to ustanovenia a nasl. neumožňujú.

18. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v preskúmavanej veci dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa , a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol podľa ustanovenia

19. V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.